Ježišovo vzkriesenie je zárukou pravdivosti jeho slov. Je živým podobenstvom o Božej moci, ktorá pôsobí aj dnes v našich životoch.
Moc vzkriesenia je reálna. Ján 20 je vyvrcholením Jánovho evanjelia. V istom zmysle sa Ježišovou smrťou na kríži naplnili slová: "Je dokonané!" (Ján 19,30)
V istom zmysle však zostal tento príbeh nedokončený. Keby Ježiš nevstal z hrobu, neexistovala by kresťanská cirkev. Ježišovo vzkriesenie zmenilo zjavnú porážku na víťazstvo. Vzkriesenie je mocný Boží čin, podobne ako stvorenie a odchod z Egypta.
Nová zmluva zaznamenáva jedenásť samostatných zjavení Ježiša Krista po vzkriesení (pozri časť na piatok), z ktorých tri sú v Ján 20 (10-18; 19-23; 24-29) a štvrté v Ján 21. Ich najdôležitejším posolstvom je azda to, s čím sa stretávame aj v celej knihe - skutočnou kresťanskou skúsenosťou nie je vidieť alebo sa dotýkať, ale veriť Ježišovým slovám, ktoré vyriekol buď ako človek, alebo prostredníctvom písaných svedectiev svojich učeníkov.
1. Nezabúdať na to, že vzkriesenie je reálna udalosť.
2. Pripomenúť si vzkriesenie ako mocný Boží čin.
3. Rozumieť, že zjavenia Ježiša Krista po jeho vzkriesení vedú k viere v jeho slovo.
Mnohí svedkovia vzkriesenia nás uisťujú o tom, že učeníci nepísali o vzkriesení preto, aby si zachovali dobrú povesť. Kým títo svedkovia žili, ich rozprávania mohli ľudia porovnávať a overovať. (Luk 1,1-4)
Pre druhú generáciu kresťanov bol najväčším dôkazom Ježišovho vzkriesenia prázdny hrob. Prázdny hrob je charakteristickým znakom tohto evanjelia. Realitu prázdneho hrobu by sme sotva mohli pochopiť, keby Ježiš nebol vstal z mŕtvych. Prišli Ježišovi nepriatelia a vzali jeho telo z hrobu? Ukradli jeho telo učeníci, aby vzbudili dojem, že bol vzkriesený? Zajtra uvidíme, že nič z toho sa nestalo. Najlepším vysvetlením prázdneho hrobu (ak však človek nemá sklon popierať možnosť vzkriesenia) je to, že Ježiš bol naozaj vzkriesený z mŕtvych.
Pre ďalšiu generáciu kresťanov malo posolstvo o tomto krátkom stretnutí Márie a Ježiša veľký význam. Aj keď Mária stála blízko Ježiša, jej oči boli také zaslepené slzami, že ani netušila, s kým má tu česť. Vôbec nevnímala jeho osobnú prítomnosť, kým nevenovala pozornosť jeho slovu. Vďaka evanjeliám máme toto slovo aj my.
1. Učeníci neveria, že Ježiš vstal z mŕtvych.
2. Mária Magdaléna neverí, že Ježiš bol naozaj vzkriesený.
3. Ježiš je napriek tomu živý a jeho hrob prázdny.
Prvá generácia kresťanov len veľmi ťažko uverila, a to napriek tomu, že hrob bol prázdny a Mária sa s ním osobne stretla. Všetci museli Ježiša uvidieť na vlastné oči skôr, než sa dokázali vzdať ostatných vysvetlení o prázdnom hrobe. Len milovaný učeník uveril bez toho, aby Ježiša najprv uvidel (Ján 20,8). Stal sa tak predstaviteľom viery, k akej budú musieť dospieť ďalšie generácie a akú Ježiš požehná.
Ako sa to stalo, že hrob bol zrazu prázdny? Ježišovi nepriatelia určite nemali dôvod vziať jeho telo z hrobu. Keby to aj boli urobili, prečo nepredložili jeho telo ako dôkaz, že nevstal z mŕtvych?
Je dostatočne jasné, že učeníci ani nemohli, ani nezamýšľali ukradnúť Ježišovo telo. Skutočnosť je taká, že napriek tomu, že im stále pripomínal, čo má pred sebou, učeníci neverili, že Ježiš dovolí, aby bol ukrižovaný. Keby učeníci ukradli jeho telo, ich neskoršie správanie by bolo úplne nevysvetliteľné. Kto by znášal posmech, muky a smrť kvôli niečomu, čo sa nikdy nestalo?
Pán, aby nám pomohol uveriť v Ježišovo vzkriesenie, dal nám okrem jasného biblického svedectva aj logický a historický dôkaz. Ak vstal Kristus z mŕtvych, nijaký zázrak nie je nemožný. Nech ho prosíme o čokoľvek, môže to urobiť, ak to je podľa jeho vôle. Naše vlastné vzkriesenie je zaručené istotou jeho vzkriesenia. Tá istá božská moc, ktorá vzkriesila Ježiša z mŕtvych, môže priniesť život a zdravie do tých najbeznádejnejších ľudských situácií.
1. Jediný učeník uveril bez toho, aby Ježiša najprv uvidel.
2. Vzkriesenie je istota, že zázrak v našom živote je možný.
"Pre neho som všetko stratil a pokladám za odpadky... aby som poznal jeho a moc jeho zmŕtvychvstania," napísal Pavel Filipanom (Fil 3,10). Ježišovo vzkriesenie bolo najveľkolepejšou udalosťou všetkých čias.
Jadrom kresťanskej viery je svedectvo Novej zmluvy, že Ježiš vstal z mŕtvych. Moc Ježišovho vzkriesenia je základom mocných Božích činov v živote kresťanov (2 Kor 5,14-17). Moc vzkriesenia je aj dnes základom neobmedzenej moci v živote kresťanov. Prečo potom túto "neobmedzenú moc" v mnohých dnešných zboroch nevidno? Prečo tak málo badáme mocnú Božiu ruku v sekulárnom svete?
Jedna z tých hlavných myšlienok Starej zmluvy súvisí s pamätaním si a zabúdaním. Kedykoľvek Izraelci zabudli na mocné činy, ktoré pre nich Boh vykonal, vytratilo sa spomedzi nich vedomie jeho moci a prítomnosti. Keď pamätali na mocné Božie skutky v minulosti, v ich živote sa oživovala moc týchto činov. Skutočnou podstatou duchovného života v Starej zmluve bolo pripomínanie si mocných Božích činov.
Keď si Izraelci pripomínali mocné Božie činy v dejinách, sila pôvodného skutku začala opäť pôsobiť aj v ich živote (2 Par 20,1-30).
Čo fungovalo v starozmluvných časoch, funguje aj v novozmluvnej dobe. Kríž a Ježišovo vzkriesenie sú Božími najväčšími činmi. V stálom pripomínaní si týchto udalostí je moc. To je dôvod, prečo nevyhnutnou súčasťou kresťanovej skúsenosti je podeliť sa o svoju vieru. Kde sa mocné Božie činy nepripomínajú, tam nie je ani moc. Rozprávanie o tom, čo Boh pre nás vykonal, oživuje a reformuje. Moc vzkriesenia mení formálnu zbožnosť na živú a mocnú!
1. Vzkriesenie je jadrom kresťanskej viery.
2. Kde sa v cirkvi na to zabúda, tam nie je ani moc.
3. Rozprávanie o tom, čo Boh pre nás vykonal, oživuje a reformuje.
Ján 21 mnohí nazývajú ako epilóg (doslov) k štyrom evanjeliám, pretože nasleduje po stati, ktorú pokladajú za záverečné slová tohto evanjelia (Ján 20,30.31). Ján 21 rozpráva príbeh o tom, ako sa učeníci po Ježišovom zmŕtvychvstaní stretli s ním v Galilei. Ježiš sa im postará o bohatý úlovok (v. 1-6), pripraví im raňajky (v. 7-14) a potom má na brehu vážny rozhovor s Petrom (v. 15-23).
Máme dojem - najmä z Jánovho evanjelia - že Ježiš sa po vzkriesení zjavoval príležitostne a skôr nečakane. Mária, desiati učeníci, Tomáš a teraz siedmi učeníci - tí všetci sú prekvapení, keď sa im Ježiš zjaví tak náhle a nečakane. V istom zmysle Ježiš dokončil svoju službu učeníkom vo vrchnej dvorane (Ján 13-17). Po vzkriesení im toho povedal veľmi málo, aspoň podľa záznamov v evanjeliách. Cieľom jeho zjavovania sa učeníkom zrejme nebolo ešte ich niečo naučiť, ale skôr potvrdiť realitu svojho vzkriesenia.
V to ráno bolo pri raňajkách pomerne ticho (pozri TV 566). Učeníci sa stretávali s Ježišom ako človekom, no predsa sa zdá, že jeho osobná prítomnosť im nepriniesla žiadne výhody. Len príchod Ducha Svätého im dá spoľahlivú istotu a je rovnako účinný pre prvú aj druhá generáciu.
1. Ježiš sa zjavuje učeníkom pri Tiberiadskom mori.
2. Zjavuje sa, aby potvrdil realitu svojho vzkriesenia.
Verše 15-17 opisujú trojnásobné zopakovanie otázky, Petrovej odpovede a Ježišovej reakcie na Petrovu odpoveď. Takýto prístup by sa nám mohol zdať od Ježiša dosť netaktný. Ježiš ním však chce, aj za cenu, že to bude bolieť, preniknúť do hĺbky Petrovej bytosti. Jeho sebadôvera ho postupne opúšťala. Nakoniec mu nezostalo už nič iné, len istota, že Ježiš pozná jeho srdce a vo svojich súdoch bude spravodlivý.
Bolesť, strata, núdza a úzkosť sú veci, ktoré privádzajú ľudí do situácií, v ktorých môžu duchovne porásť. Často je pôvodcom tejto bolesti sám Ježiš, podobne ako to bolo v Petrovom prípade. Ježiš nie je spokojný s rýchlou a povrchnou odpoveďou. Trvá na tom, aby odpoveď vyvierala z hĺbky srdca a vyjadrovala skutočné pocity a pohnútky tých, ktorých miluje.
Petrova skúsenosť ukazuje, že každý vzťah s Ježišom má svoje výšiny i pády. Podľa čoho vieme, že sme prijatí aj napriek tomu, čo sme povedali, čo sme si mysleli, alebo čo sme urobili?
1. Poznať, v akého Boha veríme. Boh miluje hriešnikov! Nemáme hovoriť, že na hriechu nezáleží, ale že bez ohľadu na to, čo sme v minulosti urobili, dnes môžeme začať znovu. Práve vtedy, keď sa cítime najhoršie, najviac potrebujeme jeho milosť!
2. Povedať o sebe pravdu. Biblia to nazýva vyznanie. Vyznať znamená pozrieť sa pravde do očí a byť voči Bohu čestný.
3. Prosiť o odpustenie (1 Ján 1,9). Boh nám nedáva celý zoznam podmienok, ktoré musíme splniť, aby nám odpustil. Tieto podmienky už splnil Ježiš Kristus.
4. Rozhodnúť sa navždy hriech zanechať. Najlepšie je vopred myslieť na následky, ktoré nám prinesie zotrvávanie v tomto hriechu.
Mysli na tieto kroky vždy, keď zápasíš s pokušením.
1. Ježišov rozhovor s Petrom.
2. Štyri kroky, ktoré vedú zo zlyhania.
"Ježiš sa viackrát snažil poodhaliť učeníkom budúcnosť, ale oni o jeho slovách príliš neuvažovali. A práve preto ich Ježišova smrť tak prekvapila. Keď sa neskôr ohliadli do minulosti a poznali následky svojej nevery, boli veľmi skormútení. Po ukrižovaní neverili, že Kristus vstane z mŕtvych. On im síce jasne povedal, že na tretí deň vyjde z hrobu, no oni boli tak zmätení, že nechápali, čo tým mienil. Pre túto svoju nechápavosť zostali v hodine jeho smrti celkom zúfalí. Prežívali trpké sklamanie. Ich viera nevedela preniknúť cez mračná, ktorými im satan zastrel obzor. Všetko im pripadalo temné a tajomné. Koľko utrpenia si mohli ušetriť, keby boli verili Spasiteľovým slovám!" (SA 19)
1. Sú situácie, keď je lepšie byť skeptický ako Tomáš? Ako zistíme, či naše pochybnosti sú opodstatnené?
2. Ako zistíme, či bolesť, ktorá nás v živote zastihla, je od Boha? Potrebujeme to vedieť? Nie je jednoduchšie poprosiť Pána: Pane, nech je jej príčinou čokoľvek, prosím, pomôž mi poučiť sa z nej.
3. Keby ťa niekto požiadal, aby si mu dal nejaké dôkazy o vzkriesení Ježiša Krista, čo by si povedal?
Moc vzkriesenia nás presviedča nielen o tom, že to, čo je napísané o Ježišovi, je pravda, ale usvedčuje nás aj o hriechu a poskytuje základ pre živý a silný vzťah s Ježišom. Nič sa nevyrovná pokoju, ktorý človek prežíva ako dôsledok úplného odovzdania sa do Božej vôle. Nič sa nevyrovná radosti, akú prežívaš, keď máš čisté svedomie. Kresťanstvo už trvá 2000 rokov, pretože sa nič nevyrovná životu, ktorý žiješ, keď máš živý vzťah s Ježišom Kristom. Môžeš sa nechať viesť svojimi pocitmi a nazvať to kresťanstvom. Ale prežívať skutočné kresťanstvo je tá najúžasnejšia vec na tomto svete. Prečo sa uspokojiť s tým, čo je menej?
Západ slnka 18.06