Biblické úlohy
Biblické úlohy
Jánovo evanjelium nám hovorí, že pre tých, čo sa dnes usilujú nadviazať s Kristom vzťah, nie je Ježišova osobná neprítomnosť nevýhodou. Ježišovo slovo má takú istú moc ako jeho dotyk.
Túžil si niekedy poznať Ježiša osobne - tak ako ho poznali jeho učeníci? Chcel si, aby býval s tebou pod jednou strechou? Nebolo by to krásne, keby si mohol ísť so svojimi problémami priamo za ním? Prísť k nemu a povedať mu, čo máš na srdci a potom vidieť, ako padne na kolená a vrúcne prosí svojho Otca za tvoj problém? Nebolo by ľahšie mať s Ježišom vzťah, keby žil, dýchal, chodil a rozprával u vás doma?
Takúto prednosť, žiaľ, nemáme. Dobrou správou však je Jánova snaha uistiť nás vo svojom evanjeliu o tom, že na vytvorenie vzťahu s Ježišom nepotrebujeme byť fyzicky s ním. Nemusíme s ním byť v osobnom kontakte, aby sme získali požehnania, ktoré nám môže a je ochotný dať. Ján dokonca pripomína, čo Ježiš povedal svojim učeníkom: "Vám prospeje, aby som odišiel." (Ján 16,7) Prítomnosť Ducha Svätého zmocňuje jeho dielo práve v čase jeho osobnej neprítomnosti (Ján 14,16).
1. Jánovo evanjelium je pre tých ktorí nevideli Ježiša.
2. Nemusíme vidieť Ježiša, aby sme uverili.
3. Slovo evanjelia nahrádza Ježišovu prítomnosť.
Lukáš nám hovorí, že "mnohí" sa už pokúsili vyrozprávať Ježišov príbeh. "Očití svedkovia a služobníci slova" si príbehy o Ježišovi a jeho výroky zapamätali a odovzdávali ich ďalej. Zdá sa, že slovo preložené ako "služobníci" bol v starovekom svete zaužívaný pojem pre profesionálnych "pamätníkov", ktorých úlohou bolo zapamätať si do budúcnosti významné výroky. Nemalo by nás preto prekvapiť, že mohli byť vybratí konkrétni jednotlivci, ktorých úlohou bolo zapamätať si kázania, podobenstvá a Ježišove činy, aby dokázali hovoriť, čo Ježiš povedal a urobil.
Príbehy o Ježišovi a jeho výroky sa dlhé roky po jeho nanebovstúpení odovzdávali ústnym podaním. Podľa všetkého sa Lukáš, inšpirovaný Duchom Svätým, rozprával s očitými svedkami a tými, ktorí si pamätali príbehy o Ježišovi a jeho výroky. Vedený Duchom potom vybral výroky a príbehy a vyrozprával, ako šli udalosti "rad-radom" (po poriadku). Výsledkom jeho práce je kniha Evanjelium podľa Lukáša, ako ju poznáme dnes.
Ján väčšinu príbehov o Ježišovi musel zo svojho evanjelia vynechať. Každé zo štyroch evanjelií nám ponúka výber Ježišových výrokov a činov, ktoré vyhovovali zámeru jeho pisateľa. "Málokedy sa stáva, aby dve osoby videli a vyjadrili pravdu tým istým spôsobom. Každý sa pozastaví pri bodoch, ktoré ho vzhľadom na jeho postavenie a vzdelanie osobne oslovia." (1SM 22)
1. Spôsob písania evanjelií.
2. Evanjeliá - o tom istom, ale inak.
3. Evanjeliá - o tom istom, ale nie o všetkom.
4. Evanjeliá - o tom istom, ale s iným zámerom.
Ježišova služba trvala asi tri a pol roka (1260 dní!). Zo všetkého, čo Ježiš v tomto čase urobil a povedal, Ján zaznamenáva udalosti, ktoré sa stali len v priebehu 29 dní. Aj tieto záznamy obsahujú len malú časť z toho, čo Ježiš v tých dňoch povedal alebo urobil. Viac než 97 percent Ježišovej služby Ján jednoducho vynecháva. Vedený Duchom Svätým musel Ján vybrať to, čo potreboval, aby dosiahol svoj cieľ - priviesť nás k viere, a tým k zdroju večného života.
Komu Ján písal svoje evanjelium? Je určené "vám" (v origináli je plurál). Ján ho napísal, aby ste "vy" verili a "vy" mali život. Pod slovom "vy" mal Ján zrejme na mysli svojich čitateľov. Ale ktorých? Všetkých? Alebo sa zameral konkrétne na tú "vašu" skupinu?
Tomáš nepochybne cítil, že jeho viera závisí od osobnej rukolapnej skúsenosti s Ježišom. Keby aspoň raz uvidel Ježiša, nemal by problém uveriť. U Jána 20,24-31 predstavuje Tomáš prvú generáciu učeníkov, ktorí videli a dotýkali sa Ježiša.
Na druhej strane, Ježišov výrok vo verši 29 naznačuje, že pre tých, ktorí uverili bez toho, aby ho videli, je pripravené zvláštne požehnanie. Vidieť a dotýkať sa nie sú pre rast viery rozhodujúce faktory; v skutočnosti môžu byť dokonca jeho prekážkou. Vo verši 29 Ježiš vyslovuje požehnanie nad neskoršími generáciami tých, ktorí ho nemali možnosť osobne poznať, a predsa uverili. Aj my patríme medzi tieto generácie, pretože s Ježišom a ani s nikým z tých, ktorí ho ako človeka poznali, sme sa osobne nestretli.
1. Výber adresáta.
2. Výber zámeru, s ktorým Ján píše.
3. Výber materiálu pre toto evanjelium.
Keď sa Ježiš a Peter prechádzali po pobreží (Ján 21,20.21), stalo sa niečo, čo zanechalo na Jána hlboký vplyv (Ján 21,24).
Ježiš práve vysvetľoval Petrovi okolnosti jeho smrti. Peter bol zvedavý, či sa jeho skúsenosť bude podobať skúsenosti milovaného učeníka, ktorý napísal Jánovo evanjelium (v. 24). Ježiš sa vyhol odpovedi na otázku tajuplným výrokom: "Ak chcem, aby tu zostal až do môjho príchodu, čo teba do toho?"
Ježišova zvláštna poznámka bola nesprávne chápaná celé roky. Ľudia si mysleli, že milovaný učeník Ján sa živý dočká Ježišovho druhého príchodu. Ako učeníci jeden za druhým zomierali, mnohých sa zmocňovala nespokojnosť zo "zjavnej" blízkosti Ježišovho príchodu. Keď Ján zostarol a blížila sa hodina jeho smrti, objavila sa určitá kríza viery: Nevzbudí Jánova smrť dojem, že Ježiš je falošný prorok? Nepovedal predsa Ježiš, že Ján zostane živý do jeho príchodu?
Niektoré komentáre predpokladajú, že práve v tomto rozhodujúcom okamihu, keď cirkev čelila určitej kríze, Pán viedol Jána k tomu, aby nechal odkaz v ďalšom napísanom evanjeliu, ktoré by napravilo neopodstatnené správy týkajúce sa času Jánovej smrti vzhľadom na druhý príchod. Jeho evanjelium malo poskytnúť nasledujúcej generácii kresťanov to, čo potrebovali, aby sa dokázali vyrovnať s jeho smrťou. Jánovo evanjelium nás má všetkých naučiť, ako mať živý vzťah s Niekým, koho nevidíme, nepočujeme a koho sa nemôžeme ani dotýkať.
1. Text Ján 21,22 - nesprávne pochopený.
2. Text Ján 21,22 - príčinou napísania evanjelia.
3. Text Ján 21,22 - vysvetlený evanjeliom.
Evanjelium podľa Jána vyjadruje rozličným spôsobom záujem o druhú generáciu kresťanov.
Vo štvrtom evanjeliu učeníci nie sú povolaní priamo Ježišom, ale prostredníctvom pozvania niekoho iného, kto Ježiša pozná. Naznačuje to, ako sa väčšina ľudí prvýkrát stretne s Ježišom - nie prostredníctvom osobného kontaktu s ním, ale prostredníctvom svedectva ďalšieho človeka.
Dnes sa ľudia učia o Ježišovi prostredníctvom svedectva iných, ktorí im najprv o Ježišovi rozprávajú a potom ich k nemu "vedú" - podobne ako to bolo v uvedených príkladoch. Veľmi dôležité preto je, aby sme ako tí, ktorí o sebe tvrdíme, že sme Kristovými nasledovníkmi a ktorých si Boh vyvolil šíriť túto pravdu iným, boli pripravení plniť naše poslanie.
U Jána 17 sa Ježiš modlí predovšetkým za seba a za svojich učeníkov (Ján 17,1-19). Potom sa sústreďuje na druhú generáciu, a potom na tých ďalších. Nemodlí sa len za svojich učeníkov, "ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa" (Ján 17,20). Väčšina ľudí v dejinách si nevytvorila vzťah k Ježišovi na základe osobného kontaktu, ale prostredníctvom spisov tých, ktorí takýto kontakt mali. Ježiš sa modlil za to, aby sa prostredníctvom písaného slova zjednotili všetci veriaci - tí, čo Krista videli, aj tí, čo ho nevideli. (Ján 17,21-23)
1. Evanjelium pre druhú generáciu kresťanov.
2. Sme pripravení pripraviť ďalšiu generáciu kresťanov?
3. Ježiš je pripravený pripraviť nás.
Ježiš používa dotyk asi v polovičke zázrakov zaznamenaných u Matúša, Mareka a Lukáša. Naopak, Ján sa takmer vôbec nezmieňuje o tom, že Ježiš použil dotyk, aby urobil zázrak. Prečo ten rozdiel?
Duch Svätý viedol Jána k tomu, aby vybral príbehy, v ktorých sa stal zázrak bez toho, aby sa Ježiš niekoho dotkol, alebo v ktorých sa zdôrazňuje vzdialenosť medzi Ježišom a uzdraveným človekom (u Jána 4,46-54 je Ježiš v čase uzdravenia vzdialený od človeka, ktorého uzdravil, asi 25km). Tým ukazuje, že človek nepotrebuje bezprostredný fyzický kontakt s Pánom, aby ním mohol byť požehnaný. Tieto správy, v ktorých nečítame o žiadnom dotyku, sú v zhode s témou celého Jánovho evanjelia - Ježišovo slovo má rovnakú moc ako jeho dotyk. Je to dobrá správa zvlášť pre ľudí, ako sme my. Môžeme mať istotu, že aj keď tu Ježiš nie je s nami ako človek, vo všetkých našich skúškach a trápeniach stojí blízko pri nás, nech by sa stalo čokoľvek.
Z týchto príkladov je zrejmé, že moc Ježišových slov prekonáva priestorové bariéry. Pre Ježiša, ktorý stvoril celý vesmír, nie je vzdialenosť problémom. Jeho slovo má moc, keď stojí blízko pri človeku, i keď je od neho ďaleko. Slovo Ježiša Krista má stále rovnakú moc zachrániť a uzdraviť - hoci sa k nám dnes prihovára prostredníctvom tlačených stránok. Práve svojím slovom Ježiš napĺňa potreby neskorších generácií.
1. Požehnania bez dotyku, len skrze slovo.
2. Slovo má rovnakú moc ako dotyk.
3. Je s nami tak ako s nimi.
V súvislosti s vierou v Ježišovo slovo a vierou v to, čo môžeme vidieť a čoho sa môžeme dotýkať, Ellen Whiteová poznamenáva (v kontexte príbehu u Jána 4,46-54): "Šľachtic chcel vidieť splnenie svojej prosby skôr, než uverí; musel však prijať Ježišovo slovo, že jeho žiadosť je vypočutá a požehnanie isté. To sa musíme naučiť aj my. Nie preto máme veriť, že vidíme či cítime, že Boh nás počuje. Musíme dôverovať jeho zasľúbeniam." (TV 129)
1. Prečítaj si 2 Kor 4,18 a Žid 11,1. Prečo musí byť naša konečná nádej upriamená na to, čo nevidíme (prinajmenšom nie na vlastné oči)? Existuje niečo, čo teraz vidíme a čo bude trvať naveky, alebo všetko, čo teraz vidíme, bude nakoniec zničené?
2. Ako to, že rôzni pisatelia predstavili Ježiša každý z iného pohľadu? Pomáha ti táto rôznosť prijať ich záznamy ako pravdivé, alebo ti to naopak prekáža? Keby všetky správy hovorili to isté, nemali by sme sklon myslieť si, že jeden od druhého odpisovali, že nevyrozprávali príbeh o Ježišovi tak, ako ho pod vedením Ducha Svätého pochopili, alebo si ho dokonca zapamätali? Vysvetli svoj názor.
3. Čo nám hlavná myšlienka tejto úlohy hovorí o tom, aký význam má svedectvo v misijnom poslaní cirkvi?
Často zápasíme s problémom ako mať živý vzťah s Niekým, koho nevidíme, nepočujeme a koho sa nemôžeme dotýkať. Domnievame sa, že tí, čo v novozmluvnej dobe s Ježišom chodili a rozprávali sa, mohli uveriť oveľa ľahšie. Evanjelium podľa Jána nám však hovorí, že Ježišovo slovo, ako ho tlmočia evanjeliá, má rovnakú moc ako jeho dotyk. Prostredníctvom jeho slova a Ducha môžeme poznať Ježiša dokonca bližšie a lepšie než učeníci.
Západ slnka 15.58