Biblické úlohy
Biblické úlohy
Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrotivosť, vernosť, miernosť, sebaovládanie... (Gal 5,22)
Vedci urobili zaujímavý experiment so štvorročnými deťmi a cukríkmi. Každému dieťaťu povedali, že dostane cukrík. Ak ho nezje hneď, ale počká, kým si vedec niečo vybaví a vráti sa, dostane dva cukríky. Niektoré deti si strčili cukrík do pusy hneď, ako odišiel; iné čakali.
Vedci sledovali tieto deti až do dospievania. Ukázalo sa, že tí, ktorí dokázali čakať, boli lepší študenti, lepšie sa vedeli prispôsobiť iným a boli spoľahlivejší ako tí, ktorí čakať nedokázali. Zdá sa, že trpezlivosť svedčí o niečom dôležitom v charaktere človeka. Preto nie div, že nám Pán radí pestovať túto vlastnosť.
V tejto úlohe budeme hovoriť o skúške, ktorá je zrejme jednou z najťažších - o skúške trpezlivo čakať.
Prečo musíme niekedy čakať tak dlho? Čo sa môžeme v skúškach naučiť o trpezlivosti?
Ak niečo naozaj chceme, alebo nám niekto niečo sľúbil a ešte to nesplnil, obyčajne sme netrpezliví. Často sa uspokojíme až vtedy, keď to dostaneme. Len málokedy však dostaneme hneď to, po čom túžime. Z čakania sme často podráždení a netrpezliví. Vtedy je takmer nemožné prežívať pokoj a dôverovať Bohu.
Čakanie je nepríjemné. Výraz "vytrvalo očakávať" (Ž 37,7) pochádza z hebrejského slova, ktoré môžeme preložiť ako byť veľmi strápený, triasť sa, chvieť sa, byť ranený, smutný. Naučiť sa byť trpezlivým nie je ľahké. Niekedy je práve to podstatou našej skúšky.
Kým čakáme, môžeme sa sústrediť na jednu z dvoch vecí. Môžeme sa sústrediť na to, na čo čakáme, alebo na Toho, ktorý všetko drží vo svojich rukách. Rozdiel nie je ani tak v tom, ako dlho musíme čakať, ale v našom postoji počas čakania. Ak dôverujeme Bohu, ak svoj život odovzdáme do jeho rúk, ak mu podriadime svoju vôľu, môžeme mu dôverovať. On urobí to, čo je pre nás najlepšie a vtedy, keď to bude pre nás najlepšie - bez ohľadu na to, aké ťažké je tomu niekedy uveriť.
V týchto veršoch Pavol hovorí, že Ježiš prišiel zomrieť za nás v presne určenom čase. Nehovorí však, prečo to bol práve ten čas. Pri čítaní týchto veršov si môžeme položiť otázku: Prečo Ježiš čakal tisícky rokov, kým prišiel na túto zem, aby vyriešil problém hriechu? Nechápal azda vesmír dávno predtým, že hriech je niečo veľmi zlé? Možno sa pýtame, prečo odkladá druhý príchod. Možno si kladieme otázku: Prečo Pán tak dlho neodpovedá na moju modlitbu?
Je veľa dôvodov, prečo musíme niekedy čakať. (1) Čakanie môže spôsobiť, že svoju pozornosť preorientujeme od "vecí" späť k Bohu. (2) Čakanie nám umožní vidieť naše pohnútky a túžby v jasnejšom obraze. (3) Čakanie posilňuje vytrvalosť - duchovnú výdrž. (4) Čakanie otvára dvere rozvoju mnohých duchovných predností, ako je napríklad viera, trpezlivosť či pokora. (5) Čakanie umožňuje Bohu ukázať nám viac z pozadia veľkého sporu medzi dobrom a zlom. (6) Nikdy nepoznáme dôvod, prečo musíme čakať; preto sa učíme žiť vierou. Poznáš aj nejaký iný dôvod, prečo je čakanie užitočné?
V 1 Sam 16,1-13 čítame o tom, ako prorok Samuel pomazal mladého chlapca Dávida za kráľa. Cesta z otcovho poľa na trón do Jeruzalema mu však trvala veľmi dlho. V priebehu tohto času sa veľakrát ocitol v ťažkých skúškach.
Mladého Dávida volajú pred kráľa, aby hudbou upokojil Saulovho nepokojného ducha. (1 Sam 16) Neskôr, keď zabije Goliáša, stáva sa z neho izraelský hrdina. (1 Sam 17) Potom nasledujú dlhé roky, keď Dávid uteká a skrýva sa, aby si zachránil život. Saul i jeho syn Jonatán vedia, že ďalším kráľom bude Dávid. (1 Sam 23,17; 24,20) Dávid však nerobí nič, aby urýchlil naplnenie zámeru, ktorý s ním má Boh. Skôr sa zdá, že robí opak. Keď sa Saul snaží zabiť ho a Dávid mu odreže cíp z kráľovského plášťa, veľmi ľutuje, že niečo také urobil. (1 Sam 24,5-7) Napriek tomu, že sa ho Saul znovu pokúša zabiť, Dávid odmieta usmrtiť Saula, keď sa mu naskytne príležitosť. (1 Sam 26,7-11)
Dlhú cestu Dávida na trón by sme možno mohli zhrnúť do krátkeho výroku - neber, čo ti Boh ešte nedal. Božie dary vždy dostávame z jeho ruky a v jeho čase. Niekedy možno musíme čakať veľmi dlho. Fazuľa vyklíči za niekoľko hodín či dní, ale mohutný dub vyrastie za mnoho rokov. Keď však príde silný vietor, nevyvráti ho.
Rozhodujúci boj na vrchu Karmel sa skončil. (1 Kráľ 18) Z neba padol oheň, všetci uznali pravého Boha, falošní proroci boli usmrtení. Boh bol obhájený. Možno by sme si mysleli, že po takejto skúsenosti Eliáš nadobudol novú duchovnú silu. Náhle sa však dopočul niečo, čo ho tak vyľakalo, že si želal smrť. Zvyšok tohto príbehu si prečítaj v 1 Kráľ 19,1-9. Posledný verš končí zvláštnymi slovami: "A hľa, zaznelo k nemu slovo Hospodinovo: Čo tu robíš, Eliáš?" (v. 9) Eliáš sa v strachu dal na útek a zrejme sa ocitol na nesprávnom mieste.
Keď sa ponáhľame, veľmi ľahko sa ocitneme na nesprávnom mieste. V Eliášovom prípade to bol jeho strach, ktorý ho premohol a prinútil utekať na púšť, kde si želal, aby sa nikdy nenarodil. Ale sú aj iné veci, pre ktoré sa snažíme uniknúť pred Božím plánom s nami.
Ako ľahko sa môže stať, že ambície, hnev, túžby, nedostatok viery alebo domnelá "horlivosť" za Pána spôsobia, že sa ženieme tam, kde by sme nemali byť. Nikto z nás nie je imúnny voči tomuto nebezpečenstvu. Kľúčom k riešeniu je pestovať si vieru, ktorá dôveruje v dobrotu a milosť Boha. On nás miluje a chce pre nás to najlepšie. Viera je dar, ale je to dar, o ktorý sa musíme starať, rozvíjať ho a žiarlivo strážiť.
Ž 37,4 je nádherné zasľúbenie. Predstav si, že dostaneš, po čom si vždy túžil. Či budú túžby nášho srdca naplnené, závisí od toho, či sa naše srdce "raduje v Hospodinovi". Čo to znamená?
Prečítaj si Ž 37,1-11. Celý kontext štvrtého verša nás trocha prekvapí. Dávid píše, že je obklopený ľuďmi, ktorí konajú proti Bohu a proti nemu. Keď ľudia konajú proti nám, prirodzenou reakciou je nahnevať sa alebo sa chcieť ospravedlniť. Dávid nám však radí niečo iné.
Dávid stále znovu a rôznym spôsobom opakuje - dôveruj Bohu. Spoľahni sa na neho - on bude konať. Neznepokojuj sa, pretože Boh je tvojím Bohom a pracuje pre teba - aj v tejto chvíli. Nemusíš sa trápiť ani snažiť riešiť veci sám. Tvoj Otec na nebi o tom vie. Dôveruj mu. Dôveruj mu úplne.
V tomto kontexte Dávid píše o radosti v Hospodinovi. Radovať sa v Bohu znamená úplne mu v živote dôverovať. Nič nemôže narušiť náš pokoj, pretože Boh je tu a koná. Môžeme ho chváliť, dokonca sa usmievať, pretože nášho Boha nemôže nikto oklamať. Keď sa naučíme takto žiť, dostaneme to, po čom naše srdce túži. Dostaneme to, čo nám náš milujúci Otec chce dať - v čase, ktorý je najvhodnejší pre nás i pre jeho kráľovstvo.
V knihe Patriarchovia a proroci si prečítaj text na stranách 483-516. (PP 637-682)
V Božom pláne s nami môžu byť aj dlhé čakania. Niekedy to možno pociťujeme ako ťažkú skúšku. Byť v takom čase trpezliví dokážeme vtedy, ak sa sústredíme na Pána Boha a budeme dôverovať, že koná v náš prospech. Je mnoho dôvodov, prečo čakať, ale všetky súvisia s naplnením plánu, ktorý má Boh s nami a so svojím kráľovstvom. Ak sa ponáhľame pred Bohom, môžeme veľa stratiť, ak mu však budeme dôverovať a radovať sa v ňom, môžeme veľa získať.
"Každá skúška je odvážená a vymeraná Pánom Ježišom Kristom. Vďaka milosti, ktorú Boh človeku dáva, nie je nad jeho sily." (12MR 81)
"Nezistím, aký zámer má Boh s mojím utrpením, ale On vie, čo je najlepšie, preto mu zverím svoju dušu, telo i ducha ako svojmu vernému Stvoriteľovi. ...Viem, komu som uveril, a som presvedčený, že on má moc až do onoho dňa zachovať, čo mi bolo zverené. (2 Tim 1,12) Ak sa snažíme a usilujeme o to, aby sme mali viac viery, viac lásky, väčšiu trpezlivosť a dôveru v nášho nebeského Otca, viem, že keď budeme prechádzať cez rôzne kon?iktyživota,budemecítiťviacpokojaašťastia.
Pán nemá radosť z toho, ak sme ustaraní a trápime sa, akoby sme neboli v Ježišovej náruči. Je potrebné viac ticho čakať a sledovať situáciu. Myslíme si, že kým máme pocit, že nie sme na správnej ceste, musíme hľadať nejaké vhodné znamenie. To však nie je otázka pocitov, ale viery." (2SM 242)
1. Čo znamená, že všetky skúšky Ježiš Kristus "odvážil a vymeral"? Ako nám to pomôže počas nášho čakania?
2. Podeľte sa v triede o svoje skúsenosti s "trpezlivým čakaním". Z čoho ste mali strach? Z čoho ste sa tešili? Ako ste to zvládli? Čo ste sa naučili? Na aké zasľúbenie ste sa spoliehali?
3. Mnoho ľudí je vystavených "skúške čakania". Ako im môžete pomôcť, kým Boh podľa svojho časového plánu splní to, o čo ho prosia?
4. Aká je úloha modlitby v raste v trpezlivosti? Za ktorých ľudí sa môžeš modliť, aby im Boh pomohol mať viac trpezlivosti?
Západ slnka 15.48