Biblické úlohy
Biblické úlohy
"I uveril Hospodinu a on mu to počítal za spravodlivosť." (1 Moj 15,6)
Minulú úlohu sme ukončili trpkou poznámkou - Babylonská veža svedčí o neschopnosti ľudstva poučiť sa z minulosti.
Túto úlohu začneme celkom sľubne a optimisticky - potomkami Semovými, rodokmeňom, z ktorého pochádza patriarcha Abrahám, ktorý - podľa Pavla - "je otcom nás všetkých". (Rim 4,16) To znamená, že on je otcom všetkých, ktorí veria v Ježiša Krista, prostredníctvom ktorého sa zasľúbenie dané Abrahámovi stalo skutočnosťou. V Kristovi sme teraz Abrahámovými potomkami a "podľa zasľúbenia dedičmi". (Gal 3,29) Je to zasľúbenie o nebeskom Kanaáne, kde nijaké zlo, hriech a smrť nebudú existovať, nieto ešte vládnuť.
Inými slovami, po páde do hriechu, po potope, po Noachovom opilstve a ?askuBabylonskej veže Boh stále znovu prináša nádej ľudskému pokoleniu. Začína to Abramom, ktorý - aj keď žil v rodine a kultúre zaplavenej modloslužbou - bol nasledovníkom pravého Boha a vďaka svojej vernosti dostal zasľúbenie nielen pre seba a svoju rodinu, ale pre celé ľudské pokolenie.
Túto úlohu začneme Abramom. Budeme hovoriť o jeho živote, jeho prvom povolaní, jeho odpovedi, jeho človečenstve a - čo je zo všetkého najdôležitejšie - o jeho vzťahu s Bohom. Je nám veľkým príkladom v tom, čo pre hriešneho človeka znamená žiť vierou, byť ospravedlnený vierou a túto vieru prejaviť prostredníctvom skutkov.
1. Na postave Abrama pochopiť, že biblické postavy sú pre nás málokedy príkladom a vzorom pre našu vieru a naše konanie, či už konajú dobre, alebo zle.
2. Vždy hľadať za príbehmi biblických postáv nepoznané stránky a povahové črty Boha, ktorý je ten istý - včera, dnes i zajtra.
Chronológia naznačuje, že Abram bol najmladší z Terachových synov. Prvýkrát je o ňom zmienka v 1 Moj 11,26.27, a to vďaka významu, ktorý má ako predchodca vyvoleného rodu. Archeológia odhalila nálezy predmetov z doby Abrama, no veľké ríše tej doby tvoria len časť jeho pôvodu. Svoju pozornosť upriamime na patriarchov a ich rodiny, ktorí sa snažili udržať živú pravdu a poznanie o Bohu. Stredobodom prvej knihy Mojžišovej sú ľudia, ktorých Boh poveril zachovať poznanie o ňom vo svete naplnenom modloslužbou, pohanstvom a najrôznejšími formami povier.
Štefan hovorí, že Boh sa najprv zjavil Abramovi v chaldejskom Úre a povolal ho ísť do krajiny, ktorú mu ukáže. Ale on tam nešiel hneď. Zastavil sa v Chárane, kde býval do smrti svojho otca Teracha. Až po otcovej smrti napokon odišiel do zasľúbenej zeme.
- Abram - nová nádej ľudstva.
- Abram zostáva na pol ceste do Kanaánu v Chárane so svojím otcom.
- Abram mal zjavne problém s Ježišovými slovami: "Mŕtvi nech si pochovávajú svojich mŕtvych."
Všimnime si určitú iróniu. Medzitým, čo Boh hovorí, že urobí pre Abrama, keď odíde, je vyjadrenie: "tvoje meno zvelebím". (1 Moj 12,2) Porovnaj to so správou o Babylonskej veži. Jedným z dôvodov, prečo stavali vežu, bolo, aby si urobili meno (1 Moj 11,4). Z ľudského hľadiska sa zdá oveľa pravdepodobnejšie že tí, ktorí dosiahnu veľkolepý ľudský úspech, majú lepšiu šancu "urobiť si meno" než niekto, kto opustí svoju rodinu, blízkych, kultúru a úrodné polia a odíde, ani sám nevie kam. A predsa. Dnes nikto nevie meno jediného človeka, ktorý staval vežu, no meno Abram pozná takmer celý svet.
Okrem opätovného povolania ísť do Kanaánu Abram dostal úžasné zasľúbenie - Boh ho urobí veľkým národom. To však nepochybne znamená mať deti. Aj to bude musieť prijať vierou, pretože jeho manželka "bola neplodná, nemala deti". (1 Moj 11,30) Napriek tomu všetkému niet vo verši 4 ani stopy po nejakom zaváhaní z jeho strany. Boh ho povolal ísť, Boh mu dal zasľúbenie - a Abram šiel vierou vpred. (Rim 4,13)
- Logika viery: Architektov Babylonskej veže dnes nepozná nikto. Abraháma dodnes pozná celý svet.
- Paradox viery: Izraelcov sú dnes milióny. A pritom Sára bola neplodná a stará.
Keďže poslúchol Božie volanie, mohli by sme očakávať, že Abram bude mať cestu vyšliapanú Prozreteľnosťou. Biblia však nikde nedokazuje, že kým zostaneme verní Bohu, nijaké skúšky neprídu. Práve naopak.
Onedlho po príchode do Kanaánu nastal veľký hlad. Abram preto odišiel do Egypta, ktorý bol zavlažovaný na vodu bohatým Nílom. Písmo nás učí, že dokonca aj tí, ktorí zachovávajú Božie prikázania, musia znášať skúšky viery. Len si predstav, aký veľký nápor musel tento hlad predstavovať pre jeho vieru - veď Boh ho povolal ísť do tejto krajiny, a pozrite, čo sa stalo! Hlad! Tento hlad, ktorý ho vyhnal z Kanaánu, nám možno pomôže vysvetliť nedostatok viery, pokiaľ ide o Sáru a faraóna. Hlad a strach spôsobili, že z hrdinu viery sa stal krehký človek, s akým sa celkom ľahko môže stotožniť väčšina z nás. Viera podľahla strachu a chytráctvu, keď Abram použil polovicu pravdy, aby ňou zatajil druhú.
"Túto neľahkú skúšku prozreteľne dopustil na Abraháma sám Boh, aby ho naučil pokore, trpezlivosti a neochvejnej dôvere. To všetko sú cnosti, ktoré môžu pomôcť každému, kto sa ocitne v tiesni. Boh vedie svoje deti cestami, ktoré sú im neznáme, no nestráca zo zreteľa ani nezavrhuje tých, čo mu dôverujú." (PP 89; PP 129)
- V živote sa ocitáme v rôznych životných situáciách - skúškach, tak ako Abram.
- V každej životnej situácii či skúške môžeme prejaviť svoju vieru, alebo nedostatok viery, tak ako Abram.
- Jedno aj druhé môže slúžiť na rast našej viery v Boha.
Po návrate z Egypta Abram vzýval Hospodina pri druhom oltári, ktorý postavil v Kanaáne. Posilnený obnovením svojho vzťahu s Bohom dokázal čeliť ďalšej skúške. Zdá sa, že zasľúbenie o krajine Abramovi znovu uniká a on sa musí rozhodnúť.
Abramovo zlyhanie v Egypte bolo zrejme vyvážené šľachetnosťou jeho charakteru, ktorú dokázal tým, ako sa správal k Lótovi. Z vrcholov Bételu Lót uvidel údolie Jordánu, dobre zavlažované a úrodné ako záhrada Eden, a nížiny Mezopotámie. Lót si vybral to, čo sa mu na prvý pohľad zapáčilo. Len veľmi málo si uvedomoval, čo ho jeho rozhodnutie bude stáť. Musel sa rozhodnúť medzi "vierou" a tým, čo vidí. Múdrosť správneho rozhodnutia dokazuje ovocie. Abramov blízky vzťah k Bohu a odhodlanie žiť vierou mu pomohli vidieť to, čo bolo za bezprostrednými dočasnými výhodami - večné hodnoty.
- Lót sa riadi tým, čo vidia jeho oči.
- Abram sa riadi tým, čo vidí jeho srdce.
- Pohľad viery je prenikavejší ako pohľad očí.
1 Moj 14,1-16 zaznamenáva príbeh o plienení Sodomy a Gomory a o tom, ako Abram vyslobodil ľud, vrátane Lóta, z moci okupantov. Aj keď to bol muž viery a ctiteľ pravého Boha, Abram vedel byť aj mužom boja.
Melchisedek (význam "môj kráľ je spravodlivý") bol kráľom Sálemu (meno Jeruzalema - Ž 76,2) a kňazom najvyššieho Boha. Abram uctieval toho istého Boha. Ako prejav úcty voči Melchisedekovi, ktorý privítal a požehnal patriarchu pri návrate z boja, Abram dal tomuto kráľovi a kňazovi desiatok zo všetkého. Z toho vyplýva, že systém dávania desiatkov sa praktizoval dávno pred Mojžišom a Židmi.
Po tomto veľkom víťazstve sa Boh zjavuje Abramovi a dáva mu nádherné zasľúbenie: "Neboj sa, Abram, ja som tvojím štítom a tvojou odplatou veľmi veľkou." (1 Moj 15,1 Roh) Ellen Whiteová píše, že Abram potreboval toto povzbudenie, pretože nedávnymi víťazstvami podnietil u niektorých svojich susedov hnev.
Aj keď s pribúdajúcimi rokmi Abrama a Sáraj sa toto zasľúbenie o potomstve zdalo čím ďalej tým viac nemožné, Abram vzal Boha za slovo a dôveroval jeho moci.
- Abram je nielen bohatý kočovník, ale aj udatný bohatier.
- Abram verí, že desaťpercentná rovná daň je požehnaním pre človeka.
- Abram nemá ani kúsok zeme a má neplodnú manželku. Abram verí, že Boh splní, čo sľúbil.
V knihe Patriarchovia a proroci si prečítaj text na stranách 86-95. (PP 125-136)
Po tom, čo Boh opäť Abramovi sľúbil, že z jeho potomstva sa stane veľký národ, Abram si žiadal znamenie, potvrdenie tohto zasľúbenia. (1 Moj 15,7.8) "Pán sa k nemu znížil a so svojím služobníkom uzavrel zmluvu. Urobil to tak, ako bývalo zvykom pri potvrdzovaní slávnostných záväzkov. Abrahám na Boží pokyn obetoval trojročnú jalovicu, trojročnú kozu a trojročného barana. Rozpolil ich telá a tieto časti pokládol v malej vzdialenosti naproti sebe. K nim priložil nerozdelenú hrdličku a nerozdeleného holúbka. Potom obradne prešiel medzi obetovanými čiastkami zvieracích tiel a slávnostne Bohu sľúbil večnú poslušnosť. Pri týchto mŕtvych telách zotrval, kým slnko nezapadlo, a bedlivo ich strážil, aby ich draví vtáci nezneuctili a neroztrhali. Pri západe slnka padol na Abraháma tvrdý spánok a prepadla ho úzkosť z veľkej temnoty. (1 Moj 15,12) Vtedy počul Boží hlas, ktorý mu oznámil, že vlastníkom zasľúbenej krajiny sa nestane hneď a že jeho potomkovia pred príchodom do Kanaánu musia mnoho vytrpieť. Abrahám smel vidieť cestu spásy v smrti Božieho Syna, v jeho veľkej obeti a v jeho slávnom príchode. Abrahám smel zahliadnuť aj rajskú krásu novej zeme, ktorá bude večným vlastníctvom vykúpených a konečným splnením Božieho sľubu." (PP 96; PP 137)
1. Zamyslite sa v triede nad poslednou otázkou v časti na štvrtok. Ako tomu rozumieme my, novozmluvní kresťania, čo znamená byť pred Bohom počítaný za spravodlivého?
2. Poznáš niekoho, kto si myslí, že je povolaný ísť ako Abram, bez toho, aby vedel, kam? Ako mu môžete ako trieda pomôcť prekonať všetky problémy, ktoré taká cesta so sebou prináša?