Biblické úlohy
Biblické úlohy
Vierou opustil Egypt a nezľakol sa kráľovho hnevu, ale vydržal, akoby videl Neviditeľného. (Žid 11,27)
De?níciavieryvkniheŽidomjevždyurčitouvýzvou."Vierajepodstatoutoho,včodúfame a zdôvodnením toho, čo nevidíme." (Žid 11,1) Ako si môžeme byť istí tým, čo nevidíme? A predsa - práve to sa hovorí o Mojžišovi v základnom verši: " vydržal, akoby videl Neviditeľného."
Ešte väčšou výzvou pre nás je uvedomiť si, že sme nabádaní vidieť "Neviditeľného" nielen keď sa nám darí, ale najmä vtedy, keď sa nám vôbec nedarí. Práve vtedy potrebujeme vieru, ktorá je formovaná pravdou o Bohu a jeho kráľovstve. Pravda o dobrote nášho nebeského Otca, moci Ježišovho mena, moci vzkriesenia a Božom milosrdenstve - to všetko sú základné pravdy, ktoré nám pomôžu zostať silnými, keď prídu skúšky a pochybnosti.
Ktoré pravdy o Bohu nám môžu byť oporou aj v tých najťažších situáciách?
Už vám možno napadla takáto myšlienka: Keby bol Boh dobrý, určite by to pre mňa urobil! Pozorujeme, čo sa deje okolo nás a rozmýšľame, či nás Boh má naozaj rád. Keby to tak bolo, veci by sa určite vyvíjali inak.
Existujú dva dôvody, prečo často pochybujeme o Božej dobrote. (1) V srdci horíme túžbou po niečom, o čom sme presvedčení, že je to dobré. Predstava, že Boh by chcel pre nás niečo úplne iné, nám pripadá absurdná. (2) O Božej dobrote možno pochybujeme preto, lebo naša skúsenosť je v rozpore s tým, čomu veríme. Ak niečo dobre vyzerá, ak sa pritom dobre cítime, ak to dobre chutí alebo pôsobí dobrým dojmom, potom to musí byť dobré. Keď to nemôžeme mať, hneváme sa na Boha.
Viera vstupuje do deja práve vtedy, keď sme v pokušení pochybovať o Bohu a jeho láske.
Vo verši 32 je obsiahnutá dôležitá pravda, ktorej prijatie nás môže chrániť pred pochybnosťami: "Ako by nám ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, nedaroval s ním všetko?" Ako si vôbec môžeme myslieť, že Boh, ktorý poslal Ježiša, aby za nás zomrel, sa potom stal skúpy a lakomý?
Pravda o Božej štedrosti voči nám, dokázaná smrťou Ježiša Krista, musí mať silnejší vplyv na našu myseľ než pochybnosti, ktoré sa v nás rodia počas skúšok.
Ježišov čas na zemi bol ohraničený jeho smrťou. Ten, ktorý bol pre učeníkov oporou a ktorý ich povzbudzoval, odišiel do neba. Učeníci sa cítili bezmocní a zmätení. Ježiš im však dal zasľúbenie.
Prečítaj si Ján 14,1-14. Podľa veršov 13 a 14 Ježiš sľúbil, že pre nás urobí "všetko", o čo budeme prosiť v jeho mene. Práve preto takmer vždy na konci našich modlitieb dodávame: "V mene Ježiša Krista..."
Keď je naša prosba "v mene Ježiša Krista", môžeme si byť istí, že celé nebo pracuje v náš prospech. Možno nevidíme anjelov, ktorí sú všade okolo nás. Sú však poslaní od nebeského trónu v Ježišovom mene, aby splnili naše prosby.
Možno niekedy po modlitbe "v Ježišovom mene" otvoríme oči a čakáme, že všetko okolo nás sa zmení. Väčšinou sa však zdanlivo nič nedeje. Božia moc sa môže prejaviť dramatickým spôsobom, napríklad keď Ježiš utíšil búrku. Ale môže prísť aj celkom potichu, nepozorovane, ako keď Boh pomáhal Ježišovi v Getsemane. Možno sa hneď nestane nič dramatické, ale to neznamená, že Boh nič nerobí.
Vzkriesenie rieši problém ľudskej bezmocnosti. Keď uvažujeme o Ježišovom živote, smrti a vzkriesení, často myslíme na to, že vďaka jeho smrti sme sa stali pred Bohom spravodlivými. A je to pravda.
Pavol sa modlí, aby Efezania pochopili veci, ktoré môžu byť správne pochopené len s Božou pomocou: (1) existuje nádej, že človek sa môže zmeniť a žiť večne, k čomu nás Ježiš povolal; (2) poznáme moc, ktorá sa zjavila pre nás.
Pavol sa potom snaží opísať, aká úžasná je moc, ktorou nás chce Boh obdariť. Je to tá istá moc, ktorá nielen vzkriesila Ježiša z hrobu k životu, ale ktorou ho tiež Boh posadil po svojej pravici.
Pavol tu však nekončí. Po vzkriesení prijal Ježiš moc vládnuť a dať svojmu ľudu všetko, čo potrebuje - pre celú večnosť.
Možno si už niekde čítal nápis: Prečo sa modliť, keď sa môžeš trápiť? Je to dobrý vtip, ktorý nás usvedčuje, ako často si robíme starosti namiesto toho, aby sme prišli k Bohu a povedali mu všetko, čo nás trápi.
Niekto raz povedal, že keď sa nám život čím ďalej tým viac zamotáva, máme ísť k Bohu a dovoliť mu, aby všetky uzly rozviazal. Ako veľmi Boh túži urobiť to pre nás! My sa však snažíme zvládnuť a vyriešiť si svoje problémy sami, až kým sa nám všetko nepotrhá. Prečo čakáme, kým sa nás zmocní zúfalstvo? Prečo nejdeme k Bohu skôr?
Je to veľmi jednoduchý verš. Neukrýva v sebe nijaké tajomstvo. Znamená presne to, čo hovorí - odhodiť, dať preč, aby sme s tým, čo vyvoláva bolesť a trápenie, už nemali nijaký kontakt. Pravdaže, svoje bremená nemáme odhodiť len tak hocikde, starosti sa nestratia niekde v prázdnote. Dávame ich nášmu nebeského Otcovi, ktorý sľubuje, že ich vyrieši. To je presne to, čo nám hovorí Ježiš v Mat 6,25-33.
Úzkosť prežívame z rôznych dôvodov. Môže ich spôsobovať nátlak v práci, nečakaná kritika, zdravotné alebo ?nančnéproblémy,pocit,žesmenechcení,nemilovaní,žev Božích očiach nie sme dostatočne dobrí alebo máme dojem, že nám Boh nemôže odpustiť.
Nech sú príčiny akékoľvek, svoje problémy si často nechávame pre seba. Máme totiž pocit, že sami si ich dokážeme vyriešiť najlepšie. Peter na nás však nalieha, aby sme si to znovu premysleli. Dôvod, prečo sa nemusíme trápiť je, že Boh sa o nás stará. Stará sa však aj vtedy, keď hrozí rozvod alebo sa cítime úplne zbytoční? Biblia hovorí, že sa stará dostatočne dobre na to, aby zmenil akúkoľvek situáciu.
Žiť s vedomím, že sa nikto nezaujíma o to, čo nás v živote stretáva, je veľmi bolestné. Ale myslieť si, že to nevie Boh a ani sa o nás nestará, bolí ešte viac.
Judejci boli v Babylone a zdalo sa im, že Boh sa nezaujíma o ich utrpenie. Boli vo vyhnanstve a pre hriech sa cítili Bohom opustení. Izaiáš im však prináša slová útechy. Iz 40 je nádherná pasáž, v ktorej prorok hovorí o Bohu veľmi nežným spôsobom: "Pásť bude svoje stádo ako pastier, zhromaždí ho svojím ramenom, jahniatka ponesie v náručí, pridájajúce ovce povedie." (v. 11) Keď však ich utrpenie trvalo pridlho, mysleli si: Kde si, Pane? Nemáme nijaký dôkaz, že ešte si, ani že sa o nás staráš!
S ďalšou skupinou ľudí, ktorí si možno mysleli, že ich cesta je skrytá pred Bohom, sa stretávame v knihe Ester. V tejto knihe nie je ani jedna zmienka o Bohu. Napriek tomu je celý príbeh drámou o tom, ako Boh zasiahol, aby svoj ľud zachránil od nezmeniteľného a zničujúceho kráľovho zákona. Tento príbeh neopisuje len udalosti, ktoré sa stali v minulosti, ale je symbolom budúcich čias, keď bude Boží ľud opäť prenasledovaný a bude platiť zákon o jeho usmrtení. (Zj 13,15) Ako ľahko môžeme dospieť k názoru, že ak sa dejú také strašné veci, Boh určite opustil svoj ľud. Nemusíme sa však báť. Ten istý Boh, ktorý zachránil svojich vyvolených v príbehu o Ester, zachráni svoj ľud aj v čase poslednej krízy.
V knihe Proroci a králi si prečítaj kapitolu Kráľovná Ester. (PK 317-320; PK 598-606)
"Nepovedal Boh, že dá Svätého Ducha tým, ktorí ho oň budú prosiť? A nie je tento Duch skutočný vodca? Zdá sa, že niektorí ľudia majú strach vziať Boha za slovo, akoby išlo len o ich vlastný výmysel. Prosia Pána, aby nás učil, ale boja sa veriť tomu, čo sľúbil a čo nás o sebe naučil. Ak prídeme k nášmu nebeskému Otcovi v pokore a s úprimnou túžbou, aby nás učil, prečo máme pochybovať, že svoje zasľúbenie splní? Ani na chvíľu nesmiete pochybovať a tým ho zneuctiť. Ak túžime poznať jeho vôľu, našou úlohou je veriť, že nás povedie a požehná v konaní jeho vôle. Možno nedôverujeme sebe, aby sme nevyložili nesprávne jeho učenie. Ak sa to však stane predmetom našich modlitieb, ak mu budeme bezmedzne dôverovať, Svätý Duch nás bude viesť, aby sme si jeho plány i pôsobenie jeho prozreteľnosti vysvetlili správne." (6MR 225)
"Viera silnie v kontakte s pochybnosťami a nepriateľskými vplyvmi. Skúsenosť získaná v takýchto skúškach má väčšiu hodnotu než najdrahšie šperky." (3T 555)
1. Uvažujte o veciach, ktoré sú skutočné, hoci ich nevidíme. Ako nám to môže pomôcť pochopiť, čo znamená "vidieť Neviditeľného"?
2. Uvažujte o poslednom odstavci v časti na stredu. Ako často sa ocitnete v takejto situácii? Čo môžeme urobiť, aby sme viac dôverovali Bohu, že jeho spôsob riešenia je najlepší - dokonca aj keď to nie je tak, ako sme si predstavovali?
3. Väčšina z nás sa stretla s ľuďmi, dokonca aj kresťanmi, v situáciách, ktoré - prinajmenšom z nášho pohľadu - skončili veľmi zle. Stalo sa to, čo sme považovali za najhoršie - a to napriek modlitbám a našim najlepším snahám. Ako tomu rozumieť v súvislosti s tým, čo teraz študujeme?
Západ slnka 15.57