Biblické úlohy
Biblické úlohy
Amen, amen hovorím vám: Ak pšeničné zrno, ktoré padne do zeme, neodumrie, zostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. (Ján 12,24)
Ježišov obraz o odumretí pšeničného zrna je výstižnou analógiou podriadenia sa Božej vôli.
Najprv čítame, že zrno padne do zeme. Keď vypadne zo stebla, nerozhoduje o tom, kde a ako padne. Nemôže rozkázať, do akej zeme padne a aká zem ho napokon prikryje.
Potom, zrnko čaká v zemi a "nemá predstavu", čo mu prinesie budúcnosť - veď je len obyčajným pšeničným zrnkom.
Napokon odumiera. Môže z neho vyrásť steblo - ale len pod podmienkou, že sa vzdá bezpečia a pohodlia. Aby sa zrnko zmenilo na rastlinu, ktorá prináša úrodu, musí "odumrieť" - vzdať sa toho, čo predtým vždy malo.
Ak vieme, že Božia vôľa je pre nás to najlepšie, prečo ju tak ťažko prijímame? Aký vzor podriadenia sa nám zanechal Ježiš Kristus? Môžeme podobenstvo o pšeničnom zrnku aplikovať na svoj život?
Súčasná spoločenská situácia vedie ľudí k tomu, že sa často musia dožadovať svojich práv. Je to dobré a často by to tak aj malo byť. Ale, ako to vidíme u Ježiša, Boh od nás môže niekedy žiadať, aby sme sa dobrovoľne vzdali svojich práv a poslúžili tak nebeskému Otcovi spôsobom, ktorý bude mať večný dopad pre Božie kráľovstvo. Vzdať sa ich môže byť ťažké a nepríjemné - aj to sa môže stať pre nás skúškou.
Pozrime sa na Ježišovu skúsenosť podriadenia sa Božej vôli. (Fil 2,5-8) Pavol najprv pripomína: "Tak zmýšľajte medzi sebou ako Kristus Ježiš." (v. 5) Potom hovorí, že Ježiš bol rovný Bohu. A ďalej siedmimi slovesami vyjadruje Ježišovo poníženie:
1. nepovažoval (rovnosť Bohu za niečo, na čom by si zakladal)
2. vzdal sa (hodnosti, postavenia)
3. vzal (na seba podobu sluhu)
4. stal sa (podobným ľuďom - v ich hriechom poznačenom tele)
5. zjavil sa (prišiel na zem ovládanú kniežaťom zla)
6. ponížil sa (bol služobníkom tých najbiednejších)
7. bol poslušný (až ho jeho poslušnosť priviedla na kríž, kde za nás zomrel).
Mnohí kresťania sa úprimne snažia poznať Božiu vôľu. Hovoria: "Všetko by som bol ochotný obetovať Bohu, keby som mohol poznať jeho vôľu pre svoj život." Aj keď to Bohu sľúbime, nemusíme hneď všetkému rozumieť. Dôvod, prečo sme často zmätení, nachádzame v Rim 12,1.2. Pavol hovorí, ako môžeme poznať Božiu vôľu. Pripomína nám dôležitú vec: Ak chceme vedieť, aká je Božia vôľa, máme sa najprv obetovať!
Prečítaj si Rim 12,1.2. Pavol píše, že Božiu vôľu rozoznáme, keď:
1. si uvedomíme Božie milosrdenstvo s nami (v. 1)
2. dáme samých seba ako živú, svätú obeť Bohu (v. 1)
3. naše zmýšľanie bude obnovené (v. 2)
Len obnovené zmýšľanie môže pochopiť Božiu vôľu. Nestačilo, že Kristus za nás trpel - on zomrel. Obnova nastáva vtedy, keď zomiera naše sebecké "ja".
Boh často dovolí, aby do nášho života prišli skúšky, ktoré nás upozornia na naše nedostatky. Ťažkosti nám nielen pomáhajú postaviť sa zoči-voči nášmu hriechu, ale pripomínajú nám tiež, že Ježiš sa vzdal života kvôli nám. Elisabeth Elliotová napísala: "Podriadiť najhlbšie túžby nášho srdca Bohu dokážeme len do tej miery, ako blízko sme prišli ku krížu... a to na základe vlastnej skúsenosti s krížom, aj keď ten náš je neporovnateľne menší ako kríž nášho Spasiteľa. Predsa je to však príležitosť začať ho poznávať a mať s ním spoločenstvo aj v utrpení. Každé naše utrpenie nás totiž povoláva k tomuto spoločenstvu."
Stalo sa ti už, že si počul tichý hlas Ducha Svätého, ale nevšímal si si ho? A potom sa ti nedarilo a ty si si pomyslel: Ach, prečo som len neposlúchol?
Začiatok Prvej knihy Samuelovej opisuje príbeh jedného proroka, jeho dvoch bezbožných synov, ktorí nepočúvali Hospodina, a malého chlapca Samuela, ktorý ho počúval. Napriek Božím prísnym varovaniam Éliho synovia nezmenili svoj spôsob života.
Synovia Éliho nemysleli na Božie veci. Aj keď im Éli po Božom napomenutí dohováral, zdá sa, že nič viac neurobil. Jeho synovia očividne neboli ochotní podriadiť sa Božej vôli v maličkostiach života. Aký protiklad v porovnaní s malým Samuelom!
Kazateľ Charles Stanley píše, aké nevyhnutné je usilovať sa o otvorenosť voči Božiemu hlasu v tom, čo nazýva "preradiť do neutrálu". Hovorí: "Duch Svätý... nehovorí preto, aby odovzdal informácie. Hovorí preto, že čaká odpoveď. Vie, kedy svojim plánom venujeme toľko pozornosti, že by bolo stratou času navrhnúť nám niečo iné. V takom prípade často mlčí. Čaká, kým "preradíme do neutrálu", aby sme ho mohli počuť a potom poslúchnuť." (The Wonderful Spirit-Filled Life)
Jedným z dôvodov, prečo Eva v záhrade Eden zhrešila, bolo jej presvedčenie, že je dosť múdra, aby vedela rozhodnúť, čo je pre ňu dobré a správne. Dôverovala svojmu vlastnému úsudku. Keď sa spoliehame len na seba namiesto toho, aby sme dôverovali Božiemu slovu, môžu vzniknúť rôzne problémy.
Aj Saulov príbeh opisuje kroky, ktoré viedli k sebestačnosti, a tragédiu, ktorá bezprostredne nastala. Samuel na Boží pokyn pomazal Saula za kráľa. (1 Sam 10,1) Potom mu dal konkrétne pokyny (v. 8), ktoré však Saul neposlúchol.
Saul urobil tri kroky, ktoré ho onedlho po pomazaní za kráľa doviedli k sebestačnosti. Problém je v tom, že ani jeden z týchto krokov sám osebe nie je až taký zlý. Predsa však v sebe ukrývajú zárodky tragédie, pretože každý z nich bol vykonaný nezávisle od Boha. Všimni si, ako prebiehal Saulov pád:
1. Saul povedal: "Videl som..." - že vojaci odchádzajú a ty neprichádzaš. (v. 11) Saul konal pod tlakom okolností a vzniknutú situáciu hodnotil podľa vlastných kritérií.
2. Od "videl" prechádza Saul k "povedal" ("pomyslel" SEvP) - že Filištínci ich porazia. (v. 12) To, čo očami videl, sformoval do vety, ktorú o celej situácii vyriekol.
3. Od "povedal" prechádza Saul k "premohol" ("odvážil sa" SEvP) - obetovať. (v. 12) Čo si Saul myslel, malo vplyv na jeho pocity.
Väčšina z nás sa spolieha na svoj zrak. To nás vedie k tomu, aby sme sa spoliehali na naše myslenie, ktoré nás zasa vedie k spoľahnutiu sa na vlastné pocity. A nakoniec podľa týchto pocitov konáme.
Povedali sme, že ak sa spoliehame na seba a svoju silu, máme problém podriadiť sa Božej vôli. Často sa spoliehame na iné veci než na Boha. Keď sa niekto cíti neschopný a nedostatočný, usiluje sa o slávu. Keď má niekto problémy so svojím manželom (manželkou), hľadá si iného partnera, s ktorým by sa delil o náklonnosť a intimitu.
Mnohé veci, ktoré robíme, môžu zmierniť tlak, ale nemusia nevyhnutne vyriešiť problém ani nás naučiť, ako nabudúce lepšie zvládnuť podobnú situáciu. To môže len nadprirodzená pomoc od Boha. Problém je v tom, že mnohokrát sa snažíme byť závislí skôr od toho, čím si Boha nahrádzame, než od neho samotného.
Uvádzam tri "náhrady", ktoré často používame namiesto toho, aby sme šli k Pánu Bohu:
1. Používame vlastnú múdrosť alebo predchádzajúce skúsenosti, keď potrebujeme nové Božie zjavenie.
2. Snažíme sa nepripustiť, že potrebujeme Božie riešenie.
3. Unikáme z reality a usilujeme sa vyhnúť Bohu, keď potrebujeme spoločenstvo s ním na získanie novej sily.
Keď sme v pokušení použiť "náhradu", Zachariáš nám pomáha sústrediť sa na to, na čom skutočne záleží. Po mnohých rokoch sa vyhnanci konečne vrátili z Babylona a začali stavať chrám. Stretávajú sa však s neuveriteľným množstvom prekážok. (Ezd 4-6) Zachariáš preto ide za Zorobábelom, ktorý práce vedie, aby ho povzbudil.
Boh nezabránil odporu počas stavby chrámu ani neušetril Zorobábela od stresu, keď to musel riešiť. Boh nás nie vždy chráni pred prekážkami. Ale keď taká situácia nastane, Boh to môže použiť, aby nás učil závislosti od neho.
V knihe Patriarchovia a proroci si prečítaj kapitoly Éli a jeho synovia a Saulova opovážlivosť. (PP 434-438.467-473; PP 575-580; 616-626)
Božej vôli sa podriadime, keď zomrieme svojim túžbam a ambíciám. Tak sa otvára cesta pre skutočnú službu iným. Ak sa nestaneme "obeťou" a nebudeme ustavične otvorení Božiemu hlasu, nemôžeme žiť pre Boha. Aby sme skutočne podriadili svoju vôľu vôli nášho nebeského Otca, musíme si uvedomiť, aké nebezpečné je spoliehať sa na seba a na "náhrady", ktoré používame namiesto Božieho slova a jeho moci. Podriadiť sa Božej vôli je jadrom kresťanského života. Boh môže dopustiť skúšky, aby nás naučil závislosti od neho.
"Éliho nedbalosť je pre každého otca i matku výstrahou. V dôsledku svojej neposvätenej lásky a neochoty splniť nepríjemnú povinnosť žal vo svojich zvrhlých synoch ovocie neprávosti. Pred Bohom sú vinní rodičia, ktorí to dovolili, i deti, ktoré to robia. Kvôli ich prestúpeniu neprijme od nich nijakú obeť ani dar." (CG 276)
1. Uvažujte, akú nesmiernu lásku nám prejavil Boží Syn, keď ako človek prišiel na zem a zomrel za naše hriechy. Čo v tejto súvislosti znamená sebaobetovanie a sebazapretie pre dobro iných? Aj keď niečo podobné urobiť nemôžeme, je v tom princíp, ktorý by sme mali nasledovať. Akým spôsobom sa môžeme nechať viesť príkladom sebazaprenia a podriadenia, ktorý nám ukázal Ježiš na kríži?
2. U mnohých ľudí môže predstava podriadenia sa Bohu vyvolať strach - zvlášť ak dopredu netušia, čo ich čaká. Čo by si poradil niekomu, kto sa spolieha skôr na seba ako na Boha? Čo by si mu povedal, aby si ho zbavil strachu z toho, že nepozná - alebo nebude môcť riadiť - svoju budúcnosť?
3. Modlite sa v triede za ľudí, pre ktorých je ťažké podriadiť sa Božej vôli. Dôvera v Božiu vôľu je jediná cesta k trvalému pokoju. Ako im môžete prakticky pomôcť pochopiť, že sa môžu Bohu podriadiť, pretože im chce to najlepšie? Ako môže Boh využiť tvoju pomoc, aby iní poznali jeho lásku a ochotu postarať sa o nich?
Západ slnka 15.50