Biblické texty
Biblické texty
Žid 9,15 15 Preto je prostredníkom novej zmluvy, aby Jeho smrťou, smerujúcou k vykúpeniu z priestupkov, spáchaných za prvej zmluvy, prijali povolaní zasľúbenie večného dedičstva.
3 Moj 26,11.12 11 Postavím svoj príbytok medzi vami, nesprotivím si vás. 12 Budem chodiť medzi vami, budem vám Bohom a vy budete mojím ľudom.
2 Moj 25,8 8 Nech mi postavia svätyňu a budem bývať uprostred nich.
Žid 9,22 22 A podľa zákona temer všetko sa očisťuje krvou, a bez vyliatia krvi niet odpustenia.
Žid 9,13.14 13 Lebo ak už krv kozlov a býkov a popol jalovice, sypaný na poškvrnených, posväcuje k telesnej čistote: 14 o čo viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha samého seba obetoval Bohu v bezvadnú obeť, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme slúžili živému Bohu.
3 Moj 1,1-17 1 Hospodin oslovil Mojžiša a hovoril mu zo svätostánku: 2 Prehovor k Izraelcom: Keď niekto z vás chce priniesť obetný dar Hospodinovi, prineste svoj obetný dar z domácich zvierat, a to z rožného statku alebo z drobného dobytka. 3 Ak je jeho obetným darom spaľovaná obeť z rožného statku, nech prinesie samca bez chyby; privedie ho ku vchodu svätostánku, aby získal priazeň pred Hospodinom. 4 Položí ruku na hlavu spaľovanej obete, a tá bude láskavo prijatá na získanie zmierenia pre neho. 5 Potom zabije dobytča pred Hospodinom a kňazi, Áronovi synovia, nech obetujú krv; dookola krvou pokropia oltár, ktorý je pri vchode do svätostánku. 6 Potom nech stiahne kožu zo spaľovanej obete, rozseká ju na kusy. 7 Synovia kňaza Árona však položia oheň na oltár a na oheň nakladú drevo. 8 Potom kňazi, synovia Áronovi, porozkladajú kusy, hlavu a tuk na drevo, ktoré je na oltárnom ohni. 9 Vnútornosti a nohy však nech umyje vodou a kňaz to všetko spáli na oltári ako spaľovanú obeť, ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi. 10 Ak však bude jeho obetný dar pozostávať z drobného dobytka, z jahňaťa alebo kozľaťa, nech obetuje na spaľovanú obeť samca bez chyby. 11 Zareže ho pred Hospodinom na severnej strane oltára a kňazi, Áronovi synovia, pokropia dookola oltár jeho krvou. 12 Potom ho rozseká na kusy a kňaz ich porozkladá s hlavou i s tukom na drevo, ktoré je na oltárnom ohni. 13 Vnútornosti však a nohy nech umyje vodou a kňaz to všetko prinesie a spáli na oltári; to je spaľovaná obeť príjemnej vône Hospodinovi. 14 Ak je jeho obetným darom Hospodinovi spaľovaná obeť z vtákov, nech obetuje svoj dar z hrdličiek alebo holúbät. 15 Kňaz ho prinesie k oltáru, natrhne mu hlavu a spáli ho na oltári; jeho krv však vytlačí na stenu oltára. 16 Jeho hrvoľ odstráni aj s obsahom a hodí ho vedľa oltára na východnú stranu na popolisko. 17 Natrhne ho, chytiac za krídla, ale časti neoddelí od seba, a tak ho kňaz spáli na oltári na dreve, ktoré je na ohni; to je spaľovaná obeť, ohňová obeť príjemnej vône Hospodinovi.
3 Moj 2,1-16 1 Keď niekto prinesie Hospodinovi ako obetný dar pokrmovú obeť, jeho obeťou nech je jemná múka; poleje ju olejom a pridá k nej kadidlo. 2 Zanesie ju kňazom, synom Áronovým. Kňaz vezme z toho za plnú hrsť múky a oleja so všetkým kadidlom a spáli túto pripomienkovú časť na oltári ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi. 3 Zvyšok pokrmovej obete patrí Áronovi a jeho synom ako najsvätejšie z ohňových obetí Hospodinových. 4 Keď prinesieš ako obetný dar pokrmovú obeť z niečoho upečeného v peci, nech sú to nekvasené koláče z jemnej múky, zarobené olejom, a nekvasené posúchy, natreté olejom. 5 Ak je tvoj obetný dar na platni pečenou pokrmovou obeťou, nech je z jemnej múky, zarobený olejom, nekvasený. 6 Polám ho na kusy a polej olejom. To je pokrmová obeť. 7 Ak je tvoj obetný dar pokrmovou obeťou, pripravenou v panvici, nech sa pripraví z jemnej múky s olejom. 8 Potom prines Hospodinovi pokrmovú obeť, ktorá bola pripravená z týchto vecí, predlož ju kňazovi, a ten ju zanesie na oltár. 9 Kňaz vezme z pokrmovej obete časť na pripomienku a spáli ju na oltári ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi. 10 Zvyšok pokrmovej obete patrí Áronovi a jeho synom. Je to najsvätejšie z ohňových obetí Hospodinových. 11 Nijaká pokrmová obeť, ktorú prinesiete Hospodinovi, nemá sa pripravovať s kvasom, lebo ani z kvasu ani z medu nič nesmiete spaľovať ako ohňovú obeť Hospodinovi. 12 Môžete ich predložiť Hospodinovi ako obetný dar z prvotín, ale na oltár ako príjemná vôňa sa nemajú dostať. 13 Každý obetný dar svojej pokrmovej obete posoľ! Nikdy neprestaň dávať soľ zmluvy svojho Boha na svoju pokrmovú obeť. S každým obetným darom prines soľ. 14 Ak predložíš Hospodinovi pokrmovú obeť z prvých plodín, predlož rozdrvené mladé zrno z klasov na ohni pražených ako pokrmovú obeť zo svojich prvotín. 15 Polej ju olejom a pridaj k nej kadidlo. To je pokrmová obeť. 16 Kňaz nech spáli jej pripomienkovú časť z rozdrveného zrna a z oleja i so všetkým jej kadidlom ako ohňovú obeť Hospodinovi.
3 Moj 3,1-17 1 Ak je jeho obetným darom obeť spoločenstva, ak chce priniesť kus rožného statku, či už samca alebo samicu, nech ho bezchybné prinesie pred Hospodina. 2 Položí ruku na hlavu svojho obetného daru a zabije ho pri vchode do svätostánku; kňazi, synovia Áronovi, dookola krvou pokropia oltár. 3 Potom z obete spoločenstva prinesie ako ohňovú obeť Hospodinovi tuk, pokrývajúci vnútornosti, i všetok tuk, ktorý je na vnútornostiach; 4 aj obe obličky i s tukom, ktorý je na nich pri bedrách; lalok pečene aj s obličkami oddelí. 5 Synovia Áronovi to spália ako ohňovú obeť príjemnej vône Hospodinovi na oltári spolu so spaľovanou obeťou, ktorá je na dreve na ohni. 6 Ak je však jeho obetný dar určený na obeť spoločenstva Hospodinovi z drobného dobytka, nech prinesie samca alebo samičku bez chyby. 7 Ak prinesie ako obetný dar jahňa, nech ho predloží pred Hospodina. 8 Ruku položí na hlavu svojho obetného daru a zareže ho pred svätostánkom; synovia Áronovi pokropia dookola oltár jeho krvou. 9 Nech predloží z obete spoločenstva ako ohňovú obeť Hospodinovi jej tuk; celý chvost nech úplne oddelí od chrbtovej kosti, i tuk pokrývajúci vnútornosti spolu so všetkým tukom, ktorý je na vnútornostiach, 10 aj obe obličky i s tukom, ktorý je na nich pri bedrách; lalok pečene oddelí spolu s obličkami. 11 Nech to kňaz spáli na oltári ako jedlo ohňovej obete Hospodinovi. 12 Ak je jeho obetným darom koza a prinesie ju Hospodinovi, 13 nech jej položí ruku na hlavu a nech ju zareže pred svätostánkom; synovia Áronovi pokropia dookola oltár jej krvou; 14 nech z nej prinesie svoj obetný dar ako ohňovú obeť Hospodinovi: tuk pokrývajúci vnútornosti, i všetok tuk, ktorý je na vnútornostiach, 15 aj obe obličky i s tukom, ktorý je na nich pri bedrách, aj lalok pečene oddelí spolu s obličkami. 16 Nech ich potom kňaz spáli na oltári ako jedlo ohňovej obete príjemnej vône. Všetok tuk patrí Hospodinovi. 17 To je večné ustanovenie pre všetky vaše pokolenia vo všetkých vašich bydliskách. Nesmiete jesť nijaký tuk a nijakú krv.
3 Moj 4,1-35 1 Hospodin hovoril ďalej Mojžišovi: 2 Prehovor k Izraelcom a povedz im: Ak sa niekto neúmyselne prehreší proti niektorému zo zákazov Hospodinových, a keby prestúpil čo i jeden z nich: 3 ak sa prehreší pomazaný kňaz, a tým uvalí vinu na ľud, nech za svoj hriech, ktorý spáchal, prinesie Hospodinovi ako obeť za hriech kus rožného statku, bezchybného junca. 4 Nech privedie junca pred Hospodina ku vchodu do svätostánku, nech položí ruku na hlavu junca a nech ho zabije pred Hospodinom. 5 Potom nech pomazaný kňaz vezme trochu krvi z junca a nech ju prinesie do svätostánku. 6 Kňaz nech ponorí prst do krvi a nech pred Hospodinom sedem razy rozfrkne z krvi pred oponu svätyne. 7 Potom nech kňaz potrie trochou krvi rohy oltára na voňavé kadidlo pred Hospodinom vo svätostánku, a ostatnú krv junca vyleje ku spodku oltára na spaľované obete pri vchode do svätostánku. 8 Všetok tuk junca, určeného na obeť za hriech, vyberie z neho, totiž tuk pokrývajúci vnútornosti a všetok tuk, ktorý je na vnútornostiach. 9 I obe obličky aj s tukom, ktorý je na bedrách, i lalok pečene aj s obličkami nech oddelí 10 tak ako sa vyberá z dobytka, určeného na obeť spoločenstva - a kňaz to spáli na oltári spaľovaných obetí. 11 Kožu junca však a všetko jeho mäso i s hlavou, nohami, ako aj vnútornosti i s trusom, 12 teda celého junca nech vynesie za tábor na čisté miesto, kde sa vysýpa popol, a spáli ho na dreve; spálený má byť na mieste, kde sa vysýpa popol. 13 Ak poblúdi celý zbor Izraela, ale vec je utajená pred očami zhromaždenia, ak koná proti niektorému z príkazov Hospodinových, čo sa nesmie konať, takže sa previní, 14 potom sa však vyzvie hriech, ktorý spáchal, zhromaždenie nech obetuje junca z rožného statku ako obeť za hriech a nech ho prinesie pred svätostánok. 15 Starší zboru nech položia ruky na hlavu junca pred Hospodinom; potom nech zabijú junca pred Hospodinom. 16 Pomazaný kňaz nech odnesie do svätostánku trochu krvi; 17 kňaz nech si ponorí prst do krvi a pred Hospodinom sedem razy rozfrkne pred oponu. 18 Potom nech potrie krvou rohy oltára, ktorý je pred Hospodinom v svätostánku, a ostatnú krv nech vyleje ku spodku oltára na spaľované obete pred svätostánkom. 19 Všetok jeho tuk vyberie z neho a spáli na oltári. 20 S týmto juncom naloží ako s juncom na obeť za hriech. Nech naloží s ním tak. Takto kňaz za nich vykoná obrad zmierenia a dosiahnu odpustenie. 21 Potom nech junca vynesie za tábor a nech ho spáli, ako spálil predchádzajúceho junca. To je obeť za hriech zboru. 22 Ak sa prehreší knieža, a koná neúmyselne proti niektorému príkazu svojho Boha, Hospodina, čo sa nesmie konať, 23 alebo ak ho upozornia na hriech, ktorý spáchal, nech prinesie ako obetný dar bezchybného kozla. 24 Nech položí ruku na hlavu kozla a nech ho zareže na mieste, kde sa zabíjajú spaľované obete pred Hospodinom. To je obeť za hriech. 25 Kňaz nech vezme na prst z krvi obete za hriech, nech potrie rohy oltára na spaľované obete a jeho krv nech vyleje ku spodku oltára na spaľované obete. 26 Všetok jeho tuk nech spáli na oltári podobne ako tuk z obete spoločenstva. Tak vykoná kňaz obrad zmierenia za neho, za jeho hriech, a on dosiahne odpustenie. 27 Ak sa neúmyselne prehreší niekto z pospolitého ľudu tým, že koná proti niektorému príkazu Hospodinovmu, čo sa nesmie konať, a tak sa previní, 28 alebo keď ho upozornia na hriech, ktorý spáchal, nech prinesie kozu, bezchybnú samicu, ako obetný dar za hriech, ktorý spáchal. 29 Nech si položí ruku na hlavu obete za hriech a nech zareže obeť za hriech na mieste pre spaľovanú obeť. 30 Nech kňaz vezme z jej krvi na svoj prst, nech otrie rohy oltára na spaľované obete a ostatnú jej krv nech vyleje ku spodku oltára. 31 Všetok jej tuk nech vyberie, ako sa vyberá tuk z obete spoločenstva, a nech ho spáli na oltári ako príjemnú vôňu Hospodinovi. Tak nech kňaz vykoná obrad zmierenia. Onen dosiahne odpustenie. 32 Ak prinesie na obetný dar jahňa ako obeť za hriech, prinesie bezchybnú samicu; 33 nech položí ruku na hlavu obete za hriech a nech ju zareže ako obeť za hriech na mieste, kde sa zabíjajú spaľované obete. 34 Potom nech kňaz vezme z krvi obete za hriech na svoj prst, nech potrie rohy oltára na spaľované obete a ostatnú jej krv nech vyleje ku spodku oltára. 35 Všetok jej tuk nech vyberie, ako sa vyberá tuk jahňaťa z obete spoločenstva, a nech ho kňaz spáli na oltári spolu s ohňovými obeťami Hospodinovými. Tak vykoná kňaz za neho obrad zmierenia za hriech, ktorý spáchal, a on dosiahne odpustenie.
3 Moj 5,1-19 1 Ak sa niektorý prehreší tak, že počuje vysloviť zaprisahanie k svedeckej výpovedi, a hoci je svedkom preto, že niečo videl alebo sa dozvedel, a neoznámi to, berie na seba vinu; 2 alebo keď sa niekto dotkne akejkoľvek nečistej veci, či mŕtveho tela nečistej divej zveri, či mŕtveho tela nečistého domáceho zvieraťa, alebo mŕtveho tela nečistého červa, aj keď je to utajené pred ním, a tak sa poškvrní, je za to zodpovedný; 3 alebo keď sa dotkne ľudskej nečistoty, akejkoľvek nečistoty, ktorou sa môže poškvrniť, aj keď je to utajené pred ním, ale potom si to uvedomí, je za to zodpovedný. 4 Alebo ak niekto nerozvážne vysloví prísahu, že bude konať dobré alebo zlé, alebo akúkoľvek prísahu na čokoľvek, na čo človek môže nerozvážne vysloviť prísahu, aj keď je to utajené pred ním, a len potom sa to dozvie, je za to zodpovedný. 5 Ak sa previní v jednej z týchto vecí, nech sa prizná, čím sa prehrešil, 6 nech prinesie Hospodinovi svoju obeť zadosťučinenia za hriech, ktorý spáchal, a to samicu z drobného dobytka, ovcu alebo kozu. 7 Ak mu nedochodí na ovcu, nech za vinu, ktorej sa dopustil, prinesie Hospodinovi dve hrdličky alebo holúbätá, jedno zvieratko na obeť za hriech, druhé na spaľovanú obeť. 8 Nech ich zanesie ku kňazovi, a ten nech obetuje najprv určené na obeť za hriech. Nech mu natrhne hlavu pri šiji, ale nech ju neoddelí, 9 nech pokropí krvou z obete za hriech stenu oltára a zvyšnú krv nech vytlačí ku spodku oltára. Je to obeť za hriech. 10 Z druhého nech urobí spaľovanú obeť podľa predpisu. Nech kňaz vykoná za neho obrad zmierenia za hriech, ktorý spáchal, a on dosiahne odpustenie. 11 Ale ak mu nedochodí na dve hrdličky alebo dve holúbätá, nech prinesie za to, čo spáchal, desatinu éfy jemnej múky ako obetný dar, obeť za hriech. Nenaleje na ňu oleja a nepridá k nej ani kadidla, lebo je to obeť za hriech. 12 Potom nech ju prinesie kňazovi a kňaz vezme z nej za hrsť ako pripomienkovú časť a spáli ju na oltári po ohňových obetiach patriacich Hospodinovi; to je obeť za hriech. 13 Tak vykoná kňaz úkon zmierenia za jeho hriech, ktorý onen spáchal v niektorom z týchto prípadov, a tak dosiahne odpustenie. Zvyšok bude patriť kňazovi ako pokrmová obeť. 14 Hospodin hovoril Mojžišovi: 15 Ak sa niekto dopustí sprenevery a neúmyselne sa prehreší v niektorej zo svätých vecí Hospodinových, nech prinesie Hospodinovi ako svoju obeť zadosťučinenia za vinu bezchybného barana z drobného dobytka, ktorého možno prepočítať na vážené striebro v posvätných šekeloch. 16 Nech nahradí to, v čom sa prehrešil na niektorej posvätnej veci, a nech k tomu pridá pätinu; nech to odovzdá kňazovi a kňaz vykoná za neho obrad zmierenia, pri ktorom použije barana, určeného na obeť zadosťučinenia za vinu; on dosiahne odpustenie. 17 Ak sa niekto prehreší a nevedomky prestúpi čo i len jeden zo zákazov Hospodinových, previnil sa a ponesie za to zodpovednosť; 18 nech prinesie kňazovi bezchybného barana z drobného dobytka podľa prepočítania ako obeť zadosťučinenia za vinu; kňaz vykoná za neho obrad zmierenia za jeho poblúdenie, do ktorého sa nevedomky dostal, a dosiahne odpustenie. 19 Je to obeť zadosťučinenia za vinu; skutočne sa previnil proti Hospodinovi.
3 Moj 5,20-26 20 Hospodin hovoril Mojžišovi: 21 Ak sa niekto prehreší a dopustí sa sprenevery proti Hospodinovi tým, že odtají svojmu blížnemu uloženú alebo ulúpenú vec, alebo ak si vynúti niečo od svojho blížneho, 22 alebo ak nájde stratený predmet, a zatají ho, alebo falošne prisahá o niečom zo všetkého toho, čím sa človek môže prehrešiť; 23 keď sa teda prehreší, a tak sa previní, nech vráti ulúpené i to, čo si násilím vynútil, alebo vec, ktorú u neho uložili, alebo stratenú vec, ktorú našiel, 24 alebo čokoľvek z toho, o čom falošne prisahal, nech to nahradí v plnej hodnote, pridá k tomu ešte pätinu a dá to v deň svojej obete, komu to patrí. 25 Ako svoju obeť zadosťučinenia za vinu nech prinesie kňazovi pre Hospodina bezchybného barana z drobného dobytka podľa prepočítania pri obeti zadosťučinenia za vinu. 26 Kňaz vykoná za neho obrad zmierenia pred Hospodinom; on dosiahne odpustenie za ktorýkoľvek skutok, ktorým sa človek môže previniť.
3 Moj 6,1-23 1 Hospodin hovoril Mojžišovi: 2 Prikáž Áronovi a jeho synom: Toto je zákon o spaľovanej obeti: Spaľovaná obeť má ostať na ohnisku oltára celú noc až do rána; oltárny oheň má ostať na ňom horieť. 3 Nech si kňaz oblečie svoje ľanové rúcho, ľanové spodky a vyberie popol, na ktorý oheň strávil spaľovanú obeť na oltári, a nech ho vysype vedľa oltára. 4 Potom si vyzlečie šaty a oblečie iné šaty; nech vynesie popol na čisté miesto za tábor. 5 Oheň na oltári nech ostane horieť; nesmie vyhasnúť, kňaz nech ním zapaľuje drevo každé ráno, nech rozloží na ňom spaľovanú obeť a spaľuje na ňom tuk obete spoločenstva. 6 Oheň nech ostáva stále horieť na oltári; nesmie vyhasnúť. 7 Toto je zákon o pokrmovej obeti: Nech ju synovia Áronovi prinesú k oltáru pre Hospodina. 8 Jeden z nich nech odoberie za hrsť jemnej múky z pokrmovej obete aj s olejom, aj všetko kadidlo, ktoré je na pokrmovej obeti; nech to spáli na oltári ako jej pripomienkovú časť na príjemnú vôňu Hospodinovi. 9 Čo zvýši z nej, nech zjedia Áron a jeho synovia. Má sa to jesť nekvasené na posvätnom mieste; nech to zjedia na nádvorí svätostánku. 10 Nesmie sa to piecť kvasené. Dal som im to ako podiel z mojich ohňových obetí. Nech je to svätosväté ako obeť za hriech a obeť zadosťučinenia za vinu. 11 Každý muž medzi synmi Áronovými smie z toho jesť. To je večné ustanovenie pre vaše pokolenia ohľadom ohňových obetí Hospodinovi. Čokoľvek sa ich dotkne, bude sväté. 12 Hospodin hovoril Mojžišovi: 13 Toto je obetný dar Árona a jeho synov, ktorý prinesú Hospodinovi v deň svojho pomazania: Desatina éfy jemnej múky na pravidelnú pokrmovú obeť, polovica ráno, polovica večer. 14 Má sa to pripraviť na platni; prines to zmiešané s olejom, upečené v kusoch ako pokrmovú obeť a predlož na príjemnú vôňu Hospodinovi. 15 Kňaz, ktorý spomedzi jeho synov bude po ňom pomazaný, bude to konať podľa večného ustanovenia Hospodinovho. Celá obeť sa má spáliť. 16 Každá pokrmová obeť kňaza nech je celožertvou; nesmie sa jesť. 17 Hospodin hovoril Mojžišovi: 18 Povedz Áronovi a jeho synom: Toto je zákon o obeti za hriech: Obeť za hriech sa má zabiť pred Hospodinom na mieste, na ktorom sa zabíja spaľovaná obeť. Je svätosvätá. 19 Nech ju zje ten kňaz, ktorý ju obetuje ako obeť za hriech. Má sa zjesť na posvätnom mieste v predsieni svätostánku. 20 Čokoľvek sa dotkne jej mäsa, bude sväté. Ak niečo z jej krvi frkne na šaty, musíš to zmyť na posvätnom mieste. 21 Hlinenú nádobu, v ktorej sa varí, treba rozbiť, a ak sa varí v medenej nádobe, tú treba vydrhnúť a vypláchnuť vodou. 22 Obeť smie jesť každý muž spomedzi kňazov. Je svätosvätá. 23 Ale nesmie sa jesť nijaká obeť za hriech, z krvi ktorej sa vnesie niečo do svätostánku na vykonanie zmierenia vo svätyni; má sa spáliť.
3 Moj 7,1-38 1 Toto je zákon o obeti zadosťučinenia za vinu, ona je svätosvätá. 2 Nech sa obeť zadosťučinenia za vinu zabije na mieste, na ktorom sa zabíja spaľovaná obeť; jej krvou nech kňaz dookola pokropí oltár. 3 Všetok jej tuk však nech prinesie ako obeť; tučný chvost i tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, 4 obidve obličky aj tuk na nich, ktorý je na bedrách, i lalok pečene oddelí spolu s obličkami. 5 Nech to kňaz spáli na oltári ako ohňovú obeť Hospodinovi. To je obeť zadosťučinenia za vinu. 6 Každý muž spomedzi kňazov smie z nej jesť. Má sa jesť na posvätnom mieste; je svätosvätá. 7 Obeť za hriech ako obeť zadosťučinenia za vinu podlieha tomu istému zákonu. Bude patriť kňazovi, ktorý ňou koná obrad zmierenia. 8 Kňazovi, ktorý obetuje niečiu zápalnú obeť, bude patriť koža zo spaľovanej obete, ktorú obetoval. 9 Každá v peci pečená pokrmová obeť a všetko pripravené na panvici a na platni bude patriť kňazovi, ktorý obetuje. 10 Každá pokrmová obeť, suchá alebo zamiesená olejom, bude patriť všetkým synom Áronovým, a to jednému ako druhému. 11 Toto je zákon o obeti spoločenstva, ktorá sa má prinášať Hospodinovi: 12 Ak ju niekto prináša s ďakovnou obeťou, nech prinesie s ďakovnou obeťou nekvasené koláče zamiesené olejom, nekvasené posúchy pomazané olejom a jemnú múku v podobe koláčov zamiesených olejom. 13 Okrem koláčov nech prinesie ako obetný dar kvasený chlieb spolu s ďakovnou obeťou pokoja. 14 A nech prinesie jeden koláč z každého obetného daru ako pozdvihovanú dávku Hospodinovi; ten bude patriť kňazovi, ktorý bude kropiť krvou obete spoločenstva. 15 Mäso jeho ďakovnej obete má sa zjesť v deň prinesenia obetného daru; nič z neho sa nesmie nechať do rána. 16 Ak je jeho obetný dar sľúbenou alebo dobrovoľnou obeťou, má sa zjesť v deň, keď priniesol svoju obeť, ale čo z nej zostane, smie sa zjesť na druhý deň. 17 Čo však zostane z obetného mäsa na tretí deň, musí sa spáliť ohňom. 18 Ak by niekto predsa jedol z mäsa jeho obete spoločenstva na tretí deň, nebude láskavo prijatý, kto ju priniesol, a nebude mu započítaná; bude sa pokladať za skazenú; ten však, kto z toho je, uvalí na seba vinu. 19 Mäso, ktoré príde do styku s niečím nečistým, nesmie sa jesť. Treba ho spáliť ohňom. Čo sa mäsa týka, každý čistý ho môže jesť. 20 Kto by však ako nečistý jedol mäso z Hospodinovej obete spoločenstva, bude vyhladený zo svojho ľudu. 21 Kto sa dotkne čohokoľvek nečistého, ľudskej nečistoty, nečistého zvieraťa alebo akejkoľvek nečistej ošklivej veci, a je z mäsa Hospodinovej obete spoločenstva, bude vyhladený zo svojho ľudu. 22 Hospodin hovoril Mojžišovi: 23 Hovor s Izraelcami a povedz im: Nijaký tuk z býkov, oviec alebo kôz nesmiete jesť. 24 Tuk uhynutého a tuk roztrhaného zvieraťa možno použiť na akúkoľvek potrebu, ale jesť ho vôbec nesmiete. 25 Lebo ktokoľvek by jedol tuk zo zvieraťa, z ktorého sa prináša ohňová obeť Hospodinovi, bude vyhladený zo svojho ľudu. 26 Nijakú krv nesmiete jesť v žiadnom vašom bydlisku, ani vtačiu, ani zvieraciu. 27 Každý, kto by jedol akúkoľvek krv, bude vyhladený zo svojho ľudu. 28 Hospodin hovoril Mojžišovi: 29 Hovor s Izraelcami a povedz im: Kto obetuje Hospodinovi svoju obeť spoločenstva, nech prinesie obetný dar zo svojej obete spoločenstva, 30 nech vlastnoručne prinesie ohňové obete Hospodinovi, tuk nech prinesie s hruďou; hruď nato, aby ňou zamával pred Hospodinom ako mávanou dávkou. 31 Kňaz nech spáli tuk na oltári, hruď však bude patriť Áronovi a jeho synom. 32 Pravé stehno dajte kňazovi ako pozdvihovanú dávku zo svojich obetí spoločenstva. 33 Pravé stehno bude patriť ako podiel tomu zo synov Áronových, ktorý obetuje krv z obete spoločenstva a tuk. 34 Lebo som vzal túto mávanú hruď a pozdvihované stehno Izraelcom z ich obetí spoločenstva a dal som ich kňazovi Áronovi a jeho synom ako večnú povinnosť pre Izraelcov. 35 Toto je podiel Árona a jeho synov z ohňových obetí Hospodinových odo dňa, keď im povolil konať kňazskú službu Hospodinovi; 36 Hospodin prikázal, aby im to Izraelci dávali, a to v deň, keď ich pomazal, ako večnú povinnosť z pokolenia na pokolenie. 37 Toto je zákon o spaľovanej a pokrmovej obeti a o obeti spoločenstva, 38 ktorý Hospodin príkazom dal Mojžišovi na vrchu Sinaj v deň, keď na Sinajskej púšti prikázal Izraelcom prinášať ich obetné dary Hospodinovi.
Iz 53,3-7 3 Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal choroby, ako niekto, pred kým si ľudia skrývajú tvár, opovrhnutý bol, a nevážili sme si ho. 4 Ale on niesol naše choroby, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. 5 Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia. 6 My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou. Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás. 7 Strápený pokorne trpel, a neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie, a neotvoril ústa ako ovca, ktorá umĺkne pred svojimi strihačmi.
Žid 10,4 4 lebo krv býkov a kozlov nemôže zahladiť hriechy.
Gal 1,4 4 ktorý seba samého vydal za naše hriechy, aby nás podľa vôle Boha, Otca nášho, vytrhol z tohto zlého veku.
Mat 26,28 28 Lebo toto je moja krv [novej] zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.
Žid 8,6 6 Teraz však dostal o to dôstojnejšiu službu, o čo lepšia je zmluva, ktorej stal sa prostredníkom, lebo je ustanovená lepšími zasľúbeniami.
Žid 8,3 3 Veď každý veľkňaz je na to ustanovený, aby prinášal dary a obete; preto aj On musí mať niečo, čo by priniesol.
Žid 8,2 2 ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý rozložil Pán, a nie človek.
Žid 2,3 3 akože unikneme my, ak zanedbávame také veľké spasenie, ktoré najprv Pán zvestoval, potom nám ho potvrdili tí, čo ho počuli,
Žid 9,24 24 Lebo Kristus nevošiel do svätyne rukou urobenej, ktorá je len obrazom pravej, ale (vošiel) do samého neba, aby sa teraz zjavil pred Bohom ako náš zástanca.
1 Tim 2,5.6 5 Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus, 6 ktorý dal seba ako výkupné za všetkých ako svedectvo vo vopred určenom čase.
Rim 5,2 2 Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej.