Biblické úlohy
Biblické úlohy
Okolo deviatej hodiny zvolal Ježiš silným hlasom: Éli, Éli, lema sabachthani, čo znamená: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" (Mat 27,46)
Vždy, keď uvažujeme o utrpení, objaví sa otázka: Ako vznikol hriech a utrpenie? Vďaka Božiemu zjaveniu poznáme odpoveď: Hriech a utrpenie vznikli preto, že slobodné bytosti zneužili slobodu, ktorú im Boh dal. To nás privádza k ďalšej otázke: Vedel Boh vopred, že tieto bytosti padnú? Áno, ale bol presvedčený - ako napísal C. S. Lewis - že to "riziko stojí za to".
Pre koho má utrpenie zmysel? Pre nás, zatiaľ čo Boh sedí v nebi na svojom tróne? Nie celkom. Sloboda všetkých jeho inteligentných tvorov bola pre Boha posvätná. Než by mal zaprieť našu slobodu, Boh súhlasil, že podstúpi to najväčšie utrpenie spôsobené zneužitím našej slobody. Toto utrpenie vidíme v živote a smrti Ježiša Krista, ktorý svojím utrpením v ľudskom tele vytvoril medzi nebom a zemou spojenie, ktoré potrvá celú večnosť.
Ako trpel Kristus kvôli nám? Čo sa môžeme naučiť z jeho utrpenia?
O Ježišovom detstve nám Písmo poskytuje málo informácií. Niekoľko veršov však prezrádza, do akého sveta a pomerov sa Ježiš narodil.
Ježiš nebol prvý ani jediný, koho život bol poznačený chudobou či prenasledovaním. Je tu aj ďalší prvok, ktorý nám pomáha pochopiť jedinečnosť Ježišovho utrpenia v najútlejšom veku.
S výnimkou Adama a Evy pred pádom do hriechu, Ježiš bol jediný bezhriešny človek, ktorý žil na zemi. Vo svojej čistote a bezhriešnosti sa ponoril do sveta hriechu. Aké muky musel už ako dieťa prežívať, keď jeho čistá duša musela čeliť pokušeniu a hriešnym vplyvom okolia. Veď aj my, hoci sme pod vplyvom hriechu už zatvrdení a otupení, sa často odvraciame od hriechov a zla, ktoré sú nám odporné. Aké ťažké to však muselo byť pre Ježiša. Aký ostrý kontrast musel byť medzi ním a ostatnými ľuďmi! Aké utrpenie musel prežívať!
Predstavitelia národa i mnohí obyčajní ľudia nepochopili Ježišov život, jeho činy a učenie. Odmietli ho a znenávideli tí, ktorých prišiel zachrániť. V istom zmysle sa to podobá rodičovi, ktorý vidí, že jeho spurné dieťa potrebuje pomoc. Rodič je ochotný urobiť preňho všetko, dieťa ho však odmieta, pohŕda ním a zavrhuje ho, aj keď to je jediný človek, ktorý ho môže ušetriť od úplného zničenia. Práve to prežíval Ježiš, keď bol na zemi. Ako veľmi ho to muselo trápiť!
Každý z nás už zrejme cítil pálčivú bolesť odmietnutia. Naša bolesť sa možno podobala Kristovej v tom, že nás ani tak netrápilo to, že sme odmietnutí, ale skôr to, aké následky to bude mať pre človeka, ktorý nás odmietol. (Možno to bol človek, na ktorom nám veľmi záleží - a on odmietol prijať spasenie v Kristovi.) Predstav si, ako sa musel cítiť Ježiš, ktorý si naplno uvedomoval, čo bude musieť vytrpieť, aby ľudí spasil, ale aj to, aké dôsledky bude mať ich odmietnutie. "Jeho nevinnosť bola príčinou toho, že satanove útoky pociťoval veľmi intenzívne." (3SM 129)
Nič z utrpenia, ktoré musel znášať na zemi za celých 33 rokov, nemožno porovnať s tým, čo prežíval v posledných hodinách pred smrťou na kríži. Ježišova obeť za hriechy sveta bola plánovaná od vekov. (Ef 1,1-4; 2 Tim 1,8.9; Tit 1,1.2) Teraz sa to malo stať skutočnosťou.
"Trochu sa od nich vzdialil - len toľko, aby ho mohli vidieť a počuť - a padol na zem. Uvedomoval si, že hriech ho odlučuje od Otca. Priepasť bola tak široká, hlboká a temná, že jeho duch sa nad tým zhrozil. Z tohto smrteľného zápasu nemôže hľadať únik v použití svojej božskej moci. Následky ľudského hriechu musí vytrpieť ako človek. Ako človek musí znášať Boží hnev, ktorý stíha prestúpenie.
Kristus sa teraz ocitol v situácii, v akej predtým nikdy nebol. Jeho utrpenie najlepšie vystihujú prorocké slová: Prebuď sa, meč, proti môjmu pastierovi a proti mužovi mne blízkemu - znie výrok Hospodina mocností. (Zach 13,7) Kristus ako zástupca a útočisko hriešnikov znášal Boží spravodlivý súd. Poznal, čo znamená Božia spravodlivosť. Až dosiaľ sa prihováral za iných, teraz túžil, aby sám mal príhovorcu." (TV 481; DA 686)
Smrť ukrižovaním bol jeden z najtvrdších trestov, aký mohli Rimania niekomu vymerať. Všeobecne sa to považovalo za najhoršiu smrť. Každý, kto bol odsúdený zomrieť takýmto spôsobom, to považoval za niečo strašné, nie to ešte Boží Syn! Stále musíme pamätať na to, že Ježiš prišiel v takom tele, aké máme aj my. Bolesť, ktorú pociťoval, keď ho bili, bičovali, keď mu zatĺkali klince do rúk a nôh a keď sa mu pod váhou tela trhali rany, musela byť neznesiteľná. Bol to tvrdý trest pre najväčších zločincov. Aká nespravodlivosť, že Ježiš, úplne nevinný, musel znášať taký údel!
Ako však vieme, Ježišovo telesné utrpenie nebolo všetko, čo musel vytrpieť. Na kríži išlo o viac, než len o smrť nevinného muža.
Je zrejmé, že tu nešlo len o smrť - aj keď nespravodlivú - nevinného človeka. Písmo hovorí, že na Ježiša bol vyliaty Boží hnev za hriechy celého ľudstva - aj za tvoj hriech. Na kríži Ježiš neprežíval nespravodlivý hnev namierený proti hriešnemu ľudstvu, ale spravodlivé rozhorčenie spravodlivého Boha voči hriechom celého sveta. Ježiš znášal niečo hlbšie, temnejšie a bolestivejšie, než mohol ktokoľvek z ľudí poznať alebo prežiť.
Možno zvykneme hovorievať: Kým sme tu na tomto svete, budeme trpieť. Taký je údel padlého stvorenia. Biblia nám nič iné nesľubuje. Práve naopak...
Aj keď prežívame utrpenie, mali by sme pamätať na tri veci:
1. Kristus, náš Pán, trpel viac než ktokoľvek z nás. Na kríži "niesol naše nemoci, vzal na seba naše bolesti". (Iz 53,4) Čo podstupujeme my ako jednotlivci, to Ježiš niesol - za nás všetkých. Ten, ktorý bol bezhriešny, stal sa "kvôli nám hriechom" (2 Kor 5,21), pretože trpel tak, ako si to my, hriešne bytosti, ani nevieme predstaviť.
2. Boh trpí v našej bolesti s nami - "V každom ich súžení mal aj on súženie..." (Iz 63,9) "...ten, kto sa vás dotýka, dotýka sa zrenice jeho oka." (Zach 2,8)
3. Keď trpíme, mali by sme pamätať na ovocie Ježišovho utrpenia; to znamená, aké zasľúbenia sme vďaka tomu, čo pre nás Ježiš urobil, dostali.
Naše utrpenie na tejto zemi môže byť akékoľvek, no vďaka Ježišovi, vďaka tomu, že niesol trest za náš hriech, vďaka tomu, čo nám dáva evanjelium - že vo viere sa už teraz môžeme stať dokonalými v Ježišovi - máme zasľúbenie večného života. Máme zasľúbenie, že vďaka tomu, čo Ježiš urobil, vďaka plnosti jeho dokonalého života a dokonalej obete, náš terajší život, plný bolesti, sklamania a strát, nie je v porovnaní s večnosťou, ktorá nás čaká na novej zemi a novom nebi bez hriechu, trápenia a smrti, nič viac než krátky okamih, záblesk, ktorý trvá len krátku chvíľu a potom pominie. Toto zasľúbenie máme len vďaka Ježišovi a utrpeniu, ktoré znášal, aby jedného dňa, ktorý čoskoro príde, uvidel "z námahy svojej výsledok" a to mu prinieslo upokojenie. (Iz 53,11 Roh)
V knihe Túžba vekov si prečítaj kapitoly Getsemane a Golgota. (TV 480-487.520-531; DA 685-697.741-757)
"Trikrát sa takto modlil. Trikrát sa jeho ľudská prirodzenosť zachvela pred poslednou, vrcholnou obeťou. Vykupiteľ však teraz hľadí na priebeh ľudských dejín. Vidí, ako priestupníci Božieho zákona, ponechaní sami na seba, budú musieť zahynúť. Pozoruje bezmocnosť človeka. Vidí presilu hriechu. Počuje vzdychy a náreky hynúceho sveta. Sleduje jeho neodvratný osud a rozhoduje sa. Zachráni človeka za každú cenu. Prijíma svoj krvavý krst, aby miliónom hynúcich umožnil získať večný život. Opustil nebeské príbytky, kde je len čistota, šťastie a sláva, aby zachránil jedinú stratenú ovcu - jediný svet, padlý do hriechu. Nezradí svoje poslanie. Stane sa zmiernou obeťou ľudstva, ktoré svojvoľne upadlo do hriechu. Z jeho záverečnej prosby cítiť bezvýhradnú odovzdanosť: Ak nie je možné, aby ma minul tento kalich a musím ho vypiť, nech sa stane tvoja vôľa! (Mat 26,42)" (TV 484; DA 690.693)
1. Ako nám vedomie toho, že sám Boh v osobe Ježiša Krista trpel viac ako ktokoľvek z nás, pomáha v našom trápení? Aký význam by pre nás malo mať to, že Ježiš trpel za nás? Ako nám to môže byť útechou? Pri uvažovaní o odpovedi pamätaj na tento citát: "Každé utrpenie, ktoré je dôsledkom hriechu, bolo vyliate na bezhriešneho Božieho Syna." (3SM 129)
2. Aké skúšky a ťažkosti Ježiš prežíval? Do akej miery sa podobajú našim? Čím sú odlišné? Čo sa môžeme naučiť z toho, ako ich Ježiš znášal? Ako nám to môže pomôcť v našich skúškach?
3. Na ktoré svoje obľúbené biblické zasľúbenia sa môžeš spoľahnúť v bolesti a smútku? Napíš si ich, pros o ich naplnenie a podeľ sa o ne v triede sobotnej školy.
4. Napíš niekoľko hlavných myšlienok zo štúdia v tomto štvrťroku. Na ktoré otázky si dostal odpoveď? Ktoré problémy zostali nevyriešené? Ako si môžeme navzájom pomôcť zvládnuť veci, ktoré nás trápia a prinášajú nám neistotu a pochybnosti?
Západ slnka 15.54