Biblické úlohy
Biblické úlohy
Aby sa človek stretol s Duchom Svätým, nemusí prečítať veľa strán z Biblie. Hneď v 1 Moj 1,2 čítame: "Zem však bola beztvárna a pustá; tma bola nad prahlbinou a Duch Boží vznášal sa nad vodami." Na posledných stránkach Biblie, v Zj 22,17, čítame: "A Duch i nevesta hovoria: Príď! a ten, kto počúva, nech povie: Príď! Kto žízni, nech príde, kto chce, nech si zadarmo naberie vody života."
Stránky Biblie, ktoré sa nachádzajú medzi týmito dvoma veršami, nám odhaľujú pôsobenie a službu Ducha Svätého. Platí to najmä o Novej zmluve, ktorá nám predkladá množstvo pohľadov na realitu, význam a pôsobenie Ducha Svätého, najmä pokiaľ ide o plán spasenia.
V tejto úlohe sa sústredíme na často nesprávne chápaný aspekt Ducha Svätého - jeho božstvo. Inými slovami, Duch Svätý nie je len nejaká neosobná sila, ktorá vychádza z Boha. Podľa kresťanského vyznania viery je Duch Svätý Boh; jedna z troch osôb božskej Trojice. Pozrime sa spolu na túto základnú biblickú náuku.
1. Všimnúť si nesprávne predstavy o Duchu Svätom a vymenovať zdroje týchto predstáv.
2. Nájsť spôsoby, akými Biblia opisuje Ducha Svätého ako osobnosť.
3. Skloniť sa v pokore pred Božou neobsiahnuteľnosťou a zároveň pred jednoduchosťou, s akou nám Biblia približuje Božiu neobsiahnuteľnosť v Otcovi, Synovi a Duchu.
Druhý z 28 základných vieroučných výrokov Cirkvi adventistov siedmeho dňa hovorí: "Boh je jeden: Otec, Syn a Duch Svätý; jednota troch súvečných Osôb." (ZVV 16) Inými slovami, adventisti - spolu s miliónmi ostatných kresťanov - veria v trojjediného Boha, čo znamená, že je jeden Boh, ktorý existuje v troch osobách. Aj keď to nie je jednoduché pochopiť, biblické svedectvo o tejto pravde je mocné a presvedčivé. To, že niečo nevieme plne pochopiť - najmä pokiaľ ide o prirodzenosť samotného Boha -, nie je dôvod na to, aby sme to odmietli.
1 Moj 1,26
1 Moj 3,22
1 Moj 11,7
Iz 6,8
Ján 1,1-3
Ján 8,58
"Otec je celou plnosťou Božstva telesne, zraku smrteľníka je neviditeľný. Syn je celou plnosťou zjaveného Božstva. Božie slovo vyhlasuje, že je obrazom jeho podstaty... Tešiteľ, ktorého Kristus sľúbil poslať po svojom nanebovstúpení, je Duch v celej plnosti Božstva. Všetkým, ktorí veria v Ježiša Krista ako osobného Spasiteľa, zjavuje moc Božej milosti. Sú tri živé osoby nebeskej Trojice, v meno týchto troch všemocných bytostí - v meno Otca, Syna i Ducha Svätého - sú pokrstení tí, ktorí prijímajú Krista živou vierou. S tými, ktorí sú poslušní nebu, spolupracujú v ich úsilí žiť novým životom v Kristovi." (Ev 614.615)
- Trojjedinosť - jedno z tajomstiev o Bohu.
- Milióny kresťanov veria v Trojicu.
- Biblia hovorí o troch božských osobách - preto veríme v Trojjedinosť.
Mnohí ľudia nemajú problém predstaviť si Otca ako Boha. Veď Boh je tým, čím je typický otec. Aj predstava Ježiša ako Boha - ako plne božskej bytosti predstavenej v ľudskej podobe, aj keď je to trochu ťažšie pochopiteľné - sa napriek všetkému dá pochopiť. Pre mnohých je však oveľa ťažšie porozumieť, že Duch Svätý je tiež skutočný Boh. Oveľa jednoduchšie je považovať Ducha Svätého nie za Boha samotného, ale za nejaký druh neosobnej sily, akúsi božskú energiu a moc (ako je napríklad gravitácia), ktorá vychádza z Boha a preniká do sveta.
Biblia však jasne hovorí, že Duch Svätý je Boh. To znamená, že Duch Svätý je - práve tak ako Otec a Syn - jednou z osôb Božstva.
1 Moj 1,2
Mat 1,20
Mat 28,19
Ján 14,16
Sk 5,3.4
Rim 8,11
1 Kor 2,10.11
Vlastnosti pripísané Duchu Svätému, vrátane pravdy (Ján 16,13), života (Rim 8,2) a všemohúcnosti (1 Kor 2,10.11), sú pripísané aj Bohu. Ježiš hovorí, že rúhavé slová vyslovené proti nemu môžu byť odpustené, ale vyslovené proti Duchu Svätému odpustené byť nemôžu (Mat 12,31.32). To by nedávalo až taký zmysel, keby Duch Svätý bol niekto menej ako Boh. Sotva by sme pochopili verš Mat 1,20, ktorý hovorí, že Ježiš bol počatý v Márii z Ducha Svätého, keby Svätý Duch nebol skutočným Bohom (pozri 1 Moj 1,2).
- Z ľudského hľadiska je nám oveľa viac bližší Otec alebo Syn, než Duch.
- Ľudské predstavy o DS: sila, energia, žiarenie.
- Päť dôvodov pre skutočnosť, že DS musí byť Boh.
V týchto dvoch veršoch sú výrazy Boh a Duch Svätý použité zameniteľne. Peter tu dáva Ducha Svätého a Boha Otca na rovnakú úroveň. Sú to veľmi dôležité verše, ktoré ukazujú na božstvo Ducha Svätého.
1 Kor 12, ako aj kapitoly 13 a 14, hovoria o Božích daroch alebo schopnostiach, ktorými Boh obdaril členov cirkvi. Je zaujímavé, že Pavel tu používa rovnakú zámenu, akú použil Peter v rozhovore s Ananiášom a Zafírou. Výrazy Duch v 1 Kor 12,4-11 a Pán a Boh vo veršoch 5.6 a 28 sú použité zameniteľne.
Ježiš sa tu obracia na svojho Otca ako na seberovnú bytosť a žiada o dar pre svojich nasledovníkov. Pre výraz "iného" je tu použité grécke slovo "allos", čo znamená "iný rovnakého druhu", v protiklade k výrazu "heteros", ktorý znamená "iný odlišného druhu". Ježiš chcel poslať učeníkom a nasledujúcim generáciám svojich nasledovníkov Niekoho, kto je ako On sám - to znamená tiež Bohom. Predtým dával Ježiš sám seba do súvisu so svojím Otcom, teraz sa dáva do súvisu s Duchom. Z toho vyplýva, že všetci sú si rovní - sú to osoby Božstva.
- Biblia na niektorých miestach stotožňuje Ducha Svätého s Bohom.
- Duch Svätý nie je "heteros". Je taký istý ako Syn a Otec.
"Choďte teda a učte všetky národy, krstiac ich v meno Otca, i Syna, i Svätého Ducha." (Mat 28,19)
Kresťania boli často - a niekedy ešte aj sú - obviňovaní z toho, že sú polyteisti (uctievajú viac ako jedného Boha). Je to falošné obvinenie. Ako kresťania uznávame, že existujú tri osoby Božstva, ktoré sú "jedno v zámeroch, v myslení, v charaktere, ale nie v osobe". (CZ 300; MH 422) Kresťanstvo nie je viera v troch odlišných bohov, ale viera v jedného Boha, ktorý sa prejavil v troch osobách pôsobiacich navzájom v dokonalom súlade.
"Náš Boh" by sme v tomto verši mohli preložiť aj ako "naši Bohovia". Aj keď Židia boli silní monoteisti, napriek tomu používali meno pre Boha v množnom čísle. Inými slovami, tento "jeden" Boh je opisovaný podstatným menom v množnom čísle.
Celé stáročia vedú učenci diskusiu o zmysle a význame množného čísla (plurálu) použitého nielen tu, ale aj na iných miestach Písma v súvislosti s Bohom. Židovskí i kresťanskí teológovia predložili svoje vysvetlenia plurality Božstva. Ako veriaci v trojjediného Boha by sme to mohli pokladať za dôležitý argument na podporu nášho stanoviska, ale nie za jednoznačný dôkaz. Existuje iný, oveľa konkrétnejší biblický dôkaz, ktorý potvrdzuje naše chápanie Božej podstaty.
- Trojjedinosť - dogma, ktorá nám aspoň trochu pomáha chápať nepochopiteľné.
- Gramatika sa pokúša sprostredkovať nesprostredkovateľné.
- Boh je jeden, gramatika Ho však opisuje plurálom.
Pretože Ježiš prišiel na zem ako človek, v ľudskej podobe, nemáme problém predstaviť si ho ako človeka s určitými charakterovými vlastnosťami. V protiklade k tomu si Ducha Svätého často predstavujeme ako "to", nejaké neosobné bytie alebo moc. Biblia však predstavuje Ducha Svätého ako osobnosť s inteligenciou (Ján 14,26; 15,26; Rim 8,16), vôľou (Sk 16,7; 1 Kor 12,11) a citovými postojmi (Ef 4,30).
Biblia tiež pripisuje Duchu Svätému konanie, ktoré dokazuje, že ide o osobu. Duch Svätý výslovne hovorí (1 Tim 4,1), poveruje ľudí poslaním (Sk 10,19.20), bráni ľuďom ísť na niektoré miesta (Sk 16,7), dáva príkazy (Sk 11,12), určité veci nedovoľuje (Sk 16,6), povoláva kazateľov evanjelia (Sk 13,2), určuje rozsah ich povinností (Sk 20,28) a je sprostredkovateľom (Rim 8,26.27). Takéto vlastnosti a činy sa obvykle dávajú do súvisu s ľudskou bytosťou, nie s nejakou silou alebo vplyvom.
Aj keď je slovo "Duch" v gréčtine stredného rodu, biblickí pisatelia pri zmienkach o ňom používajú mužský rod. Keď Duch hovorí sám o sebe, používa zámeno pre prvú osobu - "mi" (Sk 13,2). Preto je vhodné v súvislosti s Duchom Svätým používať "on". Stredný rod v gréčtine bezpochyby prispel k použitiu obvyklých výrazov a symbolov, ktoré Biblia používa, aby predstavila jeho podstatu a pôsobenie - oheň, vietor, olej, pečať atď.
- Gramatika a Duch Svätý.
- Duch Svätý nie je "to", ale On.
- Biblia opisuje Ducha Svätého ako osobnosť.
"Potrebujeme si uvedomiť, že Duch Svätý - ktorý je rovnako osobou, ako je Boh osobou - sa prechádza po tejto zemi." (Ev 616)
"Duch Svätý je osobnosť, inak by nemohol dosvedčovať nášmu duchu, že sme Božie deti´ (Rim 8,16). Musí byť tiež božskou osobou, inak by nemohol odhaliť tajomstvá ukryté v Božej mysli. Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani veci Božie nepozná nik, len Duch Boží. (1 Kor 2,11)
Pôsobenie kniežaťa zla môžeme premôcť jedine Božou mocou, ktorá je v tretej osobe Božstva - v Duchu Svätom.
Máme spolupracovať s troma najväčšími mocnosťami neba - Otcom, Synom a Svätým Duchom. Oni budú pôsobiť prostredníctvom nás, takže sa staneme Božími spolupracovníkmi." (Ev 617)
1. Hovorme spolu v triede o svojej osobnej skúsenosti s Duchom Svätým, o tom, ako zmenil náš život.
2. Pochopiť myšlienku pluralitnej podstaty jedného Boha nie je ľahké. Naše chápanie má svoje hranice. Prečo by napriek tomu tieto hranice nemali prekážať našej viere v biblické učenie o trojjedinom Bohu? Inými slovami, ak chceme niečomu veriť, musíme tomu dokonale rozumieť?