Biblické úlohy
Biblické úlohy
Otcov sľub. Otec so svojou desaťročnou dcérou trávili prázdniny pri mori. Jedného dňa sa rozhodli, že si zaplávajú. Aj keď boli obaja dobrí plavci, v určitej vzdialenosti od brehu sa od seba vzdialili. Keď si otec uvedomil, že ich prúd odniesol na more, zakričal dcére: "Mária, idem na breh pre pomoc. Ak sa unavíš, otoč sa na chrbát. Takto vydržíš plávať celý deň. Ja sa pre teba vrátim."
O nejaký čas už plavčíci a dobrovoľníci na loďkách brázdili po mori a hľadali malé dievčatko. Stovky ľudí na brehu, ktorí sa o tom dopočuli, úzkostlivo čakali, ako sa to skončí. Našli ju po štyroch hodinách ďaleko od brehu. Plávalo pokojne na chrbte a vôbec sa nebálo. Jasot a slzy radosti privítali záchrancov, keď sa na breh vrátili so vzácnym nákladom. Dievčatko všetko prežívalo pokojne. Zdalo sa, že nechápe, čo sa vôkol nej deje. Povedalo: "Otec mi povedal, že na chrbte vydržím plávať celý deň a že príde pre mňa. A tak som pomaly plávala a vznášala sa, pretože som vedela, že príde." (H. M. S. Richards)
Moc sľubu je úžasná! V tomto týždni sa sústredíme na zasľúbenia, ktoré dal Boh Abrahámovi a ktoré siahajú až do konca času.
Prečo Boh povedal Abrahámovi, že bude jeho štítom? Akým spôsobom boli prostredníctvom Abraháma "požehnané všetky čeľade zeme"? Ktoré z týchto zasľúbení má najväčší význam?
1. Zdôrazniť Božiu ochranu nad Abrahámom
2. Vysvetliť, ktoré národy vznikli z Abrahámovho potomstva
3. Pripomenúť si, že rodokmeň Spasiteľa sveta siaha až k Abrahámovi
Zvlášť zaujímavé v tomto verši sú Božie slová: "...ja som ti štítom." Osobné zámeno ukazuje na osobný charakter tohto vzťahu. Boh s ním nadviaže vzťah ako človek s človekom. Podobne to chce urobiť v prípade každého z nás.
Tu sa Boh prvýkrát v Biblii predstavuje ako "štít". Je to jediné miesto, kde sa Boh sám takto nazýva. Na iných miestach Písma pisatelia používajú tento termín, keď hovoria o Bohu. (5 Moj 33,29; Ž 144,2)
"...Kristus sa o nás nezaujíma len príležitostne. Jeho záujem o nás je väčší než záujem matky o jej dieťa... Náš Spasiteľ nás vykúpil tým, že znášal utrpenie, žiaľ, hanu, potupu, týranie, výsmech, odmietnutie a smrť. Bdie nad tebou... Pod jeho ochranou sa budeš cítiť v bezpečí... Slabosť našej ľudskej prirodzenosti nám nebráni prísť k nebeskému Otcovi, pretože Kristus zomrel, aby sa stal naším prostredníkom." (SD 77)
A. Boh sa osobne zaujíma o každého človeka
B. Istotu získavame v obeti nášho Spasiteľa
C. Zasľúbenie o ochrane je nadčasové
Boh povedal Abrahámovi, že v jeho potomstve budú požehnané všetky národy zeme. (1 Moj 12,3; 18,18; 22,18) Toto nádherné zmluvné zasľúbenie sa niekoľkokrát opakuje, a to preto, že zo všetkých zasľúbení je najdôležitejšie, najtrvalejšie a dáva zmysel všetkým ostatným zasľúbeniam. V istom zmysle je to zasľúbenie o vzostupe židovského národa, prostredníctvom ktorého Boh chcel, aby sa "všetky čeľade zeme" dozvedeli o pravom Bohu a jeho pláne spasenia. V plnej miere sa však toto zasľúbenie naplnilo len v Ježišovi Kristovi, ktorý pochádzal zo semena Abrahámovho a ktorý na kríži zaplatil za hriechy všetkých čeľadí zeme.
Zasľúbenie o Spasiteľovi sveta je nepochybne najdôležitejším zo všetkých Božích zasľúbení. Sám Vykupiteľ sa stáva prostriedkom, pomocou ktorého sú splnené záväzky zmluvnej dohody a realizované jej ďalšie zasľúbenia. Všetci, Židia aj pohania, ktorí s ním nadviažu zmluvný vzťah, sú počítaní za členov Abrahámovej rodiny a dedičov zasľúbenia večného života v bezhriešnom svete, kde zlo, bolesť a trápenie už nikdy viac nepovstanú. (Gal 3,8.9.27-29) Poznáš lepšie zasľúbenie?
A. Zasľúbenie o vzniku židovského národa
B. Zasľúbenie o zmluve pre všetky národy
C. Dôsledky tejto zmluvy
O stave človeka Augustín povedal: "Tento náš život - ak je to vôbec vhodný názov pre toľké utrpenie - svedčí o tom, že pokolenie smrteľných ľudí je od samého začiatku odsúdené. Myslím predovšetkým na bezodnú priepasť neznalosti, ktorá je prameňom všetkých omylov a ktorá svojou temnotou pohlcuje Adamových synov do tej miery, že z nej nikto bez ťažkej námahy, sĺz a obáv nemôže uniknúť. A tak si človek obľúbil všetko to, čo je také zbytočné a zlé a čo prináša toľko žiaľu, trápenia, zármutku a strachu: nezmyselnú radosť z nezhôd, sporov a vojen; podvody, krádeže a lúpeže; bezcharakternosť a pýchu, nenávisť a ctižiadosť, vraždy a zabíjanie, krutosť a divokosť, zločinnosť a žiadostivosť; všetky nehanebné a nečisté vášne - smilstvo a cudzoložstvo, krvismilstvo a zvrátenosti a nespočítateľné množstvo ďalších nečistôt, ktoré sú príliš odporné než aby sme sa o nich zmienili; svätokrádež a kacírstvo, rúhanie a krivé prísahy; hriechy voči našim susedom - ohováranie a podvádzanie, lož a falošné svedectvo, neúctu k ľuďom a majetku; nespravodlivosť na súdoch a množstvo ďalších nešťastí a chorôb, ktoré naplnili svet, a predsa ich človek prehliada."
Aj keď bol tento citát napísaný pred viac než 1500 rokmi, mohli by sme ho aplikovať na súčasnosť. Pokiaľ ide o ľudstvo, zmenilo sa toho len veľmi málo a preto sa človek pokúša uniknúť z reality. Ale kam? S výnimkou smrti nemá kam (aj keď ona je jedným z najhorších dôsledkov zla). Bez ohľadu na to, aká je naša viera, presvedčenie a morálne povedomie, skôr či neskôr sa každý z nás stretne s tým, o čom hovoril Augustín a bude mnohým z toho do istej miery ovplyvnený. Je strašné, ako hlboko ľudstvo padlo.
Nech je však naša súčasná situácia akákoľvek, budúcnosť je jasná - a to vďaka tomu, čo Boh pre nás prostredníctvom života, smrti, vzkriesenia a veľkňazskej služby Ježiša Krista urobil. Je to definitívne naplnenie zmluvného zasľúbenia daného Abrahámovi, že v jeho potomstve budú požehnané všetky čeľade zeme.
A. Evanjelium o záchrane človeka
B. Večná budúcnosť verných
Boh nesľúbil Abrahámovi len to, že v ňom budú požehnané všetky čeľade zeme. Hospodin mu tiež povedal, že sa stane "veľkým a mocným národom". Toto zasľúbenie dostal muž, ktorého manželka bola vo veku, keď už nemohla mať deti. Aj keď Abrahám nemal potomstvo, dokonca ani syna, Boh mu sľúbil oboje.
Kým žil Abrahám, toto zasľúbenie sa v plnej miere nenaplnilo. Dokonca ani za života Izáka, ba ani Jákoba. Boh ho zopakoval Jákobovi a povedal mu, že sa to naplní v Egypte, no Jákob sa toho v skutočnosti nedožil. Nakoniec sa však zasľúbenie predsa len naplnilo.
Z Písma je zrejmý Boží zámer. Prostredníctvom svedectva Izraela, ktorý by bol vďaka Božiemu požehnaniu šťastným, zdravým a svätým ľudom, Boh chcel priviesť národy sveta k sebe. Tento národ mal byť príkladom toho, aké požehnanie prináša poslušnosť Bohu. Národy zeme by začali uctievať pravého Boha. Tak by sa pozornosť ľudstva upriamila na Izraelcov, na ich Boha a na Mesiáša, Spasiteľa sveta, ktorý sa objaví v ich strede.
"Izraelci mali obsadiť celé územie, ktoré im určil Boh. Národy, ktoré nechceli uctievať pravého Boha ani mu slúžiť, sa mali z Kanaánu vysťahovať. Boh však chcel, aby Izraelci prejavovali jeho povahu a privádzali k nemu aj ostatných. Celému svetu mali oznámiť pozvanie evanjelia. Predobraznou obetnou službou mali vyvýšiť Krista pred všetkými národmi a každý, kto by ho prijal, mal žiť." (KP 230)
A. Abrahám
B. Izrael
C. Kresťanstvo
Aj keď sa plán spasenia zakladá na tom, čo Kristus urobil pre nás, my, ako prijímatelia Božej milosti, sme jeho súčasťou. Musíme sa rozhodnúť; dôležitú úlohu zohráva naše slobodné rozhodnutie. Dráma vekov, zápas medzi Kristom a satanom, ešte stále prebieha v nás aj prostredníctvom nás. Ľudia aj anjeli sledujú, ako sa tento zápas pre nás skončí. Kto sme, čo hovoríme a čo robíme - aj keď sa nám zdá, že sa to dotýka len nášho bezprostredného okruhu pôsobnosti - má následky, ktoré v určitom zmysle prenikajú do vesmíru. Svojimi slovami, skutkami, ba aj postojmi môžeme vzdať slávu Bohu, ktorý pre nás vykonal tak mnoho, alebo mu môžeme urobiť hanbu a zneuctiť jeho meno. Keď Boh povedal Abrahámovi, že zvelebí jeho meno, určite to nemyslel tak, ako keď svet hovorí o niekom slávnom. To, čo v Božích očiach robí "veľké" meno je charakter, viera, poslušnosť, pokora a láska k iným. Aj keď vo svete zvyčajne tieto vlastnosti nie sú potrebné na to, aby bol niekto slávny, svet by ich mal uznávať.
A. Rozmach Abrahámovho potomstva
B. Naplnenie zasľúbenia o spasení
C. "Staneš sa požehnaním...
Boh sľúbil Abrahámovi nový domov. 1 Moj 12,1.
"Nebola to ľahká skúška, ktorou Abrahám prechádzal, a nežiadala sa od neho malá obeť... On však neváhal výzvu poslúchnuť. Pochybovačne sa nevyzvedal, či pôda zasľúbenej krajiny je úrodná, či má zdravé podnebie, či ponúknutý kraj má pôvabné okolie a či sú predpoklady tam zbohatnúť. Oslovil ho Boh a služobníkovi zostalo len poslúchnuť; pre neho bolo totiž najšťastnejším miestom na zemi to prostredie, kde ho chcel mať Boh." (PP 87)
Keď Abrahám vošiel do Kanaánu, zjavil sa mu Boh a jasne mu povedal, že krajinu, v ktorej sa zdržiava, dostanú jeho potomci. (1 Moj 12,7) Boh mu toto zasľúbenie zopakoval niekoľkokrát. (1 Moj 13,14.15; 15,18; 17,8; 35,12) Asi po štyristo rokoch sa toto zasľúbenie naplnilo. Boh oznámil Mojžišovi, že vyvedie Izraelcov z Egypta a povedie ich do zeme oplývajúcej mliekom a medom. Boh zopakoval toto zasľúbenie aj Józuovi. (Józ 1,3) V Dávidových dňoch, aj keď nie v plnej miere, sa toto zasľúbenie naplnilo. (2 Sam 8,1-14)
Teraz si prečítaj Žid 11,9.10.13-16. Tieto verše nám ukazujú, že Abrahám spolu s ďalšími vernými patriarchami považoval Kanaán za symbol, predzvesť konečného domova Božieho vykúpeného ľudu. Na tejto hriešnej zemi nemáme trvalý domov. Život uteká; sme ako "para, ktorá sa na chvíľu ukáže a potom mizne". (Jak 4,14) Ako potomkovia Abrahámovi vo viere si tiež musíme uvedomiť, že "tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce". (Žid 13,14) Istota budúceho života s Kristom nám pomáha pevne stáť v tomto súčasnom svete zmien a zániku.
V knihe Patriarchovia a proroci si prečítaj kapitoly "Abrahám v Kanaáne" a "Skúška viery". (92-110)
1. Aký vplyv má Božie zasľúbenie na vieru človeka? 2 Kor 4,17.18; Mat 5,5
2. Sú nasledujúce verše proroctvom alebo aj zasľúbením? Zj 21,9.10; 22.17)
3. "Pravá veľkosť je výsledkom poslušnosti Božích prikázaní a spolupráce na Božom zámere." (1 BC 293) Čo v tomto súvise znamená poslušnosť a čo spolupráca?
Zasľúbenia. Aký veľký význam majú pre veriaceho človeka! Naplnia sa? Viera odpovedá ÁNO. Božie zmluvy sú večné. Aj keď Nóach, Abrahám a Mojžiš zomreli, Božie zasľúbenia sa stále napĺňajú. Ak sa rozhodneme otvoriť mu svoje srdce, jeho zasľúbenie o spasení platí aj pre nás.