Biblické texty
Biblické texty
1 Moj 17,7 7 Ustanovím svoju zmluvu medzi sebou a tebou aj tvojim potomstvom, a to cez pokolenia - ako večnú zmluvu, že budem Bohom tebe i tvojmu potomstvu.
1 Moj 15,7 7 Potom mu riekol: Ja som Hospodin, ktorý ťa vyviedol z Chaldejského Úru, aby som ti dal túto krajinu do vlastníctva.
2 Moj 3,14 14 Boh riekol Mojžišovi: SOM, KTOR- SOM. Riekol ďalej: Tak povedz Izraelcom: Poslal ma k vám SOM.
1 Moj 12,1-3 1 Hospodin riekol Abrámovi: Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem. 2 Urobím ťa veľkým národom, požehnám ťa a tvoje meno zvelebím, tak sa staneš požehnaním. 3 Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme.
1 Moj 17,1 1 Keď mal Abrám deväťdesiat rokov, zjavil sa mu Hospodin a riekol mu: Ja som Boh všemohúci, kráčaj pod mojím dohľadom a buď bezúhonný,
1 Moj 12,1.7 1 Hospodin riekol Abrámovi: Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem. 7 Tu sa Abrámovi zjavil Hospodin a riekol: Tvojmu potomstvu dám túto krajinu. Nato postavil tam oltár Hospodinovi, ktorý sa mu zjavil.
1 Moj 13,14 14 Hospodin riekol Abrámovi potom, keď sa Lót odlúčil od neho: Pozdvihni oči a z miesta, na ktorom si, zahľaď sa na sever i na juh, na východ i na západ.
1 Moj 15,1.7 1 Po týchto udalostiach zaznelo Abrámovi vo videní slovo Hospodinovo: Neboj sa, Abrám, ja som ti štítom, čaká ťa veľmi veľká odmena. 7 Potom mu riekol: Ja som Hospodin, ktorý ťa vyviedol z Chaldejského Úru, aby som ti dal túto krajinu do vlastníctva.
1 Moj 17,1-6 1 Keď mal Abrám deväťdesiat rokov, zjavil sa mu Hospodin a riekol mu: Ja som Boh všemohúci, kráčaj pod mojím dohľadom a buď bezúhonný, 2 urobím zmluvu medzi sebou a tebou a preveľmi ťa rozmnožím. 3 Vtedy Abrám padol na tvár a Boh hovoril s ním takto: 4 Hľa, toto je moja zmluva s tebou: Staneš sa otcom mnohých národov. 5 Preto sa už nebudeš volať Abrám, ale Abrahám bude tvoje meno, lebo som ťa urobil otcom mnohých národov. 6 Urobím ťa nadmieru plodným a vytvorím z teba národy; i králi vyjdú z teba.
1 Moj 28,3 3 Nech ťavšemohúci Boh požehná, urobí ťa plodným a rozmnoží ťa, aby si sa stal spoločenstvom národov.
1 Moj 35,11 11 Potom mu riekol Boh: Ja som Boh všemohúci; rozploď sa a rozmnož, nech povstane z teba národ, ba zbor národov, i králi nech vzídu z tvojich bedier.
1 Moj 43,14 14 Všemohúci Boh nech vám dá dôjsť milosrdenstva u toho muža, aby vám prepustil druhého brata i Benjamína. Ja však, keď som už bez detí, bez detí ostanem.
1 Moj 49,25 25 pre Boha tvojho otca, On ti pomáhaj! pre Boha všemohúceho, On ťa požehnaj! požehnaním nebies zhora, požehnaním prahlbiny, ktorá leží dolu, požehnaním pŕs a materského lona.
1 Moj 17,4.5 4 Hľa, toto je moja zmluva s tebou: Staneš sa otcom mnohých národov. 5 Preto sa už nebudeš volať Abrám, ale Abrahám bude tvoje meno, lebo som ťa urobil otcom mnohých národov.
1 Moj 32,28 28 Ten sa ho opýtal: Ako sa voláš? On odpovedal: Jákob.
Dan 1,7 7 Hlavný komorník im dal mená: Danielovi dal meno Béltšaccar, Chananjovi Šadrach, Míšáélovi Méšach a Azarjovi Abéd-Negó.
1 Moj 17,6 6 Urobím ťa nadmieru plodným a vytvorím z teba národy; i králi vyjdú z teba.
1 Moj 12,1.2 1 Hospodin riekol Abrámovi: Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem. 2 Urobím ťa veľkým národom, požehnám ťa a tvoje meno zvelebím, tak sa staneš požehnaním.
Žid 11,8 8 Vierou poslúchol Abrahám, keď ho (Boh) povolal, aby sa vysťahoval na miesto, ktoré mal prijať ako dedičstvo. Vysťahoval sa, a nevedel, kam ide.
1 Moj 12,1-3.7 1 Hospodin riekol Abrámovi: Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem. 2 Urobím ťa veľkým národom, požehnám ťa a tvoje meno zvelebím, tak sa staneš požehnaním. 3 Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme. 7 Tu sa Abrámovi zjavil Hospodin a riekol: Tvojmu potomstvu dám túto krajinu. Nato postavil tam oltár Hospodinovi, ktorý sa mu zjavil.
1 Moj 15,7-18 7 Potom mu riekol: Ja som Hospodin, ktorý ťa vyviedol z Chaldejského Úru, aby som ti dal túto krajinu do vlastníctva. 8 On však povedal: Hospodine Pane, podľa čoho poznám, že bude mojím vlastníctvom? 9 Nato mu riekol: Dones mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holúbä. 10 Keď to všetko doniesol, poroztínal ich na polovice a jednu polovicu položil oproti druhej, ale vtákov neroztínal. 11 Draví vtáci sa zlietali na mŕtve telá, ale Abrám ich odháňal. 12 Pri západe slnka padol na Abráma tvrdý spánok a prepadla ho úzkosť z veľkej temnoty. 13 Potom riekol Hospodin Abrámovi: Uvedom si, že tvoji potomci budú prišelci v krajine, ktorá im nepatrí, zotročia ich a za štyristo rokov ich budú utláčať; 14 ale súdiť budem aj národ, ktorému oni budú slúžiť; no potom vyjdú s veľkým imaním. 15 Ty však v pokoji vojdeš ku svojim otcom a budeš pochovaný v požehnanej starobe. 16 Až štvrté pokolenie sa navráti sem, lebo doteraz nie je vina Amorejcov dovŕšená. 17 Keď zapadlo slnko a nastala hustá tma, ajhľa, zrazu tu bola dymiaca pec a ohnivá fakľa prechádzala pomedzi tamtie časti zvierat. 18 V onen deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abrámom slovami: Tvojmu potomstvu dávam túto krajinu od Egyptskej rieky až po Veľkú rieku, po veľtok Eufrat:
1 Moj 17,1-10 1 Keď mal Abrám deväťdesiat rokov, zjavil sa mu Hospodin a riekol mu: Ja som Boh všemohúci, kráčaj pod mojím dohľadom a buď bezúhonný, 2 urobím zmluvu medzi sebou a tebou a preveľmi ťa rozmnožím. 3 Vtedy Abrám padol na tvár a Boh hovoril s ním takto: 4 Hľa, toto je moja zmluva s tebou: Staneš sa otcom mnohých národov. 5 Preto sa už nebudeš volať Abrám, ale Abrahám bude tvoje meno, lebo som ťa urobil otcom mnohých národov. 6 Urobím ťa nadmieru plodným a vytvorím z teba národy; i králi vyjdú z teba. 7 Ustanovím svoju zmluvu medzi sebou a tebou aj tvojim potomstvom, a to cez pokolenia - ako večnú zmluvu, že budem Bohom tebe i tvojmu potomstvu. 8 A tebe i tvojmu potomstvu dám do večného vlastníctva celý Kanaán, krajinu, v ktorej žiješ ako cudzinec; a budem im Bohom. 9 Ďalej riekol Boh Abrahámovi: Ty však zachovávaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po všetky pokolenia. 10 Toto bude moja zmluva medzi mnou a vami aj medzi tvojím potomstvom, ktorú máte zachovávať: Všetci mužovia medzi vami nech sú obrezaní.
Gal 3,7.29 7 Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú synovia Abrahámovi! 29 A ak ste Kristovi, ste potomci Abrahámovi, dedičia podľa zasľúbenia.
1 Moj 18,19 19 Lebo jeho som si vyhliadol, aby prikazoval svojim synom a svojmu domu zachovať po jeho smrti cestu Hospodinovu, konať spravodlivosť a právo, aby tak Hospodin splnil Abrahámovi, čo mu zasľúbil.
Jak 2,17 17 Tak aj viera, ak nemá skutkov, je sama osebe mŕtva.
1 Moj 17,10 10 Toto bude moja zmluva medzi mnou a vami aj medzi tvojím potomstvom, ktorú máte zachovávať: Všetci mužovia medzi vami nech sú obrezaní.
Ef 2,11 11 Preto pamätajte, že ste kedysi boli pohania podľa tela a neobrezanými vás prezývali takzvaní obrezaní, totiž (obrezaní) ľudskou rukou na tele,
1 Moj 17,11 11 Dajte si obrezať mäso svojej predkožky; to bude znamením zmluvy medzi mnou a vami.
5 Moj 10,16 16 Preto obrežte si srdce a nebuďte už viac tvrdohlaví.
Rim 4,11 11 A znak obriezky dostal ako pečať spravodlivosti viery, ktorú mal ako neobrezaný, aby bol otcom všetkých, ktorí veria ako neobrezaní, aby sa im počítala spravodlivosť,
Rim 2,29 29 Ale Žid je ten, kto je ním v skrytosti, a obriezkou je obriezka srdca podľa ducha, a nie podľa litery. A chvála jeho nie je z ľudí, ale z Boha.
Kol 2,11.12 11 V Ňom ste boli aj obrezaní nie obriezkou rukami vykonanou, ale obriezkou Kristovou, že ste sa totiž vyzliekli z telesnosti, 12 keď ste boli s Ním pochovaní v krste. V Ňom ste boli aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych.
Gal 5,6 6 V Kristovi Ježišovi totiž ani obriezka ani neobriezka nemá moc, ale viera činná skrze lásku.
Gal 6,15 15 Lebo ani na obriezke ani na neobriezke nezáleží, ale na novom stvorení.
1 Kor 7,18.19 18 Bol niekto povolaný ako obrezaný? Nezakrývaj to! Bol iný povolaný ako neobrezaný? Nedávaj sa obrezať! 19 Obriezka nie je nič, ani neobriezka nie je nič, ale zachovávať Božie prikázania (je všetko).
Fil 3,3 3 Veď my sme obriezka, my, ktorí v Duchu Božom vzývame (Boha) a chválime sa v Kristovi Ježišovi; my, ktorí nedúfame v telo,
Rim 2,28.29 28 Nie je Žid ten, kto je ním navonok; ani obriezkou nie je tá viditeľná na tele. 29 Ale Žid je ten, kto je ním v skrytosti, a obriezkou je obriezka srdca podľa ducha, a nie podľa litery. A chvála jeho nie je z ľudí, ale z Boha.