Prostredníctvom rodiny - či už tej, ktorú máme doma, alebo zborovej - Boh chce, aby sme okúsili jeho sebaobetavú lásku.
Martin a Sára, ktorí sa len nedávno stali adventistami, bývali v časti mesta povestnej svojou zločinnosťou. Prišli za kazateľom s prosbou o pomoc. Chceli sa presťahovať sa na nejaké bezpečnejšie miesto bližšie k zboru, aby ich dve dcéry mohli navštevovať cirkevnú školu. S ich dovolením kazateľ predniesol ich prosbu zboru. Onedlho si jeden člen všimol byt na prenájom, ktorý sa nachádzal blízko zboru. Bolo to presne to, po čom táto rodina túžila, no malo to jeden háčik - majiteľ žiadal vysokú zálohu. Vzniknutý problém vyriešilo niekoľko telefonátov. Hneď na ďalší deň urobili členovia zboru zbierku a pomohli Martinovi a Sáre zaplatiť zálohu a nájomné za prvý mesiac. Pomohli im tiež pri upratovaní nového bytu a sťahovaní. Vyčerpaný, ale šťastný Martin stál najbližšiu sobotu pred zborom a jeho vnútro prekypovalo vďačnosťou. Nezvykol veľa hovoriť, preto aj teraz povedal len toto: "Som naozaj rád, že mám rodinu!"
1. Vyzdvihnúť Boží zámer s rodinou.
2. Uvedomiť si, že rodina je miesto, kde človek môže lepšie pochopiť Božiu sebaobetavú lásku k človeku ako jeho dieťaťu.
3. Zdôrazniť, že Ježiš nič nezmenil na pôvodnom zámere s rodinou ani na pôvodnej forme rodiny.
4. Zavolať si do sobotnej triedy niekoho, kto je v zbore bez rodiny (z rôznych dôvodov) a načúvať tomu, ako on, ona prežíva svoj stav, ako sa cíti v cirkvi, po čom túži a ako mu, jej v živote pomáha Boh či cirkevné spoločenstvo.
Keď v záhrade Eden uzavrel Stvoriteľ manželstvo medzi prvým mužom a prvou ženou, vznikla prvá rodina.
"Nie je dobré človeku byť osamote." (1 Moj 2,18) Vzájomné spoločenstvo je jeden zo základných dôvodov vzniku rodiny. Slovami "rodina" a "domácnosť" Písmo opisuje spoločenskú jednotku tvorenú príbuznými - niekedy aj rodinnými pomocníkmi -, ktorí spolu bývajú a vytvárajú spoločenstvo. Rodina zbavuje človeka pocitu osamelosti a napĺňa potreby každého jej člena.
Jedinečné spoločenstvo. Manželstvom prvého páru Boh vytvoril jedinečný typ spoločenstva. Božím zámerom bolo, aby manžel a manželka prežívali výnimočnú jednotu, ktorú Boh nazval "jedno telo" (1 Moj 2,24). Manželský pár poveril aj ďalšou úlohou, ktorú majú rodiny plniť - privádzať na svet deti a vychovávať ich (1 Moj 1,18).
Ježiš hovorí o jednote a láskyplnom vzťahu medzi osobami Trojice. Uvažujte, čo z toho vyplýva pre život v jednotlivých domácnostiach, ktoré môžu odzrkadľovať sebaobetavú lásku, akú vidíme vo vnútri Trojice! Nie div, že Nová zmluva používa rodinu ako symbol pre cirkev, domácich viery (Gal 6,10).
1. Rodina - a nikdy nie si sám
2. Rodina - príležitosť obetovať sa
3. Len, keď sa obetujem - nezostanem sám
Počas svojej služby Ježiš potvrdil zámer, ktorý mal Boh s rodinou. Keď sa ho farizeji pýtali na rozvod, nenechal nikoho na pochybách o tom, aký plán mal Boh s manželstvom. Podobne pokarhal farizejov, ktorí podporovali rozšírenú prax odovzdávať do chrámu ako dar peniaze, ktoré mali patriť starnúcim rodičom. Ježiš zvýraznil prikázanie o úcte k rodičom aj tým, že o Bohu hovoril ako o svojom Otcovi. Na kríži vyjadril lásku a záujem o svoju matku Máriu. V týchto strašných okamihoch zabezpečil svojej matke, ktorá ho vychovávala, starala sa o neho a stále viac si ho vážila, tú najlepšiu starostlivosť, akú jej mohol dať, v domove svojho verného učeníka.
Ten, ktorý na počiatku ustanovil, že ľudia budú žiť v rodinách, svoj zámer počas svojej pozemskej služby nezmenil. Syn Boží potvrdil pôvodný zámer, že rodina má byť zdrojom výchovy, pomoci a sily. Dôležité však je, aby sme na rodinu hľadeli z pohľadu vzťahu k Bohu.
1. Ježiš potvrdzuje platnosť prikázania o úcte k rodičom
2. Ježiš odsúdil zneužívanie vzťahov v rodine
3. Ježiš potvrdil pôvodný zámer rodiny - vzájomná pomoc a výchova k poslušnosti k Bohu
Izák a Rebeka žili so svojím dospelým synom Jákobom a s jeho ženatým bratom Ezavom. Žalostiace vdovy Noemi a Rút - svokra a nevesta - našli spoločné útočisko. Jeremiáš zostal slobodný. Hozeáš sa sám staral o svoje tri deti predtým, ako sa zmieril s Gómerou. Poznáme aj ďalšie biblické rodiny, napríklad súrodenci Lazar, Marta a Mária, ktorí bývali v Betánii, kam Ježiš chodieval; manželia Akvila a Priscilla, ktorí zrejme nemali deti (Sk 18,2.18; 1 Kor 16,19) a rodina starej matky Loidy, jej dcéry Euniky a vnuka Timoteja, ktorí bývali v Lystre. Timotejov otec, pôvodom Grék, sa nespomína možno aj preto, že ako neveriaci žil oddelene od rodiny.
Rôzne typy rodín. Boh miloval a zaujímal sa o všetky tieto rozmanité rodiny. Pre nás dnes je to cenné povzbudenie. Malo by nás to viesť k vďačnosti za široké spektrum rodín v jeho cirkvi.
Sú isté princípy, s ktorými sa v Písme často stretávame, ktoré majú chrániť - a kde je to nevyhnutné aj obnoviť a vyzdvihnúť - Boží dar sexuality pre ľudskú rodinu. Tieto princípy hovoria, že sexuálna intímnosť je vzájomné vyjadrenie sebaobetavej lásky vyhradenej pre monogamné manželstvo jedného muža len s jednou ženou (Biblia nepozná homosexuálne manželstvá). Mnohé rodiny, ktoré sa týchto princípov pridŕžajú, môžu žiť usporiadaným životom; no vzťahy, v ktorých sa sexualita vyjadruje alebo využíva inak, v konečnom dôsledku podkopávajú Boží zámer s manželstvom a degradujú ľudstvo.
1. Existujú rôzne variácie v rámci rodiny - aj v Biblii
2. Manžel a manželka ako otec a matka - forma rodiny, na ktorej sa dodnes nič nezmenilo
V cirkvi máme veľa slobodných ľudí, ktorí si len veľmi ťažko hľadajú životného partnera a sú už možno zmierení s tým, že po zvyšok života ostanú sami.
Možnosť žiť ako slobodný. Pre mnohých ľudí je tento stav určitou etapou života - či už pred, alebo po manželstve. Iní sa sami rozhodli zostať slobodní. Uvedomili si, že aj keď mnohí sa ženia a vydávajú, Boh dáva svojim synom a dcéram aj možnosť zostať slobodný. Ďalší sa v podstate ani nerozhodli žiť sami, ale boli k tomu nedobrovoľne donútení okolnosťami, či už si nenašli vhodného partnera, alebo sa im rozpadlo manželstvo.
Pavel vo svojom učení a v listoch podporuje manželstvo, ale vzhľadom na to, že na prácu pre Krista by mu zostávalo málo času, osobne uprednostňuje zostať radšej slobodný. Je to správne najmä v tých prípadoch, keď majú jednotlivci takýto dar - to znamená, že sa k svojmu rozhodnutiu cítia byť vedení Bohom. Slobodní ľudia potrebujú byť v rozhodnutiach, ktoré robia, a vo výzvach, ktorým čelia, chápaní a prijímaní ako osobnosti. Nesmieme ich podceňovať (ani neúmyselne), ako sa to žiaľ často stáva.
Hodnota a úplnosť človeka predsa nemá nič spoločné s tým, či je človek slobodný alebo ženatý, ale závisí od toho, čo urobí s vierou v Ježiša Krista. V ňom, ktorý všetkých priťahuje k sebe, dosahujeme všetci úplnosť (Kol 2,10).
1. Rodina je štandard, zostať slobodný nie je neštandardné
2. Kresťan bez rodiny - výzva pre zbor k láskyplným vzťahom
3. Hodnota človeka nie je daná rodinou, ale Kristom
Model pre cirkev. Duch Svätý používa rodinné vzťahy na opis spoločenstva, ktoré zahŕňa nový začiatok, uznáva rozmanitosť, podporuje silné stránky a povzbudzuje ľudí k osobnému rastu. Ak v nás slovo rodina vyvoláva príjemné pocity, pravdepodobne rovnako sa budeme pozerať aj na cirkev. U niekoho však slovo rodina vyvoláva naopak smutné a bolestivé spomienky. Týmto ľuďom zrejme viac povedia iné symboly cirkvi. Napriek tomu Boh zostáva bytosťou, ktorá nadväzuje vzťahy. Aj človeka Boh stvoril so schopnosťou vytvárať vzťahy. Je veľkou prednosťou vedieť, že aj keď rodina môže zlyhať, Boh sa postaral o to, aby sme v jeho cirkvi našli domov, uzdravenie a zažili láskyplné rodinné vzťahy (pozri aj Prísl 27,10).
Rodina viery vyvoláva v človeku pocit spolupatričnosti, aký sa vytvára aj v bežných rodinách, a tiež dobrého spolužitia, čo je typické pre dobre fungujúce vzťahy v rodine. Mnohí, ktorí prijali Ježiša ako svojho osobného Spasiteľa, prišli do cirkvi ako rodiny alebo domácnosti. Iní ho prijali ako jednotlivci. V istom zmysle sú ich rodiny s nimi, pretože každý je formovaný tým, čo prežíva v rodine a každý zostane navždy súčasťou nejakej rodiny. Cirkev sa tak doslova stáva domácnosťou rôznych domácností, rodinou mnohých rodín.
1. Boh je o vzahoch, rodina je o vzahoch, cirkev je o vzahoch
2. Zbor - nová rodina s novými vzťahmi
3. Bez rodiny sa prežiť dá, bez zboru sa prežiť nedá
4. Rany z rodiny sa rýchlejšie zahoja v zborovej rodine
V knihe Túžba vekov si prečítaj kapitolu "Kto sú moji bratia?" (TV 219-224; DA 321-327)
Neporiadok v obývačke. "Zbory spomínané v knihe Zjavenie svedčia o tom, že zbory nie sú "naškrobené" salóniky, kde je vždy všetko tip-top pripravené pre hostí. Zbory sú obývačky, kde sa žije a kde býva aj neporiadok. Ak prídeme k niekomu nečakane na návštevu, často počujeme množstvo ospravedlnení. Ján však nič neospravedlňuje. Určite tam nebolo všetko v poriadku, ale tak to býva v zboroch a cirkvách, kde sa žije. Nie sú to predsa nijaké reprezentačné miestnosti. Sú to obývačky a ak ľudia, ktorí v nich žijú, sú hriešnici, budú tam aj rozhádzané šaty, odtlačky prstov na nábytku a smeti na koberci. Pretože kým Ježiš pozýva hriešnikov, nie spravodlivých, k pokániu - a nič nenaznačuje, že by svoj pôvodný plán zmenil - zbory budú problémom pre perfekcionistov a urážkou pre spravodlivých." (Eugene H. Peterson)
1. Uvažujte v triede o tom, aký postoj by mala cirkev zaujať k ľuďom žijúcim v rodinných vzťahoch, ktoré sú v rozpore s Písmom. Ako im prejaviť Kristovu lásku a prijať ich - a pritom neby ahostajný k ich konaniu?
2. Pre tých, ktorí zostali slobodní, je možno ťažké mať pocit úplnosti a spolupatričnosti v kultúre, ktorá pokladá za "normálne" žiť v manželstve. Ako sa im môžete vo vašom zbore priblížiť a dať im najavo, že sú plnohodnotnou súčasťou vašej zborovej rodiny?
Pôvodcom rodiny je Boh; rodina bola súčasťou Božieho plánu. Boh sformoval ľudskú rodinu ako výraz svojej vlastnej prirodzenosti, pre ktorú je typické budovať vzťahy. Určil, aby jednotlivé rodiny, ale aj cirkev ako veľká rodina mnohých rodín, odzrkadľovali v kruhu tohto blízkeho spoločenstva jeho sebaobetavú lásku.
Západ slnka 16.03