Biblické texty
Biblické texty
2 Moj 34,6.7 * 6 I prešiel Hospodin popred neho a volal: Hospodin, Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti, 7 zachovávajúci priazeň tisícom, odpúšťajúci vinu, priestupok a hriech, ktorý však nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch a na synoch synov až do tretieho a štvrtého pokolenia.
Ž 78,38 * 38 On však bol milosrdný, vinu odpúšťal a nevyhubil; mnohokrát odvrátil svoj hnev, neprejavil všetku svoju prchkosť.
Ž 51,6 * 6 Proti Tebe samému som zhrešil, páchal som, čo je zlé v Tvojich očiach, aby si Ty mal pravdu vo svojich rečiach a bol si čistý vo svojom súde.
Dan 9,8 * 8 Hospodine, hanba v tvári patrí nám, našim kráľom, kniežatám, našim otcom, lebo sme zhrešili proti Tebe.
Ž 32,1 * 1 Dávidov. Vyučujúci žalm. Blahoslavený, komu je odpustený priestupok a hriech prikrytý!
Ž 25,18 * 18 Pozri na moju biedu i na moju tieseň a odpusť všetky moje hriechy.
5 Moj 21,8 * 8 Odpusť svojmu izraelskému ľudu, ktorý si vykúpil. Hospodine! Neuvaľ na svoj izraelský ľud vinu za nevinnú krv. Tak bude zbavený viny za krv.
Ž 86,5 * 5 Veď Ty si dobrý, Pane, a ochotný odpúšťať; hojný si v milosti ku všetkým, ktorí Ťa vzývajú.
Jer 31,34 * 34 Potom už nikto nebude viac poučovať blížneho ani svojho brata: Poznajte Hospodina! Lebo všetci ma budú poznať, od najmenšieho až po najväčšieho - znie výrok Hospodinov - lebo im odpustím ich viny a na ich hriech si už nespomeniem.
2 Moj 32,14 * 14 Potom Hospodin milostivo zmenil zlo, ktoré zamýšľal učiniť svojmu ľudu.
2 Moj 32,1-13 * 1 Keď ľud videl, že Mojžiš dlho neschádza z hory, zhromaždil sa k Áronovi a povedal mu: Nože, urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami; lebo nevieme, čo sa stalo Mojžišovi, mužovi, ktorý nás viedol z Egypta. 2 Áron im odvetil: Postŕhajte zlaté náušnice, čo majú na ušiach vaše ženy, vaši synovia i vaše dcéry a prineste mi ich! 3 Všetok ľud si postŕhal zlaté náušnice, čo mali na ušiach, a priniesol ich k Áronovi. 4 On to prijal z ich rúk, sformoval to rydlom a urobil z toho uliate teľa. Oni povedali: Izrael, toto sú tvoji bohovia, ktorí ťa vyviedli z Egypta. 5 Keď to Áron videl, postavil pred ním oltár. I zvolal Áron: Zajtra bude sviatok Hospodinov. 6 Na druhý deň včasráno obetovali spaľované obete a priniesli obete spoločenstva. Potom sa ľud posadil, jedol a pil; nato vstali a zabávali sa. 7 I riekol Hospodin Mojžišovi: Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol. 8 Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im prikázal; urobili si uliate teľa, klaňali sa mu, obetovali mu a hovorili: Izrael, toto sú tvoji bohovia, ktorí ťa vyviedli z Egypta. 9 Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Videl som tento ľud, že je to tvrdohlavý ľud. 10 Preto ma teraz nechaj, nech vzplanie môj hnev proti nim a vyhubím ich; teba však učiním veľkým národom. 11 Avšak Mojžiš sa snažil obmäkčiť Hospodina, svojho Boha, a hovoril: Prečo vzplanul Tvoj hnev, Hospodine, proti Tvojmu ľudu, ktorý si veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z Egypta? 12 Prečo by mali Egypťania hovoriť: Vyviedol ich so zlým úmyslom, aby ich pobil na vrchoch a vyničil z povrchu zeme. Obráť svoj prudký hnev a milostivo zmeň zlo, ktoré si chystal proti svojmu ľudu. 13 Pamätaj na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a riekol si im: Rozmnožím vaše potomstvo ako nebeské hviezdy; celú túto krajinu, ktorú som vám prisľúbil, dám vášmu potomstvu a bude ju dedične vlastniť na veky.
1 Kor 10,1-4 * 1 Nechcem však, bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom, všetci prešli morom, 2 všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a mori, 3 všetci jedli ten istý duchovný pokrm 4 a všetci pili ten istý duchovný nápoj, pili totiž z duchovnej skaly, ktorá šla za nimi, a tou skalou bol Kristus:
Hoz 1,2 * 2 Začiatok Hospodinovej reči prostredníctvom Ozeáša. Hospodin riekol Ozeášovi: Choď, vezmi si smilnú ženu a deti zo smilstva; lebo krajina sa smilne odvracia od Hospodina.
Hoz 1,1-9 * 1 Slovo Hospodinovo, ktoré zaznelo Ozeášovi, synovi Beériho, za čias judských kráľov Uziju, Jótáma, Áchaza a Chizkiju a za čias izraelského kráľa Járobeáma, syna Joášovho. 2 Začiatok Hospodinovej reči prostredníctvom Ozeáša. Hospodin riekol Ozeášovi: Choď, vezmi si smilnú ženu a deti zo smilstva; lebo krajina sa smilne odvracia od Hospodina. 3 Išiel teda a vzal si Gómeru, dcéru Diblajimovu. Tá počala a porodila mu syna. 4 Nato mu riekol Hospodin: Pomenuj ho Jezreel, lebo onedlho potrestám krvavý skutok Jezreela na dome Jéhúovom a zruším kráľovstvo domu izraelského. 5 V ten deň dolámem luk Izraela v Jezreelskom údolí. 6 Potom znova počala a porodila dcéru. I riekol mu: Daj jej meno Lórucháma, lebo už viac neomilostím dom Izraela a už im viac neodpustím. 7 Dom Júdov však omilostím a zachránim ho skrze Hospodina, ich Boha. Ale ich nezachránim lukom, ani mečom a vojnou, ani koňmi a jazdcami. 8 Keď odlúčila Lóruchámu, počala a porodila syna. 9 Vtedy riekol: Daj mu meno Lóammí, lebo vy nie ste môj ľud a ja nie som váš Boh.
Hoz 2,1-2 * 1 Raz bude Izraelcov ako morského piesku, ktorý sa nedá zmerať ani spočítať. A miesto toho, ako ich volali: Vy nie ste môj ľud, dajú im meno: Synovia živého Boha. 2 Potom sa zhromaždia Júdejci s Izraelcami, ustanovia si jednu hlavu a vyjdú z krajiny, lebo veľký bude deň Jezreela.
Hoz 3,1 * 1 Hospodin mi riekol: Znova choď a miluj ženu, milenku iného, cudzoložnicu, ako Hospodin miluje Izraelcov, hoci sa obracajú k iným bohom a obľubujú koláče z hrozna.
Hoz 3,1-3 * 1 Hospodin mi riekol: Znova choď a miluj ženu, milenku iného, cudzoložnicu, ako Hospodin miluje Izraelcov, hoci sa obracajú k iným bohom a obľubujú koláče z hrozna. 2 Kúpil som ju teda za pätnásť strieborných a za chómer a letek jačmeňa, 3 a povedal som jej: Mnoho dní zostaneš pri mne a nebudeš smilniť, nebudeš patriť inému; podobne ja sa zachovám voči tebe.
Rim 5,20 * 20 Do toho ešte popri tom prišiel zákon, aby sa poklesok rozhojnil. A keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť,
Rim 7,5 * 5 Lebo keď sme boli v tele, hriešne vášne, ktoré vyvolal zákon, pôsobili v našich údoch, aby sme prinášali ovocie smrti.
Hoz 2,16.17 * 16 Preto, hľa, vyvábim ju a zavediem na púšť; budem sa o ňu uchádzať. 17 Tam jej dám jej vinice a údolie Áchor spravím bránou nádeje. Tam potom bude povoľná ako v dňoch svojej mladosti, ako keď vychádzala z Egypta.
Dan 9,1-27 * 1 V prvom roku Ahasvérovho syna Dária z médskeho rodu, ktorý sa stal kráľom nad Chaldejskom, 2 v prvom roku jeho kraľovania, ja, Daniel, som z kníh skúmal počet rokov, ktoré podľa Hospodinovho slova prorokovi Jeremiášovi mali uplynúť nad zrúcaninami Jeruzalema: sedemdesiat rokov. 3 Potom som sa obrátil tvárou k Pánu Bohu, aby som sa v pôste, vo vrecovine a v popole, úpenlivo modlil. 4 Modlil som sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, vyznával som a hovoril: Ach, Pane, veľký a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a priazeň pre tých, čo Ťa milujú a zachovávajú Tvoje prikázania: 5 Zhrešili sme a konali prevrátene a bezbožne; vzopreli sme sa a odklonili od Tvojich prikázaní a od Tvojich nariadení. 6 Neposlúchli sme Tvojich služobníkov, prorokov, ktorí hovorili v Tvojom mene našim kráľom, kniežatám, našim otcom a všetkému ľudu krajiny. 7 Tebe, Pane, patrí spravodlivosť, ale hanba v tvári patrí dnes nám, mužom judským, obyvateľom Jeruzalema a všetkým Izraelcom, blízkym i ďalekým vo všetkých krajinách, do ktorých si ich vyhnal pre neveru, čo sa dopustili proti Tebe. 8 Hospodine, hanba v tvári patrí nám, našim kráľom, kniežatám, našim otcom, lebo sme zhrešili proti Tebe. 9 U Pána, nášho Boha, je milosrdenstvo a odpustenie, lebo sa Mu priečili. 10 Neposlúchli sme slovo Hospodina, nášho Boha, aby sme chodili podľa Jeho zákonov, ktoré nám vydal prostredníctvom svojich služobníkov, prorokov. 11 Celý Izrael prestúpil Tvoj zákon a odklonil sa, aby nepočul Tvoj hlas. Preto nás stihla kliatba a prísaha, napísaná v zákone Božieho služobníka Mojžiša, veď sme zhrešili proti nemu. 12 On splnil svoje slovo, ktoré vyslovil proti nám a proti našim vládcom, ktorí nás spravovali, že privedie na nás veľké nešťastie, akého nebolo pod celým nebom, ale stalo sa v Jeruzaleme. 13 Ako je napísané v Mojžišovom zákone, prišlo na nás celé toto nešťastie, ale my sme neprosili o priazeň Hospodina, nášho Boha, a neodvrátili sme sa od svojich hriechov a nedbali sme na Tvoju pravdu. 14 Ale Hospodin bdel a priviedol na nás toto nešťastie. Lebo Hospodin, náš Boh, je spravodlivý vo všetkých svojich skutkoch, ktoré koná, ale my sme neposlúchali Jeho hlas. 15 Teraz, Pane, Bože náš, ktorý si silnou rukou vyviedol svoj ľud z Egypta a získal si meno, ako ho máš dnes: zhrešili sme a previnili sa. 16 Pane, pre všetku Tvoju spravodlivosť nech sa odvráti Tvoj hnev a Tvoja prchkosť od Tvojho mesta Jeruzalema a od Tvojho svätého vrchu. Lebo pre naše hriechy a pre neprávosť našich otcov je Jeruzalem a Tvoj ľud na potupu všetkým okolo nás. 17 Teraz však, Bože náš, počuj modlitbu svojho služobníka a jeho úpenlivé volanie. Kvôli sebe samému, Pane, rozjasni svoju tvár nad svojou spustošenou svätyňou. 18 Bože môj, nakloň ucho a počuj, otvor oči a pozri sa na naše spustošenie a na svoje mesto, ktoré nesie Tvoje meno. Lebo nezakladáme svoje prosby na svojich zásluhách pred Tebou, ale na Tvojom hojnom milosrdenstve. 19 Pane, počuj, Pane, odpusť, Pane, pozoruj a konaj! Kvôli sebe samému nemeškaj, Bože môj. Lebo Tvoje mesto i Tvoj ľud nesú Tvoje meno. 20 Ešte som hovoril a modlil sa, vyznával som svoj hriech a hriech svojho izraelského ľudu a predkladal som Hospodinovi, svojmu Bohu, prosbu za svätý vrch svojho Boha, 21 ešte som hovoril svoju modlitbu, keď muž Gabriel, ktorého som videl na začiatku vo videní, priletel ku mne a dotkol sa ma v čase večernej pokrmovej obete. 22 Pristúpil, a keď hovoril so mnou, povedal: Daniel, teraz som vyšiel, aby som ti dal plné poznanie. 23 Keď si sa začal modliť, zaznelo Božie slovo, a ja som prišiel, aby som ti ho oznámil, lebo si obľúbený a vzácny. Daj si pozor na slovo a pochop videnie: 24 Sedemdesiat týždňov je určených pre Tvoj ľud a pre Tvoje sväté mesto na ukončenie priestupku, na skoncovanie s hriechom a na zmierenie viny, na privedenie večnej spravodlivosti, na zapečatenie videnia i proroka a na pomazanie veľsvätyne. 25 Preto vedz a cháp: Odvtedy, čo vyšlo slovo o návrate a o vybudovaní Jeruzalema až po pomazanie kniežaťa, bude sedem týždňov. Za šesťdesiatdva týždňov opäť bude vybudovaný s námestím a ulicami, aj keď v čase útrap. 26 Po šesťdesiatdva týždňoch bude zabitý jeden pomazaný a nebude ho. Mesto a svätyňu zničí ľud kniežaťa, ktorý príde. Ich koniec nastane záplavou a až do konca vojny bude trvať predurčené pustošenie. 27 Uzavrie pevnú zmluvu s mnohými na jeden týždeň; na pol týždňa zastaví zábitnú i pokrmovú obeť; na okraj oltára príde ohavné pustošenie až po stanovený koniec, ktorý príde a zavŕši pustošenie.