História

Na svete dnes len sotva nájdeme zbor Cirkvi adventistov kde by nefungovala „sobotná škola“. Naopak, triedy sobotnej školy nachádzame často aj tam, kde táto denominácia ešte nemá žiadne oficiálne zbory. V čase, keď spoločenstvo adventistov zvestuje posolstvo evanjelia vo všetkých hlavných jazykoch sveta a stará sa o všetky vekové kategórie ľudí, je pomerne ťažké si predstaviť, že bola niekedy doba, keď sobotná škola v cirkvi nefungovala.

Ku zriadeniu „sobotnej školy“ ako jedného z odvetví činnosti Cirkvi adventistov siedmeho dňa nedošlo nejakým vyhlásením zo strany Generálnej konferencie (najvyšší administratívny orgán cirkvi), ale postupne. Na počiatku stál záujem o priblíženie biblického posolstva mladej generácii.

Okolo r. 1850 bolo adventistov, ktorí svätili sobotu tak málo, že sa prirodzene úsilie nepatrného počtu kazateľov sústreďovalo predovšetkým na dospelých. Dlhé dogmatické kázania však len slabo zodpovedali duchovným potrebám detí a dospievajúcich. Jedným z prvých ľudí, ktorí sa v tomto čase začali viac zamýšľať nad vzdelávaním mládeže a detí, bol kazateľ James White. Premýšľal o spôsobe, ako by mohol vzbudiť u detí záujem o Bibliu. Napísal sériu biblických lekcií a rozhodol sa ich vydať v časopise pre mládež. Tento návrh oznámil v časopise Review and Herald dňa 8. júla 1852.

„Zamýšľame vydávať malý mesačník, ktorý bude obsahovať látku pre mládež. Deti by mali mať svoj vlastný časopis, ktorý by ich zaujal a poučil. Máme v úmysle vydať štyri alebo päť lekcií vo forme otázok a odpovedí, a to v každom čísle; každý týždeň vždy jednu lekciu pre sobotnú školu. Takéto škôlky môžeme viesť tam, kde sú iba dve alebo tri deti, ako aj tam, kde ich je viac.“

Prvé štyri lekcie tak vyšli tlačou v auguste 1852 v prvom časopise „Inštruktor mládeže“. Vtedy autor sotva myslel na to, že by tieto lekcie niekedy mohli byť použité ako pomôcka pri štúdiu Biblie aj v sobotnej škole zhromaždených dospelých. Skôr mu išlo o to, aby v mládeži prebudil záujem o štúdium Písma a aby rodičom ukázal možnosti a spôsob domáceho vyučovania detí.

Niet pochýb o tom, že mnohé rodiny používali tieto materiály vo svojich domovoch. Avšak od r. 1853 sa lekcie začali postupne používať aj v priebehu sobotných bohoslužieb. Prvý krát to tak bolo v Rochesteri v štáte New York. Tieto biblické lekcie sa používali predovšetkým v neprítomnosti kazateľa, lebo boli dobrým podkladom na rozhovory o biblických otázkach. Nešlo ale ešte o nejaké systematické dlhodobé štúdium. Úlohy nevychádzali pravidelne a neviazali sa na určitý dátum.

Keď sa v roku 1869 stal redaktorom časopisu „Inštruktor mládeže“ G. H. Bell, zakladateľ adventistického školstva, zverejnil hneď dve série biblických úloh: jednu pre deti a druhú pre mládež. Súčasne uverejnil organizačný plán, v ktorom pamätal na rozdelenie účastníkov sobotných zhromaždení do tried, vyzdvihol dôležitosť voľby dobrých učiteľov a význam pravidelných správ o účasti v sobotnej škole.

Úspech jeho plánu, ktorý bol vyskúšaný v Sobotnej škole v zbore Battle Creek, prebúdzal záujem i v iných zboroch. Bell často navštevoval zbory v iných mestách a organizoval sobotnú školu. V roku 1877 tak vzniklo prvé celoštátne združenie sobotnej školy v Kalifornii a v roku 1878 už existovalo 20 takých združení s celkovým počtom 177 sobotných škôl. V tom istom roku vzniklo Generálne združenie sobotnej školy.

Keď do sobotnej školy v Battle Creek pribudli veľmi malé deti, ukázala sa potreba jednoduchých lekcií prispôsobených ich veku. V roku 1878 teda bola zorganizovaná trieda pre deti, ktoré ešte nedokázali čítať. Aby pre ne bolo dosť materiálov, rozhodol sa Bell premeniť časopis „Inštruktor mládeže“ na týždenník.

Od r. 1885 začal vychádzať štvrťročne časopis „Pracovník sobotnej školy“, ktorý bol určený pre učiteľov sobotných škôl. Lekcie pre dospelých začali s pravidelnou štvrťročnou frekvenciou vychádzať až od roku 1888. V roku 1890 potom prvý krát vyšiel časopis „Náš malý priateľ“, ktorý bol určený pre malé deti.

A tak na konci 19. storočia už existujú tri úrovne Sobotnej školy: triedy dospelých, ktorí používali štvrťročné lekcie, triedy mládeže so svojimi úlohami v časopise „Inštruktor mládeže“ a prvý stupeň, kde sa deti učili z „Nášho malého priateľa“.

V tomto čase sa začali konať v sobotných školách aj finančné zbierky na podporu svetovej misijnej práce. Dnes celá polovica prostriedkov, ktoré vydáva Cirkev adventistov na programy svetovej misie, je získaná práve prostredníctvom sobotných škôl.

Sobotná škola sa tak svojim jednotným programom sústredí na štúdium Božieho slova a na evanjelizačnú misijnú činnosť.

Spracované podľa Michala Blaťáka