Biblické úlohy
Biblické úlohy
Učeník je žiak a nasledovník Ježiša Krista. Neustále sa snaží byť ako Majster. Tak ako Ježiš pripravil a vyslal svojich učeníkov, každý zbor má vypracovať a začať realizovať efektívny program ako pripraviť a povzbudiť učeníkov a pomáhať im. Veď čo z toho, ak tí, ktorí sa dajú pokrstiť, po nejakom čase odídu alebo duchovne ochabnú? Nie sme verní svojmu povereniu, pretože Ježiš povedal: "Choďte teda a učte všetky národy, krstiac ich v meno Otca, i Syna, i Svätého Ducha." (Mat 28,19) Slovo preložené ako "učte", pochádza z gréckeho slova, ktoré tiež znamená "činiť učeníkov", a mnohé preklady ho tak aj prekladajú.
Akým spôsobom Ježiš pripravoval svojich učeníkov? Aké princípy učeníctva vyplývajú z toho, čo im povedal predtým, ako ich vyslal? Čo sa o učeníctve môžeme naučiť z jeho Kázania na vrchu? Aký odpor môžu Kristovi učeníci očakávať?
Marek 3 sa začína tým, že Ježiš vošiel v sobotu do synagógy a uzdravil tam človeka s ochrnutou rukou. Je to jedno z jeho známych sobotných uzdravení. V týchto veršoch (Mar 3,1-12) sa stretávame so zvláštnou iróniou - vodcovia hľadali spôsob, ako Ježiša zabiť, kým veľké zástupy ľudí ho nasledovali. Jedna skupina ľudí mala z jeho moci strach, druhá túžila okúsiť ju a byť ňou požehnaná.
Z oboch záznamov sa zdá, že Ježiš odišiel od veľkého zástupu ľudí, ktorý ho nasledoval, len s vybranou skupinou učeníkov. Z tejto skupiny učeníkov si potom vybral dvanástich, aby sa stali apoštolmi.
Na túto úlohu si Ježiš zvolil tých, ktorých chcel. On prišiel s iniciatívou, on pozýva, my odpovedáme. To znamená, že z našej strany sa očakáva ochota slúžiť v tom, na čo nás Ježiš povolá.
Čím sa líšia učeníci od apoštolov? Učeníci boli žiaci. Nasledovali majstra, aby sa od neho učili. Výraz apoštol pochádza z dvoch gréckych slov apo a stello, čo vyjadruje "poslať z". Apoštol bol vyslanec alebo posol, ktorý mal reprezentovať svojho pána alebo kráľovstvo. Aj keď obaja - učeník i apoštol - sú poslucháči a študenti, apoštol "absolvoval dodatočný kurz", aby mohol byť vyslaný ako zástupca pána alebo organizácie.
Ježiš ustanovil dvanástich učeníkov, aby boli s ním a aby ich potom vyslal kázať evanjelium. Matúš hovorí, že im dal "moc nad nečistými duchmi, takže ich mohli vyháňať a uzdravovať každú chorobu a každý neduh". (Mat 10,1) To znamená, že si ich vybral, aby ich vyškolil za spolupracovníkov, ktorí mu budú pomáhať v starostlivosti o veľké zástupy, ktoré sa zišli všade, kam prišiel. (5 BC 322)
Mnohí považujú Kázanie na vrchu (Mat 5-7) za Ježišovu úvodnú reč, v ktorej načrtol morálne základy svojho kráľovstva. Môžeme ho chápať aj ako akýsi manifest učeníctva. Obsahuje zásady, ako byť Ježišovým verným učeníkom.
Ako výklad tohto kázania bolo napísaných veľmi veľa kníh. My sa sústredíme na verše týkajúce sa toho, čo znamená byť Ježišovým učeníkom.
Ako sme naznačili už minulý týždeň, jednou z najväčších výziev, s ktorým ako cirkev zápasíme, je prijať a udržať v zborovom spoločenstve nových členov po ich krste. Všetko to súvisí s myšlienkou učeníctva, s tým, že ľudí učíme, čo znamená byť nasledovníkom Ježiša Krista, občanom jeho nového kráľovstva. Kázanie na vrchu je plné ilustrácií a rád, podľa ktorých sa potrebujú riadiť všetci Ježišovi učeníci. Pri našom ďalšom štúdiu si polož otázku: Ako môžem tieto naučenia aplikovať do svojho života? Ako môže naša cirkev, náš zbor naučiť tieto veci nových členov a urobiť ich tak lepšími učeníkmi Ježiša Krista?
Jedna vec je vyznávať, že som nasledovníkom, žiakom alebo učeníkom Ježiša Krista, druhá vec je ním naozaj byť. Keď sa snažíme viesť iných k učeníctvu alebo byť sami dobrými učeníkmi, nesmieme zabúdať na Ježišove jasné slová uvedené v nasledujúcich veršoch.
Ježišov prísľub, že jeho učeníci sa stanú rybármi ľudí (Mat 4,19), sa nenaplnil hneď. Najprv sledovali, ako to robí on. Počas svojho pôsobenia v Galilei, keď "hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každú chorobu a každý neduh", videl zástupy, ktoré šli za ním a bolo mu ich ľúto, "pretože boli zbedačení a skleslí ako ovce bez pastiera". (Mat 9,35.36) "Vtedy povedal svojim učeníkom: Žatva je síce veľká, ale robotníkov málo." Preto ich vyzval modliť sa, aby Pán žatvy vyslal robotníkov. (v. 37)
Je toho veľa, čo sa môžu Kristovi súčasní učeníci z týchto textov naučiť. Mali by si uvedomiť, že svedčiť pre Krista nebude ľahké. Môžu prísť protivenstvá, odpor a v niektorých prípadoch dokonca prenasledovanie. Preto by sme nemali byť prekvapení, keď sa to stane.
Len Lukáš sa zmieňuje o tom, že Ježiš ustanovil sedemdesiatich učeníkov, ktorých vyslal na misijnú cestu. (Luk 10,1-23; pozri tiež 2 Moj 24,1.9) Pokyny, ktoré im dal, sa vo veľkej miere podobajú tým, ktoré dal dvanástim. Keď ich poučil, vyslal ich po dvoch do miest a dedín, ktoré sa chystal navštíviť. Zdá sa, že ich misia predchádzala Ježišovej službe. V istom zmysle mali ľudí pripraviť na prijatie Ježiša, keď príde. Podobá sa to tomu, čo robíme my dnes, keď sa snažíme pripraviť ľudí na stretnutie s Ježišom.
V Luk 10,17 čítame, že sedemdesiati sa vrátili z cesty radostní. Ježišovi nadšene hovorili: "V tvojom mene sa nám poddávajú aj zlí duchovia." Museli byť nadšení mocou, ktorú dostali od Ježiša. Sami priznali, že ju prijali od neho. Kým učeníci hovorili o moci, ktorú dostali, Ježiš ich vyzýva radovať sa z toho, na čom naozaj záleží.
Konať v Ježišom mene veľké skutky nie je zárukou spasenia (Mat 7,22.23). Mnohí to prekvapene zistia až pri stretnutí s Ježišom. Postavenie v cirkvi, dokonca ani veľký úspech pri získavaní ľudí pre Krista nie sú vecou, ktorá by bola najdôležitejšia. To, na čom naozaj záleží, je mať meno napísané v nebi, meno, ktoré nebude vymazané (Zj 3,5), pretože meno napísané v nebi znamená večný život v Ježišovi Kristovi.
V knihe Túžba vekov si prečítaj text na stranách 212-214 (DA 312-314) a kapitolu Prví evanjelisti. (TV 240-247; DA 349-358) V knihe Výchova si prečítaj text na stranách 68.69 (Ed 79.80) a Mar 6,6-13.
"V krátkom verši Mat 5,1 sú tri kľúče k objaveniu skutočnej hodnoty Kázania na vrchu. (1) Ježiš začal učiť, keď si sadol. Keď židovský rabín o?ciálneučil,sedel...To,žesiJežišsadol, aby svojich učeníkov učil, naznačuje, že jeho učenie bolo dôležité. (2) Matúš ďalej hovorí, že keď Ježiš otvoril ústa, učil ich... V gréčtine má táto fráza dvojnásobný význam: (a) používa sa v súvislosti s vážnym a slávnostným vyhlásením... (b) používa sa vtedy, keď človek naozaj otvorí svoje srdce a povie, čo si myslí. Používa sa pri súkromnom vyučovaní, kde neexistujú nijaké bariéry... (3) Je zaujímavé, že v gréčtine je v tomto výroku sloveso učiť nie v aoriste (jednoduchom minulom čase), ale v priebehovom nedokonavom čase, ktorý vyjadruje zvyčajné konanie, ktoré sa opakovalo. Preklad by preto mohol byť takýto: Takto ich zvyčajne učieval. Matúš povedal tak jasne, ako mu to gréčtina dovoľovala, že Kázanie na vrchu nie je jedno Ježišovo kázanie, prednesené v jednom konkrétnom čase a pri jednej konkrétnej príležitosti. Je to podstata všetkého, čo Ježiš stále a obvykle učieval svojich učeníkov." (William Barclay)
1. Aký program na prípravu učeníkov má tvoj zbor? Prečo ani najlepší program nespraví z človeka automaticky učeníka? Čo je dôležitejšie - dobre pripravený a vypracovaný program, alebo osobný príklad iného učeníka?
2. Čo môžeš ty osobne urobiť, aby si pomohol novému členovi vášho zboru stať sa učeníkom? Akými konkrétnymi darmi môžeš pomôcť? Akú úlohu môže a má plniť v tomto procese vaša modlitebná skupinka alebo trieda sobotnej školy?
3. Príprava učeníkov si vyžaduje ľudí, ktorí už sú učeníkmi a vedia, čo to znamená nasledovať Ježiša, učiť sa od neho a napodobňovať ho. Ktoré nové informácie z tejto úlohy ti môžu pomôcť pri príprave nových členov na učeníctvo?
Západ slnka 17.03