Späť Biblické texty

4. úloha: Týždeň od 19. do 25. apríla 2003

Preklad ROH

Ako odpúšťal Ježiš Stiahni ZIP

Ján 8,11 * 11 A ona riekla: Niktorý, Pane. A Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem; iď a nehreš viacej.

Nedeľa 20. apríla

Odpustenie ochrnutému Mar 2,1-11

Mar 2,1-3 * 1 Potom po niekoľkých dňoch zase vošiel do Kafarnauma, a počulo sa, že je v dome. 2 A hneď sa sišli mnohí, takže sa už nemohli pomestiť ani ku dveriam. A hovoril im slovo Božie. 3 A prišli k nemu nesúci porazeného, ktorého štyria niesli.

Mar 2,4-11 * 4 A keď sa pre zástup nemohli priblížiť k nemu, odkryli strechu, tam, kde bol, a prelúpiac sa spustili ložu, na ktorej ležal porazený. 5 A keď videl Ježiš ich vieru, povedal porazenému: Synu, odpustené sú ti tvoje hriechy! 6 Lež sedeli tam niektorí zo zákonníkov a rozmýšľali vo svojich srdciach: 7 Čo tento tak hovorí? Rúha sa. Kto môže odpúšťať hriechy krome jedného Boha? 8 A hneď poznal Ježiš svojím duchom, že takto rozmýšľajú v sebe, a povedal im: Čo to rozmýšľate vo svojich srdciach? 9 Čože je ľahšie, povedať porazenému: Odpustené sú ti hriechy, a či povedať: Vstaň a vezmi svoju ložu a choď!? 10 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má právo a moc odpúšťať hriechy na zemi - rečie porazenému: 11 Tebe hovorím: Vstaň, vezmi svoju ložu a idi do svojho domu!

Mar 1,1-45 * 1 Počiatok evanjelia Ježiša Krista, Syna Božieho, bol, 2 ako je napísané v prorokoch: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou. 3 Hlas volajúceho na púšti: Prihotovte cestu Pánovu, čiňte priame jeho chodníky! 4 Ján vystúpil krstiac na púšti a kážuc krst pokánia na odpustenie hriechov. 5 A vychádzala k nemu celá krajina Judská i Jeruzalemänia, a všetci boli krstení od neho v rieke Jordáne vyznávajúc svoje hriechy. 6 A Ján bol odiaty veľblúďou srsťou a okolo svojich bedier mal kožený opasok a jedol kobylky a poľný med. 7 A kázal a hovoril: Ide za mnou silnejší odo mňa, ktorému nie som hoden zohnúť sa rozviazať remienok na jeho obuvi. 8 Ja som vás pokrstil vodou, ale on vás bude krstiť Svätým Duchom. 9 A stalo sa v tých dňoch, že prišiel Ježiš z Galilejského Nazareta a bol pokrstený od Jána v Jordáne. 10 A hneď, keď vychádzal z vody, videl nebesia roztrhávané a Ducha, jako čo by holubicu, sostupujúceho na seba, 11 a hlas zavznel z nebies: Ty si ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. 12 A hneď ho pudil Duch na púšť. 13 A bol tam na púšti štyridsať dní súc pokúšaný od satana, a bol so zvieratami, a anjelia mu posluhovali. 14 A potom, keď bol Ján vydaný, prišiel Ježiš do Galilee kážuc evanjelium kráľovstva Božieho 15 a hovoril: Naplnil sa čas, a priblížilo sa kráľovstvo Božie. Čiňte pokánie a verte evanjelium! 16 A chodiac popri Galilejskom mori videl Šimona a Andreja, jeho brata, púšťať sieť do mora, lebo boli rybári. 17 A Ježiš im povedal: Poďte za mnou, a učiním vás rybármi ľudí. 18 A hneď opustili svoje siete a išli za ním. 19 A keď pošiel odtiaľ kúsok ďalej, videl Jakoba, syna Zebedeovho, a Jána, jeho brata, aj ich tiež na lodi, naprávať siete. 20 A hneď ich povolal. A oni opustiac svojho otca Zebedea na lodi s nájomníkmi odišli za ním. 21 A vošli do Kafarnauma. A hneď v sobotu vošiel do synagógy a učil. 22 A žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako taký, ktorý má právo a moc, a nie ako zákonníci. 23 A hneď bol v ich synagóge človek v moci nečistého ducha, ktorý skríkol 24 a hovoril: Ó, čo máme s tebou, Ježišu Nazarénsky? Prišiel si nás zatratiť! Znám ťa, kto si, ten Svätý Boží! 25 A Ježiš mu pohrozil a povedal: Umĺkni a vyjdi z neho! 26 Vtedy polomcoval ním nečistý duch a skríknuc velikým hlasom vyšiel z neho. 27 A všetci sa zdesili, takže sa medzi sebou dopytovali a hovorili: Čo je toto?! Jaké je toto nové učenie?! Lebo v moci rozkazuje i nečistým duchom, a poslúchajú ho! 28 A jeho povesť sa hneď rozniesla po celom okolí Galilee. 29 A hneď, keď vyšli zo synagógy, prišli do domu Šimonovho a Andrejovho s Jakobom a Jánom. 30 A Šimonova svokra ležala v horúčke, a hneď mu povedali o nej. 31 A pristúpiac pozdvihol ju chopiac ju za ruku, a hneď ju opustila horúčka, a posluhovala im. 32 A keď už bol večer, keď bolo zapadlo slnce, nosili a vodili k nemu všetkých nemocných i posadlých démonami, 33 a celé mesto bolo shromaždené pri dveriach, 34 a uzdravil mnohých nemocných, strápených rozličnými neduhy, aj mnoho démonov vyhnal, a nedal démonom hovoriť, lebo ho znali. 35 A ráno veľmi skoro, ešte za noci, vstal, vyšiel a odišiel na pusté miesto a tam sa modlil. 36 A ponáhľajúc sa sledovali ho Šimon aj tí, ktorí boli s ním. 37 A keď ho našli, povedali mu: Všetci ťa hľadajú. 38 A povedal im: Poďme inde, do súsedných mestečiek, aby som i tam kázal, lebo na to som vyšiel. 39 A kázal v ich synagógach po celej Galilei a vyháňal démonov. 40 A prišiel k nemu malomocný a prosil ho, kľakol pred ním a povedal mu: Len keby si chcel, môžeš ma očistiť. 41 A Ježiš, ľútosťou hnutý, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý! 42 A keď to povedal, hneď odišlo od neho malomocenstvo, a bol očistený. 43 A prísnosťou sa obrátiac na neho hneď ho poslal preč 44 a riekol mu: Hľaď, aby si nikomu nepovedal ničoho! Ale iď, ukáž sa kňazovi a obetuj za svoje očistenie to, čo nariadil Mojžiš, im na svedoctvo. 45 Ale on vyjdúc začal rozhlasovať mnoho a rozchyrovať vec, takže už viacej nemohol vojsť verejne do mesta, ale bol vonku na pustých miestach. A prichádzali k nemu odovšadiaľ.

Pondelok 21. apríla

Odpustenie a sebaúcta I. Luk 5,1-11

Luk 5,1-3 * 1 A stalo sa, keď sa zástup na neho valil a počúval slovo Božie, a on stál vedľa Genezaretského jazera 2 a videl dve lode, ktoré stály na kraji jazera, s ktorých rybári boli sišli a prali siete, 3 že vstúpil do jednej z tých lodí, ktorá bola Šimonova, a poprosil ho, žeby odtiahol trochu od zeme. A sadnúc si učil zástupy s lode.

Luk 5,4-11 * 4 A keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Zatiahni na hlbinu, a spustite svoje siete na lov. 5 A Šimon odpovedal a riekol mu: Pane, celú noc sme pracovali a nechytili sme ničoho, ale na tvoje slovo spustím sieť. 6 A keď to urobili, zahrnuli veliké množstvo rýb, takže sa trhala ich sieť. 7 A zakývali na súdruhov, ktorí boli na tej druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A prišli a naplnili obe lode, takže sa norily. 8 Keď to videl Šimon Peter, padol k nohám Ježišovým a povedal: Odídi odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. 9 Lebo ho bola objala hrôza i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré boli ulovili, 10 a podobne i Jakoba i Jána, synov Zebedeových, ktorí boli spoločníkmi Šimonovými. A Ježiš povedal Šimonovi: Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí. 11 A keď pritiahli lode k zemi, opustil všetko a išli za ním.

Utorok 22. apríla

Odpustenie a sebaúcta II.

Ján 21,17 * 17 Povedal mu po tretie: Šimone Jonášov, či ma máš rád? Vtedy sa zarmútil Peter, že mu povedal po tretie: Či ma máš rád? A povedal mu: Pane, ty vieš všetko, ty znáš, že ťa mám rád. A Ježiš mu povedal: Pas moje ovečky!

Mat 16,16 * 16 A Šimon Peter odpovedal a riekol: Ty si Kristus, Syn živého Boha!

Luk 22,33 * 33 A on mu povedal: Pane, s tebou hotový som ísť aj do žalára i na smrť.

Ján 21,1-17 * 1 Potom sa zase zjavil Ježiš učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto. 2 Boli spolu Šimon Peter a Tomáš, zvaný Didymus, a Natanael z Galilejskej Kány aj tí dvaja synovia Zebedeovi a ešte iní z jeho učeníkov dvaja. 3 A Šimon Peter im povedal: Idem loviť ryby. A oni mu povedali: Pojdeme aj my s tebou. A tak vyšli a vstúpili hneď do lode, ale v tú noc nechytili ničoho. 4 A keď už bolo ráno, stál Ježiš na brehu, ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. 5 Vtedy im povedal Ježiš: Deti, či máte niečo na zjedenie? A oni mu povedali: Nemáme. 6 A on im povedal: Zahoďte sieť na pravú stranu lode a najdete. A tak zahodili a už aj ju nevládali utiahnuť pre množstvo rýb. 7 Vtedy povedal učeník, ktorého to miloval Ježiš, Petrovi: To je Pán. A Šimon Peter, keď počul, že je to Pán, opásal si svrchné rúcho, lebo bol nahý a hodil sa do mora. 8 A tí druhí učeníci prišli na člne, lebo neboli ďaleko od zeme, ale tak asi dvesto lakťov, vlečúc sieť s rybami. 9 A jako vyšli na zem, videli rozloženú vatru uhlia a rybu, položenú na ňom, aj chlieb. 10 A Ježiš im povedal: Doneste z rýb, ktoré ste teraz ulovili. 11 Tu vyšiel Šimon Peter a vytiahol sieť na zem, plnú velikých rýb, sto päťdesiattri. A hoc ich bolo tak mnoho, neroztrhla sa sieť. 12 Potom im povedal Ježiš: Poďte, raňajkujte! A niktorý z učeníkov neopovážil sa opýtať sa ho: Kto si ty? Lebo vedeli, že je Pán. 13 A Ježiš prišiel a vzal chlieb a dal im, a podobne aj rybu. 14 Toto už po tretie sa zjavil Ježiš svojim učeníkom, odkedy vstal z mŕtvych. 15 A potom, keď sa naraňajkovali, povedal Ježiš Šimonovi Petrovi: Šimone Jonášov, či ma miluješ, viac ako títo? A on mu povedal: Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád. A Ježiš mu povedal: Pas moje jahniatka! 16 A zase mu povedal, po druhé: Šimone Jonášov, či ma miluješ? On mu povedal: Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád. Nato mu povedal Ježiš: Pas ako pastier moje ovečky! 17 Povedal mu po tretie: Šimone Jonášov, či ma máš rád? Vtedy sa zarmútil Peter, že mu povedal po tretie: Či ma máš rád? A povedal mu: Pane, ty vieš všetko, ty znáš, že ťa mám rád. A Ježiš mu povedal: Pas moje ovečky!

Streda 23. apríl

Cudzoložnica Ján 8,1-11

Ján 8,10.11 * 10 A keď sa zase pozdvihol Ježiš a nevidel nikoho krome ženy, povedal jej: Ženo, kde sú tamtí tvoji žalobníci? Či ťa niktorý neodsúdil? 11 A ona riekla: Niktorý, Pane. A Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem; iď a nehreš viacej.

Ján 8,1-9 * 1 A Ježiš odišiel na Olivový vrch. 2 Ale na úsvite zase prišiel do chrámu, a všetok ľud prichádzal k nemu; a sadol si a učil ich. 3 A zákonníci a farizeovia doviedli k nemu ženu, pristihutú v cudzoložstve, a postaviac je do prostredku 4 povedali mu: Učiteľu, táto žena bola pristihnutá pri skutku, keď cudzoložila. 5 A v zákone nám prikázal Mojžiš kameňovať také ženy, nuž čo ty hovoríš? 6 Ale to povedali pokúšajúc ho, aby ho mohli obžalovať. A Ježiš sa zohnul dolu a písal prstom na zem. 7 A keď sa ho len neprestávali opytovať, pozdvihol sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí na ňu kameň. 8 A opät sa zohnul dolu a písal na zem. 9 Ale oni počujúc to a súc obviňovaní od svojho svedomia vychádzali jeden po druhom, počnúc od starších až po posledných, a zanechaný bol Ježiš sám, i žena, stojaca v prostredku.

Štvrtok 24. apríla

Otče, odpusť im...

Luk 23,34 * 34 A Ježiš hovoril: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia! A deliac si jeho rúcho hodili oň los.

Luk 23,1-56 * 1 A vstalo všetko to množstvo, koľko ich bolo, a odviedli ho k Pilátovi. 2 A začali žalovať na neho a hovorili: Tohoto sme našli jako takého, ktorý prevracia náš národ a bráni dávať cisárovi dane a hovorí o sebe, že je on Kristus, kráľ. 3 A Pilát sa ho opýtal a riekol: Či si ty ten kráľ Židov? A on mu odpovedal a riekol: Ty dobre hovoríš. 4 A Pilát povedal najvyšším kňazom a zástupom: Nenachádzam nijakej viny na tomto človekovi. 5 Ale oni nástojili a hovorili: Búri ľud svojím učením učiac po celom Judsku; započal od Galilee a prišiel až sem. 6 A keď počul Pilát o Galilei, opýtal sa, či je to človek Galilean? 7 A dozvediac sa, že je z panstva Heródesovho, poslal ho hore k Heródesovi, ktorý bol tiež v Jeruzaleme v tých dňoch. 8 A keď videl Heródes Ježiša, zaradoval sa veľmi, lebo ho už od dávna chcel vidieť, pretože mnoho slýchal o ňom a nadejal sa, že ho uvidí učiniť nejaký div. 9 A pýtal sa ho mnohými rečami, ale on mu ničoho neodpovedal. 10 A stáli tam najvyšší kňazi a zákonníci prudko na neho žalujúc. 11 A potom, keď ním pohŕdnul Heródes so svojím vojskom a naposmieval sa mu, obliekol ho do skvelého rúcha a poslal ho zpät Pilátovi. 12 A Pilát a Heródes sa stali priateľmi jeden s druhým toho dňa, lebo predtým si boli nepriateľmi. 13 A Pilát si svolal najvyšších kňazov i kniežatá i ľud 14 a povedal im: Doviedli ste mi tohoto človeka, že vraj odvracia ľud, a hľa, ja som sa ho povypytoval pred vami a nenašiel som na tomto človekovi nijakej takej viny, jako na neho žalujete. 15 Ale ani Heródes, lebo som vás poslal hore k nemu, a vidíte, neurobil ničoho takého, čo by bolo hodno smrti. 16 Potrescem ho tedy a prepustím. 17 Lebo na ten sviatok im musel vždy prepustiť jedného väzňa. 18 Ale skríkli, všetko to množstvo, a hovorili: Zahlaď tohoto a prepusti nám Barabáša! 19 Ktorý bol pre jakúsi vzburu, ktorá bola povstala v meste, a pre vraždu hodený do žalára. 20 Vtedy zase prehovoril k nim Pilát chcúc prepustiť Ježiša. 21 Ale oni mu nato volali zpät a hovorili: Ukrižuj, ukrižuj ho! 22 A on im povedal po tretie: Ale čože zlého urobil tento? Nijakej príčiny smrti som nenašiel na ňom. Potrescem ho tedy a prepustím. 23 Ale oni len naliehali velikým hlasom a požadovali, aby bol ukrižovaný, a ich hlasy prevládaly i hlasy najvyšších kňazov. 24 Vtedy usúdil Pilát, aby sa stalo, čo si žiadajú, 25 a prepustil im toho pre vzburu a pre vraždu hodeného do väzenia, ktorého si pýtali, a Ježiša vydal ich ľubovôli. 26 A jako ho viedli, pochytili istého Šimona Cyrenenského, ktorý išiel s poľa, a položili na neho kríž, aby niesol za Ježišom. 27 A išlo za ním veliké množstvo ľudu i žien, ktoré nariekaly a kvílily nad ním. 28 A Ježiš sa obrátil k nim a povedal: Dcéry Jeruzalema, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi: 29 Lebo hľa, idú dni, v ktorých povedia: Blahoslavené neplodné, a životy, ktoré nerodily, prsia, ktoré nekojily. 30 Vtedy začnú hovoriť vrchom: Padnite na nás! a brehom: Prikryte nás: 31 Lebo ak toto robia na zelenom dreve, čo bude na suchom. 32 A videl s ním aj iných dvoch, zločincov, aby ich zabili. 33 A keď prišli na miesto, zvané Lebka alebo Umrlčia hlava, tam ho ukrižovali, aj tých zločincov, jedného po pravej a druhého po ľavej strane. 34 A Ježiš hovoril: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia! A deliac si jeho rúcho hodili oň los. 35 A ľudia stáli a dívali sa. A posmievali sa mu s nimi aj pohlavári a hovorili: Iným spomáhal, nech spomôže sám sebe, ak je on Kristus, ten vyvolený Boží! 36 Aj vojaci sa mu posmievali prichádzajúc a ocot mu podávajúc 37 a hovorili: Ak si ty ten kráľ Židov, spomôžže si! 38 A bol aj nápis napísaný nad ním, písmom gréckym, latinským a hebrejským: Toto je kráľ Židov. 39 A jeden z tých povesených zločincov sa mu rúhal a hovoril: Či nie si ty Kristus? Spomôž sám sebe i nám! 40 A ten druhý odpovedal, karhal ho a riekol: Či sa ani ty nebojíš Boha, pretože si v tom istom odsudku? 41 A my, pravda, spravedlivo, lebo berieme hodnú odplatu za to, čo sme páchali, ale tento neurobil ničoho zlého. 42 A povedal Ježišovi: Rozpomeň sa na mňa, Pane, keď prijdeš vo svojom kráľovstve! 43 A Ježiš mu povedal: Ameň ti hovorím, dnes budeš so mnou v raji. 44 A bolo okolo šiestej hodiny, a povstala tma na celej zemi a trvala až do deviatej hodiny. 45 A slnce sa zatmilo, a chrámová opona sa roztrhla cez poly. 46 A Ježiš zvolal velikým hlasom a povedal: Otče, do tvojich rúk kladiem svojho ducha! A keď to povedal, vypustil dušu. 47 A keď videl stotník, čo sa stalo, oslavoval Boha a povedal: Tento človek bol skutočne spravedlivý. 48 A všetky tie zástupy, ktoré sa boly sišly k tomu divadlu, vidiac, čo sa stalo, všetci sa bili do pŕs a vracali sa zpät do mesta. 49 A všetci jeho známi stáli zďaleka, i ženy, ktoré nasledujúc ho boly prišly s ním od Galilee a dívaly sa na to. 50 A hľa, nejaký muž, menom Jozef, radca, človek, dobrý a spravedlivý, 51 ktorý nebol pristal na ich radu a na ich skutok, z Arimátie, z mesta Židov, ktorý tiež sám očakával kráľovstvo Božie, 52 ten išiel k Pilátovi a vypýtal si telo Ježišovo. 53 A keď ho sňal, zavinul ho do jemného plátna a položil do hrobu, vytesaného v skale, v ktorom ešte nikdy nikto neležal. 54 A bol deň pripravovania, a nastávala sobota. 55 A išli za ním aj ženy, ktoré s ním boly prišly z Galilee, a podívaly sa na hrob, i jako ta bolo položené telo. 56 A navrátiac sa nahotovily voňavých vecí i mastí. Ale cez sobotu odpočívaly podľa prikázania.

Rim 8,34 * 34 Kde kto odsúdi? Kristus Ježiš je, ktorý zomrel, a viacej, ktorý aj vstal z mŕtvych, ktorý aj je po pravici Božej, ktorý sa aj prihovára za nás.

Piatok 25. apríla

Odporúčané štúdium

||| na začiatok dokumentu |||