Biblické úlohy
Biblické úlohy
"Keď bude dúha na oblakoch, pozriem sa na ňu, aby som sa rozpomenul na večnú zmluvu medzi Bohom a medzi každým živým tvorom." (1 Moj 9,16)
"Počul si najnovšie správy o Noachovi, o tom náboženskom fanatikovi?"
"Noach, ten zbožný Noach?"
"Nuž, Noachova zbožnosť z neho urobila šialenca. Hovorí, že z neba bude padať voda."
"Voda z neba?"
"Hovorí, že bude potopa a že všetko živé na zemi zahynie, s výnimkou tých, ktorí vojdú do korábu."
"Do korábu?"
"Koráb je vec, ktorá pláva na vode ako loď. Hovorí, že len tí, ktorí budú v korábe, prežijú ten dážď. Už ho aj stavia. Hovorí, že voda bude Božím súdom na nás za všetky naše hriechy. Ale my všetci predsa nie sme až takí zlí, však?"
"Voda z neba...? Prečo si taký slušný človek ako on vymýšľa také bláznovstvá?
"Pretože je blázon. A tiež zákonník. Nevie azda, že sme spasení jedine vierou? Ale on len pravidlá, zásady a zásady... Stále hovorí iba o zásadách a pravidlách."
"Noach to trochu preháňa, aj keď v podstate je to úprimný a čestný človek."
"V poriadku, ale prečo by sme mali veriť v niečo, čo tu ešte nikdy predtým nebolo? Vedci hovoria, že to nie je možné; ?lozo?hovoria,žetoprekračujeprírodnézákony.Každéráno voda stúpa zo zeme ako opar; nepadá z neba, však?"
"Tuším... máš pravdu."
1. Pripomenúť si, že hriech sa nedá zničiť žiadnou katastrofou, ani silou, ani zbraňou hromadného ničenia a vyzdvihnúť, že jediná zbraň, ktorá premôže hriech, je nesebecká, sebaobetavá láska.
2. Dištancovať sa od sebecky prežívaného kresťanstva, ktoré sa stará iba o vlastnú spásu, a starať sa o "chodenie" s Bohom, ako to vidíme u Noacha.
3. Činiť pokánie z neochoty nesebecky sa obetovať pre záchranu druhých a "chodiť" s Bohom, aby som mal taký záujem o ľudí a ich záchranu ako Nebeský Otec.
Po Kainovi a Ábelovi mali Adam a Eva ďalšie deti, vrátane Seta, ktorého línia potomkov načrtáva dejiny predpotopných patriarchov verných Bohu. Noach patril medzi nich.
Aj keď niektorí komentátori predpokladajú, že označenie "Boží synovia" (1 Moj 6,2) odkazuje na nebeské bytosti, kontext a obsah naznačuje, že tu ide o potomkov Seta. "Ľudské dcéry" (ľudia, ktorí sa rozmnožili - v. 1) by potom označovali potomstvo Kaina. "Boží synovia", ktorí predstavujú líniu viery, uzatvárali manželstvo s neveriacimi a podľahli nebezpečenstvu takýchto zväzkov.
"Hospodin videl, že skazenosť ľudí na zemi bola veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé." (1 Moj 6,5)
Bezbožnosť ľudstva nemohla byť v týchto veršoch opísaná dôraznejšie.
Po opise ľudského srdca autor prechádza k zármutku a trápeniu Božieho srdca. Mojžiš opisuje Pána Boha výrazmi, ktoré bežný čitateľ môže pochopiť. Boh nie je nejaká vzdialená abstraktná idea alebo chladný, tvrdý princíp. Podobne ako my, aj Boh je tu predstavený ako ten, kto má vôľu, koho sa dotýka tragédia hriechu a kto prosí a narieka nad ľudskou vinou. Tieto slová v nás vzbudzujú pocit, že je veľmi ťažké vysvetliť, alebo dokonca pochopiť vznik a nesmierny vzostup hriechu.
- Ľahšie je podľahnúť čaru ľudských dcér, než žiť ako Boží syn.
- Vo svete bez Božích synov zlo nemá žiadne hranice ani zábrany.
- Boh cíti bolesť nad svetom, ktorý stvoril a v ktorom ho nikto nechce.
Prečítaj si 1 Moj 6,8. Všimni si: Noach nachádza "milosť" v očiach Hospodinových (tu sa prvýkrát v Biblii vyskytuje slovo "milosť"). Milosť je Božia nezaslúžená priazeň preukázaná nehodným hriešnikom. (2 Tim 1,9)
Noach, hriešnik ako každý z nás, predsa len žil životom viery a poslušnosti. Najlepšie to vidíme podľa toho, že poslúchol Boží príkaz postaviť koráb.
Uprostred porušeného sveta plného násilia má Boh človeka - Noacha, ktorého viera sa najzreteľnejšie prejavila v jeho činoch. Toto je kľúčový bod, na ktorý musia pamätať všetci, ktorí milujú Boha a jeho vzácne zasľúbenia o spasení z milosti prostredníctvom viery v Ježiša.
Noachov dôverný vzťah s Bohom sa odzrkadlil aj v jeho konaní. Noach nestavia koráb, aby sa zachránil. On už zachránený je. Stavať koráb pre vlastnú záchranu je sebecké. Noach stavia koráb pre druhých. Túži zachrániť ľudí svojho sveta pred momentálnou katastrofou i pred stratou večného života.
Ak sa naša viera v Boha končí sebeckým záujmom o vlastnú spásu, tak musíme počítať s tým, že o spásu prídeme. Noach je príkladom nesebeckej viery, ktorá túžila zachrániť druhých ľudí, a nie seba. Skutočná viera nie je egoistická a prejaví sa v záujme o druhých ľudí a v konkrétnych činoch na ich záchranu pre večnosť.
- Noach - jeden z posledných Božích synov na predpotopnej Zemi.
- Noach - Boží syn, ktorý nedokáže žiť bez Božej milosti.
- Noach nekoná, aby sa zachránil, ale aby zachránil.
Potopa pokryla celú zem; svet sa vrátil do stavu, v akom bol, keď Boh pripravoval túto planétu na bývanie (1 Moj 1,2) - s výnimkou Noacha a tých, ktorí boli s ním v korábe. Opakovaný biblický výrok: "vody stúpali... veľmi sa rozmnožili na zemi... stále viac stúpali... vody ich presahovali o pätnásť lakťov a pokryli vrchy..." (7,18-20) naznačuje celosvetovú katastrofu. Slová, ktoré hovoria o rozsahu toho, čo všetko zahynulo, v protiklade k Noachovi a tým, ktorí zostali v korábe nažive, tiež dokazujú celosvetový rozsah potopy. Univerzálnosť potopy potvrdzuje aj to, že po celom svete sa zachoval v rôznej podobe príbeh o potope a zvyšky skamenelín sú rozšírené po celej zemeguli. Skrátka, tieto verše veľmi jasne hovoria, že potopa bola celosvetového rozsahu, nebola to len nejaká miestna udalosť. Je to dôležitý fakt, pretože mnohí kresťania, ovplyvnení niektorými vedcami, ktorí tvrdia, že nebola nijaká celosvetová potopa, pokladajú potopu len za lokálnu udalosť, a to aj napriek tomu, že je to v rozpore s jasným svedectvom Písma.
- Potopa zasiahla celú Zem, všetkých ľudí a všetky zvieratá.
- Potopa zničila všetko okrem hriechu.
- Hriech sa nedá zničiť ani vodou, ani ohňom.
Ak si prečítate len správu o Noachovi a potope z prvej knihy Mojžišovej, všimnete si, že nikde sa nehovorí o tom, že aj niekto iný mal možnosť vojsť do korábu. Ellen Whiteová jasne hovorí, že Noachova práca na stavbe lode mala byť pre svet svedectvom o tom, čo príde, a že Noach "v zúfalej túžbe, ktorú slovami nemožno vyjadriť, ich vyzval, aby hľadali útočisko v korábe, kým ho ešte môžu nájsť". (PP 65; PP 97) Vzhľadom na to, čo vieme o Bohu a jeho túžbe zachrániť celé ľudstvo (1 Tim 2,3.4), nás neprekvapuje, že Boh poskytol ľuďom šancu na vyslobodenie.
To, že do korábu vošla len Noachova rodina a zvieratá, nám veľa prezrádza o zvrhlom charaktere tejto generácie. Napokon, postaviť sa na stranu Noacha by znamenalo pokoriť sa a byť ochotný čeliť pohŕdaniu väčšiny. Znamenalo by to veriť v niečo, čomu si dobre nerozumel. Znamenalo by to pripustiť, že si v situácii, keď sa nemôžeš zachrániť sám, ale musíš sa spoliehať na Boha.
Dobrá správa, ktorá z toho všetkého vyplýva, je, že Boh vždy ponúka ľuďom možnosť uniknúť, vždy dáva ľuďom príležitosť vojsť do korábu. Ježiš, ktorého vidíme plakať nad Jeruzalemom, je ten istý Ježiš, ktorý prostredníctvom Noacha úpenlivo prosil ľudí, aby sa kajali. A je to pravdaže ten istý Ježiš, ktorý nás dnes naliehavo prosí a volá, aby sme s ním chodili presne tak, ako kedysi Noach.
- Noachovi nešlo iba o jeho vlastnú rodinu.
- Noachovi išlo o celú ľudskú rodinu.
- Noach mal rovnaký záujem o ľudí ako Boh, ktorému dôveroval.
"V tom je poučenie pre všetky ďalšie pokolenia. Noach vstúpil na spustnutú zem a skôr, než by si pripravil príbytok, postavil Bohu oltár. Dobytka mal pomerne málo a udržal ho s vynaložením veľkého úsilia. Pánovi však ochotne obetoval, lebo vedel, že všetko patrí jemu. Aj našou prvou starosťou by mala byť dobrovoľná obeť Bohu." (PP 72; PP 106)
Božia odpoveď je tu vyjadrená ľudskými slovami. Boh zničil svet, pretože všetky myšlienky srdca človeka boli zlé (1 Moj 6,5); tá istá myšlienka - o ľudskej zlobe - sa opakuje aj tu, po potope. Boh vyjadruje žalostnú skutočnosť, že ani napriek potope človek sám od seba nie je schopný zmeniť sa k dobrému. Zaujímavé je, že z toho, ako je tento text napísaný, sa zdá, že Božie rozhodnutie nezničiť opäť zem prichádza ako odozva na Noachovu obeť. Táto krvavá obeť je spojená so zasľúbením; nie je to dobrota človeka, čo vedie k novému zasľúbeniu, ale to, čo je vyjadrené obeťou. Boh ich chce ušetriť pred potopou napriek tomu, akí sú.
- Noach obetuje obeť vďaky za záchranu zhora.
- Noach bol zachránený nie preto, že bol dobrý, ale preto, že to chcel.
- Boh nezachraňuje podľa toho, akí sme, ale podľa toho, či chceme byť zachránení.
V knihe Patriarchovia a proroci si prečítaj kapitolu "Potopa". (PP 61-70; PP 90-104)
"Hoci sa spočiatku zdalo, že varovná zvesť prinesie plody pokánia, poslucháči sa neobrátili k Bohu a nekajali sa. Predpotopní ľudia boli podrobení skúške, no neobstáli v nej. Podľahli nevere a pridali sa k svojim predchodcom; zavrhli sväté posolstvo. Podaktorých varovné slová presvedčili natoľko, že síce boli ochotní podľa nich aj žiť, no nevedeli zniesť výsmech okolia a ponuku milosti odmietli. Čoskoro sa ocitli v radoch najzatvrdilejších a najodpornejších posmievačov, pretože nikto nie je tak nespútaný a bezočivo hriešny, ako tí, ktorých Duch Svätý už osvietil, ale oni ho zavrhli.
Všetci predpotopní ľudia neboli modloslužobníkmi. Mnohí sa pokladali za vyznávačov jediného Boha. Tvrdili, že ich modly sú len napodobeninami, ktoré im pomáhajú lepšie si predstaviť božskú bytosť. Práve títo ľudia boli medzi prvými, čo zavrhli Noachovu zvesť. Pri všetkej svojej snahe predstaviť Boha mŕtvymi rytinami, zostali voči jeho majestátu a moci slepí. Nepochopili ani svätosť, ani nemennosť jeho prikázaní. Čím viac sa hriech šíril, tým sa im javil menej hriešny. Nakoniec pokladali Boží zákon za neplatný, pretože sa utvrdili v názore, že trestať hriech odporuje Božej povahe, a popierali, že by nejaký súd mohol postihnúť zem. Keby vtedajší ľudia boli žili podľa smerníc Božieho zákona, mohli vo varovnom posolstve Božieho sluhu počuť Boží hlas. Stálym odmietaním svetla mali však zmysly natoľko zaslepené, že Noachovo posolstvo označili za výmysel." (PP 63.64; PP 95.96)
1. Predstavte si, že žijete v Noachovej dobe. Uveďte všetky dôvody, prečo by ste nemali veriť, že príde potopa. Čo sa z toho môžete naučiť nielen o nás a našej viere, ale aj o tom, ako môžeme pochopiť myslenie tých, ktorí neberú naše varovanie o čase konca vážne?