Biblické úlohy
Biblické úlohy
"Boh ma poslal zachovať vás ako zvyšok na zemi a udržať vás nažive pre veľké vyslobodenie." (1 Moj 45,7)
"Tento verš nám chce povedať, že v dejinách sveta to býva tak, že výsledkom ľudského snaženia je často niečo iné, než čo mal človek v úmysle dosiahnuť, niečo iné, než vedel a chcel urobiť. Ľudia realizujú svoje plány, ale dosiahnu niečo iné; dosiahnu nie to, čo zamýšľali, ale to, čo im vôbec nenapadlo a čo vôbec nebolo ich zámerom." (G. W. F. Hegel)
Napriek tým najlepším, alebo aj najhorším ľudským úmyslom; napriek tomu, čo sa nám zdá byť podvodom, sklamaním, hriechom a nešťastím, "výsledkom ľudského snaženia je často niečo iné, než čo mal človek v úmysle dosiahnuť". To "niečo" je výsledkom toho, že Boh uskutočňuje svoje plány v ľudských dejinách.
Pretože väčšina z nás pozná tento príbeh a vie, ako sa skončí, Božia prozreteľnosť odhalená na stránkach prvej knihy Mojžišovej nás až tak neprekvapuje. No pre tých, ktorí v tomto príbehu priamo vystupovali, sa vyžadovala obrovská dôvera, že Boh to všetko vyrieši tak, ako zasľúbil, najmä v niektorých naozaj zúfalých situáciách. Nie div, že Žid 11 hovorí "vierou Abrahám...", "vierou Izák...", "vierou Sára...", "vierou Jákob..." Bola to viera, ktorá dôverovala v to, čo nemohla dobre vidieť ani pochopiť, viera, ktorá sa musela oprieť len o Božie zasľúbenia a nič iné.
1. Získať istotu, že Boh dokáže nepríjemné situácie zmeniť na triumf s dlhodobými pozitívnymi dôsledkami pre jeho ľud aj pre všetkých ostatných.
2. Pozerať sa s nádejou a s radostným očakávaním do budúcnosti, pretože ten istý Boh, ktorý sa postaral o patriarchov, sa stará aj o nás a tešiť sa, že nás dovedie do nebeského Kanaánu tak, ako priviedol Izrael do Kanaánu podľa svojich vlastných zasľúbení.
Za noc sa z Jozefa, ktorý bol otrokom vo väzení, stáva druhý najvyšší panovník v Egypte. Teraz ho čakajú úplne nové a ťažké úlohy.
1 Moj 41,50-52 ukazuje, ako sa Jozef zžil so svojou novou situáciou. Mená, ktoré dal Jozef svojim dvom synom, odzrkadľujú jeho osobnú skúsenosť. Meno Manasses je odvodené od hebrejského slovesa "dať zabudnúť" a vyjadruje myšlienku, že jeho prvorodený chlapec pomohol otcovi zabudnúť na krutú minulosť. Efraim, meno druhého syna, zrejme znamená "dvakrát plodný" a vyjadruje Jozefove radostné pocity a začiatok novej kapitoly v jeho živote.
Pri čítaní zvyšku 41. kapitoly a prvých 17-tich veršov 42. kapitoly je nám odhalené pôsobenie Božej prozreteľnosti. "Snívačove" sny (1 Moj 37,19) sa čoskoro stali skutočnosťou spôsobom, ako to mohol zariadiť len zvrchovaný Pán. Tento príbeh je nádherným svedectvom o Božej moci splniť to, čo povedal, a to spôsobom, ktorý úplne prevyšuje naše ľudské chápanie. Hlad, ktorý priviedol bratov do Jozefových rúk, bol nepochybne uskutočnením Božej vôle.
Veľké trápenie, ktoré prežíval ich otec kvôli strate Jozefa, bratom neustále pripomínalo závažnosť ich hriechu. Najhoršie na tom bolo, že otcovi nemohli povedať pravdu, že Jozef nie je mŕtvy. Len málo si uvedomovali, aký zármutok svojím konaním spôsobia sebe a svojej rodine.
- Manasses - nikdy sa nedá zabudnúť na rodinu, aj keby som nijakú nemal.
- Efraim - ani úspech mi neprinesie pokoj a uspokojenie, pokiaľ nespočiniem tam, kde patrím.
- Otec a synovia sa dočkajú. Smutné spomienky sa vymažú. Uspokojenie im prinesie fakt, že sú opäť spolu.
Jozefov trik voči bratom svedčí o tom, že ich chcel niečo naučiť a tiež získať viac informácií o svojej rodine.
"Odvtedy, čo Jozef naposledy videl svojich bratov, povaha Jákobových synov sa zmenila. Kedysi to boli závistliví, neposlušní, podvodní, krutí a pomstychtiví muži. V terajšej núdzi a tiesni prejavili nezištnosť, svornosť, oddanosť otcovi a úctu k jeho autorite." (PP 162; PP 225)
Jákobova odpoveď na Rubenovu ponuku nám odhaľuje bôľ, ktorý prežíval po Jozefovej strate. Až keď bol hlad taký krutý, že inú možnosť nemal (1 Moj 43,8), súhlasil s tým, že jeho najmladší syn pôjde s nimi.
Bratia boli ohromení, že ich Jozef usadil v poradí, ako sa narodili, pričom najmladší Benjamín dostal najviac jedla. Urobil to tak, pretože "pri tejto priazni mali bratia príležitosť prejaviť závisť a nenávisť voči Benjamínovi, ako kedysi, keď závideli jemu". (PP 165; PP 228) To, že jedli, pili a mali radosť (1 Moj 43,34), bolo pre Jozefa dôkazom, že sa naozaj zmenili.
- Jozef zisťuje, akí sú jeho bratia.
- Aj Jozef aj jeho bratia sa zmenili - k lepšiemu.
- Priznať si svoje zlyhania a niesť ich následky bez reptania je ten najlepší prostriedok na naše uzdravenie a zmenu.
Jozef ešte neskončil. Bratov čakala posledná skúška. (1 Moj 44) Vyznanie Júdu a jeho ochota dať seba namiesto svojho brata - to všetko kvôli otcovi - bolo pre Jozefa dôkazom, že jeho bratia sa stali novými ľuďmi. Až teraz im Jozef prezradil, kto vlastne je.
Jozefova viera v Boha počas temných rokov bola teraz zvlášť odmenená - to, čo predtým vôbec nechápal, zrazu pochopil. Boh to vyriešil takým spôsobom, o akom sa mu ani nesnívalo. Je to dobré ponaučenie pre nás všetkých. Ak sa snažíme zostať Bohu verní bez ohľadu na okolnosti, v ktorých sa nachádzame, Boh napokon všetko vezme do svojich rúk.
Zvyšok 45. kapitoly hovorí o prípravách na opätovné stretnutie celej rodiny. V 1 Moj 46 čítame o tom, že keď sa Jákob dopočul o Jozefovi, vydáva sa na dlhú cestu do Egypta. Na ceste sa zastavuje v Bér-šebe, kde jeho starý otec Abrahám uctieval Boha a kde jeho otec postavil oltár, keď ho Boh znovu uistil o zmluvných požehnaniach. (1 Moj 21,33; 26,23-25) Keď Jákob obetuje a obnovuje svoje zmluvné odovzdanie Bohu svojho otca Izáka, Pán ho znovu uisťuje o zmluvnom zasľúbení, ktoré mu dal v Bételi a pridáva malý detail - z Jákobovej rodiny urobí v Egypte veľký národ. (1 Moj 46,1-4)
Jozef si musel veľmi dobre uvedomovať zlý vplyv Egypta. Tým, že ich oddelil od Egypťanov, snažil sa chrániť duchovnú jednotu svojej veľkej rodiny.
- Bratia nechcú uveriť vlastným očiam, že ich brat je živý a priamo pred nimi.
- Jozefove sny sa napĺňajú a bratia sa skláňajú pred Jozefom i pred Bohom.
- Po 130 nedobrých rokoch čaká Jákoba na staré kolená 17 šťastných rokov.
Po sedemnástich šťastných rokoch, ktoré Jákob strávil v Egypte v kruhu svojich najdrahších, pocítil, že sa pomaly blíži smrť. Zavolal svojich synov k sebe, aby sa s nimi rozlúčil.
Podobne ako Jozef, Jákob sa pravdepodobne prvýkrát v živote presvedčil o tom, že Boh dokáže splniť všetko, čo sľúbil. Niet pochýb, že práve to bolo pre starého muža útechou v jeho vysokom veku.
Prostredníctvom Božieho vnuknutia Jákob pred svojou smrťou odhalil budúcnosť svojich potomkov. (1 Moj 49) Moc Božia ho nútila povedať pravdu, aj keď pre neho samého bola bolestivá. Jákob vzal právo prvorodenstva od Rúbena a vyslovil kliatbu za hriech Léviho a Simeona. Neskoršie dejiny pokolenia Léviho hovoria o tom, ako sa môže kliatba zmeniť na požehnanie.
Božie slovo vždy ukazuje dobré i zlé stránky ľudí, ich zlyhania i úspechy. Stránky Písma sú realistické a nezakrývajú chyby svojich najváženejších a najobdivovanejších hrdinov, ani ich víťazstvá dosiahnuté v Božej moci. O Božích mužoch a ženách je napísané, že sú to takí ľudia, ako sme aj my. (Jak 5,17; Sk 14,15)
V týchto slovách Jákob odhalil údel každého pokolenia. A predsa, každé pokolenie tvorili jednotlivci so slobodnou vôľou a schopnosťou rozhodovať sa, najmä pokiaľ ide o vzťah k Bohu. Rovnako aj každý z nás má slobodnú vôľu. Božie predpovede o národoch a ich budúcnosti nie sú totožné s predurčením jednotlivcov na spasenie alebo zatratenie. To, že Boh vopred vie, ako sa rozhodneme, neznamená, že naše rozhodnutia predurčil či naplánoval.
- Zasej myšlienku, zožneš čin.
- Zasej čin, zožneš zvyk.
- Zasej zvyk, zožneš charakter.
- Zasej charakter, zožneš osud.
Táto kniha sa začala stvorením, potom hovorila o páde do hriechu, o potope, o zmluvných zasľúbeniach, ktoré dal Boh Abrahámovi a jeho potomstvu. Aj keď bolo neraz ťažké pochopiť, ako sa môžu tieto zasľúbenia naplniť, v čase, keď sa táto kniha končí, vidíme, že základ pre všetko, čo Boh sľúbil, je položený - Abrahámove deti tvoria veľký národ a žijú ako "prišelci v krajine, ktorá im nepatrí", ľud, ktorý bude jedného dňa povolaný vyjsť z Egypta, aby v ňom boli "požehnané všetky národy zeme".
Aj keď to často sotva môžeme vidieť z našej perspektívy (práve tak, ako to bolo ťažké pre Abraháma na vrchu Morija alebo pre Jozefa v žalári), Boh napĺňa svoje zámery a obracia veci na "dobré"..., aby mnohých ľudí zachoval nažive". (v. 20) Nech sme ktokoľvek a nech sa nachádzame v akejkoľvek situácii, musíme pamätať, že Boh, ktorý sa zjavoval v prvej knihe Mojžišovej, je ten istý Boh, ktorý sa zjavuje aj v knihe Zjavenie, ktorá hovorí o nás a našej dobe (Zj 12,17) tak, ako hovorila prvá kniha Mojžišova o patriarchoch.
Prvá kniha Mojžišova sa začínala zázrakom - zázrakom stvorenia. A tak, ako bolo zázrakom stvorenie, zázrakom bude aj konečná záchrana. Vidíme, že zázrak - o ktorom prvýkrát čítame v 1 Moj 3,15 a potom v 1 Moj 22 - naráža na zázrak ukrižovaného a vzkrieseného Ježiša Krista, ktorý príde na zem po druhýkrát.
- Jákob pochovaný. Rod zachovaný. Potomstvo zabezpečené.
- Nastalo úplné zmierenie medzi bratmi. Minulosť vyrovnaná a odpustená.
- Božie sľuby sa napĺňajú. Izrael o päť storočí vojde do zasľúbenej zeme.
- Božie sľuby sa splnia. Boží ľud vojde do nebeského Kanaánu.
V knihe Patriarchovia a proroci si prečítaj kapitolu "Jozef a jeho bratia". (PP 161-175; 224-240)
"Jákob zhrešil a veľmi za to trpel. Mnohé roky útrap, lopoty a bolesti mu boli údelom odvtedy, čo pre svoju neprávosť musel z otcovho stanu utiecť. Stal sa tulákom bez domova, odlúčený od svojej matky, ktorú už živú nikdy neuvidel. Sedem rokov pracoval za tú, ktorú miloval, a nakoniec bol hanebne oklamaný. Dvadsať rokov strávil v namáhavej službe chamtivého a nenásytne ziskuchtivého príbuzného. Dožil sa bohatstva a videl dorastať svojich synov; no málo radosti zažil v svárlivej a rozdelenej domácnosti. Trápilo ho pohanenie jeho dcéry, následná pomsta jej bratov, Ráchelina smrť, Rúbenov hanebný čin, Júdov hriech a krutá zloba a závisť proti Jozefovi. Akého dlhého radu nešľachetností musel byť svedkom! Stále znova musel okúšať trpké plody svojho prvého zlého činu. Ustavične znova musel vidieť, ako jeho synovia opakujú hriechy, ktorých sa sám dopustil. Nech však už bola skúška akokoľvek trpká, splnila svoje poslanie. Ťažké údery priniesli upokojujúce ovocie spravodlivosti." (Žid 12,11) (PP 172.173; PP 237)
1. Akú dôležitú myšlienku ste objavili v prvej knihe Mojžišovej, ktorú by ste mohli uplatniť vo svojom živote?
2. Mnoho trápenia, o ktorom sme čítali, si ľudia zapríčinili sami. Podobne je to aj dnes. Ako by sme sa mali k takýmto ľuďom správať a ako im pomôcť?
3. Popros všetkých prítomných v triede, aby si každý vybral príbeh z prvej knihy Mojžišovej, ktorý mu pomohol zvládnuť nejakú osobnú situáciu, v ktorej sa ocitol.