Biblické texty
Biblické texty
Iz 53,3 * 3 Opovrhnutý bol a opustený od ľudí, muž bolestí, a oboznámený s nemocou, a jako ten, pred ktorým skrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili,
Ján 3,16 * 16 Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.
Ján 15,13 * 13 Nad to väčšej lásky nemá nikto, než aby niekto položil svoj život za svojich priateľov.
Rim 5,5 * 5 a taká nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je vyliata v našich srdciach skrze Svätého Ducha, ktorý nám je daný.
1 Kor 13,1-13 * 1 Keby som hovoril ľudskými jazyky aj anjelskými, a keby som nemal lásky, bol by som cvendžiacim kovom alebo zvučiacim zvonom. 2 A keby som mal proroctvo a vedel všetky tajomstvá a mal každú vedomosť a keby som mal akúkoľvek vieru, takže by som vrchy prenášal a lásky keby som nemal, nič nie som. 3 A keby som vynaložil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo, aby som bol upálený, a lásky keby som nemal, nič mi to neprospieva. 4 Láska zhovieva, je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechlúbi, nenadúva sa, 5 nechová sa neslušne, nehľadá svojho vlastného, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé, 6 neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde; 7 všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive. 8 Láska nikdy neprestáva. Ale buď proroctvá, budú zmarené; buď jazyky, umĺknu; buď veda, bude zmarená. 9 Lebo z čiastky známe a z čiastky prorokujeme; 10 ale keď prijde to, čo je dokonalé, vtedy to z čiastky bude zmarené. 11 Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci. 12 Lebo teraz vidíme v zrkadle, v záhade, ale potom tvárou v tvár; teraz poznávam z čiastky, ale potom poznám dokonale tak, ako aj som poznaný. 13 A teraz zostáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.
Ef 2,8 * 8 Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží,
Fil 4,11-13 * 11 Nehovorím toho preto, že by som mal nedostatok; lebo ja som sa naučil mať dosť na tom, čo mám. 12 Viem byť aj ponížený a viem i mať hojnosť - v každej veci a vo všetkých veciach som vycvičený; viem aj sýtym byť aj lačnieť, mať hojnosť aj trpieť nedostatkom. 13 Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi.
1 Ján 3,16 * 16 Po tom sme poznali lásku Božiu, že on položil za nás svoju dušu. Aj my sme povinní klásť duše za bratov.
1 Ján 4,8 * 8 Ten, kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Bôh je láska.
Gal 5,22.23 * 22 Ale ovocím Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrota, dobrotivosť, vernosť, krotkosť a zdržanlivosť; 23 proti takým veciam nieto zákona.
Sk 15,11 * 11 Ale veríme, že skrze milosť Pána Ježiša Krista budeme spasení na ten istý spôsob ako aj oni.
Ef 2,8.9 * 8 Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, 9 nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil.
Mat 12,33 * 33 Ale urobte strom dobrým, a urobíte i jeho ovocie dobrým; alebo urobte strom zlým, a urobíte i jeho ovocie zlým. Lebo strom sa pozná po ovocí.
Rim 5,5 * 5 a taká nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je vyliata v našich srdciach skrze Svätého Ducha, ktorý nám je daný.
Gal 5,22 * 22 Ale ovocím Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrota, dobrotivosť, vernosť, krotkosť a zdržanlivosť;
1 Kor 13,1-13 * 1 Keby som hovoril ľudskými jazyky aj anjelskými, a keby som nemal lásky, bol by som cvendžiacim kovom alebo zvučiacim zvonom. 2 A keby som mal proroctvo a vedel všetky tajomstvá a mal každú vedomosť a keby som mal akúkoľvek vieru, takže by som vrchy prenášal a lásky keby som nemal, nič nie som. 3 A keby som vynaložil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo, aby som bol upálený, a lásky keby som nemal, nič mi to neprospieva. 4 Láska zhovieva, je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechlúbi, nenadúva sa, 5 nechová sa neslušne, nehľadá svojho vlastného, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé, 6 neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde; 7 všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive. 8 Láska nikdy neprestáva. Ale buď proroctvá, budú zmarené; buď jazyky, umĺknu; buď veda, bude zmarená. 9 Lebo z čiastky známe a z čiastky prorokujeme; 10 ale keď prijde to, čo je dokonalé, vtedy to z čiastky bude zmarené. 11 Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci. 12 Lebo teraz vidíme v zrkadle, v záhade, ale potom tvárou v tvár; teraz poznávam z čiastky, ale potom poznám dokonale tak, ako aj som poznaný. 13 A teraz zostáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.
1 Ján 4,8 * 8 Ten, kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Bôh je láska.
Ján 3,16 * 16 Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.
Ján 15,13 * 13 Nad to väčšej lásky nemá nikto, než aby niekto položil svoj život za svojich priateľov.
1 Ján 3,16 * 16 Po tom sme poznali lásku Božiu, že on položil za nás svoju dušu. Aj my sme povinní klásť duše za bratov.
Fil 4,4 * 4 Radujte sa v Pánovi vždycky, a zase len poviem: Radujte sa!
Gal 5,22.23 * 22 Ale ovocím Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrota, dobrotivosť, vernosť, krotkosť a zdržanlivosť; 23 proti takým veciam nieto zákona.
Mat 6,31.32 * 31 Nestarajte sa tedy a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa zaodejeme? 32 Lebo to všetko hľadajú pohania, a veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete.
Rim 8,28 * 28 A vieme, že tým, ktorí milujú Boha, všetko spolu pôsobí na dobré, tým, ktorí sú povolaní podľa preduloženia.
2 Moj 34,6 * 6 A Hospodin idúc popri ňom volal: Hospodin, Hospodin, silný Bôh ľútostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a pravdy,
Gal 5,1-26 * 1 Tak tedy stojte v slobode, ktorou nás Kristus oslobodil, a nepriahajte sa zase do jarma rabstva. 2 Hľa, ja Pavel vám hovorím, že ak sa budete obrezovať, Kristus vám nič neprospeje. 3 A zase osvedčujem každému človekovi, ktorý sa obrezuje, že je povinný naplniť celý zákon. 4 Odlúčení ste od Krista, ktorí sa ospravedlňujete zákonom, vypadli ste z milosti. 5 Lebo my v Duchu z viery očakávame nádeju spravedlivosti. 6 Lebo v Kristu Ježišovi ani obriezka nič nevládze ani neobriezka, ale viera pôsobiaca skrze lásku. 7 Dobre ste bežali; kto vám prekazil, aby ste neposlúchali pravdy? 8 To nahovorenie nie je od toho, ktorý vás povoláva. 9 Málo kvasu nakvasuje celé cesto. 10 Ja dôverujem vo vás v Pánovi, že nebudete nič iné myslieť. Ale ten, kto vás nepokojí, ponesie odsudok, nech je on ktokoľvek. 11 A ja, bratia, ak ešte hlásam obriezku, prečo ma potom ešte prenasledujú? Tak tedy je odstránené pohoršenie kríža. 12 A bárs by len aj boli odťatí, ktorí vás búria! 13 Lebo vy ste nato povolaní, bratia, aby ste boli slobodní, len nedávať tej slobody za príčinu telu, ale skrze lásku slúžte navzájom jedni druhým. 14 Lebo celý zákon je naplnený v jednom slove, v tom: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba! 15 Ale ak sa navzájom hryziete a žeriete, hľaďte, aby ste neboli jedni od druhých strávení. 16 Ale hovorím: Choďte Duchom a nevykonáte žiadosti tela. 17 Lebo telo žiada proti Duchu a Duch proti telo, lebo to sa jedno druhému protiví; aby ste nerobili toho, čo by ste chceli. 18 Ale ak ste vedení Duchom, nie ste pod zákonom. 19 A zjavné sú skutky tela, ktoré sú: cudzoložstvo, smilstvo, nečistota a nestudatosť, 20 modloslužba, čarodejstvo, nepriateľstvá, zvady, žiarlenia, hnevy, dráždenia, rôznice, sekty, 21 závisť, vraždy, opilstvá, hodovania a tomu podobné, čo vám predpovedám, ako som už aj prv povedal, že tí ktorí robia také veci, nebudú dediť Božieho kráľovstva. 22 Ale ovocím Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrota, dobrotivosť, vernosť, krotkosť a zdržanlivosť; 23 proti takým veciam nieto zákona. 24 A tí, ktorí sú Kristovi, ukrižovali svoje telo s jeho vášňami a žiadosťami. 25 Ak žijeme Duchom, Duchom i choďme. 26 Nebuďme žiadostiví prázdnej chvály navzájom sa vyzývajúc, jedni druhým závidiac.
2 Moj 34,6 * 6 A Hospodin idúc popri ňom volal: Hospodin, Hospodin, silný Bôh ľútostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a pravdy,
Iz 5,1-5 * 1 Nože nech spievam svojmu milému pieseň môjho milovaného o jeho vinici: Môj milý mal vinicu na úrodnom vrchu. 2 Prekopal ju a vysbieral z nej kamenie, vysadil ju najvýbornejšou révou a vystavil vežu prostred nej, ba ešte aj lis v nej vytesal a očakával, že bude rodiť hrozná; ale rodila plané nedozrelky. 3 A tak teraz, obyvatelia Jeruzalema a mužovia Júdovi, nože rozsúďte medzi mnou a medzi mojou vinicou! 4 Čo sa ešte malo učiniť mojej vinici, čo by som nebol v nej učinil? Prečo, keď som očakával, že bude rodiť hrozná, rodila plané nedozrelky? 5 Preto teraz nech vám oznámim, čo učiním svojej vinici: odstránim jej hlohový plot, a bude na zkazu; rozváľam jej murovanú ohradu, a bude na pošliapanie.
Hoz 11,8 * 8 Jako ťa mám vydať, Efraime? Jako ťa mám ta dať, Izraelu? Jako ťa mám vydať, aby si bol ako Adama? Jako ťa učiniť ako Ceboim? Moje srdce sa obrátilo vo mne; moja sústrasť je vzrušená všetka dovedna.
Rim 2,4 * 4 A či pohŕdaš bohatstvom jeho dobrotivosti, znášanlivosti a zhovievavosti nevediac, že ťa dobrota Božia vedie ku pokániu?
Mat 4,11 * 11 Vtedy ho opustil diabol, a hľa, anjeli pristúpili a posluhovali mu.
Ján 4,5-42 * 5 A tak prišiel do mesta Samárie, zvaného Sichar, blízko pozemku, ktorý bol dal Jakob Jozefovi, svojmu synovi. 6 A bola tam studňa Jakobova. Ježiš tedy, unavený z cesty, sadol si takto na studňu, a bolo asi šesť hodín. 7 Vtedy prišla žena zo Samárie nabrať vody. A Ježiš jej povedal: Daj sa mi napiť! 8 Lebo jeho učeníci boli odišli do mesta, aby nakúpili potravy. 9 Vtedy mu povedala žena, tá Samaritánka: Jako je to, že ty súc Žid žiadaš odo mňa piť, od ženy Samaritánky? (Lebo Židia neobcujú so Samaritánmi). 10 Ježiš odpovedal a riekol jej: Keby si znala dar Boží a vedela, kto je ten, ktorý ti hovorí: Daj sa mi napiť! ty by si bola jeho prosila, a bol by ti dal živej vody. 11 Žena mu povedala: Pane, veď nemáš ani vedra nabrať vody, a studňa je hlboká, odkiaľ máš tedy tú živú vodu? 12 Či si ty azda väčší ako náš otec Jakob, ktorý nám dal studňu a sám z nej pil i jeho synovia a i jeho dobytok? 13 Ježiš odpovedal a riekol jej: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť; 14 ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, ten nebude žízniť na veky; ale voda, ktorú mu dám, obráti sa v ňom na prameň vody, vyvierajúcej do večného života. 15 A žena mu povedala: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila ani nechodila sem naberať. 16 Na to jej povedal Ježiš: Iď, zavolaj svojho muža a prijdi sem! 17 Žena odpovedala a riekla mu: Nemám muža. Ježiš jej povedal: Dobre si povedala, že vraj nemám muža, 18 lebo si mala päť mužov, a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu. 19 Vtedy mu riekla žena: Pane, vidím, že si ty prorok. 20 Naši otcovia sa modlievali na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba modliť. 21 Ježiš jej povedal: Ver mi, ženo, že ide hodina, keď ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme nebudete sa modliť Otcovi. 22 Vy sa modlíte a neviete čomu; my sa modlíme a vieme čomu, lebo spása je zo Židov. 23 Ale ide hodina a je teraz, keď praví modlitebníci budú sa modliť Otcovi v duchu a v pravde, lebo aj Otec hľadá takých modlitebníkov, ktorí by sa mu tak modlili. 24 Bôh je duch, a tí, ktorí sa mu modlia, musia sa modliť v duchu a v pravde. 25 A žena mu povedala: Viem, že prijde Mesiáš, ktorý sa zovie Kristus. Keď ten prijde, oznámi nám všetko. 26 Ježiš jej povedal: Ja som to, ktorý hovorím s tebou. 27 A v tom prišli jeho učeníci a divili sa, že hovoril so ženou. Avšak niktorý nepovedal: Na čo sa pýtaš? alebo: Čo s ňou hovoríš? 28 Vtedy nechala žena svoje vedro a odišla do mesta a povedala tam ľuďom: 29 Poďte, vidzte človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila, či nie je on Kristus. 30 Vtedy vyšli z mesta a prišli k nemu. 31 A medzi tým ho boli prosili učeníci a hovorili: Rabbi, jedz! 32 Ale on im povedal: Ja mám na jedenie pokrm, o ktorom vy neviete. 33 Vtedy hovorili učeníci jeden druhému: Či mu snáď niekto doniesol jesť? 34 Ale Ježiš im povedal: Mojím pokrmom je to, aby som činil vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonal jeho dielo. 35 Či vy nehovoríte, že ešte štyri mesiace, a prijde žatva? Hľa, hovorím vám, pozdvihnite svoje oči a podívajte sa na krajiny, že sa už belejú, len ich žať. 36 A ten, kto žne, berie plat a shromažďuje úrodu do večného života, aby sa spolu radovali, ten, kto seje, i ten, kto žne. 37 Lebo v tomto prípade je pravdivé to slovo, že iný je, kto seje, a iný, kto žne. 38 Ja som vás poslal žať, na čom ste vy nepracovali; iní pracovali, a vy ste vstúpili do ich práce. 39 A z toho mesta mnohí z tých Samaritánov uverili v neho pre slovo tej ženy, ktorá svedčila, že vraj povedal mi všetko, čo som porobila. 40 Keď tedy prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, žeby zostal u nich. A zostal tam dva dni. 41 A o mnoho viac ich uverilo pre jeho vlastné slovo, 42 a žene hovorili: Už viacej neveríme pre tvoju reč, lebo sami sme počuli a vieme, že toto je vpravde Spasiteľ sveta, Kristus.
Ján 8,3-11 * 3 A zákonníci a farizeovia doviedli k nemu ženu, pristihutú v cudzoložstve, a postaviac je do prostredku 4 povedali mu: Učiteľu, táto žena bola pristihnutá pri skutku, keď cudzoložila. 5 A v zákone nám prikázal Mojžiš kameňovať také ženy, nuž čo ty hovoríš? 6 Ale to povedali pokúšajúc ho, aby ho mohli obžalovať. A Ježiš sa zohnul dolu a písal prstom na zem. 7 A keď sa ho len neprestávali opytovať, pozdvihol sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí na ňu kameň. 8 A opät sa zohnul dolu a písal na zem. 9 Ale oni počujúc to a súc obviňovaní od svojho svedomia vychádzali jeden po druhom, počnúc od starších až po posledných, a zanechaný bol Ježiš sám, i žena, stojaca v prostredku. 10 A keď sa zase pozdvihol Ježiš a nevidel nikoho krome ženy, povedal jej: Ženo, kde sú tamtí tvoji žalobníci? Či ťa niktorý neodsúdil? 11 A ona riekla: Niktorý, Pane. A Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem; iď a nehreš viacej.
Jak 2,20 * 20 Ale či chceš zvedieť, ó, prázdny človeče, že viera bez skutkov je mŕtva?
Ef 2,8 * 8 Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží,
Jak 2,19 * 19 Ty že veríš, že je jeden Bôh? Dobre robíš. Aj démoni veria a trasú sa.
Jak 2,20 * 20 Ale či chceš zvedieť, ó, prázdny človeče, že viera bez skutkov je mŕtva?
Gal 5,22 * 22 Ale ovocím Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrota, dobrotivosť, vernosť, krotkosť a zdržanlivosť;
Žid 3,12 * 12 Hľaďte, bratia, aby snáď nebolo v niekom z vás zlé a neverné srdce, ktoré by odstupovalo od živého Boha.
1 Kor 1,1-13 * 1 Pavel, povolaný apoštol Ježiša Krista skrze vôľu Božiu, a brat Sostenes 2 cirkvi Božej, ktorá je v Korinte, posväteným v Kristu Ježišovi, povolaným svätým, so všetkými, ktorí vzývajú meno našeho Pána Ježiša Krista na každom mieste, ich aj našom: 3 milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. 4 Ďakujem vždycky svojmu Bohu vzhľadom na vás pre milosť Božiu, ktorá vám je daná v Kristu Ježišovi, 5 že ste v ňom obohatení všetkým, každým slovom i každou známosťou, 6 tak ako je svedoctvo Kristovo upevnené medzi vami, 7 takže nemáte nedostatku v niktorom dare milosti očakávajúc zjavenie nášho Pána Ježiša Krista, 8 ktorý vás aj upevní a zachová až do konca, bezúhonných v deň našeho Pána Ježiša Krista. 9 Verný je Bôh, skrze ktorého ste povolaní v obecenstvo jeho Syna Ježiša Krista, našeho Pána. 10 Ale vás prosím, bratia, menom nášho Pána Ježiša Krista, žeby ste všetci hovorili jedno a to isté, a že by nebolo medzi vami roztržiek, ale aby ste boli dokonalí v jednej a v tej istej mysli a v jednej a v tej istej mienke. 11 Lebo mi je oznámené o vás, moji bratia, od domácich Chloy, že sú medzi vami zvady. 12 A hovorím toto, že každý z vás hovorí: Ja som Pavlov, ja Apollov, ja Kéfašov a ja Kristov. 13 Či je Kristus rozdelený? Či azda bol Pavel ukrižovaný za vás? Alebo či ste pokrstení v meno Pavlovo?