Biblické úlohy
Biblické úlohy
Lebo kam ty pôjdeš, pôjdem i ja, a kde ty budeš bývať, budem bývať i ja! Tvoj ľud bude mojím ľudom, tvoj Boh bude mojím Bohom! Kde ty zomrieš, zomriem i ja, a tam chcem byť pochovaná. (Rút 1,16.17)
Od pádu v záhrade Eden až po záverečné udalosti dejín tohto sveta Písmo ukazuje veľmi neradostný obraz ľudstva. Božie slovo neprehliada a nezakrýva stav, v akom sa ľudstvo nachádza. Od začiatku Biblie až do jej konca je človek predstavený taký, aký je.
Niekde uprostred je kniha Rút a v nej niekoľko postáv. Sú to ľudia, ktorí sa vyznačujú odvahou, sebadôverou, vierou, vernosťou a nesebeckosťou. Kde sa tu vzali?
Vzťah Boaza a Rút je v priamom protiklade k tomu, čo čítame o dobe sudcov, v ktorej sa príbeh odohráva. V tom čase izraelský národ nemal kráľa a každý robil, čo chcel. Napriek tomu moabská vdova Rút prejavuje výnimočnú oddanosť svojej ovdovenej svokre a Bohu Izraelcov. Boaz je zas dôsledný v prejavoch láskavosti. Aj keď nám život dáva do cesty množstvo prekážok, príbeh Rút ukazuje, ako môže správny postoj prekonať všetky nepriazne osudu.
U Boaza a Rút sa stretávame s charakterovými vlastnosťami, ktoré tvoria dobrý základ pre šťastné a verné manželstvo.
Niekedy sa stretneme s láskavosťou, vierou, oddanosťou a nesebeckosťou tam, kde to najmenej čakáme. Rodinné vzťahy, ako sú nám predstavené v knihe Rút, mohli veľmi ľahko skončiť v zatrpknutosti. Namiesto toho tu máme možnosť vidieť príklad hodný nasledovania.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rozdielnosť náboženstiev a kultúr spôsobí, že hebrejská svokra si nevytvorí dobrý vzťah k svojim dvom "pohanským" nevestám. Ich vzájomná oddanosť a vernosť sú však skutočne pozoruhodné. Nevieme presne, ako pokračoval ich rodinný život, ale určite mali niečo, čo by mohlo poslúžiť ako vzor a inšpirácia aj pre mnohé iné rodiny.
Oddanosť Rút jej svokre je veľmi silná a pôsobivá. Vieme, že Orfa sa vrátila. Možno sa aj u Rút ťažko rodilo rozhodnutie zostať pri svokre. Noemi jej pripomenula: "Hľa, tvoja švagriná sa vrátila k svojmu ľudu a k svojim bohom. Vráť sa za svojou švagrinou!" (Rút 1,15) Vtedy Rút povedala známy výrok o tom, že sa chce stať súčasťou izraelského ľudu. V týchto ľuďoch a v ich Bohu videla niečo, čo ju priťahovalo. A to aj napriek tomu, že samotná Noemi sa nezdá byť ktovieako smelým a priebojným "evanjelistom".
Bez ohľadu na všetky problémy, v Rút vidíme Moábku, ktorá chce patriť k izraelskému národu, dokonca aj keď Izraelci skôr prijímali Edomcov a Egypťanov ako Moábov. Deťom Edomcov a Egypťanov z tretieho pokolenia mali dovoliť vstúpiť do zhromaždenia Hospodinovho. (5 Moj 23,7.8) No nijaký potomok Ammoncov a Moábcov sa nemohol stať jeho súčasťou - dokonca ani desiate pokolenie. (v. 3) Nie je to však zákaz uzatvárať s nimi manželstvo, ani to neznamená, že sú vylúčení z možnosti byť spasení. Rút sa rozhodne, že Noemin Boh sa stane aj jej Bohom a Boh jej vzápätí mnohými spôsobmi preukáže priazeň.
Doteraz sme hovorili o veciach, ktoré dokazovali, že Rút má dobrú povahu, je verná a oddaná.
Ale ako vieme, pár tvoria dvaja ľudia. A tak do hry vstupuje Boaz.
Keď Boaz zistil, kto je mladá žena, ktorá paberkuje na jeho poli, urobil niekoľko pozoruhodných vecí: (1) povzbudil ju, aby paberkovala na jeho poli; (2) uistil ju o tom, že mužom dal pokyny, aby jej nerobili nijaké problémy; (3) postaral sa o jej ďalšie potreby - mohla piť z jeho vody a (4) povzbudil ju aj po duchovnej stránke.
Boaz sa snažil o to, aby sa Rút necítila ako žobráčka. (Rút 2,13-23) Keď nastal čas jedla, pozval ju, aby sa pripojila k jeho žencom a jedla s nimi chlieb. Ochutnala aj vínny ocot a dokonca jej dal toľko praženého zrna, že jej ešte zvýšilo. Svojim sluhom dal pokyny, aby jej neubližovali, ani keby zbierala medzi zviazanými snopmi. Dokonca im povedal, aby úmyselne vyťahovali steblá zo snopov a nechávali ich pre ňu. Rút priniesla domov viac, ako mohla získať tvrdou prácou. Svedčilo to o veľkej šľachetnosti a štedrosti. Nakoniec ju Boaz pozval, aby zbierala na jeho poliach až do konca žatvy.
Pokiaľ ide o Bibliu, jedna vec by nám mala byť jasná - dej v nej opísaný sa odohráva v určitom dobovom pozadí. Aj keď nás prostredníctvom svojho slova Boh učí veľkolepé a večné pravdy, tieto pravdy sa k nám dostávajú prostredníctvom ľudí, ktorí žili v určitej kultúre. Tým, ktorí žijú v inej kultúre, sa niektoré podrobnosti môžu zdať veľmi zvláštne.
Aj keď sa to stalo za nočnej tmy, ponuka manželstva bola zrejme pre Rút veľmi trápna a nepríjemná záležitosť. Mohol ju niekto spozorovať a celá vec sa mohla rozšíriť medzi ľudí. Boaz mohol jej žiadosť odmietnuť. On však okamžite prejavil ohľaduplnosť a snažil sa upokojiť ju. Správal sa, akoby ho Rút uprednostnila pred nejakým mladším mužom. Sľúbil, že urobí všetko, o čo ho požiada. Nakoniec ju obdarovanú poslal späť k Noemi. Svojím spôsobom sa tiež snažil chrániť ju pred akýmikoľvek falošnými obvineniami, ktoré mohla vyvolať jej nočná návšteva.
Odkúpenie je azda najdôležitejšou témou knihy Rút. V týchto štyroch kapitolách sa toto slovo vyskytuje v rôznych formách viac ako 23-krát. Boaz plní úlohu odkupujúceho príbuzného pre Noemi a jej zosnulého manžela a syna. Dávid, ich významný potomok, sa neskôr osvedčil ako ten, kto vykúpil úspech a blaho, ktoré Izrael stratil od čias Jozuu. Ježiš, ďalší potomok, sa postaral o vykúpenie celého ľudstva. (Gal 4,5; 1 Pet 1,18; Zj 5,9)
So zvykom, že si vdovu vzal blízky príbuzný (levirátny zákon), aby zabezpečil dediča, sa stretávame aj v iných krajinách starovekého Blízkeho východu. V 5 Moj 25,5 sa presne určuje, že v izraelskom národe sa táto prax aplikovala len na bratov, ktorí bývali spolu. Júda sa pokúsil prinútiť svojho druhého syna, aby konal podľa tohto zvyku. Boaza sa netýkali podmienky z 5 Moj 25, ale je zrejmé, že tento princíp sa "rozšíril" na najbližších príbuzných, pričom poradie určovala blízkosť ich príbuzenstva.
Noemi nepredala rodinné vlastníctvo, ale keby ho chcela predať, najbližší príbuzní by ako prví mali možnosť kúpiť ho, aby zostalo v rodine. Povinnosťou príbuzného, ktorý by to odkúpil, bolo tiež vziať si Rút a postarať sa o dediča pre Machlóna, jej zosnulého manžela.
Splniť úlohu odkupujúceho príbuzného malo aj svoje riziko. Keby tento príbuzný mal len jedno dieťa - a to s Rút, jeho osobné vlastníctvo by tak prešlo na Machlóna. Preto zákon dovoľoval, že najbližší príbuzný môže odmietnuť urobiť to, čo sa od neho čakalo. Človek, ktorý odmietol odkúpiť majetok a meno svojho príbuzného, musel však podstúpiť ponižujúci obrad. (pozri 5 Moj 25,7-10)
V knihe Šťastný domov si prečítaj kapitolu Prvý domov. (str. 14.15; AH 83-86)
Pravdepodobnosť, že sa Rút vydá za Boaza, bola na začiatku príbehu skutočne veľmi malá. Muselo sa stať mnoho "vedľajších" udalostí, aby sa nakoniec stretli a vzali. (1) Musel nastať hlad v Judsku, inak by Elimelechova rodina neodišla z Betlehema. (2) Aby sa stretli s Rút, za útočisko si museli zvoliť Moáb, nie niektorú inú krajinu, napríklad Egypt alebo Edom. (3) V Noeminej rodine musel byť vhodný slobodný muž (starý mládenec), aby si vzal Rút. (4) Jej muž musel zomrieť, aby mohla Rút uzavrieť druhé manželstvo. (5) V Judsku sa musel skončiť hlad, aby Noemi mohla uvažovať o tom, že sa vráti. (6) Rút sa musela rozhodnúť ísť s Noemi. (7) Rút musela paberkovať na Boazovom poli.
Biblia stále pripomína, že Božia ruka je nad všetkým; a všetko, čo sa stane, je podľa Božieho predzvedenia. Pre tých, ktorí milujú Boha a Boh je v ich živote na prvom mieste, všetko spolu vedie k ich konečnému dobru. (Rim 8,28) Tento príbeh naozaj dokazuje platnosť tohto princípu.
1. Všimnite si Noeminu reakciu v Rút 1,19-21. Porovnajte to s jej slovami v Rút 2,20. Prečo je táto reakcia taká bežná? V čom sa mýli?
2. Uvažujte spolu o vašich odpovediach na poslednú otázku v časti na utorok. Čo vám vaše odpovede prezrádzajú o vás samých a vašom zbore? Čo by priťahovalo ľudí do zboru? Čo ich naopak odháňa preč? Čo treba zmeniť, aby váš zbor ľudí priťahoval k sebe a k Bohu? Ako môžete vy ako trieda pomôcť realizovať potrebné zmeny?
3. Uvažujte o kultúre a spoločnosti, v ktorej žijete a o tom, aký má vplyv na rodinné vzťahy. Čo tieto vzťahy posilňuje? Čo pracuje v ich neprospech? Čo môžete urobiť, aby ste pomohli iným lepšie pochopiť ich povinnosti voči členom rodiny?
Napriek tomu, že situácia, v ktorej sa Boaz a Rút nachádzali, nebola na uzavretie manželstva ideálna, obaja spĺňali hlavné predpoklady na vytvorenie trvalého vzťahu - boli dobrosrdeční, ochotní niesť spolu radosti i starosti a hlboko oddaní Bohu.