Biblické úlohy
Biblické úlohy
"...teraz som spoznal, že sa bojíš Boha a neodoprel si mi ani svojho syna, svojho jediného syna." (1 Moj 22,12)
V knihe Rady zkušeného ďábla (The Screwtape Letters) predstavuje anglický spisovateľ C. S. Lewis staršieho démona - Zmarchroba, ktorý píše množstvo listov svojmu synovcovi, mladšiemu démonovi. Listy sú plné rád o tom, ako zničiť dušu mladého muža, ktorý mu bol pridelený.
V jednej časti dáva Zmarchrob nasledujúcu radu: "Rozprávaj sa s ním o priemernosti vo všetkom. Ak sa ti podarí priviesť ho k tomu, že si bude myslieť, že náboženstvo je veľmi dobré - až po určitú hranicu, môžeš byť šťastný. Priemerné náboženstvo je pre nás také dobré, ako vôbec nijaké - a zábavnejšie." (C. S. Lewis, The Screwtape Letters)
Je to naozaj silná myšlienka aj v súvislosti s tým, čo si povieme o Abrahámovi v tejto úlohe. Príbeh o ňom a Izákovi na vrchu Morija je jeden z najpôsobivejších a najvýznamnejších príbehov nielen v živote Abraháma, ale aj v celých dejinách spásy. Nech boli jeho zlyhania a prehry akékoľvek, Abrahám bol mužom viery, pre ktorého bolo náboženstvo základom všetkého. Bol mužom, ktorého náboženstvo bolo naozaj "veľmi dobré" až potiaľ, že bol na Boží príkaz ochotný obetovať svojho syna.
1. Nerobiť z Abraháma hrdinu viery, na ktorého sa dnes už nikto nechytá, ale naopak, vidieť ho ako veriaceho, ktorý sa neuspokojil s priemernosťou.
2. Porozumieť, že priemernosť vo viere rovná sa sebectvu v živote kresťana a že čím viac mi ide o moje spasenie a o moje uspokojenie, tým viac som sebecký a zároveň aj priemerný kresťan.
3. Pochopiť, že to, čo dokázal a prežil Abrahám, môže prežiť každý kresťan, ktorému nestačí priemerný život veriaceho a prosiť Boha, aby ma liečil zo sebectva tak ako Abraháma.
Onedlho po zničení Sodomy a Gomory Abrahám putoval na sever do Geráru, ktorý sa nachádzal v úrodnom údolí juhovýchodne od Gazy. V mestskom štáte Gerár vtedy vládol Filištínec menom Abimelech.
V príbehu je množstvo zaujímavých prvkov. Jedným z nich je vzťah medzi Bohom a takzvaným pohanským panovníkom.
Zamysli sa nad tým, ako ľahko mohol Abrahám ospravedlniť svoje správanie. Keby ho zabili, zasľúbenie o veľkom národe, ktorý mal vyjsť z neho, by bolo zmarené. Po druhé, skutočne klamal? Veď ako táto kapitola ukazuje, Sára bola jeho sestra, alebo polovičná sestra. A tak, v istom zmysle, keď povedal, že to je jeho sestra, ani veľmi neklamal...
Z toho sa môžeme naučiť, že klamať sa dá veľmi ľahko aj tým, čo nepovieme. Vidíme príklad človeka, ktorý sa snaží dodržať literu zákona, kým princíp, o ktorý v zákone ide, mu uniká.
- Boh má i medzi pohanmi svojich priateľov.
- Abrahámove dôvody na oklamanie Abimelecha.
- Abrahám sa učí, že Bohu netreba pomáhať klamstvom.
Napokon, po toľkých rokoch, sklamaniach, víťazstvách a pádoch sa sľúbené dieťa narodilo. Pomenovali ho Izák, čo znamená "smeje sa". Malo im to pripomínať Abrahámov pochybovačný smiech, keď mu Boh povedal, že on a Sára budú mať dieťa. Toto meno znie v hebrejčine veľmi podobne ako slovo, ktoré vyjadruje v 1 Moj 17,17 to, že Abrahám sa smial. Bezpochyby, toto meno tiež vyjadrovalo radosť, ktorú spolu s manželkou prežívali, keď sa im narodilo zasľúbené dieťa.
Nanešťastie, bola to všetka radosť a šťastie, ktoré doma prežili. To, čo potom nasledovalo, je smutný príklad dôsledkov hriechu, a to aj v tom prípade, že bol hriech odpustený.
Izmael už žil so svojím otcom Abrahámom 17 rokov. Ako ho mohol Abrahám poslať preč? Bola to obeť! Akú cenu musel patriarcha zaplatiť za dobre mienenú chybu zo svojej strany! Ironické je tiež, že Sára, ktorá mu najprv povedala, aby šiel k Hagare, bude napokon tou, kto mu povie, aby ich vyhnal.
Z toho, čo Abrahám urobil, by nám malo byť jasné, že nedôverovať Bohu sa nikdy nevypláca, že neposlušnosť prináša bolesť a trápenie nielen pre toho, kto zhreší, ale často aj pre jeho najbližších. Keď si Abrahám prvýkrát vzal Hagar za manželku, určite ani netušil, aké to bude mať následky.
- Izák - Smajlík :-) - nedovolí Abrahámovi a Sáre zabudnúť na ich vlastný úsmev nad "úsmevným" Božím zasľúbením.
- Čím viac žien, tým viac hádok, nepokoja a starostí pre muža.
- Muži, nepočúvajte rady, ktoré hovoria, že s inou ženou to bude lepšie.
Je to jeden z najvýznamnejších, najdojímavejších a najmesiánskejších (vidíme v ňom predzvesť smrti Ježiša Krista, Syna Božieho) príbehov Starej zmluvy. Abrahám potreboval pochopiť a zviditeľniť svoju vieru. Mal byť ochotný vzdať sa seba a všetkého, na čom mu záležalo. Všetko, čo môžeme nájsť v tomto príbehu, by nás malo upozorniť na nedostatok našej vlastnej viery a viesť k uvedomeniu, že vo veľkom spore medzi dobrom a zlom ide o oveľa viac, než len o našu záchranu.
Aj keď sa v tomto príbehu sústredíme na Abraháma, nesmieme zabudnúť ani na Izákovu úlohu. Ellen Whiteová v knihe Patriarchovia a proroci píše, že aj keď mladý muž mohol utiecť, neurobil to. Podriadil sa, ba dokonca sa snažil pomôcť ubolenému a utrápenému starému mužovi urobiť, čo musí. Izákovo ochotné podriadenie sa predstavuje budúce podriadenie Božieho Syna. Ešte raz sa mal v krajine Morija, na vrchu zvanom Golgota, Otec vzdať svojho života vo svojom Synovi. Kým Mojžiš, ktorý čakal vo viere, napísal: "Na vrchu Hospodinovom sa uvidí" (1 Moj 22,14), my môžeme s úctou a vďačnosťou zvolať: "Na vrchu Hospodinovom sa ukázalo."
- Boh vie, čo je v Abrahámovi.
- Anjeli a ľudia potrebujú tiež vedieť, že Abrahám nezapadol do priemeru.
- Abrahám už nechce zabezpečiť iba svoj rod, ale túži zachrániť celý ľudský rod tak ako Hospodin.
- Abrahámovi záleží viac na dobre druhých a na tom, čo povie Boh, než na sebe a na svojej rodine - preto ide na vrch Morija.
Aj keď je tento príbeh o Abrahámovi a Izákovi takmer neuveriteľný, aj keď z neho vyplývajú mnohé ponaučenia, malo by nám byť jasné, že viera, spásna viera, o ktorej hovorí Nová zmluva, nie je len súhlas s určitými názormi. Medzi zatratenými bude mnoho takých, ktorí poznali de?nícieoBohu,aleboktorídokoncarobilidivyvjehomene.Ajkeď je tento príklad veľmi pôsobivý, ukazuje, že viera znamená poslušnosť Bohu a že len viera, ktorá sa prejavuje v skutkoch, je zachraňujúca viera.
Sme zachránení vierou. Sme zachránení vierou, ktorá je dôsledkom toho, že sme Bohom prijatí bez akýchkoľvek výhrad. Vierou, ktorá je vyjadrená v skutkoch, vierou, ktorá umožňuje Bohu pracovať prostredníctvom nás. Všimnime si, čo sa stalo, keď anjel zastavil Abraháma. "Anjel Hospodinov" dvakrát upozornil na Abrahámovu poslušnosť a označil ju za dôvod vynesených požehnaní. (1 Moj 22,16.18) Pretože Abrahám dokázal, že dôveruje a je dôveryhodný, Boh ho mohol požehnať. Ide tu o to, že Boh môže naplniť pri nás sľúbené požehnania vďaka poslušnosti, ktorá pramení vo viere. To znamená, že vieru a skutky v živote veriaceho človeka naozaj nemôžeme oddeliť.
- Stále platí, že zachránení pre večnosť sme z viery, a nie zo skutkov.
- Nikdy neplatilo, že sme zachránení z viery a zo skutkov.
- Ak pracujeme svojimi skutkami na svojom spasení, a nie pre záchranu druhých, tak sa "upracujeme" k smrti.
Abrahám sa vrátil do krajiny Kanaán a žil v Kirjat-arbe, neskôr známom ako Hebron. Tu zomrela Sára. Napriek svojim zlyhaniam patrí Sára medzi tých, ktorí vo viere očakávali večný príbytok v "lepšej vlasti". (Žid 11,11-16)
Tri roky po Sárinej smrti urobil Abrahám potrebné prípravy na sobáš svojho syna. Izák dôveroval, že Božia prozreteľnosť a otec mu nájdu vhodnú manželku. Pre otca bolo manželstvo syna nesmierne dôležité.
Po tom, čo Abrahám ustanovil Izáka za svojho nesporného zákonného dediča a ostatných synov poslal preč bohato naložených darmi, zomrel vo veku 175 rokov. Izmael a Izák pochovali otca v hrobke, ktorú kúpil Abrahám a kde pochoval aj Sáru.
Skôr ako bude prvá kniha Mojžišova pokračovať v línii verných mužov, vymenúva generácie tých, ktorí sa nám stratia z dohľadu. Biblia sa sústreďuje konkrétne na Abrahámovu rodovú líniu, ktorá - aj keď prerušovane - žije vierou a poznaním pravého Boha.
- Abrahám má konečne vlastný kúsok zasľúbenej zeme - hrob pre Sáru.
- Abrahám rozumie ospravedlneniu z viery.
- Abrahámovým dedičom majetku a zasľúbení je Izák.
V knihe Patriarchovia a proroci si prečítaj kapitoly "Skúška viery" a "Izákova svadba". (PP 103-110; 122-126; PP 145-155; 171-176)
"Poučenie pre Abraháma o posvätnosti manželského zväzku je trvalým poučením pre všetkých. Podľa neho treba práva tohto zväzku a jeho šťastie starostlivo strážiť aj za cenu veľkých obetí. Abrahámovou jedinou pravou ženou bola Sára. O svoje práva ženy a matky sa nemala deliť so žiadnou inou ženou." (PP 104; PP 147)
"Na určenom mieste postavili oltár a rozložili naň drevo. Abrahám potom rozochveným hlasom oznámil svojmu synovi Boží príkaz: ohromený a hrôzou onemený Izák vypočul svoj ortieľ, no nijako neodporoval. Keby bol chcel, mohol uniknúť. Bolesťou zronený a zápasom týchto troch dní duševne vyčerpaný otec by nebol mohol odolať vôli zdatného mládenca. Izák však od detstva ochotne poslúchal, a keď mu Abrahám vyložil Boží zámer, ochotne súhlasil. Vo viere bol zajedno s otcom a pokladal si za česť, že svoj život môže položiť na oltár ako obeť Bohu. Snažil sa zmierniť otcov žiaľ a dodával mu odvahu, keď ho pripútaval k oltáru." (PP 107; PP 152)
1. Mohla "obeť" Izmaela v predošlej kapitole pomôcť Abrahámovi pripraviť sa na obeť a skúšky, ktoré prídu neskôr? Čo znamená žiť vierou?
2. Uvažujte v triede o obetovaní Izáka. Ako tomuto príbehu rozumieme vzhľadom na súčasnú dobu? Aké poučenie si z neho môžeme vziať?
3. Čo by si poradil veriacemu človeku, ktorý zamýšľa uzavrieť manželstvo s niekým neveriacim? Na čo by si ho upozornil?