Biblické texty
Biblické texty
2 Kráľ 1,3 * 3 Vtedy anjel Hospodinov povedal Tišbejskému Eliášovi: Vstaň, choď v ústrety poslom samárskeho kráľa a povedz im: Či nieto Boha v Izraeli, že sa idete pýtať ekrónskeho boha Baalzebúba?
1 Kráľ 21,1-29 * 1 Po týchto udalostiach sa prihodilo toto: Jezreelský Nábot mal vinicu v Jezreeli pri paláci samárskeho kráľa Achába. 2 Raz povedal Acháb Nábotovi: Daj mi svoju vinicu, bude mi na zeleninovú záhradu. Lebo je blízko pri mojom dome. Ja ti dám miesto nej lepšiu vinicu. Ak sa ti bude páčiť, dám ti v peniazoch, koľko je hodná. 3 Nábot povedal Achábovi: Nech ma Hospodin chráni, ak by som ti mal dať dedičstvo po svojich otcoch. 4 Acháb prišiel domov roztrpčený a nahnevaný pre odpoveď, ktorú mu dal jezreelský Nábot, keď povedal: Nedám ti dedičstvo po svojich otcoch. Ľahol si na lôžko, odvrátil tvár a nechcel nič jesť. 5 Ale jeho manželka Ízebel prišla a povedala mu: Prečo si mysľou inde a nechceš ani jesť? 6 Povedal jej: Zhováral som sa s jezreelským Nábotom a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak sa ti páči, dám ti za ňu vinicu. On mi však odpovedal: Nedám ti svoju vinicu. 7 Nato mu jeho manželka Ízebel povedala: Ty teraz kraľuješ nad Izraelom! Vstaň, najedz sa a buď dobrej mysle. Ja ti dám vinicu jezreelského Nábota. 8 Potom napísala v Achábovom mene listy, zapečatila ich jeho pečaťou a poslala listy starším a popredným mužom, čo bývali s Nábotom v jeho meste. 9 V listoch písala: Vyhláste pôst a Nábota posaďte na čelo ľudu! 10 Proti nemu posaďte dvoch naničhodných mužov. Tí nech svedčia: Rúhal si sa Bohu aj kráľovi! Potom ho vyveďte a ukameňujte na smrť! 11 Starší a poprední mužovia jeho mesta, ktorí bývali s ním v tom meste, urobili, čo bolo v Ízebelinom posolstve, ako napísala v listoch, ktoré poslala. 12 Vyhlásili pôst a Nábota posadili na čelo ľudu. 13 Keď prišli dvaja naničhodní mužovia, posadili ich oproti nemu. Tí svedčili proti Nábotovi: Nábot sa rúhal Bohu aj kráľovi. Nato ho vyviedli za mesto a ukameňovali na smrť. 14 Ízebele poslali odkaz: Nábota ukameňovali a zomrel. 15 Keď Ízebel počula, že Nábota ukameňovali a že zomrel, povedala Achábovi: Vstaň, zaber vinicu jezreelského Nábota, ktorú ti nechcel dať za peniaze, lebo Nábot už nežije, je mŕtvy. 16 Len čo Acháb počul, že Nábot je mŕtvy, vstal a odobral sa do vinice jezreelského Nábota, aby si ju privlastnil. 17 Vtedy zaznelo slovo Hospodinovo Tišbejskému Eliášovi: 18 Vstaň, choď naproti izraelskému kráľovi Achábovi v Samárii. Práve je v Nábotovej vinici, do ktorej vstúpil, aby ju zabral. 19 Povedz mu: Takto vraví Hospodin: Zavraždil si, a ešte aj dedičstvo zaberáš. Ďalej mu povedz: Takto vraví Hospodin: Na mieste, kde psy lízali Nábotovu krv, psy budú lízať aj tvoju krv. 20 Acháb povedal Eliášovi: Našiel si ma, priateľ môj! On mu odvetil: Našiel, pretože si sa zapredal konať to, čo sa nepáči Hospodinovi. 21 Ajhľa, uvediem na teba pohromu, zmetiem ti potomstvo, vykynožím Achábovi všetkých mužov, a to zajatých i slobodných v Izraeli. 22 Naložím s tvojím domom ako s domom Járobeáma, syna Nebatovho, alebo ako s domom Bašu, syna Achijovho, pretože si ma popudzoval k hnevu a Izrael zviedol k hriechu. 23 Aj Ízebel riekol Hospodin: Psy budú žrať Ízebel v predmestí Jezreela. 24 Kto Achábovi zomrie v meste, toho zožerú psy. Kto mu zomrie na poli, toho zožerú nebeské vtáky. 25 Nebolo veru takého, ako bol Acháb, ktorý sa zapredal páchať to, čo sa Hospodinovi nepáči, k čomu ho zviedla jeho žena Ízebel. 26 Správal sa horšie, keď chodil za modlami, ako to robili Amorejci, ktorých Hospodin zahnal spred Izraelcov. 27 Keď Acháb počul tie slová, roztrhol si šaty, položil si na telo vrecovinu, postil sa, spával vo vrecovine a chodil skľúčený. 28 Vtedy zaznelo Hospodinovo slovo k Tišbejskému Eliášovi: 29 Videl som, že sa Acháb pokoril predo mnou. Pretože sa predo mnou pokoril, neuvediem pohromu za jeho čias, ale za čias jeho syna uvediem pohromu na jeho dom.
2 Sam 11,1-27 * 1 Po roku, keď králi tiahli do boja, Dávid poslal Jóába a s ním svojich sluhov i celý Izrael pustošiť Ammóncov a obliehať Rabbu. Dávid však ostal v Jeruzaleme. 2 Jedného večera vstal zo svojho lôžka a prechádzal sa na streche kráľovského domu. Tu uvidel zo strechy kúpať sa ženu. Bola to žena napohľad veľmi pekná. 3 I poslal Dávid povyzvedať sa o tej žene. Oznámili mu: Je to Elíámova dcéra Bat-Šeba, žena Uriáša Chetejského. 4 Vtedy Dávid poslal poslov, aby mu ju predviedli. Keď prišla k nemu - očistená od svojej nečistoty - spal s ňou. Potom sa vrátila domov. 5 A žena počala. Preto po posloch oznámila Dávidovi: Som tehotná. 6 Vtedy Dávid odkázal Jóábovi: Pošli ku mne Uriáša Chetejského. Jóáb poslal Uriáša k Dávidovi. 7 Keď Uriáš prišiel k nemu, Dávid sa ho opytoval, ako sa má Jóáb a ľud a ako je to s vojnou. 8 Nato Dávid povedal Uriášovi: Choď domov a umy si nohy! Keď Uriáš vyšiel z kráľovho domu, niesli za ním kráľovský dar. 9 Ale Uriáš si ľahol pred vchod kráľovského domu s ostatnými služobníkmi svojho pána a nešiel domov. 10 Dávidovi to oznámili slovami: Uriáš nešiel domov. Vtedy povedal Dávid Uriášovi: Však si prišiel z cesty, prečo si teda nezišiel dolu domov? 11 Uriáš odpovedal Dávidovi: Truhla Božia, Izrael a Júda bývajú v stanoch, i môj pán Jóáb i služobníci môjho pána táboria na poli, a ja by som mal vojsť, jesť, piť a spať so svojou ženou? Akože žiješ a žije tvoja duša, také niečo neurobím. 12 Vtedy Dávid povedal Uriášovi: Zostaň tu aj dnes a zajtra ťa prepustím. Uriáš teda zostal v Jeruzaleme v ten deň i na druhý deň. 13 Dávid ho pozval a jedol s ním aj pil, až ho opil. Večer vyšiel ležať na lôžko so služobníkmi svojho pána, ale domov nezišiel. 14 Ráno napísal Dávid Jóábovi list a poslal ho po Uriášovi. 15 V liste stálo: Postavte Uriáša dopredu do najtuhšieho boja, potom sa stiahnite od neho, nech ho zrazia a nech zomrie. 16 Keď Jóáb obliehal mesto, postavil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, že tam sú udatní bojovníci. 17 Potom mužovia mesta urobili výpad, bojovali proti Jóábovi a padli niektorí z ľudu, spomedzi Dávidových služobníkov. Zomrel tam aj Uriáš Chetejský. 18 Vtedy Jóáb poslal poslov a oznámil Dávidovi celý priebeh boja. 19 Poslovi prikázal: Keď rozpovieš kráľovi až do konca celý priebeh boja, 20 a vzplanie kráľov hnev a povie ti: Prečo ste sa priblížili k mestu, aby ste tak bojovali, či ste nevedeli, že strieľajú z múrov? 21 Ktože zabil Jerubbalovho syna Abímelecha, či to nebola žena, ktorá hodila na neho z múra mlynský žarnov, takže zomrel v Tebeci? Prečo ste sa priblížili až k múrom? Vtedy povedz: Aj tvoj služobník Uriáš Chetejský zomrel. 22 Posol odišiel, a keď prišiel, oznámil to Dávidovi, prečo ho Jóáb poslal. 23 Posol povedal Dávidovi: Tí mužovia boli mocnejší ako my, vyrazili proti nám do poľa, ale my sme ich zatlačili až po vchod do brány. 24 Vtedy strelci strieľali na tvojich služobníkov z múru, takže zomreli niektorí z kráľových služobníkov. Zomrel i tvoj služobník Uriáš Chetejský. 25 Dávid povedal poslovi: Takto povieš Jóábovi: Nech ťa to nezarmucuje, lebo meč zožiera raz toho, raz onoho. Zosilni svoj boj proti mestu a zrúcaj ho! Dodaj mu odvahy! 26 Keď Uriášova žena počula, že jej muž zomrel, nariekala za ním. 27 Keď prešiel čas smútku, poslal Dávid po ňu, vzal ju do svojho domu a stala sa jeho ženou. Porodila mu syna. Ale to, čo Dávid spáchal, sa nepáčilo Hospodinovi.
2 Sam 12,1-31 * 1 Hospodin poslal Nátana k Dávidovi. Keď prišiel k nemu, povedal: V istom meste boli dvaja mužovia; jeden bol bohatý, druhý bol chudobný. 2 Bohatý mal veľmi mnoho oviec a dobytka. 3 Chudobný však nemal nič, iba jedinú malú ovečku, ktorú si kúpil; choval ju a vyrástla pri ňom s jeho deťmi. Jedávala z jeho skyvy chleba, píjavala z jeho pohára a spávala v jeho lone, akoby mu bola dcérou. 4 K bohatému človeku prišiel pocestný; ale ľúto mu bolo vziať zo svojich oviec alebo zo svojho dobytka, aby niečo pripravil pocestnému, ktorý prišiel k nemu, ale vzal ovečku chudobného človeka, a tú pripravil mužovi, ktorý prišiel k nemu. 5 VtedyDávid náramne vzbĺkol hnevom proti tomu mužovi a povedal Nátanovi: Akože žije Hospodin, muž, ktorý to urobil, zasluhuje smrť! 6 Ovečku nahradí štvornásobne, pretože to spáchal a nemal zľutovania. 7 Nato Nátan povedal: Ty si ten muž! Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom, ja som ťa vytrhol z ruky Saulovej! 8 Dal som ti dom tvojho pána a ženy tvojho pána do tvojho lona. Dal som ti dom Izraela a Júdu, a ak by ti to bolo bývalo málo, bol by som ti to alebo ono pridal. 9 Prečo si znevážil Hospodinovo slovo a dopustil si sa toho, čo sa Jemu nepáči? Uriáša Chetejského si zabil mečom, jeho manželku si si vzal za ženu a jeho samého si zavraždil mečom Ammóncov. 10 Preto sa teraz meč nikdy nevzdiali od tvojho domu, lebo si mnou opovrhol a vzal si si manželku Uriáša Chetejského, aby ti bola ženou. 11 Takto hovorí Hospodin: Hľa, dopustím pohromu na teba z tvojho vlastného domu, vezmem tvoje ženy pred tvojimi očami, dám ich tvojmu blížnemu a bude spať s tvojimi ženami za bieleho dňa. 12 Ty si to síce urobil tajne, ale ja to urobím pred celým Izraelom a za bieleho dňa. 13 Vtedy Dávid povedal Nátanovi: Zhrešil som proti Hospodinovi! Nátan odpovedal Dávidovi: Hospodin tiež sňal tvoj hriech, nezomrieš. 14 Ale keďže si týmto zavdal Hospodinovým nepriateľom príčinu rúhať sa, syn, ktorý sa ti narodil, musí zomrieť. 15 Potom Nátan odišiel domov. Hospodin ranil dieťa, ktoré Dávidovi porodila Uriášova žena. Ochorelo. 16 Dávid prosil Boha za chlapca a prísne sa postil; vošiel dnu a ležal na zemi celú noc. 17 Keď prišli k nemu starší jeho domu, a chceli ho zdvihnúť zo zeme, nechcel a nejedol s nimi. 18 Na siedmy deň dieťa zomrelo, ale Dávidovi služobníci sa mu to báli oznámiť, lebo si povedali: Keď sme ho prehovárali, kým dieťa ešte žilo, neposlúchol náš hlas. Ako mu môžeme povedať, že dieťa zomrelo? Ešte by vykonal niečo zlé. 19 Ale keď Dávid videl, že si pošepkávajú, pochopil, že dieťa zomrelo. I povedal svojim služobníkom: Vari dieťa zomrelo? Odpovedali: Zomrelo. 20 Vtedy vstal Dávid zo zeme a umyl sa, pomazal sa masťou, a keď si vymenil rúcho, vstúpil do domu Hospodinovho a klaňal sa Mu. Keď prišiel domov, pýtal si jesť; doniesli mu a jedol. 21 Služobníci sa ho spýtali. Čo to robíš? Postil si sa pre dieťa, kým ešte žilo, a plakal si; a keď dieťa zomrelo, vstal si a prijal si jedlo. 22 On odpovedal: Kým dieťa ešte žilo, postil som sa a plakal, lebo som si povedal: Ktože vie; azda sa Hospodin zmiluje nado mnou a dieťa ostane nažive. 23 Ale teraz, keď zomrelo, načo sa mám postiť? Či ho môžem ešte vzkriesiť? Ja pôjdem k nemu, ale ono sa nevráti ku mne. 24 Potom utešoval svoju ženu Bat-Šebu, vošiel k nej a spal s ňou. Keď porodila syna, dal mu meno Šalamún. A Hospodin ho miloval. 25 I odovzdal ho do rúk prorokovi Nátanovi, a ten mu kvôli Hospodinovi dal meno Jedídja. 26 Medzitým Jóáb bojoval proti ammónskej Rabbe a zabral kráľovské mesto. 27 Potom poslal Jóáb poslov k Dávidovi a povedal: Bojoval som proti Rabbe a zabral som i Vodné mesto. 28 Teraz zober ostatok ľudu, obkľúč mesto a doby ho, aby som nezabral mesto ja, lebo potom by ho pomenovali podľa mňa. 29 Vtedy Dávid pozbieral všetok ľud a tiahol proti Rabbe, bojoval proti nej a zabral ju. 30 Z hlavy ich kráľa sňal korunu, ktorá vážila talent zlata a bol na nej aj drahokam; tá sa dostala na hlavu Dávidovi, ktorý vyviezol z mesta aj veľkú korisť. 31 Ľud, ktorý bol v ňom, určil k pílam, železným čakanom a železným sekerám, a dal druhým nútenú prácu v tehelni. Takto naložil so všetkými mestami Ammóncov. Potom sa Dávid so všetkým ľudom vrátil do Jeruzalema.
2 Kráľ 1,1-18 * 1 Po Achábovej smrti odpadol Moáb od Izraela. 2 Raz Achazja vypadol cez mreže svojej hornej izby v Samárii a ochorel. Vtedy poslal poslov a prikázal im: Choďte sa opýtať ekrónskeho boha Baalzebúba, či sa uzdravím z tejto choroby. 3 Vtedy anjel Hospodinov povedal Tišbejskému Eliášovi: Vstaň, choď v ústrety poslom samárskeho kráľa a povedz im: Či nieto Boha v Izraeli, že sa idete pýtať ekrónskeho boha Baalzebúba? 4 Preto takto vraví Hospodin: Z lôžka, na ktorom si sa ocitol, nezídeš, ale musíš zomrieť. A Eliáš odišiel. 5 Keď sa poslovia vrátili, Achazja sa ich opýtal: Prečo ste sa vrátili? 6 Povedali mu: Akýsi muž nám vyšiel v ústrety a povedal nám: Choďte, vráťte sa ku kráľovi, ktorý vás poslal, a povedzte mu: Takto vraví Hospodin: Či nieto Boha v Izraeli, že posielaš opytovať sa ekrónskeho boha Baalzebúba? Preto nezídeš z lôžka, na ktorom si sa ocitol, ale istotne umrieš. 7 On sa ich vyzvedal: Ako vyzeral muž, ktorý vám vyšiel v ústrety a hovoril vám tieto slová? 8 Keď mu povedali: Ten muž mal srstený plášť a na bedrách bol opásaný koženým pásom, povedal: To je Tišbejský Eliáš. 9 Potom poslal k nemu veliteľa nad päťdesiatimi aj s jeho päťdesiatinou. Keď prišiel k nemu, sedel práve na temeni vrchu. Povedal mu: Muž Boží, kráľ rozkazuje: Zíď dolu! 10 Eliáš odvetil veliteľovi: Ak som Boží muž, nech zostúpi oheň z neba a pohltí teba i tvojich päťdesiatich. Vtom zostúpil z neba oheň a pohltil ho i s jeho päťdesiatimi. 11 Tu opäť poslal k nemu iného veliteľa nad päťdesiatimi s jeho päťdesiatinou. Ten vystúpil a hovoril mu: Muž Boží, kráľ rozkazuje: Zíď rýchlo dolu! 12 Ale Eliáš odvetil: Ak som Boží muž, nech zostúpi oheň z neba a pohltí teba i s tvojimi päťdesiatimi. Vtom zostúpil Boží oheň z neba a pohltil ho i s jeho päťdesiatimi. 13 Opäť poslal k nemu tretieho veliteľa s jeho päťdesiatinou. Šiel teda tretí veliteľ, a keď došiel, kľakol si oproti Eliášovi na kolená a úpenlivo prosil: Muž Boží, prosím, nech ti je vzácny môj život i životy týchto tvojich päťdesiatich služobníkov. 14 Hľa, oheň z neba zostúpil a pohltil predošlých dvoch veliteľov aj ich päťdesiatiny, ale teraz nech ti je vzácny môj život. 15 Tu prehovoril k Eliášovi duch Hospodinov: Zostúp s ním, neboj sa ho. Vstal teda, šiel s ním ku kráľovi 16 a povedal mu: Takto vraví Hospodin: Pretože si poslal poslov opytovať sa ekrónskeho boha Baalzebúba, ako keby v Izraeli nebolo Boha, ktorého sa možno opýtať na Jeho slovo, nezídeš z lôžka, na ktorom si sa ocitol, ale istotne zomrieš. 17 Aj zomrel podľa slova Hospodinovho, ktoré vyriekol Eliáš, a od druhého roku Jehóráma, syna judského kráľa Jóšáfáta, stal sa miesto neho kráľom jeho brat Jórám, lebo nemal syna. 18 Ostatné činy Achazjove, ktoré vykonal, sú zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.
1 Kráľ 21,29 * 29 Videl som, že sa Acháb pokoril predo mnou. Pretože sa predo mnou pokoril, neuvediem pohromu za jeho čias, ale za čias jeho syna uvediem pohromu na jeho dom.
2 Kráľ 2,1-12 * 1 Keď mal Hospodin vyzdvihnúť Eliáša vo víchrici do neba, Eliáš odišiel s Elízeom z Gilgálu. 2 Eliáš povedal Elízeovi: Zostaň tu, prosím ťa, lebo Hospodin ma posiela do Bételu. Elízeus mu odpovedal: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, neopustím ťa. Išli teda do Bételu. 3 Vtedy vyšli prorockí učeníci, ktorí boli v Bételi, k Elízeovi a opýtali sa ho: Vieš, že dnes vezme Hospodin tvojho pána ponad tvoju hlavu? Odpovedal: Viem aj ja. Mlčte! 4 Potom mu Eliáš povedal: Elízeus, zostaň, prosím ťa, tu, lebo Hospodin ma posiela do Jericha. Ale on povedal: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, neopustím ťa. A šli do Jericha. 5 Tu pristúpili prorockí učeníci z Jericha k Elízeovi a opýtali sa ho: Vieš, že dnes vezme Hospodin tvojho pána ponad tvoju hlavu? Odvetil: Viem aj ja. Mlčte! 6 Potom mu Eliáš povedal: Zostaň tu, prosím, lebo Hospodin ma posiela k Jordánu. On odpovedal: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, neopustím ťa. A obaja odišli. 7 Aj päťdesiati mužovia z prorockých učeníkov šli a zastali obďaleč. Oni dvaja sa zastavili pri Jordáne. 8 Eliáš vzal svoj plášť, zvinul ho a udrel ním na vodu, takže sa rozostúpila na jednu i na druhú stranu, a oni dvaja prešli po suchu. 9 Keď prechádzali, Eliáš povedal Elízeovi: Žiadaj si, čo ti mám urobiť skôr, ako budem vzatý od teba. Elízeus odpovedal: Nech spočinie na mne, prosím, dvojnásobok tvojho ducha. 10 On povedal: Ťažkú vec si žiadaš, ale ak ma budeš vidieť, ako budem vzatý od teba, stane sa ti tak, ak nie, nestane sa. 11 Zrazu, ako tak šli a zhovárali sa, oddelil ich od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici na nebo. 12 Elízeus to videl a kričal: Otče môj, otče môj! Vozy Izraela a jeho jazda! A už ho viac nevidel.
1 Kráľ 17,1 * 1 Vtedy povedal Eliáš Tišbejský v Gileáde Achábovi: Akože žije Hospodin, Boh Izraela, v službe ktorého stojím, nebude po tieto roky ani rosy ani dažďa, iba ak na moje slovo.
1 Kráľ 17,18-22 * 18 Povedala Eliášovi: Čo ja mám s tebou do činenia, Boží muž?! Prišiel si mi pripomenúť moju vinu a usmrtiť môjho syna? 19 On jej odvetil: Daj mi svojho syna. Potom jej ho vzal z lona, vyniesol ho do hornej izby, kde býval. Uložil ho na svoje lôžko 20 a volal k Hospodinovi: Hospodine, Bože môj, či aj na túto vdovu, u ktorej žijem ako hosť, chceš uviesť nešťastie, že jej usmrcuješ syna? 21 Potom trikrát ľahol na dieťa a volal k Hospodinovi: Hospodine, Bože môj, nech sa vráti život tohto dieťaťa do jeho tela. 22 Hospodin vyslyšal Eliášov hlas a život dieťaťa sa vrátil do jeho tela, takže ožilo.
1 Kráľ 18,1-46 * 1 Po mnohých dňoch v treťom roku zaznelo Hospodinovo slovo k Eliášovi: Choď, ukáž sa Achábovi a ja dám na zem dážď. 2 Eliáš teda odišiel ukázať sa Achábovi. V Samárii bol veľký hlad. 3 Vtedy si Acháb zavolal Obadju, správcu paláca. Obadjá sa veľmi bál Hospodina. 4 Keď Ízebel ničila Hospodinových prorokov, Obadjá vzal sto prorokov, ukryl ich po päťdesiatich mužoch v jaskyni a živil ich chlebom a vodou. 5 Acháb prikázal Obadjovi: Prejdi po krajine ku všetkým prameňom vôd a ku všetkým potokom, či by sa nenašla tráva, aby sme tak uživili kone a mulice a nemuseli zabíjať dobytok. 6 Potom si rozdelili krajinu, aby ňou prešli. Acháb šiel sám jednou cestou a Obadjá sám druhou. 7 Na ceste sa Obadjá stretol s Eliášom. Keď ho spoznal, padol na tvár a povedal: Ty si to, pane môj, Eliáš? 8 Ten mu odvetil: Ja som! Choď, povedz svojmu pánovi: Tu je Eliáš. 9 Nato odpovedal: Čím som sa previnil, že vydávaš svojho služobníka do Achábových rúk, aby ma usmrtil? 10 Akože žije Hospodin, tvoj Boh, nieto národa ani kráľovstva, kde by môj pán nebol poslal ťa hľadať. Keď mu povedali, že ťa niet, žiadal od kráľovstva a národa prísahu, že ťa nenašli. 11 A ty mi teraz hovoríš: Choď, povedz svojmu pánovi: Tu je Eliáš? 12 Veď keď odídem od teba, Hospodinov duch ťa odnesie neviem kam; ja však pôjdem oznámiť Achábovi, a keď ťa on nenájde, zabije ma. Tvoj služobník sa predsa od mladosti bojí Hospodina. 13 Či neoznámili môjmu pánovi, ako som sa zachoval, keď Ízebel vraždila Hospodinových prorokov, že som ukryl z nich sto mužov, po päťdesiatich v jaskyni, a že som ich živil chlebom a vodou? 14 A ty mi teraz hovoríš: Choď, povedz svojmu pánovi: Tu je Eliáš! Veď ma zabije. 15 Eliáš odvetil: Akože žije Hospodin mocností, v službe ktorého stojím, dnes sa mu ukážem. 16 Nato Obadjá šiel v ústrety Achábovi, a keď mu to oznámil, vydal sa Acháb v ústrety Eliášovi. 17 Keď Acháb uzrel Eliáša, povedal mu: Si to ty, čo vedieš do záhuby Izrael? 18 Odvetil: Izrael nevediem do záhuby ja, ale ty a dom tvojho otca, lebo ste opustili Hospodinove príkazy a chodíte za baalmi. 19 Teraz však pošli poslov, aby zhromaždili všetok Izrael ku mne na vrch Karmel, aj štyristopäťdesiat prorokov Baalových a štyristo prorokov Ašéry, ktorí jedávajú pri stole Ízebelinom. 20 Acháb poslal poslov ku všetkým Izraelcom a dal zhromaždiť prorokov na vrch Karmel. 21 Eliáš pristúpil ku všetkému ľudu a povedal: Dokedy budete krívať na obe strany? Ak je Hospodin Bohom, nasledujte Ho. Ak Baal, nasledujte toho. Ale ľud mu neodvetil ani slova. 22 Ďalej Eliáš hovoril ľudu: Ja sám som zostal z Hospodinových prorokov, a Baalových prorokov je štyristopäťdesiat. 23 Nech nám dajú dva junce a nech si z nich vyberú jedného, nech ho rozsekajú na kusy a uložia na drevo, ale oheň nech nerozložia. Ja si pripravím druhého junca, uložím ho na drevo a oheň tiež nerozložím. 24 Potom vzývajte svojho boha, ja budem vzývať Hospodinovo meno. Boh, ktorý odpovie prostredníctvom ohňa, je Bohom. Nato všetok ľud povedal: To bude dobre! 25 Eliáš teda povedal Baalovým prorokom: Vyberte si jedného junca a pripravte si ho ako prví, lebo vás je viac! Potom vzývajte svojho boha, ale oheň nerozkladajte! 26 Keď si vzali junca, ktorého im dal, pripravili ho a vzývali meno Baalovo od rána až do poludnia volajúc: Baal, Baal, vyslyš nás! Neozval sa však ani hlas; nik neodpovedal, keď poskakovali okolo oltára, ktorý urobili. 27 Napoludnie sa im Eliáš posmieval: Kričte hlasnejšie, veď je bohom. Azda premýšľa, alebo niekam odišiel, alebo je na cestách. Možno zaspal, nech sa teda prebudí. 28 A tak kričali hlasnejšie a podľa svojho zvyku sa rezali mečmi a oštepmi, až sa im liala krv. 29 Keď prešlo poludnie, blúznili až dovtedy, keď sa prináša pokrmová obeť. No neozval sa ani hlas, nikto neodpovedal; nebolo nikoho, kto by si to všimol. 30 Vtedy prehovoril Eliáš ku všetkému ľudu: Pristúpte ku mne. Všetok ľud pristúpil k nemu, a on napravil zbúraný oltár Hospodinov. 31 Potom vzal Eliáš dvanásť kameňov podľa počtu kmeňov synov Jákobových, ktorému zaznelo slovo Hospodinovo: Tvoje meno bude Izrael. 32 Z kameňov vybudoval v mene Hospodinovom oltár a okolo neho vykopal priekopu takú širokú, že sa do nej dali vysiať dve séy semena. 33 Keď poukladal drevo, rozsekal junca, položil ho na drevo 34 a povedal: Naplňte štyri vedrá vodou, vylejte ich na zápalnú obeť a na drevo! Potom prikázal: Zopakujte to! a oni to zopakovali. Keď povedal: Zopakujte to tretí raz! zopakovali to aj tretí raz. 35 Voda tiekla okolo oltára, aj priekopa sa naplnila vodou. 36 Keď bol čas pokrmovej obete, pristúpil prorok Eliáš a povedal: Hospodine, Bože Abrahámov, Izákov a Izraelov, nech poznajú dnes, že Ty si Bohom v Izraeli a ja Tvojím služobníkom a že som všetky tieto veci vykonal na Tvoje slovo. 37 Vyslyš ma, Hospodine, vyslyš, nech sa tento ľud dozvie, že Ty si Hospodin, Boh, a že si obrátil ich srdcia naspäť. 38 Vtom spadol Hospodinov oheň, pohltil obeť, drevo, kamene aj prach; i vodu, ktorá bola v priekope, zlízal. 39 Keď to ľud uzrel, padli na tváre a vyznávali: Hospodin je Bohom, Hospodin je Bohom! 40 Vtedy im Eliáš povedal: Pochytajte Baalových prorokov, aby žiaden z nich neunikol. Keď ich pochytali, dal ich odviesť dolu, k potoku Kišón, a tam ich pozabíjal. 41 Potom Eliáš povedal Achábovi: Choď hore, najedz sa a napi, lebo počuť hučanie dažďa. 42 Keď sa Acháb pobral hore zajesť si a vypiť, vystúpil Eliáš na vrchol Karmela, sklonil sa k zemi, položil si tvár medzi kolená 43 a povedal svojmu sluhovi: Choď a pozri sa smerom k moru. On šiel, a keď sa pozrel, povedal: Nieto tam ničoho. Nato mu prikázal: Sedemkrát sa vráť! 44 Pri siedmom raze sa ozval: Hľa, malý obláčik ako ľudská dlaň vystupuje od mora. Vtedy mu prikázal: Choď povedať Achábovi: Priahaj a ponáhľaj sa dolu, aby ťa dážď nezadržal. 45 Za malú chvíľu nebo stemnelo mrakmi s vetrom a spustil sa veľký dážď. Acháb nasadol a odišiel do Jezreela. 46 Ruka Hospodinova bola s Eliášom, takže si opásal bedrá a bežal pred Achábom, až tam, ako sa ide do Jezreela.
1 Kráľ 19,4 * 4 Sám však odišiel na púšť na deň cesty. Keď došiel, sadol si pod kručinový ker a žiadal si smrť slovami: Dosť už; teraz, Hospodine, vezmi si môj život, lebo nie som lepší ako moji otcovia.
Mat 11,14 * 14 Ale ak chcete prijať: on je Eliáš, ktorý má prísť.
Mat 17,12 * 12 Ba hovorím vám: Eliáš už prišiel, a nepoznali ho, ale urobili s ním, čo chceli. Tak bude trpieť od nich aj Syn človeka.
Mar 9,11 * 11 Opýtali sa Ho teda: Prečo hovoria zákonníci, že najprv musí prísť Eliáš?
Mat 27,47 * 47 Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, hovorili: Eliáša volá tento!
Mar 9,5 * 5 Vtedy povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi.
Luk 9,8 * 8 iní zase, že sa zjavil Eliáš, a niektorí, že ktorýsi z dávnych prorokov vstal z mŕtvych.
Ján 1,21 * 21 I spýtali sa ho: Čo teda? Si Eliáš? Povedal: Nie som. Či si prorok? Odpovedal:Nie!
Rim 11,2 * 2 Nezavrhol Boh svoj ľud, ktorý vopred poznal. Či neviete, čo hovorí Písmo o Eliášovi, ako žaluje Bohu na Izrael?
Jak 5,17 * 17 Eliáš bol človek podrobený utrpeniu ako vy. Ale horlivo sa modlil, aby nepršalo, a nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov.
Rim 11,2-4 * 2 Nezavrhol Boh svoj ľud, ktorý vopred poznal. Či neviete, čo hovorí Písmo o Eliášovi, ako žaluje Bohu na Izrael? 3 Pane, pobili Tvojich prorokov, zbúrali Tvoje oltáre; ja jediný som ostal, a siahajú na môj život. 4 Ale čo mu hovorí odpoveď Božia: Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nesklonili kolená pred Baalom.
Jak 5,17.18 * 17 Eliáš bol človek podrobený utrpeniu ako vy. Ale horlivo sa modlil, aby nepršalo, a nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. 18 A zase sa modlil, a nebo dalo dážď a zem vydala úrodu.
2 Kráľ 9,1-37 * 1 Prorok Elízeus si zavolal jedného z prorockých učeníkov a povedal mu: Opáš si bedrá, vezmi si do ruky tento krčah s olejom a choď do Rámót-Gileádu. 2 Keď tam prídeš, vyhľadaj dom Jéhúa, syna Nimšího syna Jóšáfáta; keď vojdeš, vyvolaj ho spomedzi jeho bratov a odveď ho do najodľahlejšej izby. 3 Potom vezmi krčah, vylej mu olej na hlavu a povedz: Takto vraví Hospodin: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom. Potom otvor dvere a bezodkladne uteč! 4 Atak ten prorocký sluha šiel do Rámót-Gileádu. 5 Keď došiel, velitelia vojsk práve zasadali. Ohlásil sa: Mám ti niečo povedať, veliteľ. Jéhú sa opýtal: Ktorému z nás? Odvetil: Tebe, veliteľ. 6 Vstal teda, a keď vošiel do domu, vylial mu na hlavu olej a povedal: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Pomazal som ťa za kráľa nad ľudom Hospodinovým, nad Izraelom. 7 Vyhladíš dom Achába, svojho pána; tak pomstím na Ízebele krv svojich služobníkov, prorokov, i krv všetkých služobníkov Hospodinových. 8 Zahynie celý dom Achábov. U Achába vyhladím všetko, čo je mužské, zajatého i slobodného v Izraeli. 9 S domom Achábovým naložím ako s domom Járobeáma, syna Nebatovho, alebo ako s domom Bašu, syna Achíjovho. 10 A Ízebelu budú žrať psy na poli jezreelskom a nebude ju mať kto pochovať. Nato otvoril dvere a ušiel. 11 Keď Jéhú prišiel k služobníkom svojho pána, opýtali sa ho: Či je všetko v poriadku? Prečo prišiel tento pomätenec k tebe? Povedal im: Poznáte toho človeka i jeho reč. 12 Oni nato: To je lož! Len nám to povedz! Vtedy povedal: Toto a toto mi vravel: Takto vraví Hospodin: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom. 13 Nato sa každý rýchle chopil svojich šiat, kládli ich pod neho na holé schody, zatrúbili na trúbe a rozhlasovali: Jéhú sa stal kráľom. 14 Tak urobil Jéhú, syn Nimšího syna Jóšáfáta, sprisahanie proti Jórámovi. Jórám aj s celým Izraelom držal stráž vtedy v Rámót-Gileáde proti sýrskemu kráľovi Chazáélovi. 15 Potom sa kráľ Jórám vrátil do Jezreelu, liečil sa z rán, ktoré mu spôsobili Sýrčania, keď bojoval so sýrskym kráľom Chazáélom. Jéhú vtedy povedal: Ak je to vaším želaním, nech nevyjde z mesta zbeh oznámiť to v Jezreeli. 16 Potom Jéhú nasadol na voz a odišiel do Jezreelu, lebo Jórám ležal tam. Aj judský kráľ Achazja zišiel navštíviť Jóráma. 17 Keď strážny, čo stál na veži v Jezreeli, spozoroval blížiaci sa Jéhúov sprievod, hlásil: Vidím sprievod. Jórám rozkázal: Vezmi jazdca a pošli im ho v ústrety. Nech sa opýta, či prichádzajú v pokoji. 18 Jazdec im šiel v ústrety a vravel: Kráľ sa pýta, či prichádzate v pokoji. Jéhú ho zahriakol: Čo teba po pokoji? Obráť sa a poď za mnou! A strážny hlásil: Posol došiel až k nim, ale sa nevracia. 19 Nato poslal druhého jazdca. Keď ten došiel k nim, vravel: Kráľ sa pýta, či prichádzate v pokoji. Jéhú povedal: Čo teba po pokoji? Obráť sa a poď za mnou! 20 Opäť hlásil strážny: Došiel až k nim, ale sa nevracia. Uháňajú tak, ako uháňa Jéhú, syn Nimšího, lebo sa ženú bláznivo. 21 Vtedy Jórám rozkázal: Zapriahni! Keď zapriahli do jeho voza, vytiahol izraelský kráľ Jórám s judským kráľom Achazjom, každý vo svojom voze. Šli v ústrety Jéhúdovi. Stretli sa na poli jezreelského Nábota. 22 Keď Jórám videl Jéhúa, opýtal sa: Prichádzaš v pokoji? Odvetil: Čo za pokoj môže byť dovtedy, kým trvajú smilstvá tvojej matky Ízebel a jej mnohé bosoráctva? 23 Nato sa Jórám obrátil, dal sa na útek a zavolal Achazjovi: Zrada, Achazja! 24 Ale Jéhú natiahol luk a zasiahol Jóráma medzi ramená, takže mu šíp prešiel srdcom a on klesol do voza. 25 Potom povedal svojmu dôstojníkovi Bidkarovi: Zdvihni ho a hoď na pole jezreelského Nábota. Lebo pamätaj, že Hospodin nad ním vyniesol takýto výrok, keď sme spolu jazdili za jeho otcom Achábom: 26 Zaiste som videl včera krv Nábotovu a krv jeho synov - znie výrok Hospodinov - a odplatím ti na tej istej roli - znie výrok Hospodinov. Teraz ho vezmi a hoď na tú roľu podľa Hospodinovho slova. 27 Keď to videl judský kráľ Achazja, dal sa na útek smerom k Bét-Haggánu. Jéhú ho prenasledoval a rozkázal: Aj jeho zabite! Zasiahli ho vo voze na svahu Gúr, ktorý je pri Jibleáme. Utiekol síce do Megidda, ale tam zomrel. 28 Jeho služobníci ho zaviezli do Jeruzalema. Pochovali ho v meste Dávidovom, v jeho hrobke k jeho otcom. 29 Achazja sa stal judským kráľom v jedenástom roku Jóráma, syna Achábovho. 30 Keď Jéhú prichádzal do Jezreelu, len čo sa o tom Ízebel dopočula, nafarbila si oči líčidlom, upravila si hlavu a pozerala sa z okna. 31 Keď Jéhú vchádzal do brány, zvolala: Dobre sa vodí Zimrímu, vrahovi svojho pána? 32 Zdvihol tvár k oknu a opýtal sa: Kto je so mnou? Kto? Nato pozreli naňho dvaja-traja dvorania. 33 Povedal im: Zhoďte ju! Tí ju zhodili. Jej krv postriekala stenu i kone, a tie ju pošliapali. 34 Potom šiel, a keď si zajedol a vypil, povedal: Pozrite sa za tou prekliatou a pochovajte ju, veď bola kráľovskou dcérou. 35 Keď ju však šli pochovať, nenašli z nej nič, len lebku, nohy a dlane. 36 Vrátili sa a oznámili mu to. Nato prehlásil: Je to slovo Hospodinovo, ktoré prehovoril prostredníctvom svojho služobníka, Tišbejského Eliáša: Na jezreelskom poli budú žrať psy telo Ízebelino. 37 Mŕtvola Ízebelina bude ako hnoj na poli na území Jezreela, takže nik nebude môcť povedať: Toto je Ízebelino.
1 Kráľ 21,1-29 * 1 Po týchto udalostiach sa prihodilo toto: Jezreelský Nábot mal vinicu v Jezreeli pri paláci samárskeho kráľa Achába. 2 Raz povedal Acháb Nábotovi: Daj mi svoju vinicu, bude mi na zeleninovú záhradu. Lebo je blízko pri mojom dome. Ja ti dám miesto nej lepšiu vinicu. Ak sa ti bude páčiť, dám ti v peniazoch, koľko je hodná. 3 Nábot povedal Achábovi: Nech ma Hospodin chráni, ak by som ti mal dať dedičstvo po svojich otcoch. 4 Acháb prišiel domov roztrpčený a nahnevaný pre odpoveď, ktorú mu dal jezreelský Nábot, keď povedal: Nedám ti dedičstvo po svojich otcoch. Ľahol si na lôžko, odvrátil tvár a nechcel nič jesť. 5 Ale jeho manželka Ízebel prišla a povedala mu: Prečo si mysľou inde a nechceš ani jesť? 6 Povedal jej: Zhováral som sa s jezreelským Nábotom a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak sa ti páči, dám ti za ňu vinicu. On mi však odpovedal: Nedám ti svoju vinicu. 7 Nato mu jeho manželka Ízebel povedala: Ty teraz kraľuješ nad Izraelom! Vstaň, najedz sa a buď dobrej mysle. Ja ti dám vinicu jezreelského Nábota. 8 Potom napísala v Achábovom mene listy, zapečatila ich jeho pečaťou a poslala listy starším a popredným mužom, čo bývali s Nábotom v jeho meste. 9 V listoch písala: Vyhláste pôst a Nábota posaďte na čelo ľudu! 10 Proti nemu posaďte dvoch naničhodných mužov. Tí nech svedčia: Rúhal si sa Bohu aj kráľovi! Potom ho vyveďte a ukameňujte na smrť! 11 Starší a poprední mužovia jeho mesta, ktorí bývali s ním v tom meste, urobili, čo bolo v Ízebelinom posolstve, ako napísala v listoch, ktoré poslala. 12 Vyhlásili pôst a Nábota posadili na čelo ľudu. 13 Keď prišli dvaja naničhodní mužovia, posadili ich oproti nemu. Tí svedčili proti Nábotovi: Nábot sa rúhal Bohu aj kráľovi. Nato ho vyviedli za mesto a ukameňovali na smrť. 14 Ízebele poslali odkaz: Nábota ukameňovali a zomrel. 15 Keď Ízebel počula, že Nábota ukameňovali a že zomrel, povedala Achábovi: Vstaň, zaber vinicu jezreelského Nábota, ktorú ti nechcel dať za peniaze, lebo Nábot už nežije, je mŕtvy. 16 Len čo Acháb počul, že Nábot je mŕtvy, vstal a odobral sa do vinice jezreelského Nábota, aby si ju privlastnil. 17 Vtedy zaznelo slovo Hospodinovo Tišbejskému Eliášovi: 18 Vstaň, choď naproti izraelskému kráľovi Achábovi v Samárii. Práve je v Nábotovej vinici, do ktorej vstúpil, aby ju zabral. 19 Povedz mu: Takto vraví Hospodin: Zavraždil si, a ešte aj dedičstvo zaberáš. Ďalej mu povedz: Takto vraví Hospodin: Na mieste, kde psy lízali Nábotovu krv, psy budú lízať aj tvoju krv. 20 Acháb povedal Eliášovi: Našiel si ma, priateľ môj! On mu odvetil: Našiel, pretože si sa zapredal konať to, čo sa nepáči Hospodinovi. 21 Ajhľa, uvediem na teba pohromu, zmetiem ti potomstvo, vykynožím Achábovi všetkých mužov, a to zajatých i slobodných v Izraeli. 22 Naložím s tvojím domom ako s domom Járobeáma, syna Nebatovho, alebo ako s domom Bašu, syna Achijovho, pretože si ma popudzoval k hnevu a Izrael zviedol k hriechu. 23 Aj Ízebel riekol Hospodin: Psy budú žrať Ízebel v predmestí Jezreela. 24 Kto Achábovi zomrie v meste, toho zožerú psy. Kto mu zomrie na poli, toho zožerú nebeské vtáky. 25 Nebolo veru takého, ako bol Acháb, ktorý sa zapredal páchať to, čo sa Hospodinovi nepáči, k čomu ho zviedla jeho žena Ízebel. 26 Správal sa horšie, keď chodil za modlami, ako to robili Amorejci, ktorých Hospodin zahnal spred Izraelcov. 27 Keď Acháb počul tie slová, roztrhol si šaty, položil si na telo vrecovinu, postil sa, spával vo vrecovine a chodil skľúčený. 28 Vtedy zaznelo Hospodinovo slovo k Tišbejskému Eliášovi: 29 Videl som, že sa Acháb pokoril predo mnou. Pretože sa predo mnou pokoril, neuvediem pohromu za jeho čias, ale za čias jeho syna uvediem pohromu na jeho dom.
2 Kráľ 9,25 * 25 Potom povedal svojmu dôstojníkovi Bidkarovi: Zdvihni ho a hoď na pole jezreelského Nábota. Lebo pamätaj, že Hospodin nad ním vyniesol takýto výrok, keď sme spolu jazdili za jeho otcom Achábom:
1 Kráľ 16,11-16 * 11 Keď sa stal kráľom a zasadol na jeho trón, vyhubil celý Bašov dom a nezanechal ani jedného muža, ani jeho pokrvných, ani priateľov. 12 Zimrí teda vyhubil celý Bašov dom podľa slova Hospodinovho, ktoré vyriekol proti Bašovi prostredníctvom proroka Jéhúa, 13 pre všetky hriechy Bašove a jeho syna Élu, ktoré páchali a ktorými zvádzali na hriech Izrael, takže svojimi modlami popudzovali Hospodina, Boha Izraela. 14 Ostatné Élove činy a všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 15 V dvadsiatom siedmom roku judského kráľa Ású sa stal na sedem dní kráľom v Tirci Zimrí. Ľud vtedy táboril pred Gibbetónom, ktorý patril Filištíncom. 16 Keď sa táboriaci ľud dopočul, že Zimrí zosnoval sprisahanie a zabil kráľa, v ten deň v tábore celý Izrael ustanovil za kráľa nad Izraelom vojvodcu Omrího.
2 Kráľ 10,30 * 30 Hospodin riekol Jéhúovi: Pretože si dobre vykonal, čo je správne v mojich očiach, a uskutočnil si, čo som mal na mysli proti Achábovmu domu, tvoji synovia až do štvrtého pokolenia budú sedieť na izraelskom tróne.
2 Kráľ 10,31 * 31 Ale Jéhú si nedával pozor a nechodil v zákone Hospodina, Boha Izraela, celým srdcom, neodstúpil od hriechov Járobeáma, ktorý zviedol Izrael k hriechu.
2 Kráľ 10,7 * 7 Keď im došiel list, chytili kráľových synov a zabili tých sedemdesiat mužov. Ich hlavy položili do košov a poslali mu ich do Jezreela.
2 Kráľ 10,14 * 14 Rozkázal: Pochytajte ich živých! I pochytali ich živých a pozabíjali ich pri cisterne pastierskeho Bét-Ékedu, a to štyridsaťdva mužov. A nikoho z nich nenechali nažive.
2 Kráľ 10,17 * 17 Keď vošli do Samárie, pobil všetkých, ktorí zostali po Achábovi v Samárii, až do úplného vykynoženia podľa slova Hospodinovho, ktoré povedal Eliášovi.
2 Kráľ 10,25 * 25 Keď skončil spaľovanú obeť, rozkázal Jéhú drabantom a veliteľom: Vojdite a pozabíjajte ich! Nech nikto neujde. Drabanti a velitelia ich pozabíjali ostrím meča a vyhádzali. Tak prenikli až do svätyne Baalovho domu.
2 Kráľ 10,25.26 * 25 Keď skončil spaľovanú obeť, rozkázal Jéhú drabantom a veliteľom: Vojdite a pozabíjajte ich! Nech nikto neujde. Drabanti a velitelia ich pozabíjali ostrím meča a vyhádzali. Tak prenikli až do svätyne Baalovho domu. 26 Potom povynášali z Baalovho domu posvätné stĺpy a popálili ich.
2 Kráľ 10,29 * 29 Len od hriechov Járobeáma, syna Nebatovho, ktorý zviedol Izrael k hriechu, Jéhú neodstúpil - totiž od zlatých teliat, ktoré boli v Bételi a v Dáne.
2 Kráľ 10,31 * 31 Ale Jéhú si nedával pozor a nechodil v zákone Hospodina, Boha Izraela, celým srdcom, neodstúpil od hriechov Járobeáma, ktorý zviedol Izrael k hriechu.