Biblické úlohy
Biblické úlohy
Ale Hospodinovi sa zaľúbilo raniť ho nemocou. Ak položil život v obeť za vinu, mal by vidieť potomstvo a dlho žiť, prostredníctvom neho zdariť sa má, čo chce Hospodin. (Iz 53,10)
Keď spisovateľovi C. S. Lewisovi zomrela manželka, napísal: "Nemyslím si, že mi hrozí, že prestanem veriť v Boha. Nebezpečné by však bolo pripísať mu tieto strašné veci. Záver, ktorého sa obávam, nie je - Boh neexistuje, ale - Či toto má byť to, čo si Boh naozaj prial?" (Vo vydavateľstve Návrat vyšla kniha Problém bolesti, z ktorej je tento citát - A Grief Observed, str. 6.7)
Keď nás postihne nešťastie, mnohí zavrhnú Boha úplne. Iní sú v pokušení - podobne ako Lewis - zmeniť svoj pohľad na Boha a pripísať mu všetko zlo. Otázka je: Koľko skúšok na nás dopúšťa? Aký veľký "oheň", ktorým prevedie svoj ľud, je ochotný riskovať, aby dosiahol konečný cieľ a zmenil nás na podobu "obrazu jeho Syna"? (Rim 8,29)
Bohu záleží na tom, aby ho ľudia poznali a milovali. Prečo je teda ochotný riskovať, že ho z dôvodu prichádzajúceho utrpenia odmietnu? Koľko nepochopenia je ochotný pripustiť, aby ťa mohol zmeniť na podobu "obrazu jeho Syna"?
Prečítaj si 1 Moj 22. Z ničoho nič Boh zrazu vyzýva Abraháma, aby obetoval svoje vlastné dieťa ako zápalnú obeť. Nikto z nás si zrejme nevie predstaviť, ako sa Abrahám musel cítiť! Z ľudského hľadiska to bola úplne neprijateľná predstava. Aj keby to Abrahám považoval za prijateľné, čo potom Božie zasľúbenie o dedičstve? Veď bez syna by celé Abrahámovo putovanie nemalo žiadny zmysel.
Boží príkaz a jeho načasovanie neboli náhodné. Boh to plánoval urobiť vtedy, keď bude Abrahám prežívať najväčšiu úzkosť. "Abrahám mal podľa Božej vôle prejsť poslednou a najťažšou skúškou práve vtedy, keď pod ťarchou rokov a po všetkých prežitých strastiach a útrapách túžil po odpočinku." (PP 105; PP 147) Bolo to od Boha nerozumné? "Boh dopustil smrteľnú úzkosť, ktorú Abrahám v tých dňoch strašnej skúšky prežíval, aby na základe vlastnej skúsenosti pochopil, akú veľkú obeť prinesie večný Boh pre spásu človeka." (tamtiež 109; 154)
Bola to len skúška. Boh nikdy nechcel, aby Abrahám zabil svojho syna. Upozorňuje nás to na niečo veľmi dôležité, pokiaľ ide o spôsob, akým Boh niekedy koná. Boh nás môže žiadať urobiť niečo, čo nemá v úmysle nikdy splniť. Môže nás požiadať ísť niekam, kde nikdy nechcel, aby sme prišli. Pre Boha nie je nevyhnutne dôležitý cieľ, ale to, čo sa naučíme, keď prechádzame pochybnosťami a rozhodovaním, ktoré nás mení.
Ježiš pravdepodobne myslel na túto Abrahámovu skúsenosť, keď Židom povedal: "Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa." (Ján 8,56) Abrahám si mohol vysvetliť Božiu výzvu nesprávne a zamietnuť ju ako príkaz od satana. Kľúčom k tomu, že Abrahám v skúške obstál a poučil sa z nej bolo to, že poznal Boží hlas a dôveroval mu.
Hozeášov príbeh prináša dôležité ponaučenia. Jeho situácia je pozoruhodná. Hozeášova manželka Gómera od neho utečie, ale Boh vyzýva Hozeáša, aby si ju opäť vzal a naplno jej preukázal svoju lásku. Prorok upozorňuje, že jeho príbeh je príbehom o Bohu a Izraelovi. Izrael odišiel od Boha a duchovne smilnil s inými bohmi. Hospodin ich však napriek tomu miloval a chcel im preukázať svoju lásku. Pozrime sa, aké zvláštne metódy Boh používa.
Z tohto príbehu vyplývajú dve nebezpečenstvá v našom pohľade na Boha, ktorý nás vedie k pokániu.
(1) Hrozí riziko, že si neuvedomíme, že do vzniknutých problémov nás vedie Boh. Keď Izrael prežíval veľmi ťažké a bolestivé skúsenosti, nevedel si ani len predstaviť, že práve Boh takto pracuje na ich spáse. Keď našu cestu zatarasia ostré tŕne, alebo ju oboženú vysoké múry a my nevieme, kam vlastne kráčame (v. 6 Roh; v. 8 SEvP), - je to od Boha? Keď nie sú naplnené naše základné životné potreby alebo prežívame pochybnosti (v. 9.10 Roh; v. 11.12 SEvP) - mohol by za tým všetkým stáť náš nebeský Otec? Pravda je, že nech sa cítime akokoľvek, Bohu vždy záleží na tom, aby sme si uvedomili vlastné chyby a omyly, kajali sa a vrátili do jeho náruče - má nás totiž veľmi rád.
(2) Hrozí riziko, že Božie konanie nepochopíme správne. Možno si uvedomíme, že to pôsobí Boh, ale nebude sa nám to páčiť. Keď sa cítime dotknutí a v rozpakoch, veľmi ľahko obviníme Boha z toho, že je krutý, že nezasiahne alebo že sa o nás nestará. Bohu však vždy ide iba o to, aby nás obnovil prostredníctvom svojej zmluvy, ktorej podstatou je láska.
Anjeli prichádzajú k Bohu - a satan prichádza s nimi. Keď sa ho Boh pýta, kde bol, satan mu odpovedá, že sa prechádzal po zemi. Potom mu Boh kladie otázku: "Všimol si si môjho služobníka Jóba?" (v. 8) Samotná otázka nie je ničím zvláštna. Zvláštne na nej je, kto ju kladie. Satan neupozorňuje na Jóba ako na objekt skúšky. Je to Boh. On presne vie, čo bude nasledovať, a napriek tomu začína o Jóbovi hovoriť. Dolu na zemi Jób netuší, aká "skúška ohňom" ho čaká. Vidíme, že Boh dáva satanovi dovolenie zničiť Jóbov majetok, pripraviť ho o deti a siahnuť mu na zdravie. Ak Boh dovolí, aby Jób trpel, záleží na tom, či utrpenie spôsobí Boh alebo satan? Môže byť Boh spravodlivý a svätý, keď satanovi aktívne dovolí spôsobiť Jóbovi také ohromné utrpenie? Ide o výnimočný prípad, alebo je to typický spôsob, ako s nami Boh aj dnes zaobchádza?
Na takéto utrpenie môžeme reagovať dvojakým spôsobom. Môžeme sa nahnevať a zatrpknúť, otočiť sa Bohu chrbtom v presvedčení, že je krutý alebo že neexistuje -, alebo sa ho môžeme pevnejšie chytiť. Jób zostáva vo svojom nešťastí v Božej prítomnosti a neprestáva ho uctievať.
U Jóba vidíme tri aspekty uctievania, ktoré nám môžu pomôcť, keď prežívame úzkosť. (1) Jób prijíma svoju bezmocnosť a uznáva, že na nič nemá nijaký nárok: "Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa ta navrátim..." (2) Jób uznáva, že Boh má moc nad všetkým: "Hospodin dal, Hospodin aj vzal..." (3) Jób opätovne potvrdzuje svoju vieru v Božiu spravodlivosť a dobrotu: "Nech je požehnané meno Hospodinovo." (v. 21)
Pavol ako Boží vyvolený apoštol trpel viac než väčšina ľudí. Nenechal sa však zlomiť, ale stále viac chválil Boha. V 2 Kor 11,23-29 si prečítaj, čo všetko vytrpel. Potom si prečítaj 2 Kor 1,3-11.
Boh túži prostredníctvom nás naplniť potreby ranených ľudí. To znamená, že dovolí, aby sme najprv my prežili rovnakú bolesť a utrpenie. Len tak budeme môcť povzbudiť iných - nie teoreticky, ale zo svojej vlastnej skúsenosti, ako Boh potešil nás. Podobný princíp môžeme nájsť aj v Ježišovom živote (pozri Žid 4,15).
Pavlov farbistý opis prežitých ťažkostí neslúži na to, aby sme ho ľutovali. Píše preto, aby jeho čitatelia vedeli, že keď sú na dne, nebeský Otec môže zasiahnuť a potešiť ich. Môžeme byť zúfalí z vlastného života, ba dokonca usmrtení, ale nemusíme sa báť, pretože Boh nás učí spoliehať sa na neho. Môžeme mu dôverovať, pretože náš Boh "kriesi mŕtvych". (2 Kor 1,9)
Pavol bol rozhodnutý zvestovať evanjelium, a preto vie, že Boh ho v budúcnosti zachráni. Zostať pevným môže vďaka trom veciam, o ktorých sa zmieňuje v 2 Kor 1,10.11:
(1) Boží osvedčený spôsob: "On nás vytrhol a vytrhne z takého veľkého nebezpečenstva smrti..." (v. 10)
(2) Pavlovo rozhodnutie upriamiť svoju pozornosť na Pána Boha: "V neho dúfame, že nás ešte vytrhne..." (v. 10)
(3) Neustále príhovorné modlitby spoluveriacich: "Keď aj vy pomáhate modlitbou za nás..." (v. 11)
Doteraz sme uvažovali o mnohých príkladoch skúšky ohňom, ktoré Boh použil, aby náš život očistil a urobil ho podobným Kristovmu. Niektorí môžu na základe týchto príkladov dospieť k názoru, že Boh je prísny a tvrdý. Iste, niekto môže povedať: "Vieme, že Boh nám chce dobre, ale tieto príklady nesvedčia o veľkej starostlivosti a láske. Predstavujú Boha skôr ako tyrana. Stanoví si cieľ, a my potom prežívame ťažkosti. Nedá sa tomu vyhnúť."
Je pravda, že kým žijeme na tejto hriechom naplnenej zemi, len sčasti pochopíme, prečo sa v živote dejú rôzne veci. V nebi to pochopíme oveľa lepšie. (1 Kor 4,5; 13,12) Zatiaľ musíme žiť v akejsi "napätej dôvere", že Boh je prítomný a stará sa o nás, aj keď sa dejú veci, ktoré pre nás nie sú vždy príjemné. Toto napätie veľmi pekne opisuje Izaiáš.
Prečítaj si Iz 43,1-7. Vo verši 2 a 3 čítame, že Boh prevedie svoj ľud cez vodu i oheň. Sú to obrazy extrémneho nebezpečenstva. Možno narážajú na prechod cez Červené more a Jordán. Tieto strastiplné okamihy však pripravovali cestu pre nový život. Možno by si čakal, že Boh povie, že svoj ľud ochráni pred týmto nebezpečenstvom a povedie ich ľahšou cestou. Ale ako pastier v Žalme 23, aj Boh hovorí, že keď prídu ťažké chvíle, jeho ľud nebude zdolaný - pretože On je s nimi.
To, čo sme sa o Božej skúške ohňom naučili, môžeme zhrnúť do troch bodov. (1) Veľký oheň nemá zničiť nás, ale náš hriech. (2) Boží oheň z nás nechce urobiť ľudí skľúčených a zmalomyseľnených, ale takých čistých, akí sme mali byť pri stvorení. (3) Boh sa o nás ustavične a s láskou stará - nikdy nás nenechá samých, nech sa deje čokoľvek.
V knihe Patriarchovia a proroci si prečítaj kapitolu Skúška viery. (PP 103-110; PP 145-155)
"Boh stále skúšal svoj ľud v ohnivej peci súženia, kde sa troska oddeľuje od pravého zlata a kde sa stvárňuje kresťanský charakter. Ježiš je svedkom tohto očistného procesu. Vie, čo treba na očistenie vzácneho kovu, aby odzrkadľoval lúče jeho lásky. Boh vychováva svojich služobníkov skúškami. Vie o ľuďoch obdarených silou, ktorí by svoju zdatnosť mohli použiť pre rozmach jeho diela. Preto ich podrobuje skúške, v ktorej za zvláštnych okolností skúša ich povahu. Odkrýva nedostatky a slabosti... Poukázaním na ne ich učí spoliehať sa len naňho... Tým sa jeho zámer splnil. V skúškach ich vychoval, upevnil a pripravil na splnenie vznešeného poslania, na ktoré dostali potrebnú silu." (PP 89.90; PP 129.130)
"Ak sme z Božej prozreteľnosti povolaní znášať skúšky, prijmime kríž a vypime horký kalich vo vedomí, že nám ho podáva Otcova ruka. Dôverujme mu v temnej noci rovnako ako vo dne. Neveríme azda, že všetko, čo nám dáva, je pre naše dobro? Ako môžeme v temnom trápení odmietnuť pozdvihnúť srdce a hlas vo vďačnej chvále, keď si spomenieme na lásku, ktorú nám preukázal na golgotskom kríži?" (5T 316)
1. Podeľte sa v triede o svoje skúšky viery. Čo sa môžete z týchto skúseností - z úspechov i pádov - naučiť?
2. Uvažujte o posledných hodinách Ježiša Krista pred jeho ukrižovaním. Pred akými ťažkými skúškami stál? Ako v nich vytrval? Ktoré princípy by sme mohli aj my použiť v našich skúškach?
3. Uvažujte o tom, ako vďaka svojim problémom môžete pomôcť tým, ktorí prežívajú podobné ťažkosti. Na aké problémy môžete v súvislosti s tým naraziť?
4. Ellen Whiteová napísala: "Dôverujme mu v temnej noci rovnako ako vo dne." Ľahko sa to vraví, ťažšie robí. Ako si môžeme navzájom pomôcť rozvíjať takú vieru, ktorá nám pomôže podľa toho konať? Prečo je dôležité, aby sme v ťažkých chvíľach dôverovali Bohu?
Západ slnka 16.24