Biblické úlohy
Biblické úlohy
"Ani on sám nie je väčší v tomto dome ako ja; nič mi neodoprel okrem teba, keďže si jeho ženou; ako by som teda mohol spáchať takú veľkú nešľachetnosť a zhrešiť proti Bohu?" (1 Moj 39,9)
Jákobov príbeh pokračuje náhlymi zvratmi a zmenami, v ktorých opäť vidíme v protiklade skazenosť ľudstva a Božiu dobrotu a milosrdenstvo.
1 Moj 34 hovorí o znásilnení Jákobovej dcéry Díny miestnym kniežaťom a následné vyvraždenie všetkých mužov mesta dvoma Jákobovými synmi - Simeonom a Lévim. Jákob zo strachu pred odplatou utečie a vracia sa do Bétela (1 Moj 35), kde sa mu napriek všetkým tým strašným udalostiam Boh opäť zjavuje a znovu potvrdzuje zmluvné zasľúbenie: "Ja som Boh Všemohúci, rozploď sa a rozmnož; nech povstane z teba národ, ba zbor národov, i králi nech vzídu z tvojich bedier. A zem, čo som dal Abrahámovi a Izákovi, dám tebe, a dám tú zem aj tvojmu potomstvu po tebe." (v. 11.12)
Zvyšok tejto kapitoly hovorí o narodení Benjamína a o Ráchelinej smrti. Je tu tiež zmienka o Rúbenovi, ktorý "ležal s Bilhou, vedľajšou ženou svojho otca". Kapitola sa končí Jákobovým stretnutím s Izákom, ktorý zomiera vo veku 180 rokov. Pochovajú ho jeho dvaja synovia.
V 1 Moj 36 je Ezavov rodokmeň, časť rodiny, ktorá sa v podstate vytráca zo scény. Písmo sa potom vracia k Jákobovi a jeho "vyvolenému" potomstvu.
Aké poučenie vyplýva z toho všetkého?
Ak aj napriek toľkým hriechom Boh dokáže naplniť svoju vôľu, predstav si, čo by sa dialo, keby všetci tí, ktorí vyznávajú jeho meno, ho naozaj poslúchali tak, ako si to praje!
1. Presvedčiť sa na príbehoch Jákobových synov, že byť Božím vyvoleným neznamená prechádzku po ružovom sade, ale zaviazať sa Bohu, že som pripravený zvládnuť všetko v živote, len nech je On so mnou.
2. Uvedomiť si, že i keď život s Bohom nie je ľahký (viď Jozef), život bez Boha je ťažší a horší (viď Júda) a ďakovať Bohu za to, že vždy nájde spôsob, ako sa osláviť v našom živote.
Napriek tomu, aký desivý je tento príbeh, nemalo by nás to vôbec prekvapiť vzhľadom na jeho rodinné pozadie. Pre týchto ľudí je hneď od prvých dní charakteristická žiarlivosť, násilie a podvody "na rôzny spôsob". A títo chlapci - aj keď ich vychovával otec, ktorý uctieval pravého Boha a ktorý od neho dokonca dostal zvláštne zjavenie -, dokázali, že nepoznajú Boha ani neprežili obrátenie srdca, čo je nevyhnutnosťou pre všetkých, ktorí mu chcú skutočne slúžiť.
- Oteckov maznáčik leží všetkým v žalúdku.
- Priekupníci sú vždy dobrý spôsob, ako sa niekoho zbaviť a ešte na tom zarobiť.
- Ani veriacim nie sú cudzie hriechy sveta.
Príbeh v 1 Moj 38 prerušuje príbeh o Jozefovi. Boh chcel dať do protikladu nemravnosť Jozefovho zradcu Júdu s morálnym charakterom zradeného - Jozefa.
1 Moj 38 nám pomáha pochopiť, "že Jákobovým synom, pretože zabudli na sväté povolanie svojho pokolenia, hrozilo nebezpečenstvo, že zahynú v hriechoch Kanaánu. Keby Boh vo svojom milosrdenstve nezasiahol tak, že celý Jákobov dom sa musel presťahovať do Egypta, vyvolené pokolenie by podľahlo skazonosnému vplyvu kanaánskych zvykov. Kapitola 38 je preto nedeliteľnou súčasťou raných dejín Izraela." (1 BC 434)
Keď bol Júda odhalený, nezostávalo mu nič iné, len priznať si vinu. A opäť, podobne ako v prípade úkladov proti Jozefovi, za svojím pohoršujúcim a narušeným správaním prejavuje ducha čestnosti a úprimnosti. Jeho úprimné vyznanie, jeho následné správanie k Támar a jeho zvláštne miesto v rodokmeni Ježiša Krista naznačujú dôkladnú nápravu z jeho strany. To, že mal lepší charakter ako jeho starší bratia, ho oprávňuje plniť vodcovskú úlohu v rodine a jeho potomstvo na vodcovstvo v Izraeli.
- Júda si spríjemňuje strihanie a pasenie oviec milostnými dobrodružstvami.
- Támar nachytá Júdu na hruškách.
- Pod nánosom hrubosti sa skrýva srdce plné spravodlivosti a pokory.
Karavána, ktorá kúpila Jozefa za otroka, prechádzala okolo pahorkov, kde stáli Jákobove stany. Na chvíľu tohto mládenca premohol "nevýslovný bôľ a strach". (PP 153; PP 213) Jozef si však pripomínal Jákobove príbehy o Božej láske a vernosti preukázanej Abrahámovi, Izákovi a jemu a rozhodol sa dôverovať Bohu a konať ako občan nebeského kráľovstva. Jozefovým odchodom do Egypta pripravovala Prozreteľnosť cestu na vyslobodenie Jákobovej rodiny. Tu sa začína neuveriteľný príbeh o tom, čo môže Boh urobiť prostredníctvom človeka, ktorý mu chce navzdory všetkému zostať verný.
Vzhľadom na problémy so žiadostivosťou, ktorá sa prejavila u niektorých členov rodiny (1 Moj 35,22; 38,16.18), nehovoriac o mnohoženstve, ktoré bolo bežnou praxou (a ktoré bezpochyby živilo nízke vášne), Jozefova statočnosť v prípade neustáleho obťažovania pánovou manželkou bola mocným svedectvom o jeho viere a charaktere.
Problémy a skúšky nie sú znamením toho, že Boh na nás zabudol. Jozef nebol schopný pochopiť Božiu prozreteľnosť; nemohol vtedy vidieť to, čo my dnes vidíme tak jasne. Z jeho pohľadu nič z toho nedávalo zmysel. Napriek tomu sa rozhodol zostať verný za každých okolností.
- Jozef sa dostal do Egypta, aby tu počkal na svoju rodinu.
- Jozefov život je v znamení toho, že človek mieni a Pán Boh mení a že Božie cesty sú nevyspytateľné.
- Nech sme kdekoľvek, nech prežívame akúkoľvek situáciu, nech sa cítime akokoľvek, keď je s nami Hospodin, máme, čo potrebujeme.
Obaja - čašník i pekár - zastávali na faraónovom dvore vysoké postavenie. (por. Neh 1,11) Boli však uvrhnutí do žalára (možno boli obvinení z intríg na zvrhnutie faraóna) a zverení pod dohľad Jozefa.
Dokonca aj tu, vo väzení, chcel Jozef nielen pomáhať iným, ale svedčil aj o Bohu (v. 8) a vzdal Hospodinovi slávu za to, že vysvetľuje sny.
Bez ohľadu na svoju vieru hľadal Jozef stále ľudskú pomoc, aby si zaistil vyslobodenie. Nepoznal budúcnosť, nepoznal Božie zámery, ale robil, čo mohol, aby sa dostal z tejto situácie. Je to určite ľudské a pochopiteľné. Ako táto kapitola ukazuje, "nezabralo" to. Keď bol hlavný čašník prepustený, na Jozefa zabudol. Musíme priznať, že nemohol prísť za faraónom a povedať: "Hej, faraón, v žalári je akýsi Hebrej, ktorý dobre vysvetľuje sny. Čo keby si ho prepustil?" Ako vidíme v 1 Moj 41, napokon sa o ňom zmienil, keď prišiel správny čas. Dovtedy musel Jozef zápasiť s pochybnosťami a sklamaním, pretože ešte ďalšie dva roky sedel vo väzení.
- Jozef sa všade snaží byť aktívny a užitočný.
- Jozefove sny sa splnili, len on z toho nič nemá, okrem väzenia.
- Jozef sa drží svojich snov a Boha, hoci čas plynie neuveriteľne pomaly.
Táto kapitola nám predstavuje typické egyptské prostredie. Čítame o kravách, ktoré sa ochladzovali tak, že sa do polovice ponorili do rieky. Je tu tiež zmienka o šašine (vlhkomilná trávovitá rastlina). Keď Jozef odchádza z väzenia, nechá sa ostrihať a oholiť. (Semiti sú identi?kovateľnínaegyptskýchkresbáchpodľafúzovabrady.)KeďžeEgypťania považovali Níl za zdroj života, obraz chudých kráv vychádzajúcich z rieky ich musel vyľakať.
Jozef napriek všetkým sklamaniam stále vyjadruje vieru v Boha svojich predkov. Vidíme to vo verši 16, kde Jozef veľmi jasne vyhlasuje, že vyložiť sen mohol len vďaka svojmu Bohu. Je to pozoruhodné, pretože vzhľadom na okolnosti by bolo pre neho veľmi ľahké pripísať to všetko sebe, aby pred faraónom vyzeral lepšie. Namiesto toho opäť vidíme v akcii Jozefovu vieru.
Podľa Jozefa budú všetky udalosti, ktoré predpovedal, výsledkom Božieho konania. Inými slovami, vo všetkom, čo sa malo stať, videl Božiu ruku. Jeho slová opäť dokazujú, že veril v Božiu zvrchovanosť a moc, čo určite pomáha vysvetliť, prečo si dokázal udržať svoju vieru dokonca aj vo väzení.
Keď Jozef vysvetlil sen, začal kráľovi radiť, čo má urobiť; vrátane toho, že má ustanoviť muža, ktorý bude dozerať na skladovanie obilia.
- Tak ako Daniel v Babylone, aj Jozef v Egypte zahanbí všetkých profesionálnych veštcov a astrológov.
- Jozef tretíkrát správcom. Po tretíkrát Jozef robí všetko za svojho pána.
- Stretnutie s Hospodinom prinesie človeku vždy požehnanie, aj keby to bol najväčší pohan.
"Jozef vyšiel zo žalára a bol povýšený za vládcu celej egyptskej krajiny. Bolo to veľmi vysoké postavenie, no súviselo s mnohými ťažkosťami a s veľkým nebezpečenstvom. Nikto totiž nemôže stáť vysoko, aby mu nehrozil pád. Tak ako búrka niekedy ušetrí skromnú kvetinku v údolí, no aj s koreňmi vie vyvrátiť mohutný strom na výšine, tak aj tých, čo v skromných podmienkach zostávajú čestní, môže do priepasti strhnúť pokušenie sprevádzané svetským úspechom a poctami. Jozefov charakter obstál vo všetkých skúškach, či šiel tiesnivým údolím, alebo žil v blahobyte. Bohu zostal rovnako verný vo faraónovom paláci, ako v jeho temnom žalári. V pohanskej krajine žil ako cudzinec, ďaleko od svojich príbuzných vyznávačov Boha, no nestratil vieru, že ho vedie Božia ruka. S dôverou svedomito plnil všetky svoje povinnosti." (PP 158.159; PP 222)
1. V tejto úlohe zohrávali sny a ich výklady veľkú úlohu v tom, ako Boh konal, pretože v tejto časti starovekého sveta a v tejto kultúre sa sny pokladali za znamenie od bohov. Koná aj dnes Boh prostredníctvom snov a ich výkladov ako vtedy? Možno v niektorej kultúre viac ako v inej, kde sa snom a ich výkladom nepripisuje až taký význam? Keby bol Jozefov príbeh zaradený do súčasného prostredia, do našej kultúry, ako by Boh zjavil seba a svoje plány?
2. Podeľte sa o svoje "jozefovské" príbehy a bolestné skúsenosti, ktoré - keď sa na ne pozeráte teraz - zjavujú úžasnú Božiu prozreteľnosť.
3. Niektorí ľudia prežívajú trpké skúsenosti a ich viera sa nimi posilní; iní v nich vieru strácajú. V čom spočíva rozdiel? Od čoho závisí, aký bude výsledok?