Biblické úlohy
Biblické úlohy
O to sa snažím, keď bojujem v súlade s jeho mocou, ktorá vo mne mocne pôsobí. (Kol 1,29)
V jednej televíznej relácii sedeli vedľa seba muž a žena. Obaja prežili vraždu svojho dieťaťa. Syn ženy bol zavraždený pred dvadsiatimi rokmi a doposiaľ sa nezbavila hnevu a zatrpknutosti. Muž bol úplne iný. Jeho dcéru teroristi zavraždili pred niekoľkými rokmi. Hovoril o tom, ako teroristom odpustil a ako Boh zmenil jeho bolesť. Aj keď to bola určite nesmierne veľká bolesť, tento muž bol príkladom toho, ako môže Boh spôsobiť uzdravenie aj v najtemnejších okamihoch nášho života.
Je prirodzené, že každý z nás reaguje na podobné okolnosti inak. Ako dochádza v živote kresťana k duchovnej zmene, ktorá mu pomôže v životných skúškach dozrieť, a nie sa nimi nechať pohltiť?
Aká je úloha našej vôle v boji s vlastným ja a hriechom? Ako sa vyhnúť tomu, aby naše rozhodnutia neboli ovládané negatívnymi pocitmi? Prečo potrebujeme v skúškach vytrvať a nevzdávať sa?
Už sa ti stalo, že napriek úprimnej prosbe, aby ťa Boh zmenil, sa takmer nič nestalo? Ako je možné, že sa modlíme, aby Božia veľká premieňajúca moc pôsobila v nás, ale žiadna viditeľná zmena sa nedeje? Vieme, že Boh má neobmedzené možnosti, ktoré nám ochotne a zadarmo ponúka. My túto prednosť chceme využiť - a predsa... Zdá sa nám, že náš život sa nemení tak, ako by sme si to predstavovali na základe Božieho zasľúbenia.
Prečo? Jeden dôvod je znepokojivo jednoduchý: Aj keď Duch má neobmedzenú moc meniť nás, môžeme mu brániť vlastnými rozhodnutiami o tom, čo Boh môže urobiť.
Aj keď nám Duch Svätý môže zjaviť pravdu o našej hriešnosti, nemôže nás prinútiť kajať sa. Môže nám zjaviť pravdu o Bohu, ale nemôže nás prinútiť veriť jej alebo poslúchnuť ju. Keby nás Boh prinútil hoci tým najjemnejším spôsobom, stratili by sme slobodnú vôľu a satan by obvinil Boha, že zmanipuloval našu myseľ a srdce. Potom by mohol obviniť Boha z podvodu. Keď v nebi vypukol veľký spor, náš Otec nenútil satana ani žiadneho anjela veriť tomu, že je dobrý a spravodlivý. V záhrade Eden, keď šlo naozaj o veľa, Boh vyslovil celkom jasne pravdu o strome uprostred raja, ale nezabránil Adamovi a Eve zneužiť ich slobodnú vôľu. Boh nekoná inak ani dnes. Duch predstaví pravdu o Bohu a hriechu a povie: "Ako sa rozhodneš? Čo urobíš s tým, čo som ti ukázal?"
To isté platí aj o skúške. Niekedy príde skúška práve preto, že sme neposlúchli a nekajali sa z našich hriechov. Aby mohol Boh v takom prípade konať, potrebujeme urobiť vedomé rozhodnutie otvoriť dvere pokánia a poslušnosti, aby cez ne mohla vstúpiť Božia moc a menila nás.
Aký najväčší úspech si v živote dosiahol? Príležitosti prichádzajú, ale to, čo si dosiahol, sa určite nezrodilo z večera do rána. Ak chceme dosiahnuť niečo, čo má ozajstnú hodnotu, vyžaduje si to čas a námahu. Výnimkou nie je ani to, keď sa chceme stať učeníkmi Ježiša Krista.
V Kol 1,29 je veľmi zaujímavý pohľad na spôsob, ako sa Pavol pozerá na svoj vzťah s Bohom. Hovorí, že bojuje - ale v súlade s jeho mocou.
Slovo "snažím" alebo "úsilne pracujem" (Roh) znamená "pracovať až do vyčerpania". Tento výraz sa používal zvlášť v súvislosti s tréningom atlétov. Slovo "bojovať" alebo "zápasiť" (Roh), ktoré nasleduje hneď za ním, znamená v niektorých jazykoch trápiť sa, mučiť sa. Máme tu teda obraz atléta, ktorý sa z celej sily snaží dosiahnuť víťazstvo. Potom však nastáva v Pavlových slovách určitý zvrat, pretože Pavol nebojuje celou svojou silou, ale mocou, ktorú mu dáva Boh. A tak pokiaľ ide o Pavlovu službu, prichádzame k jednoduchému záveru - vynaložil v nej všetku svoju námahu a sebaovládanie, ale konal to s Božou mocou. To isté platí, keď sa snažíme budovať Kristov charakter v nás.
Žijeme vo svete, v ktorom chceme dosiahnuť stále viac a vynaložiť pritom stále menej námahy. Táto predstava prenikla aj do kresťanstva. Niektorí kresťanskí evanjelisti sľubujú, že len čo uveríme, Duch Svätý nás ovládne úžasnou nadprirodzenou mocou a bude konať veľké zázraky. Je to však len nebezpečná polopravda. Môže totiž viesť ľudí k záveru, že všetko, čo potrebujeme, je sedieť doma a čakať na Božiu moc!
Žijeme v spoločnosti, ktorá stále viac podlieha vplyvu obrazov a hudby, pôsobiacich priamo na naše emócie a túžby. Mnohokrát sa to deje bez nášho vedomia. Ako často rozmýšľame o veciach, ako napríklad: Aké jedlo by my išlo na chuť? Kde by sa mi páčilo stráviť dnešný večer? Túžim mať toto oblečenie. Pocity silno ovplyvňujú naše rozhodnutia. Emócie sú vo svojej podstate neutrálne a nie vždy nás privedú k správnym rozhodnutiam. Pocity nás totiž môžu klamať a vytvárať falošný obraz o realite, v dôsledku čoho sa môžeme nesprávne rozhodnúť a sami si zapríčiniť problémy. (Pozri aj Jer 17,9.)
Peter pochopil, že myseľ je kormidlo, ktorým ovládame svoje telo. Keď prestaneme kontrolovať a ovládať svoju myseľ, začnú nami zmietať naše emócie. Predstavte si, že idete po úzkom chodníku do Pastierovho domu. Narážate na mnohé cestičky, ktoré vedú rôznymi smermi. Niektoré z nich končia na miestach, ktoré by ste nechceli navštíviť. Iné vyzerajú veľmi lákavo; pôsobia na naše pocity a túžby. Keby sme sa vydali jednou z nich, zišli by sme zo správnej cesty a dostali sa na tú, z ktorej môže byť veľmi ťažké vrátiť sa.
Radikálne konanie nie je nutné preto, že Boh urobil kresťanský život ťažkým, ale preto, že my a naša spoločnosť sa stále viac vzďaľujeme Božím plánom s nami. Keď sa ľudia "zobudia", sami sebe sa čudujú a hovoria: "Ako som len mohol odísť od Boha tak ďaleko?!" Odpoveď je vždy tá istá: Neudialo sa to naraz, ale postupne, krok za krokom.
Prečítaj si Mat 5,29.30. Tieto slová Ježiš vyslovil v súvislosti s hriechom v sexuálnej oblasti. Základný princíp však platí aj pre ostatné hriechy a môžeme ho aplikovať na náš rast v Kristovi všeobecne.
Ježiš nechce, aby sme ubližovali svojmu telu. Vyzýva nás, aby sme ovládali svoju myseľ a tým aj svoje telo -, nech to stojí čokoľvek. Verš nehovorí, že keď sa budeme modliť, Boh okamžite odstráni hriešne sklony z nášho života. Niekedy to môže pre nás milostivo urobiť. Zväčša nás však vyzýva urobiť radikálne rozhodnutie vzdať sa niečoho, alebo začať robiť niečo, čo nerobíme radi. Môže to byť pre nás naozaj ťažká skúška. Čím častejšie urobíme správne rozhodnutie a konáme podľa neho, tým sme silnejší a tým slabšie je pokušenie, ktoré prichádza.
Keď sme pohltení "hlukom", ktorý nás rozptyľuje, alebo zabávou, Boh použije ťažké skúšky, aby upútal našu pozornosť. Práve v nich si uvedomíme, ako ďaleko sme sa od neho vzdialili. Skúšky môžu byť Božou výzvou na radikálne rozhodnutie vrátiť sa k plánu, ktorý má s nami náš nebeský Otec.
Môžeme vedieť, čo je správne a svoju vôľu môžeme použiť na to, aby sme to aj konali. Keď sme však pod tlakom, je veľmi ťažké držať sa Boha a jeho zasľúbení. To preto, že sme slabí a máme strach. Jednou z najdôležitejších vlastností kresťana je vytrvalosť - schopnosť ísť ďalej napriek pokušeniu vzdať sa.
Jedným z najvýznamnejších príkladov vytrvalosti v Biblii je Jákob. Jákob kedysi podviedol svojho brata Ezava a otec mu dal požehnanie určené pre prvorodeného. (1 Moj 27) Odvtedy v strachu utekal pred Ezavovou pomstou. Aj keď v sne o rebríku, ktorý siahal až do neba (1 Moj 28), dostal úžasné zasľúbenia o Božom vedení a požehnaní, stále mal strach. Jákob zúfalo túžil po Božom uistení, že ho prijal a že zasľúbenia, ktoré dostal pred mnohými rokmi, stále platia. Keď zápasil so záhadnou bytosťou - v skutočnosti to bol Ježiš -, vykĺbil si bederný kĺb. Pre mučivú bolesť od tohto okamihu už nebol schopný bojovať. Vtedy musela nastať zmena - prestal zápasiť, len sa neznámeho pevne držal. Jákob sa držal Ježiša napriek neznesiteľnej bolesti, až kým nedostal uistenie o Božom požehnaní. Potom mu Ježiš povedal: "Pusť ma, lebo vychádza ranná zora!" (1 Moj 32,26)
Jákob dostal požehnanie, pretože aj keď trpel bolesťou, pevne sa držal Boha. Podobne je to aj s nami. Aj nám Boh možno "vykĺbi bederný kĺb" a potom nás vyzýva, aby sme sa ho v bolesti pevne držali. Boh dovolil, aby to na Jákobovi zanechalo bolestivé následky - Jákob kríval, aj keď sa stretol s bratom. Navonok to bola slabosť; pre Jákoba to však bolo znamenie jeho sily.
V knihe Patriarchovia a proroci si prečítaj kapitolu Nočný boj (PP 140-145; PP 195-203) a v knihe Cesta ku Kristovi kapitolu Odovzdanosť. (CK 30-33; SC 43-48)
"Vôľa, ktorá je dôležitým faktorom charakteru človeka, bola pri páde daná pod vládu satana. Odvtedy pôsobí v človeku, aby chcel a konal podľa svojich žiadostí - až kým človek nie je úplne zničený a úplne na dne." (5T 515)
"Kto chce získať Božiu pomoc, musí si uvedomiť svoju bezmocnosť i nedostatky a v záujme veľkej premeny musí použiť svoj um, vynaložiť úsilie a úprimne, vytrvalo sa modliť. Potrebuje sa zrieknuť zlozvykov a zbaviť sa škodlivých návykov, lebo zvíťaziť môže len rozhodným úsilím o nápravu chýb a získanie správnych zásad. Mnohí nie sú tam, kde by mohli byť, pretože nečinne čakajú, že Boh za nich urobí to, čo majú urobiť sami a na čo im Boh dal silu. Tí, ktorých prozreteľne povolal, musia prejsť prísnou duševnou a morálnou skúškou. Pán im pomôže tým, že svojou mocou posilní ľudské snaženie." (PP 182; PP 248)
1. Do akej miery si uvedomujeme, že naša vôľa bola "pri páde daná pod vládu satana"? Keď sa sústredíme na Ježiša a jeho charakter lepšie si uvedomíme, akí sme hriešni a aká veľká je Božia milosť voči nám.
2. Prečítaj si príbeh o Ježišovi v Getsemane. (Mat 26,36-43) Aké boli Ježišove pocity a túžby v porovnaní s Božou vôľou? Čo sa z toho môžeme naučiť?
3. Uvažujte v triede, akým spôsobom spoločnosť, v ktorej žijeme, ničí naše obranné schopnosti, a my sme preto v oveľa väčšej miere vystavení satanovým útokom. Čo môžeme urobiť, aby sme pomohli ostatným uvedomiť si toto nebezpečenstvo? Ako môžeme pomôcť tým, ktorí si potrebu pomoci uvedomujú?
4. Viete o niekom, kto už dlho nebol vo zbore a jeho viera úplne zoslabla alebo rýchlo slabne? Čo môžete urobiť, aby ste ho povzbudili a pomohli mu neodísť od Ježiša? Kedy to urobíte?
Západ slnka 16.14