1. Aký rozdiel je medzi pocitom viny a vedomím viny?
2. Aké pocity môžu prežívať ľudia, ktorí si sú vedomí svojej viny?
3. Prečo pocit viny nestačí k odpusteniu?
4. Čo v našom náboženstve nemožno pragmaticky dokázať? O čom ale nepochybujeme, ak vidíme nesčíselný zástup predkov?
5. Prečo je ľahké vidieť peklo v druhých, ale nie v sebe?
6. Prečo Pavel paušálne tvrdí, že niet nikoho ušľachtilého a rozumného, keď takých ľudí bolo a je mnoho? Aká je príčina toho, že niekto je dobrý?
7. Existuje človek, ktorý by sám od seba hľadal pravdu a dobro? Môže vôbec niekto rozprávať o tom, ako hľadal pravdu?
8. Ako by vyzerali naše zbory, rodiny, okolie, keby sme rozprávali, ako Pravda (Ježíš Kristus) našla nás?
9. Prečo každá "dobrá" myšlienka bez Ježiša Krista je príliš uvedomelá, a tým už je od základu zlá? (viď 1 Kor 13,1-3)
10. Prečo sa máme učiť byť nevedomí a slepí k vlastným dobrým skutkom? Prečo máme zabúdať na to, čo sme učinili pre druhých, ale nikdy nemáme zabudnúť na to, čo učinili oni pre nás? Ako sa to naučiť?
11. Kedy vzniklo prvé vedomie viny s následnými pocitmi? Kto je autorom pocitov? Kto chcel, aby sme prežívali pocity viny? Ako nepriateľ zneužíva pocity?
12. Ako je možné od sebe rozoznať: a) pocit viny, ktorý patrí k životu, b) pocit viny po spáchanom hriechu, c) pocit viny v dôsledku zlej teológie, výchovy, genetiky atď.?
13. Prečo je ťažké odlíšiť pocit viny zo spáchaného hriechu od prestúpenia zvyku (napríklad rodinného, ktorý človeka nemusí zaväzovať)? Prečo k rozlíšeniu môže pomôcť jedine Božie slovo a inšpirované spisy?
14. Čo chýbalo Laodicei? Akým spôsobom poznám svoj konkrétny stav v oblastiach, v ktorých potrebujem nápravu?
15. Prečo je zmierenie výhradne Boží čin a my k tomu nemôžeme nič pridať? Čo môžeme iba urobiť?
16. Prečo zmierenie môžeme prijať vierou?
17. Prečo viera nie je pocit? Prečo ale pocity patria ku každému človeku a tiež k jeho viere? Ako by vyzeral život človeka bez pocitov?
18. Ako môžeme byť utvrdení, že nám bolo odpustené?
19. Ako vzniká škodlivý pocit viny?
20. Ako máme vytýkať chyby v rodine i v zbore, aby adresáti pritom poznali, že ich máme radi?
21. Prečo naše rozhodnutie z pocitu viny vedie k pokániu, alebo obhajovaniu sa? Ako konečný postoj ovplyvňuje kedy, kde, pred kým prežívam pocit viny a čo tomu predchádzalo?
22. Prečo je milovanie blížnych podstatnejšie než zachovávanie soboty, zdravotných zásad apod.? Prečo je milovanie blížnych naplnenie zákona? Prečo vedomie priestupníci zákona zdôrazňujúci milovanie Boha i blížnych o láske k Bohu nič nevedia?
23. Prečo pocit viny môže prekonať iba Božia láska, alebo plné prepadnutie hriechu?
24. Aké požehnanie prináša fakt, že cesta k plnému prepadnutiu hriechu je dlhá?
25. Aké môžu byť dôvody, že kresťan neprežíva pokoj s Bohom?
26. Prečo i plne podriadený, Bohu odovzdaný kresťan môže prežívať pocit viny?
27. Ako rozdielne pocit viny prežíva melancholik a ako cholerik?
28. Ako sa môže na pocit viny nevhodne podpísať genetika, výchova, prostredie, kamaráti i prijatie kresťanstva? Ako je možné takému človeku prakticky pomôcť?
29. Aký vplyv na pocity viny i pokoj s Bohom má vek a dlhodobý nedostatok? Ako Ježiš Kristus pristupoval k takým ľuďom a ako to máme činiť my?
30. Ako spolu súvisí pocit viny a odpustenie blížnym?
31. Aké opatrenia Boh vopred učinil pre to, aby nám odpustil hriechy a tiež nás ich zbavil?
32. V čom je odlišný vzťah rodičov k neznámemu vrahovi ich dieťaťa od vzťahu Adama a Evy ku Kainovi? Prečo máme brať ohľad na ľudí, ktorým trvá proces odpustenia dlhšie? Čím im tento proces komplikujeme?
Aleš Zástěra