Biblické úlohy
Biblické úlohy
"Tak boli dokončené nebesá i zem a všetky ich voje." (1 Moj 2,1)
Po opise toho, ako bolo všetko stvorené, sa Mojžiš sústreďuje na ľudské bytosti a ich bezprostredné prostredie. Kým prvá kapitola odpovedá na otázku "Ako to všetko vzniklo?", druhá kapitola vysvetľuje, prečo sme tým, čím sme. Bez informácií, ktoré nám poskytuje druhá kapitola, by skúška vernosti Bohu a následný pád opísaný v tretej kapitole, boli pre nás nepochopiteľné.
Veľkolepú správu o stvorení vhodne dopĺňa dokonalý svet Adama a Evy, ktorí žili v záhrade obklopení rastlinami a zvieratami. Druhá kapitola Prvej knihy Mojžišovej predstavuje čitateľovi Biblie spoločenský rozmer ľudstva a umožňuje mu nahliadnuť do praveku a pôvodnej geogra?esveta.
Druhá kapitola sa tiež zaoberá takými Božími zriadeniami, ako je sobota, práca, domov a manželstvo. Človek ich dostal pred pádom do hriechu, preto až dodnes zostávajú základom ľudskej existencie, správania a šťastia. Aj keď od Edenu uplynulo naozaj veľa času, je ešte stále určitým modelom a vzorom zásad pre nás, ktorí žijeme za jeho bránami. Aké posolstvo je v tomto Božom zázname o nepadlom svete pre nás, ktorí poznáme len hriechom poznačenú existenciu?
V tejto úlohe budeme hovoriť o skutočnom raji, jednom z mála, ktorý môžeme vidieť až dodnes.
1. Vnímať raj ako reálne miesto na zemi a uvedomiť si, že len v reálnych podmienkach mohol človek prežívať reálne vzťahy.
2. Nájsť v tejto úlohe najdôležitejšie vzťahy pre život človeka:
- vzťah k Bohu (sobota)
- vzťah k majetku (záhrada)
- vzťah k ľuďom (žena)
3. Predstaviť si ideálne podmienky raja, v akých žili Adam a Eva, a zatúžiť prežívať rovnako blízky vzťah s Bohom ako Adam a Eva.
V minulej úlohe sme videli určitý postup v správe o stvorení - od tmy k svetlu, od samotnej vody k súši a vode, k oblohe, vegetácii atď. Vyvrcholením bolo stvorenie ľudských bytostí, najprv muža a potom ženy. Až keď to všetko bolo stvorené, dostávame sa k slovám v 1 Moj 2,1: "Tak boli dokončené nebesá i zem a všetky ich voje." Božie dielo stvorenia, ako to potvrdzujú tieto slová, bolo dokončené. Túto myšlienku naznačujú aj verše 1 Moj 2,2.3, ktoré hovoria, že Boh si "odpočinul" od svojho diela.
Aj keď podstatné meno "sobota" sa v 1 Moj 2 nenachádza, sloveso pre "odpočinul", z ktorého je slovo "sobota" odvodené, dokazuje, že tu naozaj ide o sobotu. (2 Moj 20,8-11) Tak ako šesť predošlých dní boli doslovné dni, tak aj sobota je doslovný deň.
To prvé, čo Boh vyhlásil za sväté, bol čas - siedmy deň. Prvou vecou, v Božom novom stvorení špeciálne "oddelenou", nebol nijaký vrch ani rieka, ani svätyňa, ale určitý časový úsek. Na základe toho vidíme, že sobota je niečo výnimočné, niečo univerzálne, niečo, čo nie je obmedzené nijakými geogra?ckýmihranicami,apretojenadosahkaždémučloveku bez ohľadu na to, kde žije.
- V siedmom dni Boh nič netvorí, len sa díva a zdieľa sa.
- Boh si odpočinul, aby mal výnimočný vzťah k tomu, čo stvoril.
- Prvá svätá vec na zemi je čas soboty, ktorý je oddelený pre tvorbu kvalitných vzťahov.
V 1 Moj 2 sa dej presúva zo stvorenia sveta do záhrady. Skôr ako sa začína druhá a odlišná správa o stvorení, druhá kapitola dopĺňa prvú kapitolu. Na vrchole pyramídy v prvej kapitole sú ľudia. V druhej kapitole sa stávajú stredobodom pozornosti. Svetlo re?ektorovsledujeľudsképokolenieavšetkoostatnéustupujedopozadia.
V prvej kapitole sa až na piatý deň stretávame s tým, že Boh stvoril "živého tvora", "živú dušu" (z hebrejského nefeš chajjah). Chajjah znamená život a nefeš je duša, bytosť. Je zaujímavé, že rovnaký výraz sa objavuje v 1 Moj 2,7.
Väčšinu ľudí prekvapí zistenie, že výraz preložený ako "živá duša" (1 Moj 2,7) pri stvorení človeka je použitý aj pri stvorení rýb, vtákov a plazov. Aj keď na rozdiel od týchto zvierat človek bol stvorený na "Boží obraz" (1 Moj 1,27), v čisto fyzickom zmysle je človek spätý so životom na zemi.
Biblia používa výraz "nefeš", aby naznačila rozmanitosť myšlienok (človek, osobnosť, život, bytosť). V Starej zmluve však nikdy neznamená všeobecne rozšírený názor nejakého samostatného vedomia nesmrteľnej podstaty, ktoré môže jestvovať nezávisle od tela. Je to pohanská grécka predstava, ktorá prenikla takmer do všetkých súčasných monoteistických náboženstiev.
- Vedecká štúdia hebrejského výrazu, ktorého význam je "živá bytosť".
- Živé bytosti v Gen 1 sú ako ľudia, tak aj zvieratá.
- Ako ľudia, tak ani zvieratá nie sú nesmrteľné.
Konkrétne zemepisné údaje vo veršoch 10-14 naznačujú, že podľa biblického pisateľa bol Eden konkrétne miesto, nie len určitý symbol alebo metafora. Niekoľko názvov vo veršoch 11-14 sa ľudia neskôr snažili aplikovať na popotopné oblasti a rieky. Potopa však zmenila zemský povrch našej planéty tak radikálne, že identi?kovaťpredpotopnézemepisné údaje so známymi miestami a riekami nie je možné.
Dokonca aj dnes môžeme vo svete poznačenom šesťtisícročným trvaním hriechu nájsť známky toho, aké nesmierne nádherné muselo byť pôvodné stvorenie. Stopy, ktoré zostali, hovoria o Božej úžasnej stvoriteľskej moci. Preto si sotva dokážeme predstaviť, ako Eden vyzeral a aká nádhera to musela byť.
Prečítaj si 1 Moj 2,15. Je zaujímavé, že Adam - aj keď žil v raji a mal všetko, čo potreboval - dostal za úlohu pracovať v záhrade. Hebrejské slovo preložené ako "obrábať" sa často používa vo význame "pracovať" alebo "slúžiť". To znamená, že ešte pred pádom do hriechu človek nemal nečinne sedieť, ale pracovať. Už to by nám malo pomôcť zbaviť sa názoru, že samotná práca je niečo zlé.
- Raj bolo konkrétne a reálne územie na našej zemi.
- Raj bolo miesto, ktoré by uspokojilo i najnáročnejšieho estéta.
- Raj neznamená vylihovanie. Raj znamená pracovať a starať sa o zverené.
Adam je v rajskej záhrade. Boh mu zverí panstvo nad zvieratami. Všetko má k dispozícii - s výnimkou jedného stromu. A predsa, Boh má preňho ešte niečo.
Žena mala byť mužovi "pomoc, ktorá mu bude roveň" (hebrejčina naznačuje, že ide o jeho "náprotivok" v zmysle ekvivalent). Prvá kniha Mojžišova hovorí o postavení ženy ako o niekom rovnocennom mužovi, ako o jeho náprotivku, partnerovi alebo doplnku. V jej spoločnosti muž nachádza najplnšie uspokojenie a s ňou sa delí o Boží obraz a Božiu podobu.
Vzhľadom na fyzickú stavbu tela nemohol Adam splniť príkaz z Moj 1,28 bez ženy. Aj keď Eva mala byť jeho spoločníčkou, manželkou a spolupracovníčkou v podmaňovaní si zeme a panstve nad prírodou, mala byť tiež niečo oveľa viac (por. 1 Moj 2,24).
Všetko ostatné, vrátane muža, vzišlo z prachu zeme; Eva vzišla z muža. Aj keď Biblia nevysvetľuje, čo tento rozdiel znamená, určite to nesvedčí o tom, že sa k nej mal správať ako k niekomu, kto mu je podriadený. Smutné je to, že v mnohých spoločnostiach sa so ženami zaobchádza takmer ako s otrokmi, preukazuje sa im málo úcty a majú málo práv, čo je mocným príkladom toho, ako hriech poznačil ľudské pokolenie.
- Žena je Boží darček pre muža.
- V raji bola plná rovnocennosť, úplná rovnoprávnosť a 100-percentná rovnosť šancí muža a ženy.
- Žena nie je z prachu. Je z muža a potrebuje mužovu opateru.
V 1 Moj 2,23 čítame, že Adam bol taký nadšený, že svoju manželku radostne privítal poéziou (verš 23 je prvým poetickým dvojverším v Biblii). Stvorenie Evy a následne uzavretie ich manželstva malo byť veľkým požehnaním. Jeden muž a jedna žena mali vytvoriť základ domova; základnú jednotku, z ktorej pochádza a jestvuje každý ľudský život. Bol to model, ako mali naplniť Boží príkaz: "Ploďte a množte sa, a naplňte zem..."
V tomto verši je predstavený Boží ideál pre manželstvo. Keď príde čas, aby muž opustil svojich najbližších - rodičov, z pozemských zväzkov má byť v prvom rade verný svojej manželke. Ona má zaujímať najpoprednejšie miesto, čo sa týka jeho náklonností. Tým, že manžel a manželka sa stanú jedným telom, Boh sledoval ich vzájomnú oddanosť a odovzdanie v manželstve. Biblické poradie "opustiť... priľnúť... a stať sa jedným telom" človek obracia naopak, čo má tragické následky.
- Prvý svadobný obrad s Jedným Sobášiacim a s Dvoma svadobnými Svedkami.
- Božie poradie vo vzťahu muža a ženy: opustiť rodičov, priľnúť k sebe, stať sa jedným telom.
- Ľudské poradie vo vzťahu muža a ženy: stať sa jedným telom, priľnúť k sebe, opustiť jeden druhého.
V knihe Patriarchovia a proroci si prečítaj kapitolu "Stvorenie". (PP 25-30; PP 46-51)
"Domov našich prvých rodičov mal byť vzorom domovov, keď ich deti začnú osídľovať zem. Tento domov, vyzdobený rukou samého Boha, nebol nijakým palácom... Boh uviedol Adama do záhrady... Všetko, čo obklopovalo svätý pár, je stálym poučením, že skutočné šťastie nespočíva v hýrivom prepychu, ale v spoločenstve s Bohom prostredníctvom toho, čo stvoril... Pýcha a ctibažnosť nie sú nikdy uspokojené. Ľudia skutočne múdri nájdu pravú, povznášajúcu radosť v tom, čo Boh pripravil na dosah všetkým." (PP 29; PP 49.50)
"V Písme čítame, že Eva bola stvorená z Adamovho rebra, čo znamená, že ho nemala ovládať, ani mu nemala byť natoľko podriadená, žeby s ňou mohol zaobchádzať ako s menejcenným stvorením. Mala byť pri ňom ako rovnocenná bytosť, ktorú bude milovať a chrániť. Ako časť muža - kosť z jeho kosti, telo z jeho tela - mala byť jeho druhým ja. Toto spojenie predstavuje úzku jednotu citového vzťahu obidvoch." (PP 26; PP 46)
1. Ako dnes rozumieme slovám v 1 Moj 1,27.28 o tom, že človek si má podmaniť zem a panovať na ňou? Čo to mohlo znamenať vtedy - pred pádom do hriechu, a čo to znamená teraz - po páde do hriechu? Aké posolstvo je v tom dnes pre nás? Aký vzťah máme mať k prostrediu, v ktorom žijeme?
2. Aký postoj zaujíma naša spoločnosť k ženám? Ktoré praktické veci môžeme urobiť, ak je to nevyhnutné, aby sme pomohli ženám, s ktorými sa zle zaobchádza? Čo by mohol a mal váš zbor urobiť, čo doteraz nerobil?
3. Sú vo vašom zbore manželstvá, ktoré prežívajú problémy? Ako im môžete praktickým spôsobom pomôcť prekonať toto ťažké obdobie?
"Satan presviedčal svätý pár, že porušenie zákona pre nich znamená len zisk. Či aj dnes nepočujeme podobné dôvody? Tých, čo zachovávajú Božie prikázania, aj dnes mnohí označujú za duševne obmedzených. O sebe však tvrdia, že majú širší rozhľad a väčšiu slobodu. Je to však len ozvena hlasu z raja: V ten deň, keď budete z neho jesť - keď prestúpite Boží zákaz - budete ako Boh." (PP 33; PP 55)
Západ slnka: 16.47