Lebo tvoj Tvorca je tvojím manželom, jeho meno je Hospodin mocností, tvoj Vykupiteľ, svätý Izraela, bude sa volať Bohom celej zeme. (Iz 54,5)
Hozeáš, posledný prorok v severnom izraelskom kráľovstve, použil symbol manželstva, aby ilustroval vzťah medzi Hospodinom a jeho ľudom. Hozeášov osobný tragický život sa prelínal s jeho prorockou službou. Aby ukázal, že Hospodin je pripravený znovu prijať svoj spurný ľud, znovu prijal svoju nevernú manželku.
O sto rokov neskôr sa Jeremiáš, posledný prorok pred babylonským zajatím, snažil ochrániť Judsko pred podobným osudom. Obyvatelia Judska sa mali poučiť z toho, čo sa stalo ich izraelskej sestre, ale nedialo sa tak.
V tom istom čase prorokoval Ezechiel zajatcom v Babylone. Obaja proroci použili pre Judsko symbol manželstva. Samotný Jeremiáš sa nikdy neoženil. Boh mu povedal, aby sa neženil ani nešiel nikde na hostinu, pretože skončí radosť i čas svadobných hostín. (Jer 16,2-4.8.9) Ezechielovi náhle zomrela manželka na znamenie toho, že chrám bude zničený. (Ez 24,15-21)
Napriek nevernosti svojho ľudu bol Pán Boh ochotný dať mu druhú šancu.
Hospodin sa predstavil Mojžišovi a vyhlásil, že splní zasľúbenia, ktoré dal Izraelovi. (2 Moj 3,6-14; 6,6-8) Boh sľúbil, že sa stanú jeho ľudom a že im dá do vlastníctva krajinu, v ktorej budú bývať.
Putovanie púšťou proroci považovali za "medové týždne". Bol to čas, keď boli verní Hospodinovi a nenasledovali iných bohov. Exodus znamenal pre Izraelcov veľké vyslobodenie. Túto udalosť by sme mohli pripodobniť k slávnostnému uzavretiu "manželského" sľubu.
Keď čítame, ako Izraelci odpovedali, cítime vrúcnosť a úprimnosť ich slov: Boh nám zakázal slúžiť iným bohom. Ako veľa pre nás urobil!
Obdobie kraľovania Dávida a Šalamúna sa vyznačovalo všeobecnou vernosťou Hospodinovi. Ale Jeroboám, prvý kráľ Izraela na severe, zhotovil v Dáne a Bételi zlaté teľatá, aby jeho poddaní nemuseli ísť do chrámu na juhu; mohlo by ich to totiž pokúšať emigrovať do Judska. (1 Kráľ 12,28-30) Pretože ustanovil vlastných kňazov, leviti zo všetkých oblastí Izraela sa presťahovali do Judska. (2 Par 11,13-16) Ďalší králi, ktorí viedli Izrael k uctievaniu iných bohov, boli často prirovnávaní práve k Jeroboámovi. (1 Kráľ 16,7.26)
Proroci odsudzovali Izrael a Judsko za to, že Božiu slávu vymenili za bezcenné modly (Jer 2,11), že hľadali pomoc u iných národov a nespoliehali sa na Hospodina. (Jer 2,18) Jeremiáš hovorí, že prestať dôverovať Hospodinovi znamená zabudnúť na manželskú zmluvu uzavretú s Hospodinom. Je to niečo podobné, ako keby nevesta zabudla na svoje svadobné klenoty a ozdoby. (v. 32)
V istom okamihu prorok prirovnáva tento vzťah k vzťahu medzi mužom a ženou počas medových týždňov. Hneď nato o neveste hovorí, že sa začala oddávať prostitúcii. A čo je ešte horšie, Ezechiel vyhlasuje, že aj keď väčšina prostitútok berie za "svoje služby" odmenu, Judsko bolo ochotné za svoje služby samo platiť! (Ez 16,34)
Predstavte si ženu, ktorá má láskavého a starostlivého manžela, ktorý je ochotný dať jej nesmierne veľa a urobiť pre ňu všetko, čo môže. (Iz 5,4) A predsa sa vzdáva tohto vzťahu pre mužov, ktorí ju chcú využiť len na telesnú rozkoš.
Nemá to nijaký zmysel - a to preto, že hriech nemá nijaký zmysel. Ak sa denne neodovzdáme Bohu, hriech spôsobí, že aj my budeme robiť rovnako nerozumné a ľahkomyseľné veci.
Aj keď Biblia používa obraz nevernej ženy, väčší sklon k nevere majú muži. V oboch prípadoch je to však tak, že ten, kto sa dopúšťa cudzoložstva, si myslí, že nájde šťastie na zakázanej pôde. Namiesto toho ho však čaká len nešťastie a trápenie.
Často sa stáva, že po hriechu prichádza náležitý trest. Život v zasľúbenej krajine závisel od vernosti Izraelcov Hospodinovi. Keď ho opustili a odišli za inými bohmi, Hospodin nebol povinný chrániť ich pred armádami iných národov. Dovolil, aby znášali dôsledky svojej nevery.
Boh nás stvoril. Vie o nás viac, ako my sami. Pretože nás miluje, chce pre nás to najlepšie. To je dôvod, prečo nám prikázal, aby sme ho poslúchali. (5 Moj 10,13) Ak budeme rešpektovať jeho zákon a žiť v súlade s princípmi, ktoré dal, môžeme byť uchránení od mnohého zbytočného trápenia a bolesti.
Keď Boh dovolil, aby boli obyvatelia Izraela a Judska ako zajatci odvlečení z krajiny, ktorá im bola zasľúbená, v podstate sa s nimi "rozviedol". (Jer 3,8) To však nebolo jeho posledné slovo. Jeremiáš najprv vyhlasoval, že prestane radosť a potešenie a utíchne hlas ženícha a nevesty (Jer 7,34; 16,9; 25,10), neskôr však dodáva, že obdobie ticha sa skončí a v krajine budú ľudia znova počuť hlas nevesty a ženícha. (Jer 33,11)
S hrozbou trestu proroci zároveň prinášali aj lúč nádeje. Jeremiáš vyhlásil, že prestane radosť a veselie a utíchne hlas ženícha i nevesty. (Jer 7,34; 16,9) Neskôr však dodáva, že to potrvá 70 rokov. (Jer 25,11) Potom budú ich utláčatelia porazení. Hozeáš predpovedal, že v Izraeli nastane obdobie, keď nebude pôrodov ani tehotenstva (Hoz 9,11), ale potom príde čas uzdravenia a lásky. (Hoz 14,4) To, čo Boh robí, nie je vlastne trest, ale výchova.
Proroci naliehali, aby sa Izrael vrátil späť k Hospodinovi. Sľubovali, že Hospodin ich určite znovu prijme. Boli presvedčení, že Izrael sa vráti. Obnova vzťahu však nastane len pod jednou podmienkou - že Boží ľud za odmenu zanechá svoju modloslužbu, bude zachovávať jeho príkazy a znovu sa bude spoliehať úplne na Hospodina.
Je zlé, ak žena nie je verná svojmu partnerovi. Použitá metafora však hovorí o žene, ktorá sa oddala prostitúcii. Hospodin bol napriek tomu ochotný znovu prijať Izrael, znovu mu odpustiť a uzdraviť narušené vzťahy. A nielen ho prijať späť, ale urobiť pre neho aj omnoho viac.
Hospodin nielen odpustí ich hriechy, ale sľubuje, že svoj zákon napíše do ich srdca a do ich mysle. (Jer 31,33) Tento verš je základ evanjelia, tajomstvo milosti. Je to nová zmluva, ktorá tvorí základ jeho zasľúbení pre všetkých, ktorí sa vo viere a v poslušnosti odovzdali Ježišovi.
Možno padneme. Možno zhrešíme. Možno urobíme chybu. Ale vďaka Ježišovi - a toho, čo urobil a robí pre nás - nám Boh odpustí. Plán spasenia nám ponúka úplné odpustenie. Nijaký hriech nie je taký veľký a nijaký hriešnik nie je taký zlý, aby pod krížom nemohol nájsť odpustenie. A to vlastne Boh povedal aj starovekému Izraelovi. To je to svetlo, ktoré z golgotského kríža žiari aj nám - posolstvo, ktoré má Boh dnes pre svoj ľud. Aj keby sme od neho odišli, náš láskavý a starostlivý manžel, náš Boh, nás miluje a chce nás opäť prijať. Nenúti nás však, ale priťahuje "povrazmi lásky". (Hoz 11,4)
"Vyhnanci mohli svoju nádej na skoré oslobodenie zakladať nielen na tomto jedinom proroctve. Mali aj proroctvo Jeremiášovo s jasným údajom času, ktorý musí uplynúť, kým bude Izrael z Babylona vyslobodený. Hospodin prostredníctvom svojho posla predpovedal: "Po uplynutí sedemdesiatich rokov potrescem za ich vinu babylonského kráľa i ten národ i chaldejskú krajinu - znie výrok Hospodinov - a obrátim ju na večnú púšť." (Jer 25,12) Ak sa zostatky Júdejcov budú vrúcne modliť, Boh im preukáže svoju priazeň. "Dám sa vám nájsť - znie výrok Hospodinov - zmením váš údel a zhromaždím vás spomedzi všetkých národov, zo všetkých miest, na ktoré som vás rozohnal, - znie výrok Hospodinov - a navrátim vás na miesto, z ktorého som vás dal odviesť." (Jer 29,14) (PK 291.292; PK 552.553)
1. Uvažujte o tom, prečo hriech navádza ľudí robiť nerozumné a ľahkomyseľné veci. Prečo je to tak, že aj tí, ktorí toho vedia viac, sa nechajú zviesť svojimi vášňami a túžbami? Ako môžeme pomôcť človeku, ktorý sa uberá zlou cestou?
2. Uvažujte o názore, že Boží zákon je určitou ochranou. Čo to znamená? Pred čím nás chráni? Prečo vernosť zákonu a princípom života, ktoré nám Boh dal, nie je nijakou zárukou toho, že nebudeme trpieť?
3. V časti na stredu sme hovorili o radosti, šťastí a pokoji, ktoré pramenia zo spásneho vzťahu s naším Pánom. Uvažujte o tom, že aj služba Bohu prináša radosť, šťastie a pokoj. Podeľte sa o svoje skúsenosti. Prečo je dôležité sústrediť sa na požehnania a dobré veci, ktoré sme ako Božie deti dostali?
Aj keď Izraelci Hospodina sklamali, nesmieme ich odsudzovať. Sme my - pre ktorých sú Izraelci varovným príkladom - vernejší svojim zmluvným sľubom, ktoré sme Bohu dali?