Biblické texty
Biblické texty
Mat 12,22-31 * 22 Vtedy priviedli k Nemu démonom posadnutého slepca, ktorý bol nemý. Uzdravil ho, takže nemý hovoril a videl. 23 A všetky zástupy boli ako bez seba a hovorili: Či tento nie je Syn Dávidov? 24 Keď to počuli farizeji, povedali: Tento nevyháňa démonov, iba ak Belzebubom, kniežaťom démonov. 25 Ježiš poznal ich zmýšľanie a riekol im: Každé kráľovstvo rozdvojené pustne a mesto alebo dom rozdvojený neobstojí. 26 Ak aj satan vyháňa satana, je rozdvojený; ako teda obstojí jeho kráľovstvo? 27 Ak ja Belzebubom vyháňam démonov, čím ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vám sudcami. 28 Ale ak ja Duchom Božím vyháňam démonov, tak celkom iste prišlo k vám kráľovstvo Božie. 29 Alebo ako môže niekto vojsť silnému človeku do domu a ulúpiť mu jeho zariadenie? Len keď najprv zviaže toho silného, a potom vylúpi mu dom. 30 Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje. 31 Preto vravím vám: Každý hriech i rúhanie odpustí sa ľuďom, ale rúhanie Ducha sa neodpustí.
Mar 3,22-30 * 22 Ale zákonníci, ktorí prišli z Jeruzalema, hovorili, že má Belzebuba a že kniežaťom démonov vyháňa démonov. 23 Zavolal si ich vtedy a hovoril im v podobenstvách: Ako môže satan vyháňať satana? 24 Veď keby sa kráľovstvo rozdvojilo, to kráľovstvo nemôže obstáť; 25 a keby sa dom rozdvojil proti sebe, ten dom nebude môcť obstáť. 26 Keď aj satan povstane proti sebe samému a rozdvojí sa, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. 27 Nikto nemôže vojsť silnému do domu a ulúpiť mu jeho zariadenie, ak len prv nezviaže toho silného; len potom vylúpi mu dom. 28 Vpravde, hovorím vám, že všetky hriechy, aj rúhania, akokoľvek by sa synovia ľudskí rúhali, sa im odpustia; 29 kto by sa však rúhal Duchu Svätému, nemá odpustenia naveky, ale bude vinný večným hriechom. 30 (Povedal im to preto), lebo hovorili: Má nečistého ducha!
Mar 10,45 * 45 Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých.
Luk 18,10-14 * 10 Dvaja mužovia vstúpili do chrámu, aby sa modlili; jeden farizej a druhý publikána). 11 Farizej si zastal a takto sa modlil v sebe: Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento publikán. 12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám. 13 Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu! 14 Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
Ján 3,14-16 * 14 A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, 15 aby každý veriaci mal v Ňom večný život. 16 Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.
1 Kor 15,3 * 3 Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal, že Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem
1 Tim 1,15 * 15 Je to verná reč a zaslúži si, aby ju všetci prijali: Ježiš Kristus prišiel na svet, aby spasil hriešnikov. Medzi nimi som ja prvý;
Žid 2,9 * 9 Ale vidíme, že Ježiš, ktoréhoBoh načas urobil menším, ako sú anjeli, pretože pretrpel smrť, bol ovenčený slávou a cťou. Lebo pre milosť Božiu musel okúsiť smrť za všetkých.
Mar 3,28.29 * 28 Vpravde, hovorím vám, že všetky hriechy, aj rúhania, akokoľvek by sa synovia ľudskí rúhali, sa im odpustia; 29 kto by sa však rúhal Duchu Svätému, nemá odpustenia naveky, ale bude vinný večným hriechom.
Mat 12,21-32 * 21 VJeho meno budú dúfať národy. 22 Vtedy priviedli k Nemu démonom posadnutého slepca, ktorý bol nemý. Uzdravil ho, takže nemý hovoril a videl. 23 A všetky zástupy boli ako bez seba a hovorili: Či tento nie je Syn Dávidov? 24 Keď to počuli farizeji, povedali: Tento nevyháňa démonov, iba ak Belzebubom, kniežaťom démonov. 25 Ježiš poznal ich zmýšľanie a riekol im: Každé kráľovstvo rozdvojené pustne a mesto alebo dom rozdvojený neobstojí. 26 Ak aj satan vyháňa satana, je rozdvojený; ako teda obstojí jeho kráľovstvo? 27 Ak ja Belzebubom vyháňam démonov, čím ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vám sudcami. 28 Ale ak ja Duchom Božím vyháňam démonov, tak celkom iste prišlo k vám kráľovstvo Božie. 29 Alebo ako môže niekto vojsť silnému človeku do domu a ulúpiť mu jeho zariadenie? Len keď najprv zviaže toho silného, a potom vylúpi mu dom. 30 Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje. 31 Preto vravím vám: Každý hriech i rúhanie odpustí sa ľuďom, ale rúhanie Ducha sa neodpustí. 32 A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, odpustí sa mu; ale kto by hovoril proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani v tomto veku ani v budúcom.
Ef 1,7 * 7 V Ňom máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti,
Mar 3,29 * 29 kto by sa však rúhal Duchu Svätému, nemá odpustenia naveky, ale bude vinný večným hriechom.
1 Tim 1,15 * 15 Je to verná reč a zaslúži si, aby ju všetci prijali: Ježiš Kristus prišiel na svet, aby spasil hriešnikov. Medzi nimi som ja prvý;
Mar 10,45 * 45 Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých.
Ján 3,14-16 * 14 A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, 15 aby každý veriaci mal v Ňom večný život. 16 Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.
Mar 3,29 * 29 kto by sa však rúhal Duchu Svätému, nemá odpustenia naveky, ale bude vinný večným hriechom.
Mat 12,31 * 31 Preto vravím vám: Každý hriech i rúhanie odpustí sa ľuďom, ale rúhanie Ducha sa neodpustí.
Mat 12,22-31 * 22 Vtedy priviedli k Nemu démonom posadnutého slepca, ktorý bol nemý. Uzdravil ho, takže nemý hovoril a videl. 23 A všetky zástupy boli ako bez seba a hovorili: Či tento nie je Syn Dávidov? 24 Keď to počuli farizeji, povedali: Tento nevyháňa démonov, iba ak Belzebubom, kniežaťom démonov. 25 Ježiš poznal ich zmýšľanie a riekol im: Každé kráľovstvo rozdvojené pustne a mesto alebo dom rozdvojený neobstojí. 26 Ak aj satan vyháňa satana, je rozdvojený; ako teda obstojí jeho kráľovstvo? 27 Ak ja Belzebubom vyháňam démonov, čím ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vám sudcami. 28 Ale ak ja Duchom Božím vyháňam démonov, tak celkom iste prišlo k vám kráľovstvo Božie. 29 Alebo ako môže niekto vojsť silnému človeku do domu a ulúpiť mu jeho zariadenie? Len keď najprv zviaže toho silného, a potom vylúpi mu dom. 30 Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje. 31 Preto vravím vám: Každý hriech i rúhanie odpustí sa ľuďom, ale rúhanie Ducha sa neodpustí.
Mar 3,22-30 * 22 Ale zákonníci, ktorí prišli z Jeruzalema, hovorili, že má Belzebuba a že kniežaťom démonov vyháňa démonov. 23 Zavolal si ich vtedy a hovoril im v podobenstvách: Ako môže satan vyháňať satana? 24 Veď keby sa kráľovstvo rozdvojilo, to kráľovstvo nemôže obstáť; 25 a keby sa dom rozdvojil proti sebe, ten dom nebude môcť obstáť. 26 Keď aj satan povstane proti sebe samému a rozdvojí sa, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. 27 Nikto nemôže vojsť silnému do domu a ulúpiť mu jeho zariadenie, ak len prv nezviaže toho silného; len potom vylúpi mu dom. 28 Vpravde, hovorím vám, že všetky hriechy, aj rúhania, akokoľvek by sa synovia ľudskí rúhali, sa im odpustia; 29 kto by sa však rúhal Duchu Svätému, nemá odpustenia naveky, ale bude vinný večným hriechom. 30 (Povedal im to preto), lebo hovorili: Má nečistého ducha!
Ján 8,46 * 46 Kto z vás ma usvedčí z hriechu? A keď pravdu hovorím, prečo mi neveríte?
Mat 8,14-17 * 14 Potom prišiel Ježiš do domu Petrovho a videl jeho testinú ležať v horúčke. 15 Dotkol sa jej ruky a horúčka prestala; i vstala a posluhovala Mu. 16 Keď sa zvečerilo, prinášali k Nemu mnohých démonmi posadnutých; i vyháňal duchov slovom a uzdravoval všetkých chorých. 17 Aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktorý hovorí:On vzal na seba naše neduhy a niesol naše nemoci.
Mat 9,32.33 * 32 Keď vychádzali, priniesli k Nemu nemého, posadnutého démonom. 33 Keď Ježiš vyhnal z neho démona, nemý prehovoril. Zástupy sa divili a hovorili: Nikdy nič podobného sa neobjavilo v Izraeli.
Luk 7,11-17 * 11 Potom na druhý deň išiel do mesta Naimu, a šli s Ním učeníci a veľký zástup. 12 Keď sa priblížili k mestskej bráne, ajhľa, práve vynášali mŕtveho, jediného syna matky, a tá bola vdova; početný zástup mesta šiel s ňou. 13 Keď ju Pán uzrel, zľutoval sa nad ňou a povedal jej: Neplač! 14 Potom pristúpil, dotkol sa már, a tí, čo ich niesli, zastali. A riekol: Mládenec, hovorím ti, vstaň! 15 I posadil sa mŕtvy a začal rozprávať. A dal ho jeho matke. 16 Tu sa zmocnila všetkých bázeň a velebili Boha hovoriac: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud. 17 A rozniesla sa zvesť o Ňom po celom Judsku a po celom okolí.
1 Moj 6,3 * 3 Vtedy riekol Hospodin: Môj duch nebude prebývať v človeku naveky, lebo on je len telo; a žiť bude stodvadsať rokov.
1 Tim 4,2 * 2 pokryteckých, falošných učiteľov, ktorí majú biľagované svedomie,
Mat 12,32 * 32 A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, odpustí sa mu; ale kto by hovoril proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani v tomto veku ani v budúcom.
Rim 2,4 * 4 Alebo či pohŕdaš bohatstvom Jeho dobrotivosti, trpezlivosti, zhovievavosti a nevieš, že dobrota Božia ťa vedie k pokániu?
Mat 12,31 * 31 Preto vravím vám: Každý hriech i rúhanie odpustí sa ľuďom, ale rúhanie Ducha sa neodpustí.
Mar 3,29 * 29 kto by sa však rúhal Duchu Svätému, nemá odpustenia naveky, ale bude vinný večným hriechom.
Mat 12,32 * 32 A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, odpustí sa mu; ale kto by hovoril proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani v tomto veku ani v budúcom.
1 Moj 1,1-31 * 1 Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. 2 Zem však bola beztvárna a pustá; tma bola nad prahlbinou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. 3 Vtedy riekol Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo. 4 Boh videl, že svetlo je dobré; vtedy Boh oddelil svetlo od tmy. 5 Boh pomenoval svetlo dňom a tmu pomenoval nocou. A bol večer a bolo ráno: prvý deň. 6 Potom riekol Boh: Buď obloha uprostred vôd a oddeľuj vody od vôd. 7 Tak učinil Boh oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. A stalo sa tak. 8 Boh pomenoval oblohu nebom. A bol večer a bolo ráno: druhý deň. 9 Potom riekol Boh: Nech sa vody nahromadia na jedno miesto pod nebom a nech sa ukáže súš! I stalo sa tak. 10 Boh pomenoval súš zemou a nahromadené vody pomenoval morom. Boh videl, že to bolo dobré. 11 Potom riekol: Nech zem vydá sviežu zeleň, semenoplodné byliny a ovocné stromy rozličného druhu, čo rodia na zemi ovocie, v ktorom je ich semeno! I stalo sa tak. 12 Zem vydala sviežu zeleň, semenoplodné byliny rozličného druhu a stromy rodiace ovocie, v ktorom je semeno rozličného druhu. I videl Boh, že to bolo dobré. 13 A bol večer a bolo ráno: tretí deň. 14 Potom riekol Boh: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci a nech budú znameniami na určovanie období, dní a rokov. 15 Nech budú svetlami na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem! I stalo sa tak. 16 Boh učinil dve veľké svetlá: väčšie svetlo, aby vládlo nad dňom, a menšie svetlo, aby vládlo nad nocou; a aj hviezdy. 17 Boh ich umiestnil na nebeskú oblohu, aby osvetľovali zem, 18 aby vládli nad dňom aj nocou a aby oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že to bolo dobré. 19 A bol večer a bolo ráno: štvrtý deň. 20 Potom riekol Boh: Nech sa vody víria pohybom živých tvorov a vtáctvo nech poletuje ponad zem na nebeskej oblohe. 21 Vtedy stvoril Boh veľké morské zvieratá a všetky živé tvory rozličného druhu, čo sa hýbu a ktorými sa víria vody; aj všetko okrídlené vtáctvo podľa jeho druhov. A Boh videl, že to bolo dobré. 22 I požehnal ich Boh hovoriac: Ploďte a množte sa a naplňte morské vody. I vtáctvo nech sa rozmnoží na zemi. 23 A bol večer a bolo ráno: piaty deň. 24 Potom riekol Boh: Nech zem vydá živé tvory rozličného druhu: dobytok, plazy a poľnú zver rozličného druhu! I stalo sa tak. 25 Boh učinil rozličné druhy poľnej zveri, rozličné druhy dobytka a všetky plazy rozličných druhov. A Boh videl, že to bolo dobré. 26 Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby, aby panoval nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi. 27 Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu ich stvoril. 28 Potom ich Boh požehnal a riekol im: Ploďte a množte sa a naplňte zem; podmaňte si ju a panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad každým živočíchom, čo sa hýbe na zemi! 29 Potom riekol Boh: Ajhľa, dal som vám všetky semenoplodné byliny, ktoré sú na celej zemi, a všetky stromy, na ktorých je ovocie s ich semenom; to vám bude za pokrm. 30 No všetkým zvieratám zeme, všetkému nebeskému vtáctvu, a vôbec všetkému, čo sa hýbe na zemi a má v sebe dych života, budú potravou všetky zelené byliny! I stalo sa tak. 31 A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer a bolo ráno: šiesty deň.
Ján 1,14 * 14 A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my sme hľadeli na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, (bolo) plné milosti a pravdy.
Ján 16,8.9 * 8 A keď príde, poučí svet: o hriechu a o spravodlivosti a o súde; 9 o hriechu, že neveria vo mňa;
Luk 19,8.9 * 8 Ale Zacheus vstal a povedal Pánovi: Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným, a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne. 9 I riekol mu Ježiš: Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým.
Luk 18,10-14 * 10 Dvaja mužovia vstúpili do chrámu, aby sa modlili; jeden farizej a druhý publikána). 11 Farizej si zastal a takto sa modlil v sebe: Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento publikán. 12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám. 13 Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu! 14 Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
Iz 6,5.6 * 5 Vtedy som povedal: Beda mi, som stratený, lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa, Hospodina mocností, videli moje oči. 6 Potom priletel ku mne jeden zo serafov a v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára,
Luk 5,8 * 8 Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek.