Biblické úlohy
Biblické úlohy
Nejakého muža prehltne obrovská ryba, tri dni je v jej útrobách a potom ho živého vyvrhne na breh!
Máme tomu veriť?
Pravdaže. Veď o Jonášovi sa píše v Biblii. Ak je Biblia Božím slovom, potom aj príbeh o Jonášovi je Božím slovom. Určite poznáme verš: "Každé Bohom vnuknuté Písmo je aj užitočné na učenie, na karhanie, na naprávanie, na výchovu v spravodlivosti." (2 Tim 3,16) "Každé" - to znamená aj kniha proroka Jonáša a príbeh o neochotnom a zdráhajúcom sa prorokovi, ktorý sa stane návnadou pre veľkú rybu.
Niektorí učenci by radi Jonáša a jeho knihu odsunuli bokom ako mýtus, podobenstvo alebo pekný príbeh, ktorý vyjadruje len určitú teologickú myšlienku, nič viac.
Väčšiu chybu by hádam ani nemohli urobiť. Táto kniha bola zaradená do biblického kánonu z konkrétnych a dobrých dôvodov, ktoré chceme v tomto štvrťroku študovať.
V prvej úlohe sa sústredíme na tie aspekty, ktoré potvrdzujú, že Jonáš bol historickou osobnosťou.
- Ako sa začína kniha proroka Jonáša?
- Prečo je osobná skúsenosť jadrom tejto knihy?
- Prečo niektorí učenci spochybňujú hodnovernosť proroka Jonáša?
- Do akej miery ovplyvňujú moderné názory našu kresťanskú vieru?
- Majú nás nadprirodzené udalosti z prorokovho života prekvapiť?
1. Preskúmať ako Jonášova skúsenosť súvisí s jeho posolstvom.
2. Potvrdenie pravosti zázrakov v knihe Jonáš.
Biblia - to sú v podstate proroci a ich posolstvá. Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel a Daniel sú "veľkí" proroci, Jonáš patrí medzi tzv. "malých" prorokov.
Všetci proroci, "veľkí" i "malí", majú niektoré znaky spoločné. Podobne ako ostatné prorocké knihy, aj táto nám predstavuje proroka a jeho posolstvo. Väčšina prorockých kníh však obsahuje najmä významné posolstvá dané Bohom, ktoré mali proroci hlásať. Spravidla v nich nachádzame aj nejakú životopisnú črtu z prorokovho života, aj keď je to od knihy ku knihe rôzne. Jonášova kniha je výnimkou, pretože jej veľká časť hovorí o Jonášovi osobne, kým samotné posolstvo proroka je vyjadrené ani nie desiatimi slovami. Jonášov príbeh a jeho činy sú vlastne posolstvom samotným.
Aj keď ho netvorí veľa slov, je to vlastne rovnaké, len zhustené posolstvo ostatných biblických prorokov, ktorých život a služba nie sú vôbec spochybňované.
Pri čítaní týchto kníh ľahko zistíme, že o samotných prorokoch a ich službe nám podávajú len veľmi málo informácií. Dozvieme sa ich mená, odkiaľ pochádzajú, kto bol ich otec a takmer nič viac. U Jonáša je to inak. Aj keď o jeho pôvode sa z jeho knihy veľa nedozvieme, kľúčovú úlohu majú jeho skúsenosti. U ostatných malých prorokov je to skôr výnimka než pravidlo.
1. Kto sú to proroci.
2. Čo a kto potvrdzuje hodnovernosť prorokov.
Kniha proroka Jonáša sa začína v hebrejskom origináli výrazom, ktorý sa často prekladá: "A stalo sa..." S touto formuláciou sa tiež stretávame u Joz 1,1; Sud 1,1; Rút 1,1; 2 Sam 1,1 atď.
Rôznym prekladom tohto hebrejského výrazu sa nie vždy podarí vystihnúť podstata tohto špecifického slovného spojenia. Rovnakými slovami sa začínajú aj mnohé starozmluvné historické rozprávania. Naznačujú súvislosť s tým, čo sa už stalo, aj pôvod a význam správy, ktorá nasleduje. Inými slovami, nič v tomto hebrejskom výraze nenaznačuje, že autor chce vyjadriť niečo iné než historické fakty.
Tento výrok nemá v prorockej službe len časový význam. "Vtedy sa stalo slovo Hospodinovo k nemu (Eliášovi) povediac: Vstaň, idi do Sarepty..." (1 Kráľ 17,8.9) "Vtedy stalo sa slovo Hospodinovo k Eliášovi Tišbänskému povediac: Vstaň, idi dolu v ústrety Achabovi, izraelskému kráľovi..." (1 Kráľ 21,17.18)
Ide o biblický záznam Božieho povolania proroka v Starej zmluve a čitateľ je na to upozornený hneď v úvode . Dostať "slovo Hospodinovo" bolo v skutočnosti autentickým znakom pravého proroka a teda dôkazom, že zvestované posolstvo nepochádza od proroka, ale od samotného Boha. V Jonášovom prípade text uvádza, že je to "slovo Hospodinovo", ktoré prichádza k Jonášovi - a to je niečo posvätné. Vždy, keď v Písme narazíme na tieto slová, mali by nám pripomenúť, že sa potrebujeme skloniť pred Bohom na nebi a prosiť o Svätého Ducha, aby nás požehnal pri štúdiu týchto svätých slov. Mali by nás tiež naplniť úžasom nad tým, že Boh neba ešte stále komunikuje s hriešnym ľudstvom.
1. Základné posolstvo úvodu biblickej knihy.
2. Čo sa deje, keď zaznie "slovo od Hospodina".
V uvedených veršoch, ako aj mnohých ďalších, je Božia výzva adresovaná pohanským národom. Pán Boh sa snaží upozorniť ich na následky hriechov a neprávostí, ktorých sa dopúšťajú. V tomto zmysle sa kniha proroka Jonáša, zameraná na neizraelský národ, nelíši od iných posolstiev Biblie adresovaných tiež pohanom. Kniha proroka Jonáša je preto (okrem iného), kľúčovým posolstvom o Božej milosti, ktorá presahuje hranice starovekého Izraela a Judska. A to je, na rozdiel od postojov niektorých kritikov, ďalším dôkazom jej autentickosti.
Ježiš Kristus hovorí nielen o prorokovi Jonášovi v "útrobách veľkej ryby", ale s jeho skúsenosťou spája svoje vlastné posolstvo. Ježiš nemal teda o historicite proroka Jonáša ani tie najmenšie pochybnosti.
1. Prečo Pán Boh posiela prorokov - dôvod Božieho posolstva.
2. Čo znamená Ježišov odkaz na Jonášov príbeh.
Moderní kritici majú tendenciu zamietnuť historicitu knihy proroka Jonáša, a to najmä pre zázraky, ktoré v nej nachádzame.
O nadprirodzených udalostiach sa v knihe hovorí vždy veľmi krátko a sú akoby v pozadí. Nie sú jadrom príbehu ani nie sú dané do centra našej pozornosti. O "veľkej rybe" je zmienka len v troch veršoch. O zázrakoch sa v knihe hovorí tak prirodzene, akoby nás pôsobenie Božej moci nemalo vôbec prekvapovať.
1. Zázraky v knihe Jonáš.
2. Význam a hodnovernosť zázrakov v Biblii.
Starovekí židovskí pisatelia vôbec nespochybňovali autenticitu proroka Jonáša. Dokonca Josephus, židovský historik, pôsobiaci v dobe Ježiša Krista, pokladal knihu proroka Jonáša za historickú. Preto tento príbeh zaradil do svojej histórie židovského národa. Ďalším dôkazom historicity tejto knihy je jej zaradenie medzi prorocké knihy, ktoré nie sú spochybňované. Dôkazom je aj to, že vždy patrila medzi malých prorokov. Zaujímavý je aj fakt, že mnohé generácie skorších biblických učencov boli presvedčené o tom, že kniha Jonáš nie je len výplodom fantázie jej autora.
Pred niekoľkými rokmi sa istý pán Thomas Jefferson rozhodol vydať evanjeliá. Z pôvodného textu však odstránil všetko, čo sa podľa neho priečilo logike, zdravému rozumu a racionálnemu uvažovaniu. Tak vznikla Jeffersonova Biblia, preklad evanjelií, v ktorom si Ježiš neuplatňuje nárok byť Bohom, kde chýba narodenie z panny, zázračné uzdravenia, vzkriesenie ľudí, Ježišovo vzkriesenie a nanebovstúpenie aj mnohé ďalšie veci. Podľa Jeffersona tieto veci nemohli byť skutočné. Prečo? Domnieval sa totiž, že sa priečia zdravému sedliackemu rozumu, a teda logike.
1. Historická správnosť knihy Jonáš.
2. Vzťah medzi autoritou Boha, biblickou správou a ľudským úsudkom.
Prečítaj si 2 Kráľ 14,23-25. Tieto verše nás informujú o tom, že Jonáš zvestoval Božie posolstvo izraelskému kráľovi Jeroboámovi II., ktorý vládol v rokoch 782/781-753 pred Kr. Počas vlády jeho bezprostredných predchodcov podnikli aramejské národy pod vedením Damašku opakované útoky na Izrael, čo spôsobovalo obyvateľstvu veľké utrpenie. (2 Kráľ 13,3-5; Ám 1,3) Joasovi (798-782/781) sa podarilo ulúpené mestá získať späť (2 Kráľ 13,25). Jonáš predpovedal, že Jeroboám obnoví hranice Izraela z čias kráľa Dávida.
Táto predpoveď sa naplnila. (2 Kráľ 14,25-27) Izrael opäť prosperoval, ale nie nadlho. Proroci Hozeáš a Ámos už za vlády Jeroboáma vážne karhali a napomínali severné kráľovstvo. (Hoz 1,1; Ám 1,1) Kým Ámos pochádzal z juhu, z Tekoy, neďaleko Betlehema, Jonáš zo severu. Je dosť možné, že jeho rodina priamo trpela pod sýrskymi nájazdmi na Izrael. Možno práve toto vysvetľuje jeho silný odpor a nepriateľstvo voči asýrskemu mestu Ninive, ktoré v tom čase predstavovalo ešte väčšiu hrozbu a nebezpečenstvo ako Sýria.
1. Uvažuj, čo by sa stalo s kresťanstvom, keby sme mali len Jeffersonovo vydanie Biblie, z ktorej vyškrtol všetko, čo je naším rozumom nepochopiteľné. Čo by nám zostalo? Akú nádej by sme mali? Aké dôsledky by prinieslo myslenie, ktoré by ohraničilo Bibliu a jej jednotlivé časti do rámca modernej vedy a rozumu? Prečo sa mnohí z tých, ktorí sa pustili touto cestou, napokon zriekajú viery úplne?
2. Vráť sa k nasledujúcim veršom: Jób 11,7; 1 Kor 2,14; 3,19 a Žid 10,38. Hovoria tieto verše o tom, že svetská múdrosť, rozum a veda sú zlé, alebo o tom, že samotné tieto veci nás nemôžu viesť k poznaniu, aké skutočne potrebujeme? Pozri Ján 17,3.
Boh mal určite dobrý dôvod na to, aby bola kniha proroka Jonáša zaradená do biblického kánonu. Chce nám ňou ukázať, že preto, aby naplnil svoj zámer s nami, je ochotný urobiť aj to, čo možno nikto z nás nečaká a ani netuší.
Západ slnka 17.26