1. Kto to je - cirkev? Prečo cirkev nie je vedenie a jej kancelárie?
2. Ako sa podľa základného verša poznajú tí, ktorí sú vedení Duchom Božím? Prečo takto vedených rozpozná skôr kolektív?
3. Prečo pri snahe naprávať sme vystavení väčšiemu nebezpečenstvu vlastného omylu?
4. Aký názor mal Pavel na tento hriech a prečo ho vyjadruje verejne?
5. Aký postoj mal k tomuto hriechu zbor?
6. Ako sa máme zachovať, keď o určitom hriechu zbor nevie?
7. Akú prevenciu a spoločné štúdium môžeme zvoliť skôr, než vznikne hriech?
8. Prečo zbor ľahšie odmietne hriech, ktorý nie je spojený s ľuďmi, ktorých máme radi?
9. Aký vplyv mohlo mať prostredie i myslení Korintu na postoj zboru?
10. Ako môžu minulé kauzy, postoje spoluveriacich i súčasná doba ovplyvňovať postoj zboru pri posudzovaní hriechu? Prečo niektorí ľudia radi spomínajú staré, nedôsledne riešené situácie?
11. Ako môže cirkev pomôcť ku skaze takého hriechu a podporiť zrod nového duchovného života?
12. Prečo je nutné podobným hriešnikom povedať, aby sa jasne rozhodli pre satana, alebo pre Boha?
13. Prečo zotrvávanie v cirkvi s vedomým rozhodnutím sa pre hriech je krajne nebezpečné pre vinníka i pre druhých?
14. Prečo je nutné, i keď s láskou, zaujať jasný postoj k hriechu?
15. Prečo nehlasovanie pre vylúčenie často nesvedčí o láske k vinníkovi?
16. Aký je najčastejší dôvod ospravedlňovania hriechu u druhého? ("maslo na hlave")
17. Aký rozdiel je medzi a) "Láska prikryje množstvo hriechov" (1 Pet 4,8) a b) láska ospravedlňuje mnoho hriechov?
18. Aká pastoračná starostlivosť má byť venovaná človeku po vylúčení?
19. Kedy musí cirkev bývalého člena opätovne prijať? Ako jednať s členom, ktorý už pred vylúčením kalkuluje s tým, že bude za chvíľu aj tak prijatý?
20. Prečo cirkev nemá posudzovať pohnútky, ale fakty?
21. Ako máme rozumieť nariadeniu "Nesúďte" (Mat 7,1) a "Čo rozviažete, bude rozviazané i v nebi..." (Mat 16,19)?
22. Znamená vyváženosť milosrdenstva so spravodlivosťou toleranciu? Kedy je tolerancia krajne nebezpečná? V ktorých bodoch by sme mali byť tolerantní? (Kde inšpirované slovo mlčí.) Kedy je tolerancia prejavom lásky, a kedy alibizmu?
23. Ako jednať s človekom, ktorého zachvacuje prílišný zármutok, a s človekom, ktorý si je príliš istý?
24. Máme človeka prijať, keď plne prejaví ľútosť nad svojim hriechom, alebo až sa napraví?
25. Kto všetko má dotyčnému prejaviť, že je znovu prijímaný?
26. Ako presvedčiť tvrdých, aby boli mäkší, a mäkkých, aby boli tvrdší?
27. Prečo si Boh prial, aby hriešnici rozhodovali o hriešnikovi?
28. Prečo máme riešiť veci zjavné a nezaoberať sa nepodloženými domnienkami nebo posudzovaním pohnútok?
29. Prečo nespravodlivosť, že niekto je káznený za skutky, ktoré sú zjavné, a iný nie je káznený za skutky, o ktorých sa nevie, máme prenechať Bohu? V akom zmysle za túto nevyváženosť nenesieme zodpovednosť?
30. Prečo niektorí hriešnici vnímajú viac jednotlivých členov výboru než autoritu zboru - tela Kristovho? (viď otázka č. 1 v úvode)
31. Čo to je autorita "zhromaždených v mene Pánovom"?
32. Prečo je nutné hľadať Božie vedenie v Biblii i na modlitbe v Duchu svätom?
Aleš Zástěra