Biblické úlohy
Biblické úlohy
List Židom nám otvára okno, cez ktoré vidíme Ježiša v nebeskej svätyni.
"Kľúčom na objasnenie sklamania veriacich v roku 1844 sa stala otázka svätyne. Ňou sa vyjasnila celá sústava harmonicky spolu súvisiacich právd, ktoré potvrdzujú, že veľké adventné hnutie riadila Božia ruka, a súčasne odhaľujú terajšiu úlohu Božieho ľudu, jeho poslanie a povinnosti." (VSV 306; GC 423)
Čo sa týka správneho pochopenia identity, nebeská svätyňa zohráva u adventistov s.d. rozhodujúcu úlohu. V súvislosti s naším výkladom listu Židom vyvstávajú rôzne otázky. V tejto úlohe nahliadneme do nebeskej svätyne. Zameriame sa tiež na niektoré problematické body, s ktorými sa musela cirkev vyrovnať.
Čo je typológia? V čom sa pozemská a nebeská svätyňa zhodujú? Učí list Židom, že Kristus po tom, čo bol povýšený na kríži, vstúpil do "svätyne svätých"? Hovorí o tom, do ktorého oddelenia Ježiš vstúpil, alebo zdôrazňuje, že v nebeskej svätyni slúži v našom záujme?
1. Porovnať, ako spolu súvisia pozemská a nebeská svätyňa.
2. Ukázať, kam odišiel Ježiš Kristus po vzkriesení podľa listu Židom.
3. Úloha Ježiša Krista v nebeskej svätyni a jej význam pre nás.
Podobne ako ostatné biblické knihy, aj list Židom používa typológiu. Takzvaný "typ" (vzor), ktorým je človek, udalosť alebo systém Bohom určený a ustanovený, predstavuje a predpovedá určitú významnejšiu skutočnosť, tzv. "antityp" (obraz). Inými slovami, typy symbolizujú významnejšie veci a skutočnosti, než sú samotné. Stará zmluva oplýva typmi, z ktorých mnohé sa naplnili v samotnom Ježišovi. On je väčší než všetky symboly, ktoré ho predpovedali.
Slová, preložené v týchto dvoch veršoch ako "vzor" a "obraz", pochádzajú z gréckych slov "typos" a "antitypos". Pozemskú svätyňu autor porovnáva s nebeskou; pozemská je kópiou nebeskej. Na rozdiel od ostatných biblických kníh, v liste Židom je originál nazvaný "typos" (typ - v tomto prípade je to nebeská svätyňa) a náprotivok "antitypos" (antityp - v tomto prípade pozemská svätyňa).Tento protiklad nemení zmysel typológie, kde jedna vec je symbolom niečoho významnejšieho - v tomto prípade je pozemská svätyňa tieňom, kópiou skutočnej svätyne v nebi.
Žid 8,5 hovorí o pozemskej svätyni ako o "tieni" nebeskej svätyne. Žid 9,9 nazýva pozemskú svätyňu a služby v nej "prirovnaním" tej nebeskej. Žid 9,23 nazýva obrady v pozemskej svätyni ako "hypodeigma" (napodobenina, kópia) nebeskej svätyne. Vo všetkých týchto veršoch ide o to isté: pozemská svätyňa je len symbolom niečoho väčšieho - a to svätyne v nebi.
1. Podobnosť nebeskej a pozemskej svätyne.
2. Typ a antityp - vzor a obraz.
3. Prečo sú dôležité podobnosti a súvislosti medzi svätyňami.
Aj pri bežnom čítaní listu Židom dospeje čitateľ k dvom hlavným bodom: (1) realita nebeskej svätyne a (2) význam nebeskej svätyne a služieb v nej. Autor sumarizuje prvých sedem kapitol: Ježiš je náš Veľkňaz v nebeskej svätyni.
Výraz, ktorý sa v liste Židom používa pre svätyňu v nebi aj na zemi najčastejšie, pochádza z gréckeho slova "ta hagia", čo znamená "sväté miesta", "sväté veci", "sväté". Ďalší výraz je "hagia hagion" (sväté svätých) a používa sa výlučne pre svätyňu svätých. (Žid 9,3)
Na niektorých miestach je význam slova svätyňa jasný. Napríklad v Žid 8,2 a 9,1 predstavuje tento výraz celý svätostánok.
V Žid 9,2 autor opisuje zariadenie prvého oddelenia, ktoré nazýva "svätyňa". Z kontextu je zrejmé, že hovorí o prvom oddelení pozemskej svätyne, ktoré poznáme ako "svätyňu".
V Žid 9,3 hovorí o "svätyni svätých", druhom oddelení svätostánku. Je zaujímavé, že výraz, ktorý prekladáme ako "svätyňa svätých" nie je v liste Židom použitý v žiadnej zmienke, ktorá by poukazovala na Krista v nebeskej svätyni. Z toho vyplýva jedna logická otázka: Keby nás chcel list Židom naučiť, že Kristus po nanebovstúpení vstúpil do "svätyne svätých", prečo tento výraz nepoužíva jednoznačne v zmysle "svätyňa svätých"?
1. Pozemská svätyňa je tieňom nebeskej.
2. Ježišova služba v nebeskej svätyni.
Včera sme si pripomenuli niekoľko veršov, ktoré hovoria o svätyni. Dnes si všimneme niekoľko ďalších textov v súvislosti s otázkou, či kontext verša hovorí o svätyni, svätyni svätých alebo svätyni ako celku.
V Žid 9,1-7 opisuje autor pozemskú svätyňu a služby v nej - denné aj výročné, ktoré boli len typom, tieňom nebeskej svätyne a služieb v nej. Potom, vo verši 8, hovorí, že cesta do svätyne ešte nie je otvorená, kým stojí pozemský svätostánok. Autor tu dáva do protikladu službu v pozemskej svätyni k službe v nebeskej. Ukazuje nám, že aj keď pozemská svätyňa mala v určitom období dejín svoj význam, cestu do "svätyne", t.j. do nebeskej svätyne, pripravil až Ježiš Kristus svojím dielom. Autor nedáva do protikladu jednotlivé oddelenia svätyne, ale svätyne ako celok, pozemskú a nebeskú.
Po tom, čo sa autor zmienil o obradoch v pozemskej svätyni, upriamuje vo verši 11 a 12 svoj pohľad hore do neba na "väčší a dokonalejší stánok", ktorým je svätyňa v nebi. V 12. verši hovorí, že "vošiel do svätyne, avšak nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie". Je zrejmé, že "stánok" (v. 11) a "svätyňa" (v. 12) je tá istá vec, to znamená svätyňa ako celok (v Žid 8,1.2 sú použité tie isté slová v rovnakom tvare). Z kontextu vyplýva, že tu nejde o to, do ktorého oddelenia Ježiš vošiel, ale že je naším Veľkňazom v nebeskej svätyni.
1. Oddelenia svätyne.
2. Služby a obete vo svätyni.
Nepochybujeme o tom, že verš 25 hovorí o Dni zmierenia a nepochybujeme ani o tom, že veľkňaz v tento deň vchádzal do svätyne svätých. (3 Moj 16,15) Pretože však autor v tomto verši použil slovo "ta hagia" (preložené ako "svätyňa"), niektorí tvrdia, že znamená "svätyňu svätých".
V tomto prípade je však lepším prekladom slovo "svätyňa", pretože v Deň zmierenia veľkňaz slúžil v oboch oddeleniach svätostánku. Jeho služba sa neobmedzovala len na druhé oddelenie. "Pretože v tejto službe bola zahrnutá celá svätyňa, pri preklade uprednostňujeme výraz ´svätyňa´." (Alwyn P. Salom)
Texty, ktoré sme uviedli, sú dôležité, pretože niektorí vzniesli určité námietky proti nášmu výkladu dvojfázovej Kristovej služby v dvoch oddeleniach nebeskej svätyne. Kritici tvrdia, že podľa vyššie uvedených veršov vstúpil Kristus do svätyne svätých nebeského svätostánku po svojom nanebovstúpení a tým vyhlasujú, že tieto verše anulujú naše učenie o svätyni, najmä čo sa týka roku 1844, kedy, ako veríme, Kristus vošiel do svätyne svätých nebeského svätostánku. List Židom sa problémom jednotlivých oddelení jednoducho nezaoberá. Namiesto toho dáva dôraz na to, že Ježiš je v nebi, kde slúži za nás.
1. Kristus po svojom nanebovstúpení vošiel do nebeskej svätyne, kde dosiaľ slúži.
2. Služba veľkňaza počas Dňa zmierenia.
Pozemská svätyňa bola urobená rukami človeka. Aj keď príkaz dal Boh, postavili ju ľudia, hriešnici. Nebeská svätyňa značne prevyšuje pozemskú, pretože ju postavil Pán.
Význam pozemskej svätyne bol obmedzený účinnosťou a časom. Služby v nej nemohli vyriešiť problém hriechu. Prelievanie krvi nemalo trvalý účinok. Svedomie človeka nebolo skutočne očistené. Aj keď svätyňa bola skutočná, predsa to bola len kópia pravého svätostánku a služieb v ňom. Len krv Ježiša Krista a jeho veľkňazská služba môžu urobiť v živote skutočnú a trvalú zmenu.
Stánok na púšti bol postavený preto, aby Boh mohol prebývať uprostred svojho ľudu. Hriech však naďalej bránil ľuďom prichádzať k Bohu. List Židom prináša evanjelium: Ježiš nám opäť otvoril cestu k nášmu Otcovi. Prostredníctvom neho máme prístup priamo k Bohu - a to preto, že sme prikrytí jeho dokonalou spravodlivosťou. Ježiš nám svojou smrťou a službou pripravil cestu. Preto k nemu prichádzame bez akýchkoľvek obáv, ale predsa v hlbokej úcte.
1. Nebeská svätyňa je lepšia.
2. Jej Staviteľom je Boh.
3. Kristus do nej vošiel s vlastnou krvou.
Aj keď v súvislosti s výrazom "ta hagia" sa vedú mnohé diskusie, zdá sa byť jasné, že v liste Židom tento výraz predstavuje svätyňu ako celok.
1. Vyhľadaj si Žid 8,2, kde sa s výrazom "ta hagia" stretávame v liste Židom po prvýkrát. Všimni, ako je verš použitý: "...ako služobník svätyne (ta hagia) a pravého stánku (skene), ktorý postavil Pán, a nie človek." Tento text jasne a jednoznačne dáva do súvisu "svätyňu" s "pravým stánkom", pričom "pravý stánok" predstavuje "svätostánok", svätyňu ako celok. To znamená, že hneď od začiatku máme definíciu, čo je "svätyňa ".
2. List Židom dáva do protikladu pozemskú a nebeskú svätyňu, nie to, do ktorého oddelenia nebeskej svätyne Kristus vošiel. Preto bude najlepšie, ak výraz "ta hagia" budeme chápať ako "svätyňa".
3. Nedávne štúdie, zamerané na výraz "ta hagia" v gréckom preklade Starej zmluvy, dokazujú, že keď je "ta hagia" použité v kontexte svätyne, zhodne označuje celú svätyňu.
1. Bolo možné v období starej zmluvy pochopiť plán spasenia aj bez svätyne?
2. Aké je hlavné a základné posolstvo listu Židom o službe vo svätyni?
3. Prečo bolo potrebné, aby Ježiš pokračoval vo svojej službe záchrany aj v nebi?
List Židom dáva neraz do protikladu službu v pozemskej svätyni s jej dokonalejším náprotivkom - Ježišovou službou v nebeskej svätyni. Nezaoberá sa problémom, do ktorého oddelenia svätyne Ježiš vošiel. Jeho hlavnou témou je - Ježiš, náš Veľkňaz, prostredníctvom ktorého máme priamy prístup k Pánovi celého vesmíru.
Západ slnka 19.53