"Či je niečo nemožné u Hospodina? V určený čas, o rok na jar, sa vrátim k tebe a vtedy Sára bude mať syna." (1 Moj 18,14)
Tento týždeň budeme ďalej sledovať Abrama a Sáraj (čoskoro z nich budú Abrahám a Sára) ako putujú, a to nielen po ceste zemepisnej, ale tiež duchovnej. Uvidíme ich vieru a ich slabosti v protiklade k svetu, ktorý takmer stratil poznanie Boha a pohltil ho hriech a duchovná neznalosť. Najlepším príkladom toho je "vriaci kotol" Sodomy a Gomory.
Známy francúzsky spisovateľ napísal: "Tvojimi hlavnými chorobami sú - pýcha, ktorá ťa izoluje od Boha, a zmyselnosť, ktorá ťa drží na zemi."
Ako málo sa odvtedy zmenilo! Našťastie, ani Božia milosť sa nezmenila, pretože Boh miluje aj pyšných, aj zmyselných. Pri sledovaní patriarchovho príbehu sa to veľmi dojímavo a bolestne ukáže v smutnom rozprávaní o Sodome a Gomore. Napriek Božej láske a ochote odpustiť, pýcha a zmyselnosť priviedli tento národ až k bodu, odkiaľ už nebolo cesty späť.
Ako hovorí Písmo, Boh "nechce, aby niekto zahynul" (2 Pet 3,9), ale niektorí napriek tomu zahynú. Je to smutné, pretože vďaka krížu a tomu, čo sa na ňom stalo, by nikto zahynúť nemusel. V tejto úlohe budeme hovoriť o jednom takom smutnom príklade.
1. Pozerať sa na zmluvy medzi Abrahámom a Bohom ako na rozvoj ich vzájomného vzťahu a vidieť, že čím viac Abrahám reagoval na Božie vedenie, tým bol k Bohu bližšie a tým viac ho poznal a rozumel mu.
2. Pochopiť, že Boh neprišiel osobne dohliadnuť na zničenie Sodomy a Gomory, ale prišiel osobne preto, lebo nechcel prísť o osobný rozhovor so svojím priateľom Abrahámom.
3. Na príklade Sodomy a Gomory zdôrazniť, že Boh nás neodsudzuje preto, že sme hriešni, ale že my sami seba odsudzujeme, ak neprijmeme Boží spôsob záchrany.
Abramovi Boh znova a znova hovorí, že bude otcom veľkého národa; že jeho dedič "vyjde z tvojho tela". (1 Moj 15,4) V každom z týchto zasľúbení však niečo viditeľne chýba - ani jedno nespomína Sáraj, jeho manželku. Zasľúbenie hovorí, že Abram bude otcom veľkého národa, ale nehovorí nič o tom, kto bude jeho matkou. Sáraj bola jeho manželka. Logickým predpokladom preto bolo, že ona bude matkou tohto potomstva. Predsa však ani jedno zasľúbenie - ako ich máme zaznamenané v Písme - nehovorí nič o tom, kto bude matkou toho veľkého národa.
Od Abramovho vstupu do Kanaánu už prešlo desať rokov a po zasľúbenom potomstve ani chýru. Patriarcha prežíval typicky ľudský stav bezvýchodiskovosti. Veď ako mohol mať on dieťa? Určite nie od starej a neplodnej Sáraje. A znova, vzhľadom na to, že nič konkrétne sa nehovorilo o tom, že Sáraj bude matkou, nie je ťažké pochopiť logiku, ktorá sa skrýva za ich konaním. Obaja - Abram i jeho manželka - ako nasledovníci pravého Boha mali vedieť, že nebolo správne, aby Abram mal ešte jednu ženu. Ako často sa stáva, že my, ako nasledovníci pravého Boha, urobíme niečo zlé len preto, že to robia všetci, hoci dobre vieme, že je to zlé.
- Bohatý Abram má skvelé zasľúbenia i vyhliadky do budúcnosti.
- Bohatý Abram vie, že všetko, čo má, zdedí jeho syn.
- Bohatý Abram nevie, kto bude matkou jeho dediča. Stará Sáraj?
Trinásť rokov po narodení Izmaela sa Boh zjavil Abramovi a obšírnejšie zopakoval zmluvu, ktorú predtým uzavrel s patriarchom.
Boh hovorí Abramovi (už čoskoro to bude Abrahám, čo znamená "otec mnohých"): "Choď predo mnou a buď dokonalý!" Pripomína mu tým, že Božia milosť a milosrdenstvo nerušia povolanie k vernej poslušnosti. Potom mu odhaľuje dokonca viac detailov o zasľúbení, ktoré mu dal prvýkrát pred takmer 25 rokmi. Súčasťou tejto zmluvy je príkaz obrezať všetky deti mužského pohlavia.
Dlhé stáročia sa viedli veľké špekulácie o tom, prečo práve tento zvláštny rituál mal byť znamením tejto zmluvy. Vzhľadom na to, že zasľúbenie dané niekoľkokrát Abramovi sa týkalo jeho "potomstva", obriezka mala zrejme symbolizovať národný a generačný vzťah, ktorý chcel mať Boh so svojím zvláštnym zmluvným ľudom. Vzťah, ktorý sa mal udržiavať vierou. Prostredníctvom tohto národa, cez mnohé generácie tohto ľudu, sa pravda o Bohu mala šíriť do sveta. Prostredníctvom tohto národa príde aj Mesiáš. Niet pochýb o tom, že ide aj o symbol obriezky srdca. Keď prišiel Ježiš a evanjelium sa začalo hlásať pohanom, obriezka sa prestala vyžadovať.
- Abrahám začal s obriezkou ako so znamením Božieho ľudu.
- Ježiš skončil s obriezkou ako so znamením Božieho ľudu.
- Abrahám pozná matku svojho dediča. Stará Sára!
V 1 Moj 18 Boh opäť dáva zasľúbenie o synovi, tentoraz konkrétne Sáre (v. 10) - zasľúbenie, ktorého naplnenie sa zdalo nemožnosťou. (v. 11) A predsa, Božia odpoveď znie: "Či je niečo nemožné u Hospodina?" (v. 14) Táto odpoveď by mala byť aj dnes ostrým pokarhaním každej nevery a pochybnosti najmä u tých, ktorí o sebe tvrdia, že uctievajú Boha.
Azda jeden z najprekvapujúcejších prvkov tohto dobre známeho príbehu je, kto sa rozprával s Abrahámom. Slovo preložené ako "Hospodin" je známy tetragram - meno zložené zo štyroch spoluhlások (JHVH), často čítané ako "Jahve", čo je sväté meno Hospodina. Toto slovo je použité doslova v tisíckach ďalších veršov s priamou zmienkou o Bohu.
Máme tu teda prípad, aj keď mnoho storočí pred Ježišovým vtelením, keď sa Boh zjavil na zemi - a to jasne v ľudskej podobe. (1 Moj 18,1-8) Vidíme tu, aké neuveriteľne úzke spojenie má Boh Stvoriteľ s nami, svojím pozemským stvorením. Ak vezmeme do úvahy veľkosť vesmíru, rozsiahlosť a zložitosť celého stvorenia, alebo aspoň to, čo vidíme, máme tu ďalší príklad úžasnej lásky, ktorú má Boh k nám - sám sa zjavil v ľudskej podobe a rozprával sa s Abrahámom, hriešnym človekom. Je to, pravdaže, len predzvesť toho, čo sa stalo stáročia neskôr v živote a službe Ježiša Krista, ktorý sa nielen stal človekom, ale aj zomrel za hriechy padlého sveta. O čo tu teda ide? Boh je bližšie k človeku než si to väčšina z nás dokáže uvedomiť.
- Boh sa rozpráva s človekom.
- Hospodin (JHVH) sa rozpráva s Abrahámom.
- Priateľ sa rozpráva s priateľom.
Dokonca aj podľa moderných noriem nemorálnosti, ktoré klesli poriadne nízko, boli obyvatelia Sodomy naozaj ničomníci. Ako sa mohli ľudia tak zvrhnúť?
Aj keď bol Lót spravodlivý muž, ktorý trpel, keď videl, čo sa pácha v tomto meste, pravdepodobne sa nemohol vyhnúť tomu, aby jeho okolie nemalo naňho vplyv. Veď Ján Krstiteľ musel žiť na púšti, aby unikol skaze, ktorá vládla všade naokolo. Azda to nám pomáha vysvetliť, prečo bol Lót ochotný dať svoje dcéry tej zberbe, aby tak ochránil hostí. (1 Moj 19,8) Aj keď pochopiť Lótovu odpoveď je pre nás naozaj ťažké, svedčí o tom, ako vážne bral ich úmysel. Zrejme vedel, čoho sú tí ľudia schopní. Ako ukazujú verše 9-14, dvaja anjeli museli zasiahnuť nadprirodzeným spôsobom, aby zachránili Lóta.
- Vykreslenie hriešnosti Sodomy a Gomory.
- Obyvateľov miest už neuspokoja iba ľudské dcéry.
- Obyvateľov miest už uspokoja iba Boží synovia.
Oslabilo Lótovo rozporuplné svedectvo účinok jeho prosby? Dokonca ani naliehavej nočnej návšteve sa nepodarilo vyburcovať jeho rodinu. Lótove deti ho vysmiali a jeho obavy pokladali za poverčivosť. Lótovi zaťovia vplývali na jeho dcéry. V Sodome sa im žilo celkom dobre. Nepozorovali nijaké príznaky nebezpečenstva. Všetko bolo ako predtým. Boli bohaté a nemohli uveriť, že by krásna Sodoma mohla byť vôbec zničená. (Pozri PP 114; PP 160.)
Ježiš prišiel, aby zničil hriech, nie hriešnikov. Ježiš prišiel zachrániť svet, nie ho zničiť. Ježiš prišiel zničiť satana a jeho skutky, nie ľudí.
Celý plán záchrany je zameraný na vyriešenie problému hriechu a na záchranu ľudí. V príbehu o Sodome sa Boh usiloval ušetriť Lóta pred skazou, ktorá skôr či neskôr postihne každú nespravodlivosť. Jediný spôsob, ako môžeme uniknúť pred touto záhubou, je vystríhať sa nespravodlivosti, držať sa Ježiša, nášho Spasiteľa vo viere a poslušnosti, dožadovať sa jeho bezhriešnosti a dokonalosti. Na konci bude hriech raz a navždy odstránený. Dobrou správou evanjelia je, že každý človek sa môže vyhnúť večnej smrti, ktorá je prirodzeným dôsledkom hriechu.
- Obyvatelia miest nezahynuli preto, že boli hriešni.
- Zahynuli preto, lebo neprijali možnosť záchrany.
- Každý, kto odmieta záchranu, volí si smrť.
V knihe Patriarchovia a proroci si prečítaj texty na stranách 96-102 a 111-121. (PP 137-144; 156-170)
"Pobytom v bezbožnom meste medzi neveriacimi ľuďmi oslabla aj jeho viera. Hoci ho teraz sprevádzalo Knieža života, Lót predsa len prosil o život, akoby ho Boh, ktorý mu dosiaľ prejavil toľkú starostlivosť a lásku, stále neochraňoval. Mal bezvýhradne dôverovať nebeskému poslovi a svoj život bez váhania či pochybovania zveriť do Božích rúk." (PP 115; PP161)
"Náš Spasiteľ upozornil svojich učeníkov, že tesne pred jeho druhým príchodom bude tak, ako bolo pred potopou. Ľudia budú nadmieru jesť a piť a svet sa bude oddávať radovánkam. Vidíme, že dnes to tak je. Svet vo veľkej miere holduje chuti. Sklon riadiť sa zvykmi sveta nás privedie do otroctva zvrhlých zvyklostí, ktoré spôsobia, že sa budeme stále viac podobať odsúdeným obyvateľom Sodomy. Divím sa, že obyvatelia tejto zeme ešte neboli zničení ako obyvatelia Sodomy a Gomory. Poznám príčinu tohto súčasného úpadku vo svete. Slepá vášeň ovláda rozum a každá vznešená pohnútka je u mnohých zasvätená žiadostivosti." (Ellen a James Whiteovci, Christian Temperance and Bible Hygiene, 53)
1. Vráťte sa k odpovediam na poslednú otázku v časti na štvrtok a spolu o nich uvažujte.
2. Akým morálnym problémom čelí naša spoločnosť? Ako na ne reaguje váš zbor? Ako sa môžeme my ako kresťania podieľať na vyššom štandarde morálky?
3. Poznáte niekoho, kto zápasí s hriechom, ktorý mu ničí život? Ako mu môžete pomôcť a povzbudiť ho, aby dosiahol víťazstvo?