Biblické úlohy
Biblické úlohy
Ježiš prišiel v ľudskom tele, bol pokúšaný v ľudskom tele, trpel v ľudskom tele a zomrel v ľudskom tele; a predsa sa nikdy v tomto tele nedopustil hriechu. Teraz je naším Veľkňazom v nebi.
Dirigenta a skladateľa Leonarda Bernsteina sa raz spýtali: "Pán Bernstein, ktorý nástroj je najťažší? Bernstein odpovedal: "Druhé husle. Nájsť prvých huslistov nie je problém. Nájsť však človeka, ktorý s rovnakým nadšením zahrá druhé husle alebo druhý francúzsky roh, alebo druhú flautu, je naozaj ťažké. A predsa, keby nikto nehral druhé husle, nepočuli by sme krásnu harmóniu."
Nie je vždy ľahké byť druhým, najmä ak niekto túži byť prvým. Oveľa ťažšie je zostúpiť o schodík nižšie z prvej pozície. Znášať poníženie, alebo dokonca výsmech po ponížení z tej najvyššej priečky, je zrejme ešte ťažšie.
Presne to bol Ježišov prípad. V tejto úlohe sa zamyslime nad tým, čo znamená pre nás jeho blahosklonnosť.
Prečo je potrebné zdôrazňovať ľudskú prirodzenosť Ježiša Krista? Prečo Písmo opisuje jeho utrpenie takým krutým spôsobom? Ako súvisí jeho ľudská prirodzenosť s jeho veľkňazskou službou?
1. Ukázať spôsob a význam poníženia Ježiša Krista.
2. Zdôrazniť význam Kristovho utrpenia pre jeho víťazstvo a našu spásu.
3. Pripomenúť pomoc, ktorú nám ako milosrdný Veľkňaz ponúka.
Žid 1 hovorí o nadradenosti Ježiša Krista nad anjelmi. (v. 5-14) Ďalšia kapitola v súvislosti s jeho pozemskou službou hovorí, že Ježiš bol stvorený "o niečo menším ako sú anjeli". Aký kontrast!
Tento text sa vyjadruje o ľudskej prirodzenosti Ježiša Krista, ktorý, aj keď bol Kráľ a väčší než anjeli, vzal na seba ľudské telo "potomstva Abrahámovho" (v. 16) a nielen okúsil smrť za každého človeka (v. 9), ale stal sa tiež "milosrdným a verným veľkňazom" za nás. (v. 17)
Všimni si tiež, že prvá kapitola hovorí o Ježišovom vyvýšení, kým druhá sa sústreďuje na jeho poníženie. Chronologicky, pokiaľ ide o jeho dielo vykúpenia pre nás, najprv prichádza poníženie a potom povýšenie. Autor listu Židom možno chcel Ježiša predstaviť v jeho vznešenosti, aby si čitatelia bezprostredne uvedomili, v koho veria a ich viera sa tak mohla utvrdiť.
Úloha Ježiša ako Stvoriteľa dokazuje jeho preexistenciu (existoval skôr, než sa stal človekom); rola Ježiša ako kráľa ukazuje na jeho nanebovstúpenie (jeho pôsobenie po ukončení pozemskej služby). Aj keď jeho vtelenie, vrátane zástupnej smrti, je veľmi dôležité, musíme sa na to pozerať na pozadí Ježišovej večnej existencie ako Boha. Len tak dokážeme oceniť hĺbku jeho poníženia.
1. Ježišovo poníženie, zostup z pôvodného postavenia.
2. Ježišov príklad a motivácia pre nás.
"Je zaujímavé, že autor v tomto prípade cituje Ž 8, hoci táto stať sa nikdy nepovažovala za mesiášsku. Pôvodný kontext hovorí o človeku, aj keď nie v jeho bežnom, ale ideálnom postavení... Pri stvorení bola človeku zverená vláda nad zemou. No po páde do hriechu človek stráca túto moc. Preto sa tento žalm dokonale naplní len pri ideálnom Človeku, Ježišovi Kristovi, ktorý jediný má túto moc. Zdá sa, že pisateľ vidí naplnenie tohto žalmu takým spôsobom, aký Židia vôbec nepredpokladali. Tento žalm citovali aj Ježiš a Pavel (Mat 21,16; 1 Kor 15,27), obaja v tom zmysle, že sa naplnil v Ježišovi." (Donald Guthrie)
Ježiš je pravým predstaviteľom ľudstva. V ňom nachádza tento žalm svoje skutočné naplnenie. Ako predstaviteľ ľudstva musel žiť v tých istých podmienkach ako človek. Aby nás naozaj mohol zastupovať, musel byť jedným z nás. Len tak nám mohol pripraviť cestu spasenia a stať sa naším skutočným Veľkňazom pred Bohom.
Aj keď základný význam 8. žalmu sa týka ľudstva všeobecne, list Židom ho aplikuje predovšetkým na Ježiša, ktorý bol "posledným Adamom" (1 Kor 15,45) a novým predstaviteľom ľudského pokolenia. Takouto aplikáciou chce autor nielen potvrdiť ľudskú prirodzenosť Ježiša Krista, ale tiež vyzdvihnúť jeho význam v diele vykúpenia.
1. Človek - Božie stvorenie.
2. Ježiš ako človek - Adam.
Žid 2 veľmi pôsobivo opisuje Ježišovo utrpenie. Autor hovorí o tom, že "pretrpel smrť..., lebo z milosti Božej okúsil smrť za každého". (v. 9) O smrti a utrpení je zmienka tiež v Žid 2,14.18; 5,8; 9,26; 12,2 a 13,12.
Bezpochyby máme pred sebou neľudský obraz: nevinný Boží Syn trpí za hriechy sveta. Ježiš znáša Boží hnev za hriechy, ktorých sa nikdy nedopustil, zomiera za každého človeka, dokonca aj za tých, ktorí vo svojej neposlušnosti a vzbure musia napokon sami umrieť.
Iste, je to veľmi kruté. Autorovým zámerom však bolo ukázať nielen to, čo stojí hriech, ale tiež cenu, ktorá musela byť zaplatená, aby sme mohli byť vykúpení od hriechu.
Aj keď Ježiš veľmi trpel, všimni si, čo tým pre nás dosiahol. Pokiaľ ide o Kristovo utrpenie a smrť, mnoho z toho sa vymyká z rámca našich skúseností a prevyšuje naše chápanie. Môžeme sa len diviť tomu, že táto smrť priniesla (1) vyvýšenie Ježiša Krista, (2) víťazstvo nad satanom, (3) istotu spasenia pre nás, (4) úzky vzťah medzi Ježišom a človekom, (5) službu veľkňaza za nás, (6) ochotu pomôcť nám kedykoľvek, keď sa ocitneme v pokušení. Čo viac potrebujeme?
1. Význam Ježišovho poníženia.
2. Ovocie Ježišovho poníženia.
To, že sám Ježiš sa nazýva naším bratom, nás napĺňa úžasom. Aj keď je Stvoriteľ a Kráľ, predsa je ochotný byť bratom človeka, ktorého sám stvoril, a ktorý padol, zhrešil a často sa podieľa na diele skazy.
Slovo "brat" v tomto prípade ukazuje na úzky a hlboký vzťah. Ježiš a jeho nasledovníci tvoria jednu rodinu. Tým, čo prežil a pretrpel, sa Ježiš stal jedným z nás. A napriek svojej kráľovskej hodnosti jedným z nás aj zostane. Verš 14 pripomína, že mal podiel na našom tele a krvi, na našej prirodzenosti a našich skúsenostiach. Preto nepochybujeme o tom, že tým, že sa stal jedným z nás, sa medzi ním a nami vytvoril taký vzťah, aký by sa určite - keby nežil ako človek - nevytvoril. Existoval nejaký lepší spôsob, ako sa priblížiť svojmu stvoreniu?
Pokiaľ ide o Bibliu a samotného Boha, často používame paradoxy a protiklady. Existujú tri božské osoby - a predsa je to jeden Boh. Boh je veľmi ďaleko, je nedosiahnuteľný - a predsa je blízko pri každom z nás. Aj keď nie je obmedzený časom - predsa sa zjavuje v čase. Sme už spasení - a predsa naše spasenie bude dokonané až v budúcnosti.
Nepozerajme sa na Ježiša len ako na chladného Vládcu vesmíru, no nesprávajme sa k nemu len ako ku kolegovi v práci. Pristupujme k nemu ako k nášmu bratovi, ale so všetkou úctou a láskou, pretože je aj Stvoriteľom, a my sme len stvorením. Medzi ním a nami je predsa len veľký rozdiel.
1. Ježiš - náš brat a Pán.
2. Napätie medzi úctou a priateľstvom.
Téma Žid 2 vrcholí veľkňazskou službou Ježiša, nášho brata. Sú tu vymenované podmienky pre túto službu. Opisuje Ježiša v tomto úrade a stručne hovorí o službe, ktorú vykonáva. Jednou požiadavkou bolo, že Ježiš musel byť pokúšaný tak, ako sme pokúšaní aj my.
Britský spisovateľ Oscar Wilde raz povedal, že jediný spôsob, ako sa vysporiadať s hriechom, je podľahnúť mu. Hovorí sa však aj to, že človek, ktorý zhreší, si nikdy plne neuvedomí silu pokušenia, pretože zlyhá skôr, než sa skúška skončí. Keby to bola pravda, potom jedine Ježiš je ten, kto okúsil pokušenie do krajnosti, pretože len On sám zostal "bez hriechu". Nikdy sa mu nepoddal, aj keď prežíval ťažší vnútorný zápas, než ktokoľvek z nás.
Bol vo všetkom pokúšaný ako my, a to v oveľa väčšej miere. Kedy bol niekto z nás pokúšaný premeniť kamene na chleby alebo prikázať anjelom, aby nás niesli na rukách? Vzhľadom na to, čo bolo vo veľkom spore v stávke, satanovi určite oveľa viac záležalo na tom, aby sa Ježiš dopustil hriechu, než mu záleží na tom, aby sme zhrešili my. A predsa Ježiš nikdy nepadol, nikdy nezhrešil. Práve táto skúsenosť bola jednou z vecí, ktoré ho oprávňujú stať sa naším Veľkňazom.
1. Ježišove pokušenia.
2. Dôsledky víťazstva v pokušení.
3. Milosrdný Veľkňaz.
V knihe Túžba vekov si prečítaj kapitolu Getsemane (480-487).
"V Kristovi sa spojila božská a ľudská prirodzenosť - Stvoriteľ a stvorenie. Prirodzenosť Boha, ktorého zákon bol porušený, a prirodzenosť Adama, vinníka, sa stretli v Ježišovi - Synovi Božom a Synovi človeka. Vďaka tomu, že svojou vlastnou krvou zaplatil cenu vykúpenia, že okúsil všetko, čo prežíva človek, že za človeka zvíťazil nad pokušením a že - aj keď sám bol bezhriešny - niesol potupu, vinu a bremeno hriechu, stáva sa Obhajcom a Prostredníkom človeka. Aká istota pre pokúšanú a zápasiacu dušu, aká záruka, ktorá celému vesmíru dokazuje, že Kristus bude ´milosrdným a verným veľkňazom´!" (7BC 926)
"Ľudská prirodzenosť Božieho Syna je nám všetkým. Je to zlatá reťaz, ktorá spája naše duše s Kristom a prostredníctvom neho s Bohom. To má byť predmetom nášho štúdia. Kristus bol skutočným človekom; tým, že sa stal človekom, dal dôkaz o svojej pokore. Predsa však bol Bohom v tele. Keď chceme o tejto téme uvažovať, urobíme dobre, keď si pripomenieme slová, ktoré povedal Kristus Mojžišovi pri horiacom kre: ´Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je posvätná pôda´. (2 Moj 3,5) K štúdiu tejto témy by sme mali pristupovať s pokorou žiaka a s kajúcim srdcom. Štúdium o vtelení Krista je úrodným poľom, ktoré odmení hľadača, ktorý kope hlboko, aby našiel skrytú pravdu." (1SM 244)
1. Ježiš Kristus nikdy nezhrešil. Prečo my radšej používame výhovorky na ospravedlnenie svojho hriechu ako Božiu pomoc k víťazstvu?
2. Ako rozumieš výroku Ellen Whiteovej, že ľudská prirodzenosť Ježiša Krista je "zlatou reťazou", ktorá nás spája s Kristom?
Žid 2 predstavuje Ježiša v jeho ľudskej prirodzenosti a hovorí o tom, čo dosiahol. Okúsil za nás smrť, stal sa priekopníkom nášho spasenia, porazil satana a smrť, oslobodil nás od strachu pred smrťou, zmieruje naše hriechy a pomáha nám, keď sme v pokušení. Táto kapitola vyzdvihuje naše spasenie a úzky vzťah, aký má Ježiš k nám. Môžeme mu smelo dôverovať, pretože je naším Bratom.
Západ slnka 20.43