Biblické úlohy
Biblické úlohy
"A táto nádej nás nikdy nesklame, lebo Boh nám prostredníctvom svojho Ducha dal poznať, ako veľmi nás miluje." (Rim 5,5)
Keď sme v zbore obklopení radostnými ľuďmi, ľahko sa nám hovorí a spieva o nádeji. Keď však prechádzame skúškou, držať sa nádeje nie je vždy jednoduché. Pod tlakom okolností začíname o všetkom pochybovať, najmä však o Božej múdrosti.
V jednej svojej knihe C. S. Lewis píše o "dôveryhodnom" levovi, na ktorého sa chceli ľudia pozrieť. Keď sa však niekto spýtal, či je ten lev bezpečný, dostal odpoveď, že nie je bezpečný, "ale je dobrý".
Aj keď Bohu nie vždy rozumieme, aj keď sa nám zdá, že robí nepredvídateľné veci, neznamená to, že je proti nám. My len nevidíme všetky okolnosti. Zápasíme však s predstavou, že ak chceme prežívať pokoj, nádej a dôveru, Boh musí robiť to, čo vieme pochopiť a predvídať. Chceme, aby bol "bezpečný". Keď to tak nie je, prežívame sklamanie.
Ako nám naše chápanie Božieho charakteru pomáha v skúškach držať sa nádeje?
Možno by sme čakali, že mu Boh odpovie: "To je naozaj strašné, Habakuk. Prídem a okamžite ti pomôžem." Božia odpoveď je však úplne opačná - bude ešte horšie. Prečítaj si to v Hab 1,5-11.
Asýrčania odviedli obyvateľov Izraela do zajatia. A Boh hovorí, že bude ešte horšie - Babylončania odvlečú obyvateľov Judska. Vo veršoch 12-17 Habakuk opäť volá k Bohu a potom čaká, čo mu odpovie.
Hab 2 je prísľub o zničení Babylončanov. Žid 10,37 cituje Hab 2,3 a naznačuje mesiášske naplnenie tohto zasľúbenia v budúcnosti. Rovnakú istotu, s akou bolo sľúbené zničenie Babylona, máme tiež o zničení "veľkého Babylona". (Zj 18,2)
Habakuk videl všade okolo seba veľké zlo a Boh mu povedal, že situácia sa ešte zhorší. V takej istej situácii sa nachádza svet na konci vekov. Všade okolo nás je veľké zlo, ale Biblia predpovedá, že prídu oveľa horšie časy. Aby Habakuk túto situáciu zvládol a neprišiel o vieru, Boh mu ukázal celý obraz. Vďaka tomu sa v 3. kapitole môže modliť a vysloviť nádhernú modlitbu chvál za to, čo Boh v budúcnosti urobí.
Oswald Chambers napísal: "Pýtal si sa Boha, čo urobí? Nikdy ti to nepovie. Boh ti nepovie, čo urobí; Boh ti zjaví, kto je."
Kniha Jób sa začína veľkou Jóbovou tragédiou. Stráca všetko, okrem svojho života a svojej manželky. Jeho priatelia sa snažia zistiť, prečo sa to všetko stalo. Počas celého ich rozhovoru Boh mlčí.
V Jób 38 sa znenazdania objaví Boh a hovorí: "Kto to zatemňuje moju radu nezmyselnými slovami?" (v. 2) Bez toho, aby čakal na odpoveď, kladie Jóbovi asi 60 "vystatovačných" otázok. Otvor si Bibliu a zbežne si ich prečítaj v 38. a 39. kapitole.
Po poslednej otázke Jób odpovedá: "Ajhľa, som primalý, čo ti ja môžem odpovedať? Raz som hovoril, ale už neodpoviem; aj druhý raz - ale viac to neurobím." (Jób 40,4.5) Boh však ešte neskončil. Opäť prehovorí a kladie ďalšiu sériu otázok.
Boh neodpovedá ani na jedno "prečo?". Hovorí však o svojej jedinečnej a neprekonateľnej veľkosti, ktorú môžeme vidieť v úžasných divoch stvorenia. Potom už Jób akoby nečakal žiadnu odpoveď. Potreba vysvetlenia bola potlačená premáhajúcim obrazom Božej veľkoleposti.
Tento príbeh odhaľuje zvláštny paradox. Nádej a povzbudenie môžu prameniť z uvedomenia si, že vieme veľmi málo. Akosi mimovoľne sa pokúšame utešiť, že vieme všetko, ale potom sme znechutení, keď sa situácia vyvinie inak. Niekedy nás Boh upozorní na našu nevedomosť, aby sme si uvedomili, že nádej a istotu môžeme nájsť jedine v Bytosti oveľa väčšej, ako sme my.
Ktosi povedal: "Keď sa zdá, že Boh je priďaleko, kto vlastne odišiel zo svojho miesta?" Keď prídu problémy, myslíme si, že Boh nás opustil. Pravda je však taká, že on nikam neodišiel.
Keď boli Židia vo vyhnanstve, tiež sa im zdalo, že Boh ich opustil. Prostredníctvom Izaiáša ich však Boh uisťuje o budúcom vyslobodení. Aj keď do Jeruzalema sa mali vrátiť až o niekoľko desaťročí, Boh chcel, aby jeho ľud vedel, že od nich neodišiel a stále je dôvod mať nádej.
Jeden z najsilnejších obrazov v týchto veršoch nachádzame vo verši 13. Zvrchovaný Boh vesmíru hovorí, že jeho ľud sa nemusí báť, pretože on "ťa drží za pravicu". Jedna vec je predstaviť si Boha usmerňujúceho udalosti na zemi z trónu, ktorý je vzdialený od zeme tisícky svetelných rokov. Niečo celkom iné je uvedomiť si, že je dosť blízko, aby mohol držať za ruku svoj vrúcne milovaný ľud.
Keď sme pohltení povinnosťami, často zabúdame, že Boh je blízko pri nás. Keď si však uvedomíme, že Boh je Imanuel - Boh s nami, je to niečo úplne iné. Keď je Boh pri nás, plnia sa jeho zámery, jeho zasľúbenia a pôsobí jeho premieňajúca moc.
Prorok Jeremiáš píše ľuďom, ktorí v exile stratili nádej. "Pri babylonských riekach, tam sme sedávali a plakávali, keď sme spomínali na Sion." (Ž 137,1) Aj keď sú skľúčení, Jeremiáš im vysvetľuje dôvody, prečo nemajú strácať nádej.
V týchto veršoch sú uvedené tri dôležité body, prečo nestrácať nádej.
(1) Boh hovorí svojmu ľudu, aby sa nevzdával nádeje, pretože situácia, v ktorej sa ocitol, nie je dôsledkom náhody ani nepredvídaného zla. Hovorí: "Takto vraví... Boh... všetkým odvlečeným, ktorých som dal odviesť z Jeruzalema." (v. 4) Aj keď všade naokolo videli zlo, Judsko bolo stále v Božích rukách.
(2) Nemajú strácať nádej preto, že On môže pôsobiť aj uprostred ťažkostí, ktoré práve prežívajú. "Hľadajte blahobyt krajiny, kam som vás dal odviesť a modlite sa za ňu Hospodinovi, lebo v jej blahobyte bude aj váš blahobyt." (v. 7)
(3) Boh hovorí svojmu ľudu, aby nestrácali nádej, lebo keď príde určený čas, ukončí ich vyhnanstvo. "Keď sa doplní sedemdesiat rokov pre Babylon, navštívim vás a splním pri vás svoje zasľúbenia, že vás navrátim na toto miesto." (v. 10)
Keď im vysvetlil, ako ich viedol v minulosti, vedie v prítomnosti a bude viesť aj v budúcnosti, nádherným spôsobom opísal, ako nežne sa stará o svoj ľud. (v. 11-14)
V Žid 12,5-13 hovorí autor o skúškach v súvislosti s výchovou. V niektorých prekladoch sa v týchto veršoch vyskytuje slovo "výchova" takmer desaťkrát. Slová o výchove nadväzujú na príklady mužov a žien viery, o ktorých sa hovorí v 11. kapitole.
Bola to viera týchto ľudí, čo im pomáhalo napredovať, keď stáli zoči-voči rôznym nepríjemným situáciám. Na začiatku dvanástej kapitoly sa autor prihovára nám, čitateľom, a hovorí, že ak toľkí pred nami navzdory neuveriteľným okolnostiam vytrvali, aj my môžeme bežať a vytrvať vo viere. Kľúčom k úspechu je mať zrak upretý na Ježiša (v. 2), ktorý nám môže byť vzorom, keď prídu zlé časy. (v. 3) Prečítať si dvanástu kapitolu znamená nasadiť si okuliare, bez ktorých by bolo naše videnie a chápanie ťažkostí nejasné. Ak sa však pozrieme cez tieto okuliare, náš pohľad na rozmazané vysvetlenie utrpenia, aké nám prináša naša spoločnosť, sa správne zaostrí. Potom budeme môcť skúšky jasne pochopiť a správne na ne reagovať.
V knihe Výchova si prečítaj kapitolu Škola budúcnosti (VÝCH 257-264; Ed 301-309) a v knihe Cesta ku zdraviu a životnej harmónii text na stranách 337 a 338. (MH 470.471)
"Každý človek prežíva chvíle veľkého sklamania a zármutku, keď ho tiesni príval smútku a žiaľu a keď sa ťažko verí, že Boh je stále láskavým dobrodincom svojich pozemských detí. Sú to dni, keď na nás okolnosti tak ťažko doliehajú, že smrť sme ochotní uprednostniť pred životom. V takej situácii mnohí podliehajú pochybnostiam, strácajú vieru v Boha a upadajú do nevery. Keby sme v takých chvíľach mohli duchovným zrakom postrehnúť zámer Božej prozreteľnosti, videli by sme Božích anjelov, ktorí nás chcú ochrániť pred nami samými, postaviť nás na základ pevnejší, než sú nebotyčné vrchy. Len potom by celú našu bytosť prenikla nová viera a nový život." (PK 86; PK 162)
1. E. Whiteová hovorí, že "každý človek prežíva chvíle veľkého sklamania a zármutku". Ako si všímame jeden druhého, keď prežívame takéto chvíle? Ako sa stať v takej chvíli pre druhého poslom nádeje?
2. Uvažujte v triede o poslednom odstavci v časti na utorok. Aká zmena nastala vo vašom živote, keď ste si uvedomovali Božiu blízkosť?
3. Prečítajte si Jób 38-41. Aký obraz nám tu Boh vykresľuje? Čo vám dáva nádej a povzbudenie? Pomáha vám to lepšie poznať Boha a jeho charakter?
4. Nádej, ktorá mení, pochádza z neba. To znamená, že sa môžeme modliť za to, aby táto nádej naplnila náš život. Modlite sa za tých, ktorí nádej strácajú, aby im ju Boh obnovil. Čo pre nich môžete urobiť?
5. Popros niekoho, aby sa podelil o svoju skúsenosť, keď pre zúfalstvo a skúšky strácal vieru a nádej. Čo spôsobilo obrat? Čo môže pomôcť nám, ale aj iným, keď prídu pochybnosti a zúfalstvo?
Západ slnka 16.04