1. Ako sa prejavuje úcta? Prečo ju máme niekomu prejavovať? Komu je prejavovaná iba formálne?
2. Prečo vonkajšie prejavy nie sú dôkazom, že niekto prejavuje pravú úctu?
3. Ktorú Božiu vlastnosť potrebujeme vnímať, aby sme prejavovali úctu? Ako ale musíme vnímať seba?
4. Prečo ľudia, a často ani kresťania, nevnímajú svoju hriešnosť a nemravnosť?
5. Prečo čítame Božie slovo zle, keď si pri ňom neuvedomujeme svoju hriešnosť?
6. Prečo až uvedomenie si svojej hriešnosti, Božej svätosti a milosti vzbudzuje úctu a pravý vzťah? Ako vyzerá vzťah k Bohu bez uvedomenia si vlastnej hriešnosti?
7. Môže niekto povedať, že sa stretol s Bohom, keď sa chová naduto, i keď pri tom pripustí svoju hriešnosť?
8. Prečo môže k uvedomeniu si vlastnej hriešnosti viesť i satan? Čo tým sleduje?
9. Na čom je založená úcta pohanov k ich bohom? Čo týmto bohom priratujú? Čo na týchto bohoch vidia?
10. Čo ale v mýtoch pohanov žiadny boh neurobí?
11. Prečo sú pohanské náboženstvá ľudskému "ja" prijateľnejšie a zrozumiteľnejšie?
12. Prečo sebecké ľudské "ja" túži po náboženstve, ale nie po nepochopiteľnej, nezmernej Božej láske zjavenej na kríži?
13. Čím i kresťania nahrádzajú rozjímanie o kríži? Čo je témou tzv. náboženských rozhovorov medzi nami?
14. Má cenu vzývanie a užívanie Božieho mena bez uvedomenia si, koho toto meno predstavuje?
15. Aké dôsledky má vzývanie Božieho mena v kresťanskej Európe, a aké dôsledky vo svete islamu?
16. Ako je možné naučiť sa spájať vzťah k osobe i menu tejto osoby? Čo je treba, aby sa nám pod menom vybavilo?
17. Ako sa brániť tomu, aby sa nám Božie meno nestalo magickou mantrou?
18. Prostredníctvom akého mena máme ďakovať i prosiť?
19. Čím sa Boh predstavil ako sudca, ale i obhajca? V akom zmysle sa dokonca necháva posudzovať ako "obžalovaný"? Prečo Bohu nikdy neprináleží rola obžalovaného?
20. Čím je vzbudzovaná pravá úcta k Bohu? Z čoho sa môžu učiť vnímať Božiu veľkosť, a z čoho Božiu prítomnosť?
21. Ako nás rodičia i učitelia v škole naučili vnímať autoritu a mať k nej úctu? Ako nás to ovplyvňuje v prejavovaní úcty k Bohu?
22. Prečo máme prejavovať úctu k človeku (napr. z dôvodu jeho odbornosti), i keď napríklad s jeho chovaním nesúhlasíme?
23. Prečo človek, ktorý neprejavuje úctu k autoritám profesijne alebo verejne postaveným, nemá poňatia o tom, čo to je úcta k Bohu?
24. Kam vedú prejavy nezávislosti, ktoré si často po vzore sveta osvojujeme?
25. Kedy sa slová vyjadrenej úcty stávajú prázdnymi?
26. Je možné rozoznať poslušnosť vychádzajúcu z úcty k Bohu od farizejskej poslušnosti iba na oko?
27. V akom zmysle poslušnosť voči Bohu môže spôsobovať neposlušnosť voči človeku?
28. Prečo poslušnosť Bohu nie je slabosť, ale veľkosť?
29. Ako je možné prejavovať poslušnosť v rodine, na ulici i v
zaradení v práci?
30. Prečo radosť a srdečnosť nie sú v rozpore s pokorou a úctivosťou v modlitebni? Ako máme pri bohoslužbe prejavovať tichú úctu, i srdečnú vďačnosť?
Aleš Zástěra