Biblické úlohy
Biblické úlohy
Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa! (Fil 4,4)
Je ľahké radostne kričať a spievať, keď máme radosť. Keď sa nám však nedarí, keď sa ocitneme v tej najhoršej situácii, akú si len vieme predstaviť, keď skúšky doliehajú stále viac - vtedy je to zdanlivo nemožné. A predsa, práve vtedy potrebujeme viac než inokedy chváliť Boha, pretože chvála nám pomáha udržať si vieru.
Chvála môže ovplyvniť aj tie najtemnejšie okolnosti. Nezmení síce to, čo sa deje okolo nás, ale môže zmeniť nás, a ľudí okolo nás, čím nám pomôže čeliť ťažkým situáciám.
Chvála je viera v akcii. Nie vždy je to pre nás prirodzené. Ale keď sa naša chvála Boha stáva súčasťou nášho života, má moc nadchnúť nás a ovládnuť celú našu bytosť.
Čo je chvála? Čím to je, že v ťažkých okolnostiach je takou mocnou duchovnou zbraňou? Ako môže chvála zmeniť nás i to, čo sa deje okolo nás?
Veľkého ruského spisovateľa Fiodora Michajloviča Dostojevského odsúdili na smrť. V poslednej chvíli bol však rozsudok zmenený. Celé roky strávil vo väzení. V spomienkach na svoje väzenie napísal: "Verte až do konca. Verte, aj keby už všetci ostatní veriť prestali a zostali by ste sami, kto verí. Aj vtedy prineste svoj obetný dar a chváľte Boha."
Vieme, že Pavol znášal veľké protivenstvá a prenasledovanie. Nakoniec sa dostal do rímskeho väzenia. Nebol skľúčený. Naopak, horlivo písal, aby povzbudil veriacich vo Filipách!
Vieme sa radovať, keď sa nám všetko darí. Pavol nás však vyzýva, aby sme sa radovali vždy. Možno sa nám to zdá zvláštne. Keď vezmeme túto Pavlovu radu doslovne, vyplývajú nám z nej dve dôležité veci.
(1) Ak sa máme vždy radovať, potom by sme sa mali radovať aj vtedy, keď nám okolnosti nedávajú nijaký dôvod na radosť. (2) Ak sa máme vždy radovať, znamená to, že sa potrebujeme naučiť radovať aj vtedy, keď nás pocity radosti nenapĺňajú.
Pavol nás vyzýva chváliť Boha aj vtedy, keď sa nám to zdá úplne neprirodzené. Môže nám to dokonca pripadať nerozumné. Chvála je čin viery. Viera nie je založená na okolnostiach, ktoré prežívame, ale skôr na pravde o Bohu. S chválou je to podobne ako s vierou. Nechválime pre príjemný pocit, ale preto, že Boh je dobrý a poznáme jeho zasľúbenia. Zvláštne je, že takáto viera formuje naše myšlienky, pocity a okolnosti.
Predstavte si, že natierate dlážku izby. Zrazu si uvedomíte, že ste v kúte, z ktorého sa nemôžete dostať - len ak by ste prešli po čerstvom nátere. Musíte jednoducho počkať, kým dlážka vyschne!
Zdá sa, že niekedy sa naša viera dostane do podobnej slepej uličky. Ocitneme sa v situácii, keď nevieme ako ďalej. Hľadíme na túto situáciu a - buď odmietneme Boha, vieru a všetko, čo súvisí s náboženstvom, alebo nás vzťah ku Kristovi privedie k viere v to, čo sa zdá nemožné.
Boh priviedol Izraelcov do podobnej slepej uličky. Po 40-ročnom putovaní púšťou Boh nepriviedol svoj ľud do prázdnej, mierumilovnej krajiny. Izraelci stáli pred jedným z najsilnejšie opevnených miest v celej oblasti. Potom museli mlčky obchádzať Jericho šesť dní. Na siedmy deň im Boh prikázal, aby kričali - a tento krik, spolu s trúbením im priniesol víťazstvo.
Hlasný krik nespôsobil vibráciu, ktorou sa zrútili hradby. Keď Boh prikázal Izraelcom "kričať", bol to krik, o ktorom píše Dávid v Ž 66: "Zvučne plesaj Bohu, celá zem! Spievajte na slávu jeho mena, jeho slávu šírte chválospevom!" (v. 1.2) Tento krik bol oslavou Pána Boha. Po šiestich dňoch sledovania obrovských múrov museli dospieť k názoru, že sami nemajú šancu zrútiť ich.
Možno pre nás nie je prirodzené chváliť Boha ani vtedy, keď sa máme dobre. O čo ťažšie je to vtedy, keď prídu ťažkosti! A predsa sme vyzvaní robiť to. Keď sa Boha naučíme chváliť, nebude to už len časovo obmedzená aktivita, ale celkový spôsob života. Chvála nie je len konkrétny čin, ale predovšetkým životný štýl.
Významný anglický kazateľ Charles Haddon Spurgeon napísal knihu pod názvom The Practice of Praise (Ako chváliť). Je založená na siedmom verši Žalmu 145. Na základe tohto krátkeho verša Spurgeon upriamuje našu pozornosť na tri dôležité veci, ktoré nám môžu pomôcť naučiť sa v živote chváliť Pána Boha.
1. Boha chválime, keď sa dívame okolo seba. Ak sa nepozeráme okolo seba, aby sme videli Božiu veľkosť, nebudeme mať dôvod chváliť ho. Čo vidíš v stvorenom a čo v duchovnom svete také, čo je hodné chvály? Napríklad nádheru Božieho stvorenia alebo rast viery u mladého kresťana?
2. Boha chválime, keď pamätáme na to, čo sme videli. Ak chceme žiť v atmosfére chvály, musíme si pripomínať dôvody, prečo ho máme chváliť. Akými spôsobmi si môžeme pripomínať veľké veci o Bohu, aby sme nezabudli na jeho dobrotu a pravdu o ňom (napr. vytvoriť si nové obrady alebo symboly, ktoré nám budú pripomínať jeho dobrotu)?
3. Boha chválime, keď o ňom rozprávame. Chvála nie je niečo, čo robíme vo svojej hlave -, má vychádzať z našich úst, aby ju počuli tí, ktorí sú okolo nás. Vieš uviesť dôvody, prečo máme chváliť Boha ústne? Aký bude účinok takejto chvály?
V Sk 16,16-34 čítame, aký úžasný vplyv zanechala chvála na tých, ktorí počúvali. Z Pavla a Sílasa strhli šaty, palicovali ich a hodili do väzenia. Vo veľkých bolestiach a s nohami v klade ich dali do tmy vnútorného žalára. Kým ostatní väzni sedeli a počúvali, Pavol a Sílas začali spievať a modliť sa .
Keď po zemetrasení dozorca zistil, že ani Pavol, ani Silas, ani nikto z ostatných väzňov neutiekol, "celý rozochvený padol pred Pavla a Silasa. Keď ich vyviedol von, povedal: Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?" (v. 29.30)
Je úžasné vedieť, že naše chvály môžu zmeniť večný údel ľudí okolo nás. Keby Pavol a Sílas sedeli v tme, šomrali a sťažovali sa, ako to väzni často robievajú, myslíte si, že by bol niekto v tú noc zachránený?
Nevieme, čo sa neskôr stalo so žalárnikom a s jeho rodinou. Skúsme si ich však predstaviť pri čítaní slov, ktoré Pavol napísal do Filíp z rímskeho väzenia: "Veď vám sa dostalo milosti pre Krista, aby ste v neho nielen verili, ale aj trpeli preňho. Vediete predsa ten istý zápas, ktorý ste videli u mňa a teraz o ňom počúvate." (Fil 1,29.30) Ak si Pavlove slová prečítali a spomínali na to, ako im jeho utrpenie prinieslo radosť, v ich srdciach určite musela zaznieť pieseň a nové rozhodnutie zostať verný za každú cenu.
Prečítaj si 2 Par 20,1-30. Jozafat zistil, že chvála je mocná zbraň. Keď dostal správu, že sa blíži veľké vojsko, nevydal rozkaz zhromaždiť mužov do boja, ale začal "hľadať Hospodina". (v. 3) Keď sa obyvatelia Judska zhromaždili v Jeruzaleme a postili sa, Jozafat zoznámil so situáciou: "Lebo v nás nie je sily, aby sme obstáli pred týmto veľkým množstvom, ktoré prišlo na nás, ani my nevieme, čo by sme mali robiť, ale jedine na teba hľadia naše oči." (v. 12)
Keď Duch Pánov zostúpil na Jachaziela, smelo vyhlásil: "Bojovať tu nebude vašou úlohou. Zaujmite postavenie, zostaňte stáť a uvidíte spásu Hospodina, ktorý bude s vami, Júda a Jeruzalem. Nebojte sa a nestrachujte sa! Zajtra vyjdite proti nim a Hospodin bude s vami." (v. 17) Potom sa poklonili pred Hospodinom a "mohutným hlasom" mu spievali piesne chvál. (v. 19) Aj keď Boh bojoval za nich, museli ísť a postaviť sa proti nepriateľovi.
Nebol to však obyčajný boj. Jozafat ustanovil zbor, ktorý spieval chvály Hospodinovi, kým oni vypochodovali do boja. "Len čo začali plesať a spievať chválospevy, nastavil Hospodin zálohy proti Ammóncom, Moábcom a obyvateľom seírskeho pohoria, ktorí pritiahli proti Judsku, takže boli porazení." (v. 22) Podľa autora Boh zasiahol práve vo chvíli, keď "použili" svoju vieru v jeho zasľúbenie - keď začali spievať "vo svätej nádhere chválospevy". (v. 21)
V knihe Proroci a králi si prečítaj kapitolu Jozafat (PK 102-108; PK 190-203) a v knihe Patriarchovia a proroci kapitolu Pád Jericha. (PP 364-372; PP 487-498)
"Učme preto svoje srdce a ústa chváliť Boha za jeho nekonečnú lásku. Učme sa dôverovať, nevzdávať sa nádeje a tešiť sa zo svetla, ktoré žiari z golgotského kríža. Nikdy by sme nemali zabúdať, že sme deťmi nebeského Kráľa, synmi a dcérami Pána zástupov. Je našou prednosťou, že sa môžeme spoliehať na Boha." (CZ 181; MH 253)
"Chválim a vyvyšujem Pána a chcem, aby ste to robili spolu so mnou. Chváľte Pána, aj keď upadáte do temnoty. Chváľte ho dokonca aj v pokušení. Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa! hovorí apoštol. Vnesie to do vašich rodín smútok a temnotu? Nie, práve naopak - slnečné lúče. Z trónu slávy načerpáte lúče večného svetla a budete ich šíriť okolo seba. Zapojte sa do tohto diela a šírte toto svetlo a život okolo seba - nielen na svojej ceste životom, ale aj na životnej ceste tých, s ktorými sa stretávate. Vaším cieľom nech je urobiť ich lepšími, pozdvihnúť ich, poukázať im na nebo a slávu a viesť ich k tomu, aby usilovali - viac ako o všetko pozemské - o večné hodnoty, nesmrteľné dedičstvo a nepominuteľné bohatstvo." (2T 593)
1. Akú úlohu zohrávajú spoločné chvály v živote kresťana? Čo by si povedal o chválach na vašej sobotnej bohoslužbe? Sú povzbudzujúce? Pomáhajú členom zostať vernými aj v skúškach a ťažkostiach? Ak nie, čo môžete urobiť, aby sa to zmenilo?
2. Čo znamená "chváliť Pána aj v temnote" alebo "dokonca aj v pokušení"? Ako nám môžu chvály pomôcť zvládnuť takéto situácie?
3. Ako chvály ovplyvnili váš život? Čo sa môžete naučiť z vašich skúseností?
4. Vyberte si ako trieda jeden oslavný žalm a prečítajte si ho. Čo vás naučil o chvále? Aký vplyv majú chvály na vašu vieru?
Západ slnka 15.52