Biblické úlohy
Biblické úlohy
"Vedzte predovšetkým, že v posledných dňoch prídu posmievači, zvedení vlastnými žiadosťami, s výsmechom vraviac: Čože je so sľubom o jeho príchode? Veď odkedy pomreli otcovia, všetko ostáva tak od počiatku stvorenia!" (2 Pet 3,3.4)
Anglický ?lozofasilnýstúpenecevolúcieBertrandRussellsipredrokminaúčetvrcholného stupňa vývojového procesu zažartoval takto: "Keby som bol všemohúci a mohol experimentovať milióny rokov, potom by som nemal byť na človeka, ako na konečný výsledok môjho snaženia, až taký pyšný."
Ak neberieme do úvahy ?lozofovomylopôvodevšetkého,dokážemepochopiťjehocynizmus týkajúci sa ľudstva. Zvlášť zrejmé je to najmä v súvislosti s potopou a tým, čo nasledovalo po nej. Príbehy, ktoré zaznamenal Mojžiš inšpirovaný Duchom Svätým, nevykresľujú veru nijaký pekný obraz. Ľudstvo sa očividne nepoučilo. Všetko začalo rýchlo upadať, a to hneď po potope.
V tejto úlohe budeme hovoriť o prvých dňoch po potope, o zmenách, ktoré nastali, a ich dôsledkoch. Uprostred tohto krviprelievania a vzbúr môžeme vidieť Boha, ktorý miluje človeka napriek tomu, že sa odvrátil od svojho Stvoriteľa.
1. Na základe udalostí po potope si znovu pripomenúť, že vonkajšie zmeny nikdy nezmenia ľudské srdce, a prosiť Boha o vnútornú zmenu srdca.
2. Všimnúť si dva dôsledky rôznych komplexov: potrebu vysmievať sa z niekoho slabšieho v prípade Cháma a túžbu po povýšenosti v prípade staviteľov veže.
3. Porozprávať o svojich komplexoch a o tom, ako ich Boh vyliečil alebo lieči v našich životoch.
Bezpochyby, Noach a jeho rodina vystúpili z korábu do nového sveta, ktorý bol v istom zmysle úplne odlišný od toho, ktorý poznali predtým. Sotva si vieme predstaviť, čo si vtedy mysleli. Na jednej strane, keď uvideli spustošenú krajinu, museli byť určite zhrození. Keď dnes, tisíce rokov po potope, vidíme jej dôkazy, zvykneme poznamenať: To je všetko, čo o nej vieme. Ktovie, do akej miery bola príroda schopná obnoviť sa po tomto prvom zničení. Pre Noacha a tých, ktorí boli s ním, to musela byť ťažká skúsenosť.
Na počiatku v raji mali ľudia a zvieratá, napriek veľkému rozdielu medzi nimi (1 Moj 1,26.27), mnoho vecí aj spoločných - všetkých stvoril Boh, všetci mali život a jedli podobnú potravu. Možno aj takýmto spôsobom chcel Boh ľuďom ukázať, že napriek ich nadradenému postaveniu majú rešpektovať tvory, nad ktorými mali "panovať".
- Noach konečne na pevnej zemi.
- Noach videl na vlastné oči Božiu moc pri obnove zeme.
V uvedených veršoch, kde opäť vidíme dôsledky hriechu, Boh hovorí o realite života človeka v hriešnom svete. Príkaz nejesť krv predchádza všetkým židovským a levitským nariadeniam o čistote a nečistote. Stáročia neskôr, v knihe Skutky apoštolov (15,20.29), boli obrátení pohania upozornení - okrem iných vecí - zdržať sa krvi, čo je pravdepodobne jasná narážka na to, čo sa stalo tu, v prvej knihe Mojžišovej.
O význame týchto veršov, a najmä ich aplikácii, sa po stáročia veľa diskutovalo. Ak niekto zabije iného človeka, vinník by mal byť zabitý bez ohľadu na okolnosti? Mnohé starozmluvné nariadenia sa zaoberali rôznymi zvláštnymi okolnosťami (pozri napr. 4 Moj 35,11 - útočiskové mestá). Jedno je isté: Ľudský život je vzácny a za taký ho musíme pokladať. Pán Boh bude jedného dňa účtovať s tými, ktorí si nevážili posvätnosť ľudského života. (2 Kor 5,10)
- Krv je vzácna. Krv je život. Život je vzácny.
- Boh chráni to, čo je vzácne, pred zneužitím v rukách hriešneho človeka.
- Pochutnávať si na krvavničkách nemá oporu v Biblii.
Prečítaj si 1 Moj 9. Po potope Boh uzavrel zmluvu s každou živou bytosťou a sľúbil, že už nikdy nezničí svet potopou. Dal dokonca dúhu ako znamenie svojho sľubu.
Noachove slová o jeho deťoch neboli večnou pečaťou o údele potomkov. Skôr sa zdá, že táto príhoda odhalila charakterové črty, ktoré tam už boli a ktoré sa budú odovzdávať z jednej generácie na druhú, ako to často býva. "Chamov hriech nebol neúmyselným prestúpením. Možno uvidel nahotu svojho otca náhodne, ale namiesto toho, aby ho nerozumné správanie otca naplnilo zármutkom, tešil sa z toho, čo videl, a robilo mu radosť hovoriť o tom... Chamovi dvaja starší bratia však nemali také zvrhlé pocity ako on. Aj Adam mal dvoch poslušných synov - Ábela a Seta, a jedno dieťa hriechu - Kaina. Aj keď všetci dostali rovnaký diel rodičovskej lásky a výchovy, hriech sa u jedného z nich prejavil oveľa zreteľnejšie ako u tých ostatných. Rovnaký duch mravnej skazenosti sa prejavuje v jednom z Noachových detí, kým starší synovia vychovávaní v tom istom domove a za tých istých podmienok ako Cham, preukazujú obdivuhodného ducha mravnosti a sebaovládania. Ako sa zlé sklony zločinca Kaina zachovali v jeho potomkoch, podobne aj Chamova zvrhlá povaha sa ďalej prejavila v jeho potomstve." (1 BC 266)
- Chám - v každej rodine sa nájde čierna ovca.
- Chám - oidipovský komplex si riešil výsmechom z otca.
- Komplexy sa skôr či neskôr prejavia výsmechom z niekoho slabšieho.
Na Petrových slovách nás prekvapuje výrok, že posmievači budú hovoriť, že "všetko ostáva tak od počiatku stvorenia". (2 Pet 3,4) Tieto verše ukazujú na dramatické naplnenie proroctva, ktoré bolo zvlášť odhalené v polovici 19. storočia. Na vysvetlenie podmienok na povrchu zeme veda predložila geologický výklad, ktorý uprednostňoval dlhé veky, nie náhlu katastrofu, akou bola potopa. Inými slovami, všetko zostáva tak, ako bolo predtým. Hovorili nám, že mnohé obrovské kaňony a skalné útvary nevznikli v dôsledku nejakej nečakanej katastrofy, ale sú jednoducho výsledkom procesu, ktorý prebieha od počiatku stvorenia; existujú teda vďaka dlhému a nepretržitému vývoju udalostí.
Tento názor tvorí základ evolúcie, neustáleho procesu pomaly sa vyvíjajúcich vecí, ako to bolo od počiatku, a nie náhle stvorenie života na zemi za šesť doslovných dní, ako to učí Biblia. Je pozoruhodné, že Peter už dávno upozornil na tieto dve oblasti ako na predmet sporu v posledných dňoch. Naplnenie toho, čo bolo predpovedané, je mocným znamením, že žijeme v čase, keď sa budeme musieť rozhodnúť, na koho stranu sa postavíme.
- Aplikácia Petrových slov o posmievačoch na evolúciu.
- Evolúcia: "Všetko ostáva tak ako včera."
- Irónia osudu: Evolúcia je taký pomalý proces, že v konečnom dôsledku sa nič nemení.
1 Moj 10 hovorí veľmi stručne o znovuosídlení zeme po potope. Ľudia sa rodili a vytvárali národy, ktoré sa rozptýlili po zemi.
"Obyvatelia šineárskej roviny spochybňovali Božie zasľúbenie a neverili, že Boh znova nepošle na zem potopu. Mnohí z nich popierali existenciu Boha a potopu pripisovali pôsobeniu prirodzených príčin. Iní ešte verili v najvyššiu Bytosť, ktorá mohla zničiť predpotopný svet, ale búrili sa proti nej ako kedysi Kain. Pri výstavbe veže mysleli aj na vlastnú bezpečnosť v prípade ďalšej možnej potopy. Nazdávali sa, že ak veža presiahne výšku vôd minulej potopy, budú bezpeční pred každým možným ohrozením. Nazdávali sa, že ak sa im podarí postaviť vežu až po oblačnú klenbu, potom budú môcť zistiť aj príčiny potopy. Celá táto stavba mala zvýšiť slávu staviteľov, odpútať myšlienky budúcich pokolení od Boha a zviesť ich k modloslužbe." (PP 82; PP 119)
Vedecko-technický pokrok po potope priniesol ľuďom veľa požehnania, presne tak ako i my dnes máme úžitok z množstva techniky.
Boh však zmietol ich jazyk a rozptýlil ich, čím im sťažil hromadenie zásob a uskutočnenie plánov. Prečo to urobil? Ak nás poznanie a zručnosti, ktoré máme, nevedú k oslave Božej moci a múdrosti, tak ani najmodernejšia technika nás nezachráni pred morálnym a duchovným chaosom.
- Babylonská veža je symbolom vedy a pokroku svojej doby.
- Babylonská veža je symbolom ľudstva, ktoré zachraňuje samo seba.
- Babylonská veža je dôkazom, že žiadne ľudské vymoženosti ma nedokážu zachrániť pre večnosť.
V knihe Patriarchovia a proroci si prečítaj kapitolu "Po potope". (PP 71-75; PP 105-110)
"Nóachovo proroctvo nebolo nijakou svojvoľnou hrozbou hnevu či výrokom priazne. Samo osebe neurčovalo povahu a osud jeho synov. Bolo však náznakom priebehu a konca takého života, aký si každý z nich vybral, a ako sa bude ich povaha vyvíjať. Bol to výraz Božieho zámeru s nimi a ich potomkami s prihliadnutím na ich povahu a vlastné správanie. Deti obvykle dedia náchylnosti a sklony svojich rodičov a nasledujú ich príklad. Hriechy rodičov zvyknú páchať aj celé pokolenia. Chámovi potomkovia tiež zdedili otcovu nízkosť a neúctu, a tým aj zlorečenstvo z pokolenia na pokolenie. Jediný hriešnik skazí mnoho dobrého. (Kaz 9,18)" (PP 81.82; PP 118)
"Podľa tvrdenia geológov sa v samotnej zemi našli dôkazy, podľa ktorých je náš svet oveľa starší, než ako učí kniha Mojžišova...
Geológia bez biblického podkladu nemôže nič dokázať. Tí, čo sa príliš opierajú o svoje nálezy, nemajú spoľahlivú predstavu o veľkosti predpotopných ľudí, zvierat a stromov, ani o obrovských zmenách, ktoré potopa spôsobila. Vykopávky svedčia o pomeroch v nejednom ohľade odlišných od pomerov dnešných. O vtedajšej situácii nás môže poučiť len Písmo. Záznam o potope objasňuje to, čo geológia sama nikdy nevyskúma." (PP 77; PP 112)
1. Akým spôsobom sa dnes veda pokúša postaviť modernú Babylonskú vežu? Prečo je tiež odsúdená na zánik, podobne ako v staroveku?
2. Zamyslite sa nad poslednou otázkou v časti na štvrtok. O svoje poznatky sa podeľte v triede sobotnej školy.
3. Svoje gény a vrodené charakterové vlastnosti nezmeníme. Aké kroky však môžeme podniknúť, aby sme čo najviac oslabili ich negatívny vplyv? Akú úlohu zohráva evanjelium v tomto dôležitom diele? Ako s tým súvisí nové narodenie?