Biblické úlohy
Biblické úlohy
Ježiš sa neuspokojí s uzdravením len tela alebo ducha. Chce obnoviť celého človeka. Pravá viera sa dotýka každej oblasti života: telesnej, duševnej aj duchovnej.
K novému životu v Kristovi patrí "skoncovať s minulosťou". U Jána 5 čítame príbeh muža, ktorý padol tak hlboko, ako človek len môže padnúť a zostať pritom nažive. Ochrnutý na tele, hriechom zasiahnutý v mysli a srdci ani nežiada Ježiša, aby ho uzdravil. Ježiš sa rozhodne urobiť z tohto človeka sobotný príklad svojej nezmernej moci vrátiť život takmer mŕtvemu človeku. Obnoví život tohto človeka nielen z telesnej stránky, ale vyzýva ho na spoluprácu pri uzdravení celého človeka.
Keď ho náboženskí predstavitelia obvinili, že znesväcuje sobotu, Ježiš zjavuje svoju božskú prirodzenosť činom. Uzdravením tohto muža pri rybníku nám Ježiš ponúka krásne svedectvo o svojom božskom pôvode a poslaní. Je viac než obyčajný človek, dokonca viac než Mesiáš. On je Darca života. Tak sa príbeh o uzdravení pri rybníku Betezda stáva ďalším živým podobenstvom o božskom Stvoriteľovi, ktorý sa stal človekom a žil medzi nami.
1. Preštudovať ďalšie živé podobenstvo o božskom Stvoriteľovi.
2. Objaviť v príbehu, že Ježiš obnovuje človeka ako celok.
3. Ozrejmiť si, že k novému životu v Kristovi patrí "skoncovať s minulosťou".
4. Mať radosť z jednoduchej pravdy o Stvoriteľovi, ktorý sa stal človekom a žil medzi nami.
Meno Betezda môžeme preložiť ako "Dom milosrdenstva". Ježiš preukazuje milosrdenstvo na mieste, kde ľudia milosrdenstvo hľadajú. Do rybníka Betezda pritekal tzv. "občasný" potok, čo by azda mohlo vysvetľovať občasné zvírenie vody.
Tvoja odpoveď na túto otázku zrejme závisí od prekladu Biblie, ktorý používaš. Staršie preklady zaznamenávajú, že anjel Pánov rozvíril liečivú vodu. Oveľa staršie biblické rukopisy však túto časť príbehu vynechávajú (mnohé preklady sú preto bez verša 4). Aj keď Ellen Whiteová bežne používala starší anglický preklad (King James Bible), zjavne odmietala tvrdenie, že vodu v rybníku vírili anjeli.
"Z času na čas sa voda v tomto jazere zvírila a všeobecne sa verilo, že ide o pôsobenie nadprirodzenej sily a že ten, kto po zvírení vstúpi do vody prvý, uzdraví sa, čo by ho trápila akákoľvek choroba." (TV 130) Keby sa tradičné čítanie ukázalo ako správne, Bohu by bolo určite cudzie zriadiť uzdravujúci mechanizmus, v ktorom tí najmenej chorí sú zvýhodnení pred tými, ktorí to naozaj potrebujú. V priamom kontraste k tomu Ježiš prichádza na miesto nemilosrdného milosrdenstva a všíma si človeka, ktorý má podľa tejto všeobecnej tradície najmenšiu šancu stať sa kandidátom uzdravenia.
1. Ježiš je tam, kde ľudia hľadajú milosrdenstvo.
2. Nevysvetliteľné nemusí byť nevyhnutne prejavom Božej moci.
3. Zvírená voda nie je prejav Božieho milosrdenstva.
4. Hľadajme dnešné Betezdy s "chorými".
Predovšetkým, Ježiš uzdravil človeka, ktorého si náhodne vybral z celého davu ľudí. Bol to človek, ktorý Ježiša nevyhľadal, ktorý ho dokonca ani nepoznal a ktorý skôr, než bol uzdravený, neprejavil žiadnu vieru v neho. Jeho jediným právom na Ježišovu pozornosť bolo azda to, že bol tým najväčším úbožiakom zo všetkých prítomných.
Ako veľmi sa to podobá na Boha! V rozhodujúcich okamihoch nášho života cítime Božiu ruku tam, kde sme o pomoc neprosili, ani si to nezaslúžili. Boh to tak robieva. Nevyhovára sa na hriech. Takto môžeme okúsiť jeho milosť, ktorá nám pripomína, že sme od neho úplne závislí.
Druhým prekvapujúcim aspektom tohto príbehu je, že Ježiš sa rozhodol uzdraviť tohto človeka v sobotu. Rabíni dovoľovali v sobotu vykonať niečo mimoriadne, ak šlo o naliehavý prípad, ale toto nebolo nič nevyhnutné. Ježiš to však zámerne robí práve v sobotu. (Pozri Mat 12,12 - podľa toho teraz konal.) "Sobota nemala byť dňom číreho ničnerobenia... Uzdravenie chromého bolo v dokonalom súlade so zákonom." (TV 135)
Príbeh o uzdravení chorého sa stal živým podobenstvom znázorňujúcim pravdu z Ján 5,21: "Lebo ako Otec kriesi a oživuje mŕtvych, tak aj Syn oživuje, koho chce." Ježiš dáva život, komu chce, pretože jeho životodarná moc nepozná žiadne hranice.
1. Boh najviac pomáha vtedy, keď si to najmenej zaslúžime.
2. Boh pomáha vtedy, keď to najmenej očakávame.
3. A Boh to tak robí zámerne.
Keď Ježiš povedal mužovi "už nehreš", naznačil tým najmä to, že jeho choroba bola v určitom zmysle vyvolaná hriechom. Zotrvávaním v hriechu sa jeho ochrnutie mohlo vrátiť. Preto Ježiš prikazuje človeku prestať s tým, čo stále robil; aj vtedy, keď ho Ježiš stretol v chráme. Z toho vyplýva, že tento muž istým spôsobom zotrvával v hriechu, a to aj v čase svojej choroby. O akom hriechu tu Ježiš hovorí? Ochrnutý človek nemôže vykrádať banky, cudzoložiť, ani nikoho zabiť. Ide tu o hriech jeho mysle, jeho myšlienok, postojov a predstáv.
Kým uzdravenie tela bolo u tohto človeka z Ježišovej strany jednoznačne činom milosti, na svojom celkovom uzdravení sa mal určitou mierou podieľať aj on sám. Hriech nás nielen oddeľuje od Boha, ale prináša so sebou pretrvávajúce následky, ktoré časom zničia kvalitu všetkých aspektov života človeka.
Dôsledky hriechu sa nemusia prejaviť len telesnou ujmou na zdraví a chorobou. Hriech ovplyvní aj citovú, duchovnú a psychickú oblasť života. Všetky tieto oblasti môžu a majú byť podriadené vzťahu s Ježišom. Úprimné chodenie s ním ovplyvní všetko - zjasní výraz našej tváre, upokojí naše emócie, zohreje srdce a dodá telu novú energiu. Skutočná viera ovplyvní každú oblasť života.
Napriek tomu väčšina kresťanov bez problémov priznáva, že ich vnútorný, a najmä citový život, je dokonca aj po obrátení nestabilný. Táto stať nám chce povedať, že pri našom uzdravení od hriechu a jeho účinkov zohrávame v spolupráci s Ježišom aktívnu rolu.
1. Chorý hrešil, i keď sa nehýbal.
2. Hriech sa netýka len našich činov, ale i postojov.
3. Hriech prináša so sebou pretrvávajúce následky.
Ježiš povedal, že len nasleduje príklad svojho Otca, ktorý "až dosiaľ" pracuje v sobotu. Božie konanie je vzorom pre naše aktivity v sobotu.
Židovskí pisatelia tej doby uznávali, že Božie konanie v sobotu môžeme vidieť v rodení, zomieraní, žiare slnka, daždi a neustále tečúcich tokoch riek. Židia si uvedomili, že Ježiš si robí nárok na rovnaké privilégiá v sobotu, aké má Boh. Uzdravením v sobotu Ježiš vyhlásil, že je rovný Bohu.
"Mal by Boh azda slnku zakázať svietiť v sobotu... Mala by pšenica a kukurica prestať rásť a malo by zrejúce hrozno prestať dozrievať?...
V tom prípade by ľudia prišli o plody zeme a požehnanie, ktoré pre život potrebujú... Kto zanedbáva pomoc trpiacim v sobotu, nebude bez viny. Bohom posvätený deň bol určený pre človeka a skutky milosrdenstva úplne súhlasia s týmto Božím zámerom. Boh nechce, aby jeho stvorenie trpelo čo i len hodinu, ak jeho utrpenie možno zmierniť v sobotu či v ktorýkoľvek iný deň." (TV 134)
Ježiš ukazuje, že robí to isté, čo jeho Otec - dáva život (v. 20.21.26.28.29) a súdi (v. 22.27.30). Keď na zemi robí to, čo jeho Otec hovorí, chce tým povedať nielen to, že Otec je Život, ale dokázať tiež pravdivosť svojho tvrdenia o svojom božstve (v. 19-23). Nikomu nenecháva možnosť veriť v Otca a ignorovať pritom jeho tvrdenia o sebe samom (v. 23).
1. Sobota - deň určený pre človeka a skutky milosti.
2. Ježiš ukazuje, že robí to isté, čo jeho Otec.
3. Ježiš dokazuje pravdivosť svojho tvrdenia o svojom božstve.
Včera sme hovorili o tom, čo Ježiš povedal o sebe. Boli to silné slová, ktoré by z úst ktoréhokoľvek iného človeka, ktorý kedy žil, zneli falošne. Ježiš zrejme považoval za potrebné dosvedčiť, čo o sebe povedal.
Ježiš uznáva, že nepodložené svedectvo o sebe je nedostačujúce (5,31). Jedným zo základných princípov judaizmu je, že pravda má byť potvrdená svedectvom minimálne dvoch svedkov (5 Moj 19,15; por. Zj 11,3-13). Preto Ježiš pridáva k svojmu vlastnému svedectvu svedectvo Jána Krstiteľa, svedectvo svojich skutkov, svojho Otca a svedectvo Písma, čím zdvojnásobuje minimum svedectva potrebného na potvrdenie pravdivosti (Ján 5,31-40).
Ježiš sa ešte odvoláva na toho najuznávanejšieho svedka v judaizme - Mojžiša. Mojžiš slúžil ako prostredník medzi Bohom a Izraelom (2 Moj 32,7-14). V Ježišových slovách sa však Mojžiš mení na sudcu (Ján 5,45-47). Jeho slová odsúdia tých, ktorí odmietajú Ježiša, pretože o Ježišovi písal a pripravoval mu cestu. Posledné slovo má Ježiš: "Ale ak neveríte jeho písmam, akože uveríte mojim slovám?!" (v. 47)
Tu sa začína zápas medzi Ježišom a niektorými z predstaviteľov izraelského národa - zápas, ktorý v evanjeliách pokračuje dovtedy, kým Ježiša nezatknú, kým netrpí a nezomrie na kríži. Nepriateľstvom týchto ľudí Ján znázorňuje nepriateľstvo všetkých tých, ktorí odmietajú evanjelium, a to bez ohľadu na ich pôvod.
1. Ježiš dokazuje vlastné slová o sebe samom.
2. Ježišove slová potvrdzujú ďalší štyria svedkovia.
3. Znepriatelí si tých, ktorých presviedčal.
V časti na utorok sme povedali, že väčšina kresťanov bez problémov priznáva, že ich vnútorný, najmä citový život je aj po obrátení nestabilný. Kresťania, rovnako ako ostatní ľudia, musia zápasiť s bolestnými spomienkami, záchvatmi hnevu či neradostnými myšlienkami. Príbeh o ochrnutom mužovi pri Betezde nám chce povedať, že Ježišovi záleží na tom, aký je náš vnútorný život rovnako, ako mu záleží aj na vonkajších podmienkach, v ktorých žijeme.
Vo svojich myšlienkach a pocitoch sa môžeme stále vracať k tomu, čo zlé sme vykonali my, alebo čo niekto iný urobil nám. Keď premýšľame o tom, čo sme vykonali, vyvoláva to v nás výčitky svedomia, žiaľ a pocity prehry. Keď sa sústredíme na to, čo niekto druhý urobil nám, vyvoláva to v nás hnev, zármutok a hlbokú nenávisť. K plnosti v Kristovi patrí pozerať sa na problémy minulosti ako na minulosť. Praktické návrhy na duševné a citové uzdravenie nájdeš v ďalšej úlohe, v ktorej budeme spoločne študovať 6. kapitolu Jánovho evanjelia.
1. Prečo si mnohí kresťania myslia, že prijatím Krista sa vyriešia všetky ich citové problémy? Do akej miery je podľa teba táto teória pravdivá?
2. Odpustenie je dôležitý prvok, pokiaľ ide o hriech a jeho dôsledky. Prečo je potom pre väčšinu ľudí také ťažké odpustiť?
3. Chorý človek očividne trpel v dôsledku svojho vlastného hriešneho konania. Čo by Ježiš asi povedal obetiam znásilnenia alebo zneužitia? Čo by povedal tomu, kto druhému človeku spôsobuje utrpenie?
4. Ježiš porušil ľuďmi vytvorené pravidlá o zachovávaní soboty a uzdravovaní chorých. Do akej miery sú tvoje osobné princípy pre život vytvorené Bohom alebo ľuďmi? Podľa čoho ich vieš rozoznať?
Ježiš prišiel na túto zem, aby ukázal, ako by konal Boh, keby žil v ľudských podmienkach na tomto svete. Uzdravením chorého pri rybníku Betezda Ježiš dáva najavo, že nie je obmedzený časom ani kvalitou "materiálu", s ktorým musí pracovať. Ukazuje tiež, že sa neuspokojí s uzdravením len telesnej alebo duchovnej oblasti človeka. Chce obnoviť človeka ako celok.
Západ slnka 16.48