Biblické úlohy
Biblické úlohy
"Ajhľa, ja som s tebou a budem ťa ochraňovať všade, kadiaľ pôjdeš, dovediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, dokiaľ nesplním, čo som ti zasľúbil." (1 Moj 28,15)
Francúz Jean Jacques Rousseau (1712-1778), považovaný za ?lozofaFrancúzskejrevolúcie, dokazoval, že "v srdci človeka nie je nijaký vrodený hriech" a že ľudia sú v podstate dobrí. Tvrdil, že ľudstvo pokazila spoločnosť. Keby sme sa riadili podľa vlastných plánov, pocitov a svedomia, prirodzene by sme robili to, čo je správne.
Tento názor je však v rozpore s Písmom i s realitou. "Srdce je klamné nado všetko a zradné je - kto sa v ňom vyzná?" (Jer 17,9)
V tejto úlohe budeme pokračovať v našej rodinnej ságe (románové spracovanie života viacerých generácií jednej rodiny). Viackrát sa nám pred očami vynorí smutný pohľad na zlobu a ľstivosť ľudského srdca. Vládne v ňom pýcha, žiadostivosť a sebectvo, a to dokonca (čo je ešte horšie) pod zámienkou hľadania a konania Božej vôle.
No aj uprostred toho všetkého Boh zjavuje svoju lásku, trpezlivosť a zachraňujúcu, odpúšťajúcu milosť hriešnikom, ktorí zlyhávajú a padajú.
1. Všimnúť si, že ani prvorodenstvo sa nedá zdediť tak ako viera a uvedomiť si, že ani kresťanstvo či viera v Ježiša neprejdú automaticky na naše deti.
2. Pochopiť, že každý človek najviac potrebuje istotu, že Boh stojí na našej strane napriek tomu, akí sme a čo robíme.
Aj keď boli Ezav a Jákob dvojčatá, Ezav sa narodil prvý, preto ho pokladali za najstaršieho. Dostal preto zvláštne zasľúbenia a výsady, ktoré sa spájali so zmluvou prvýkrát uzavretou s Abrahámom. "O týchto zasľúbeniach hovorili aj pred Ézavom a Jákobom. Poučili ich o význame prvorodenstva..." (Pozri časť na piatok "Prvorodenstvo".)
Text v 1 Moj 25,27 porovnáva týchto dvoch chlapcov. Je zaujímavé, že hebrejské slovo, ktorým je charakterizovaný Jákob, je TaM, čo znamená úplný, dokonalý, mravne nevinný. Ten istý výraz, preložený u Jóba 1,8 ako bezúhonný, je použitý na opis Jóbovho charakteru. Napriek tomu ochotne zneužil slabosť svojho brata, aby získal práva prvorodeného pre seba. Možno kvôli zasľúbeniu, ktoré dostala jeho matka o ňom a jeho bratovi (v. 23), sa domnieval, že musí získať prvorodenstvo, aby sa toto zasľúbenie mohlo naplniť. Nech boli jeho pohnútky akékoľvek, očividne si vážil prvorodenstvo ako niečo veľmi dôležité.
Ezav však súčasne ukázal, že nie je hodný práv prvorodeného, a to nielen kvôli tomu, ako ľahkomyseľne uzavrel výmenný obchod, ale tiež preto, že svoje rozhodnutie potvrdil prísahou (v. 33) a pokojne odišiel. (v. 34; pozri 1 Moj 26,34.35)
- Prvorodený je ten, kto ponesie rodinné duchovné dedičstvo ďalej.
- Dokonalý Jákob si kupuje prvorodenstvo.
- Viera sa nededí. Viera sa osobne prijíma a prežíva, tak ako prvorodenstvo.
Podobne ako na začiatku Abrahámovho pobytu v Kanaáne, aj teraz nastal v krajine hlad, ktorý spôsobil, že Izák odišiel na iné miesto. Možno práve kvôli možnému strachu a znechuteniu s ním vtedy Hospodin obnovil to isté zmluvné zasľúbenie, ktoré dal jeho otcovi Abrahámovi. (1 Moj 26,1-5)
Po nejakom čase Izák zbohatol tak, že to vzbudzovalo žiarlivosť Filištíncov. Aby uchoval mier a pokoj, odišiel do údolia Gerár a potom opäť do Béršeby. (v. 12-23) Do určitej miery to predstavuje útrapy a napätia, ktorým sú veriaci vystavení v tomto hriechom narušenom svete.
Takmer sto rokov po zmluve, ktorú Abrahám uzavrel s Abimelechom, vládcom Geráru, ďalší Abimelech, sprevádzaný priateľom a hlavným veliteľom svojho vojska, požiadal Izáka, aby spolu uzavreli mierovú zmluvu.
- Izák putuje a hľadá pokojné miesto pre život.
- Hospodin uzatvára zmluvu s Izákom, aby ho požehnal.
- Abimelech uzatvára zmluvu s Izákom, aby bol požehnaný.
V 1 Moj 27,1-7 Izák dovolil, aby mu chuťové poháriky ovplyvnili srdce i svedomie. Rozhodol sa udeliť požehnanie určené svojmu prvorodenému staršiemu synovi aj napriek tomu, čo Boh povedal pri ich narodení (1 Moj 25,23), napriek Ezavovmu úmyselnému zrieknutiu sa prvorodenstva a napriek jeho zlomyseľnej voľbe vziať si Hetejky za manželky.
"Rozhovor vypočula Rebeka a bola presvedčená, že odporuje zjavenej Božej rade. Hrozilo nebezpečenstvo, že Izák vykoná niečo proti Božej vôli a mladší syn nebude môcť splniť Božie poslanie. Keďže presviedčať Izáka bolo márne, rozhodla sa použiť úskok." (PP 129; PP 180)
Keď Izák zacítil vôňu Jákobových šiat, v duchu sa preniesol z prítomnosti do budúcnosti. Vôňa polí mu pripomenula nadbytok úrody a hojnosť obilia a vína (v. 27-29.37) Jákobovi bolo sľúbené konečné panstvo nad národmi, plán, ktorý sa viackrát zopakoval a neskôr ho rozšírili izraelskí proroci a básnici. Inšpirované prorocké oko predvídalo konečný úspech a vládu Božieho ľudu.
- Starý a slepý Izák trvá slepo na požehnaní Ezava.
- Stará a prefíkaná Rebeka vymyslí plán ako požehnať Jákoba.
- Nielen láska prechádza cez žalúdok, ale aj požehnanie pre prvorodeného.
Dvakrát sa stalo, že Jákob zneužil slabosť iných, aby získal, čo chcel. Nie je to veru najlepší príklad. Napriek tomu je jedným z patriarchov, ktorého život hovorí veľa o Božej milosti, najmä voči tým, ktorí skutočne ľutujú svoje hriechy. Ako však Biblia mnohokrát dosvedčuje, odpustenie hriechu automaticky neznamená zbavenie sa jeho dôsledkov.
Podvod bol naozaj nerozumnosť, pretože bolo zrejmé, že sa im to nepodarí zakryť a že Ezav a Izák sa nakoniec dozvedia, čo sa stalo. Matka i syn však boli rozhodnutí získať to, čo chceli, nech by to stálo čokoľvek. Je v tom dôležité poučenie pre každého z nás: Dobre zvážte, čo sa chystáte urobiť!
Azda najsmutnejšie na tomto príbehu (vrátane 25. kapitoly) je, že v ňom nie sú nevinní. Všetci štyria - Izák, Rebeka, Jákob i Ezav - sa dopustili previnenia.
To, čo vidíme, je čisté sebectvo. Čo chceli, chceli pre seba - bez ohľadu na to, či ich konanie bude dobré, alebo zlé. Najhoršie je, že - v niektorých prípadoch - naozaj konali podľa toho, čo si mysleli, že si želá Boh. Pozrime sa však, ako to dopadlo. Aj keď verš 45 hovorí, že Rebeka radila Jákobovi utiecť s tým, že ho neskôr zavolá späť, nikde v Biblii nečítame, že ešte niekedy videla svojho syna.
- Jákob vie využívať slabosti iných pre svoje ciele.
- Jákob pomáha "Božej slabosti" pri naplnení zasľúbenia.
- Boh si nepraje, aby sme mu pomáhali pri napĺňaní jeho zasľúbení.
- Boh si praje, aby sme sa držali je prikázaní.
Po všetkom tom falošnom správaní a podvádzaní Jákob opúšťa domov. Je však zrejmé, že Boh s ním ešte neskončil. Vo sne sa zjavuje tomuto mladému mužovi a dáva mu nádherné uistenie a zasľúbenie.
Ellen Whiteová píše, že skôr ako v ten večer zaspal Jákob "v slzách a v hlbokej pokore, vyznával svoj hriech a prosil o nejaký dôkaz, že ho Boh neopustil". (PP 132; PP 183) Napísala, že sen bol odpoveďou na jeho pokánie.
Sen o rebríku, po ktorom vystupovali a zostupovali anjeli, bol neúplným zjavením plánu spasenia. Bez ohľadu na to, ako veľmi oddelil hriech ľudstvo od neba, Ježiš premostil túto priepasť; On je tým rebríkom medzi nebom a zemou; jeho dokonalá spravodlivosť je dostačujúca na to, aby zmierila hriešny svet so svätým Bohom a ospravedlnila pred Bohom všetkých, ktorí vierou prijali, čo Kristus pre nich urobil.
Dávno pred krížom nám tak bolo ukázané úzke spojenie medzi nebom a zemou. Nie sme opustení, nie sme sami. Boha sa osobne dotýka to, čo sa na Zemi deje.
- Jákob opúšťa svojho otca.
- Nebeský Otec neopúšťa Jákoba.
- Rebrík je uistením pre Jákoba, že Boží vzťah k nemu sa nijako nezmenil.
Prvorodenstvo
"O týchto zasľúbeniach hovorili aj pred Ézavom a Jákobom. Poučili ich o význame prvorodenstva, pretože na jeho základe mohol syn zdediť nielen pozemský majetok, ale aj duchovné prvenstvo. Kto mal právo prvorodenstva, býval kňazom rodiny a z jeho potomstva mal prísť Vykupiteľ sveta. Z prvorodenstva však vyplývali aj určité povinnosti. Ten, kto získa toto požehnanie, musí svoj život zasvätiť Božej službe, musí žiť podľa Božích ustanovení, ako podľa nich žil aj Abrahám. Podľa Božích rád musí postupovať aj pri vstupe do manželského zväzku i v ostatných rodinných záležitostiach." (PP 127; PP 177.178)
V knihe Patriarchovia a proroci si prečítaj text na stranách 127-136. (PP 177-189)
"Plán sa Rebeke a Jákobovi vydaril. Týmto podvodom si však pripravili veľké trápenie a starosti. Keď Boh vyhlásil, že Jákob získa prvorodenstvo, jeho slovo by sa bolo určite splnilo v pravý čas, keby boli vytrvali vo viere a vyčkali na Boží zásah. Podobne však, ako nejeden z dnešných nedôsledných kresťanov, ani matka so synom nechceli všetko ponechať v Božích rukách." (PP 129; PP 180)
"Vo videní bol Jákobovi zjavený plán vykúpenia, nie síce úplne, ale do tej miery, do akej sa ho vtedy dotýkal. O tomto tajuplnom rebríku, ktorý mu Boh v sne ukázal, sa neskôr zmienil Kristus v rozhovore s Natanaelom: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka. (Ján 1,52) Človek mal až do svojej vzbury proti Božej vláde možnosť priameho spoločenstva s Bohom. Adamov a Evin hriech však oddelil zem od neba a človek už nemohol mať priame spojenie s Tvorcom. Svet však nemal zostať v úplnej beznádeji. Rebrík predstavuje Ježiša Krista ako budúceho prostredníka. Keby Kristus nebol svojimi zásluhami premostil priepasť, ktorú spôsobil hriech, anjeli by sa nemohli kontaktovať s padlými ľuďmi. Kristus spája slabého a bezmocného človeka so zdrojom večnej moci." (PP 133; PP 184)
1. Uvažujte v triede nad vašimi odpoveďami na poslednú otázku z časti na štvrtok.
2. Na základe čoho si myslíme, že ak konáme Božiu vôľu, môžeme použiť aj prostriedky, ktoré sú v rozpore s tým, čo Boh učí? Prečo tak ľahko padáme do tejto pasce? Ktoré ďalšie príklady, buď z Biblie, alebo zo života, o tom máme? Sme v pokušení, či už ako jednotlivci, alebo ako cirkev, takto robiť?
Západ slnka: 15.48