Biblické texty
Biblické texty
2 Par 31,20.21 * 20 A tak urobil Ezechiáš po celom Judsku a urobil to, čo je dobré a spravedlivé, pravdivé a verné pred Hospodinom, svojím Bohom. 21 V každom diele, ktoré začal v službe domu Božieho a v zákone a v prikázaní hľadajúc svojho Boha, to všetko robil celým svojím srdcom a dobre sa mu vodilo.
2 Par 24,23-25 * 23 A stalo sa na konci roka, že prišlo hore proti nemu sýrske vojsko, a prišli do Judska a do Jeruzalema a zahubili všetky kniežatá ľudu z ľudu, a všetko to, čo ukoristili u nich, poslali kráľovi Damašku. 24 Lebo hoci v malom počte mužov prišlo sýrske vojsko, Hospodin jednako vydal do ich ruky veľmi veliké vojsko, pretože opustili Hospodina, Boha svojich otcov, a nad Joasom vykonali súdy. 25 A keď odišli od neho, lebo ho zanechali v mnohých ťažkých nemociach, spikli sa proti nemu jeho služobníci pre vyliatu krv synov kňaza Jehojadu a zavraždili ho na jeho posteli, a tak zomrel. A pochovali ho v meste Dávidovom, ale ho nepochovali v hroboch kráľov.
2 Par 25,2 * 2 Robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, lenže nie celým srdcom.
2 Par 25,3-16 * 3 A stalo sa, keď už bolo kráľovstvo pevné pri ňom, že pobil svojich služobníkov, ktorí zabili kráľa, jeho otca. 4 Ale ich synov nepobil, lebo urobil tak, ako je napísané v zákone, v knihe Mojžišovej, kde prikázal Hospodin povediac: Nezomrú otcovia za synov, ani synovia nezomrú za otcov, ale každý zomrie za svoj vlastný hriech. 5 Potom shromaždil Amaziáš Júdu a postavil z nich, podľa domu otcov, za veliteľov nad tisícami a za veliteľov nad stami po celom Judsku a Benjaminsku a spočítal ich vo veku od dvadsiatich rokov a vyše a našiel ich tristo tisíc vybraných mužov, ktorí boli súci vyjsť do vojny a znali narábať ťažkou kopijou a veľkým štítom. 6 A z Izraela najal za mzdu sto tisíc udatných mužov za sto hrivien striebra. 7 Ale prišiel k nemu nejaký muž Boží a povedal: Ó, kráľu, nech nejde s tebou vojsko Izraelovo, lebo Hospodin nie je s Izraelom, s niktorým zo synov Efraimových. 8 Ale však len iď ty, konaj, buď silný do boja: ináče Bôh učiní to, aby si klesol pred nepriateľom, pretože je sila v Bohu i pomôcť i poraziť. 9 Vtedy povedal Amaziáš mužovi Božiemu: A čo urobiť so sto hrivnami, ktoré som dal vojsku Izraelovmu? Na to riekol muž Boží: Hospodin má toľko, že ti môže dať o mnoho viac ako to. 10 A tak ich oddelil Amaziáš, totiž vojsko, ktoré bolo prišlo k nemu z Efraima, aby odišli na svoje miesto. Preto sa veľmi rozhnevali na Júdu a navrátili sa na svoje miesto, rozpálení hnevom. 11 A Amaziáš sa vzmužil a pojmúc svoj ľud odišiel do Soľnej doliny a porazil synov Seira, desať tisíc mužov. 12 A desať tisíc zajali synovia Júdovi živých a vyviedli ich na vrch skaly a pohádzali ich s vrchu tej skaly, takže sa všetci porozrážali. 13 Ale mužovia vojska, ktoré poslal Amaziáš zpät, aby neišlo s ním do boja, vtrhli do miest Júdových do Samárie až po Bét-choron a pobili z nich tri tisíce a nalúpili mnoho lúpeže. 14 A stalo sa, keď prišiel Amaziáš od porážky Edomejcov, že dopravil bohov synov Seira a postavil ich sebe za bohov a klaňal sa pred nimi a kadil im. 15 Preto sa zapálil hnev Hospodinov na Amaziáša a poslal k nemu proroka, ktorý mu povedal: Prečo si hľadal bohov ľudu, ktorí nevytrhli svojho ľudu z tvojej ruky? 16 A stalo sa, keď mu to hovoril, že mu povedal kráľ: Či sme ťa ustanovili za radcu kráľovi? Nože prestaň, lebo načo ťa majú nabiť? A tak prestal prorok, avšak povedal: Teraz viem, že Bôh usúdil zahladiť ťa, keď si to urobil a neposlúchol si mojej rady.
2 Par 26,1-23 * 1 A všetok judský ľud vzal Uziáša, ktorý mal šestnásť rokov, a urobili ho kráľom namiesto jeho otca Amaziáša. 2 On vystavil Elót a prinavrátil ho Júdovi, keď už bol ľahol kráľ a ležal so svojimi otcami. 3 Uziáš mal šestnásť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval päťdesiatdva rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Jecholia z Jeruzalema. 4 Robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil Amaziáš, jeho otec. 5 A vyhľadával Boha vo dňoch Zachariáša, ktorý sa rozumel videniu Božiemu, a vo dňoch, v ktorých hľadal Hospodina, dával mu Bôh šťastný prospech. 6 A vyjdúc bojoval proti Filištínom a rozboril múr mesta Gátu aj múr mesta Jabneho i múr mesta Ašdóda. A vystavil mestá v Ašdódsku a v zemi Filištínov. 7 A Bôh mu pomáhal proti Filištínom i proti Arabom, ktorí bývali v Gur-bále, i proti Meunom. 8 A Ammonci dávali Uziášovi dary. A jeho meno sa roznieslo až hen, kade sa ide do Egypta, pretože bol náramne mocný. 9 A Uziáš vystavil veže v Jeruzaleme, pri bráne Uhlu a pri bráne Údolia, a pri Mikcoe, a opevnil ich. 10 Vystavil veže aj na púšti a vykopal mnoho studieň, lebo mal mnoho stáda jako na nížinách tak i na rovinách, oráčov a vinárov po vrchoch a po úrodných poliach, pretože bol milovníkom pôdy. 11 A Uziáš mal vojsko bojovníkov, vychádzajúcich do vojny po čatách, v počte, v akom boli počítaní od pisára Jehiela a úradníka Maaseiáša pod správou Chananiáša, jedného z veliteľov kráľových. 12 Celý počet hláv otcov udatných mužov bol dva tisíce šesťsto. 13 A pod ich správou bolo vojenného ľudu tristo sedem tisíc päťsto, udatných bojovníkov, aby pomáhali kráľovi proti nepriateľovi. 14 A Uziáš im pripravil, všetkému vojsku, malé štíty, ťažké kopije, prilby, panciere, lučištia i kamene do prakov. 15 A narobil v Jeruzaleme vtipne vymyslených nástrojov vojenných, myšlienky to vtipného muža, aby boly na vežiach a na uhloch strieľať strelami a hádzať veľké kamene. A jeho meno sa roznieslo širokoďaleko, pretože mu bolo zázračne pomáhané, až i zmocnel. 16 Ale keď zmocnel, pozdvihlo sa jeho srdce, až sa i porušil a dopustil sa hriechu nevernosti proti Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo vošiel do chrámu Hospodinovho, aby kadil na oltári na kadenie. 17 A vošiel za ním kňaz Azariáš a s ním osemdesiati kňazi Hospodinovi, udatní mužovia. 18 A postavili sa proti kráľovi Uziášovi a riekli mu: Nie tebe, Uziášu, náleží kadiť Hospodinovi, ale kňazom, synom Áronovým, ktorí sú posvätení nato, aby kadili. Vyjdi zo svätyne, lebo si sa dopustil hriechu nevernosti, ani ti to nebude na česť od Hospodina Boha. 19 Na to sa rozhneval Uziáš a vo svojej ruke držal kadidlo, aby kadil. A v tom, čo bol rozhnevaný na kňazov, zjavilo sa malomocenstvo na jeho čele pred kňazmi v dome Hospodinovom, ako stál nad oltárom, na ktorom sa kadilo. 20 A keď sa obrátil k nemu Azariáš, najvyšší kňaz, a pozrel na neho jako aj všetci kňazi, videli, že hľa, je malomocný na svojom čele; preto ho rýchle vyviedli odtiaľ, ale aj on sám sa ponáhľal vyjsť, pretože ho ranil Hospodin. 21 A tak bol kráľ Uziáš malomocný až do dňa svojej smrti a súc malomocný býval v osobitnom dome, pretože bol vylúčený z domu Hospodinovho. A Jotám, jeho syn, bol nad domom kráľovým súdiac ľud zeme. 22 A ostatné deje Uziášove, prvé i posledné, opísal Izaiáš, syn Ámosov, prorok. 23 A tak ľahol Uziáš a ležal so svojimi otcami, a pochovali ho s jeho otcami na poli pohrabišťa, ktoré patrilo kráľom, lebo riekli: Je malomocný. A kraľoval Jotám, jeho syn, miesto neho.
2 Par 27,6 * 6 A tak zmocnel Jotám, lebo upravil svoje cesty pred Hospodinom, svojím Bohom.
2 Par 28,1-27 * 1 Achaz mal dvadsať rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval šestnásť rokov v Jeruzaleme. Ale nerobil toho, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, ako robil Dávid, jeho otec. 2 Lež chodil po cestách kráľov Izraelových, ba ešte aj sliatin narobil Bálom. 3 Krome toho aj kadil v doline syna Hinnoma a pálil svojich synov ohňom podľa ohavností pohanov, ktorých vyhnal Hospodin zpred tvári synov Izraelových. 4 A obetoval a kadil na výšinách a na brehoch i pod každým stromom zeleným. 5 Preto ho vydal Hospodin, jeho Bôh, do ruky sýrskeho kráľa. A tak uderiac na neho zajali od neho veľké množstvo zajatých a doviedli ich do Damašku. Krome toho bol daný i do ruky kráľa Izraelovho, ktorý uderil na nebo a spôsobil mu veľkú porážku. 6 Lebo Pekach, syn Remaliášov, pobil v Judsku sto dvadsať tisíc za jeden deň, všetko to udatných mužov, pretože opustili Hospodina, Boha svojich otcov. 7 Pritom Zichri, mocný muž udatný z Efraima, zabil Maaseiáša, syna kráľovho, a Azrikáma, správcu domu, a Elkánu, druhého po kráľovi. 8 A synovia Izraelovi zajali zo svojich bratov dvesto tisíc, žien, synov a dcér, ako aj nalúpili od nich mnoho koristi a dopravili korisť do Samárie. 9 Ale bol tam prorok Hospodinov, ktorého meno bolo Odéd, a ktorý vyšiel oproti vojsku, prichádzajúcemu do Samárie, a riekol im: Hľa, Hospodin, Bôh vašich otcov, rozhnevajúc sa na obyvateľov Júdu vydal ich do vašej ruky, a vy ste povraždili mnohých z nich v zúrivosti, že to dosiahlo až do neba. 10 A teraz ešte hovoríte, že si podrobíte synov Júdu a Jeruzalema sebe za sluhov a za dievky. Či ste sa aj vy sami nedopustili hriechov proti Hospodinovi, svojmu Bohu? 11 Preto teraz ma poslúchnite a vráťte a zaveďte zpät zajatých, ktorých ste zajali zo svojich bratov, lebo páľa hnevu Hospodinovho je na vás. 12 Vtedy povstali mužovia, zpomedzi hláv synov Efraimových, Azariáš, syn Jehochanánov, Berechiáš, syn Mešillemótov, Ezechiáš, syn Šalúmov, a Amaza, syn Chadlaiho, proti tým, ktorí prichádzali z vojny, 13 a riekli im: Nedovediete zajatých sem, lebo to, čo hovoríte, je uvaliť na vás vinu u Hospodina, pridať ešte k našim hriechom a k našej vine, lebo máme velikú vinu, a páľa hnevu je na Izraelovi. 14 A tak zanechali ozbrojenci zajatých i lúpež pred veliteľmi i pred celým shromaždením. 15 Potom povstali mužovia, ktorí boli označení podľa mena, pojali zajatých a všetkých ich nahých zaodiali z koristi. A keď ich zaodiali a zaobuli, nakŕmili ich a napojili aj ich pomazali a sprevodili ich na osloch, všetkých nemocných, a doviedli ich do Jericha, do mesta paliem, do blízkosti ich bratov, a potom sa vrátili do Samárie. 16 V tom čase poslal kráľ Achaz k assýrskym kráľom, aby mu pomohli. 17 Lebo ešte prišli Edomejci a uderili na Júdu a odviedli zajatých. 18 Aj Filištíni vtrhli do miest na nížinách i na juh Judska a zaujali Bét-šemeš, Ajalon, Gederót, Socho a jeho vsi, Timnu i jej vsi, Gimzo i jeho vsi a bývali tam. 19 Lebo Hospodin zohol Júdu pre Achaza, kráľa Izraelovho, pretože si bezúzdne počínal v Judsku a dopúšťal sa veľkých hriechov proti Hospodinovi. 20 A prišiel na neho Tilgat-pilnezer, assýrsky kráľ, a sovrel ho, ale neposilnil ho. 21 Lebo hoci olúpil Achaz dom Hospodinov i dom kráľov i kniežatá a dal to assýrskemu kráľovi, nebolo mu to na pomoc. 22 A kedykoľvek ho sužovali, vše znova a vše väčších hriechov sa dopúšťal proti Hospodinovi. To bol kráľ Achaz. 23 Lebo obetoval bohom Damašku, ktorí ho porazili, a riekol: Pretože bohovia sýrskych kráľov im pomáhajú, nuž budem obetovať tým, aby aj mne pomohli. Ale práve oni mu boli na to, aby spôsobili jeho pád i celého Izraela. 24 A Achaz sobral nádoby domu Božieho a posekal nádoby domu Božieho na kusy, zamkol dvere domu Hospodinovho a narobil si oltárov, na každom uhle v Jeruzaleme. 25 I v jednom každom meste Judska narobil výšin, aby kadil iným bohom, a tak popudzoval Hospodina, Boha svojich otcov. 26 A ostatné jeho deje i všetky jeho cesty, prvé i posledné, tie hľa, sú napísané v knihe kráľov Júdových a Izraelových. 27 A tak ľahol Achaz a ležal so svojimi otcami, a pochovali ho v meste, v Jeruzaleme, lebo ho nezaniesli do hrobov kráľov Izraelových. A kraľoval Ezechiáš, jeho syn, miesto neho.
2 Kráľ 16,1-20 * 1 V sedemnástom roku Pekacha, syna Remaliášovho, začal kraľovať Achaz, syn Jotáma, judského kráľa. 2 Achaz mal dvadsať rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval šestnásť rokov v Jeruzaleme. Ale nerobil toho, čo bolo spravedlivé v očiach Hospodina, jeho Boha, jako robil Dávid, jeho otec, 3 lež chodil po ceste kráľov Izraelových, ba ešte i svojho syna dal previesť cez oheň podľa ohavností pohanských národov, ktoré vyhnal Hospodin zpred tvári synov Izraelových. 4 A obetoval a kadil na výšinách a na brehoch a pod každým stromom zeleným. 5 Vtedy vyšiel Rezín, sýrsky kráľ, a Pekach, syn Remaliášov, izraelský kráľ, hore do Jeruzalema do boja a obľahli Achaza, ale ho nemohli premôcť. 6 V tom čase prinavrátil Rezín, sýrsky kráľ, Sýrii Elat a vyhnal Židov z Elóta, a Edomiti prišli do Elata a bývali tam a bývajú až do tohoto dňa. 7 A Achaz poslal poslov k Tiglat-pilezerovi, assýrskemu kráľovi, a odkázal mu: Som tvojím služobníkom a tvojím synom. Prijdi hore a zachráň ma z ruky sýrskeho kráľa a z ruky izraelského kráľa, ktorí povstali proti mne. 8 A Achaz pobral striebro i zlato, ktoré sa našlo v dome Hospodinovom a v pokladoch domu kráľovho, a poslal assýrskemu kráľovi dar. 9 A assýrsky kráľ ho poslúchol. A assýrsky kráľ prijdúc hore proti Damašku zaujal ho a jeho obyvateľov zaviedol do Kíra a Rezína zabil. 10 A kráľ Achaz išiel vústrety Tiglat-pilezerovi, assýrskemu kráľovi, do Damašku a videl oltár, ktorý bol v Damašku. Vtedy poslal kráľ Achaz ku kňazovi Uriášovi podobu oltára a jeho vzor podľa všetkého toho, jako bol spravený. 11 A kňaz Uriáš vystavil oltár podľa všetkého toho, čo poslal kráľ Achaz z Damašku, tak urobil kňaz Uriáš, kým neprišiel kráľ Achaz z Damašku. 12 Potom prišiel kráľ z Damašku a videl oltár, a kráľ pristúpiac postavil sa nad oltár a obetoval na ňom. 13 A pálil svoju zápalnú obeť a svoju obilnú obeť, lial svoju liatu obeť a kropil krv svojich pokojných obetí na oltár. 14 A medený oltár, ktorý bol pred Hospodinom, preniesol z prednej strany domu, zpomedzi oltára a zpomedzi domu Hospodinovho, a postavil ho po boku oltára na sever. 15 A kráľ Achaz prikázal kňazovi Uriášovi povediac: Na veľkom oltári obetuj zápalnú obeť rannú a obilnú obeť večernú a zápalnú obeť kráľovu a jeho obilnú obeť ako aj zápalnú obeť všetkého ľudu zeme a ich obilnú obeť a ich liate obeti a všetku krv zápalnej obeti a všetku krv bitnej obeti naň budeš kropiť, ale medený oltár bude mne, dopytovať sa Boha. 16 A kráľ Uriáš urobil všetko tak, ako prikázal kráľ Achaz. 17 A kráľ Achaz osekal doštice podstavcov a odstránil s nich s vrchu umyvák a složil more s medených volov, ktoré boly pod ním, a položil ho na kamennú dlažbu. 18 I strešinu na sobotu, ktorú boli postavili v dome, i kráľovo vchodište zvonku preložil do domu Hospodinovho zo strachu pred assýrskym kráľom. 19 A ostatné deje Achazove, to, čo robil, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Júdových? 20 A tak ľahol Achaz a ležal so svojimi otcami a bol pochovaný so svojimi otcami v meste Dávidovom, a kraľoval Ezechiáš, jeho syn, miesto neho.
Iz 7,1-9 * 1 A stalo sa za dní Achaza, syna Jotáma, syna Uziášovho, judského kráľa, že prišiel Recín, sýrsky kráľ, a Pekach, syn Remaliášov, izraelský kráľ, hore k Jeruzalemu do boja proti nemu, ale nemohol bojovať proti nemu. 2 A bolo oznámené domu Dávidovmu, že vraj Sýrovia sa spolčili s Efraimom. Vtedy sa zaklátilo jeho srdce i srdce jeho ľudu, jako sa klátia stromy lesa od vetra. 3 Ale Hospodin riekol Izaiášovi: Nože vyjdi oproti Achazovi ty i Šeár Jašub, tvoj syn, ku koncu vodovodu horného rybníka, na hradskú cestu poľa valchárovho, 4 a povieš mu: Maj na seba pozor a buď ticho! Neboj sa, a tvoje srdce nech nezomdlieva pre tie dva chvosty dymiacich hlavní, pre rozpálený hnev Recína a Sýrov alebo syna Remaliášovho! 5 Pretože Sýrovia uradili proti tebe zlé, Efraim a syn Remaliášov povediac: 6 Poďme hore proti Judsku a nažeňme mu strachu a vniknúc do neho strhnime ho na seba a učiňme v jeho strede kráľom syna Tabealovho, 7 takto hovorí Pán Hospodin: Nebude stáť, čo hovoria, ani sa nestane. 8 Lebo hlavou Sýrie je Damašek, a hlavou Damašku je Recín, a ešte šesťdesiatpäť rokov, a Efraim bude rozdrtený, takže prestane byť ľudom. 9 A hlavou Efraima je Samária, a hlavou Samárie syn Remaliášov. Ak neuveríte, istotne neobstojíte.
Iz 7,10-12 * 10 A ešte hovoril Hospodin Achazovi a riekol: 11 Žiadaj si znamenie od Hospodina, svojho Boha, žiadaj, už či bude z hlboka dole a či z vysoka hore. 12 Ale Achaz povedal: Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Hospodina.
2 Par 28,24.25 * 24 A Achaz sobral nádoby domu Božieho a posekal nádoby domu Božieho na kusy, zamkol dvere domu Hospodinovho a narobil si oltárov, na každom uhle v Jeruzaleme. 25 I v jednom každom meste Judska narobil výšin, aby kadil iným bohom, a tak popudzoval Hospodina, Boha svojich otcov.
2 Par 29,1-36 * 1 Ezechiáš začal kraľovať, keď mal dvadsaťpäť rokov a kraľoval dvadsaťdeväť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Abia, dcéra Zachariášova. 2 A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil Dávid, jeho otec. 3 On hneď prvého roku svojho kraľovania, prvého mesiaca otvoril dvere domu Hospodinovho a opravil ich. 4 A doviedol kňazov a Levitov a shromaždil ich do Východnej ulice. 5 A povedal im: Počujte ma, Levitovia! Teraz sa posväťte a posväťte dom Hospodina, Boha svojich otcov, a vyneste nečistotu zo svätyne. 6 Lebo naši otcovia hrešili dopúšťajúc sa nevernosti a robili to, čo je zlé, v očiach Hospodina nášho Boha, a opustili ho a odvrátiac svoju tvár od príbytku Hospodinovho obrátili mu chrbát. 7 Ba ešte aj zamkli dvere dvorany a zahasili lampy a kadiva nekadili ani neobetovali zápalnej obeti v svätyni Bohu Izraelovmu. 8 Preto prišiel hnev Hospodinov na Júdu a na Jeruzalem, a vydal ich za postrk, za desnú púšť a za ostrý posmech, ako to vidíte na vlastné oči. 9 A hľa, naši otcovia padli od meča, a naši synovia, naše dcéry a naše ženy sú pre to v zajatí. 10 Preto teraz som si umienil, že učiním smluvu s Hospodinom, Bohom Izraelovým, aby sa odvrátila od nás páľa jeho hnevu. 11 Moji synovia, neblúďte už teraz, ubezpečení. Lebo vás si vyvolil Hospodin, aby ste stáli pred ním slúžiac mu a aby ste mu svätoslúžili a kadili mu. 12 Vtedy povstali Levitovia, Machat, syn Amasaiho, a Joel, syn Azariášov, zo synov Kehátovcov, a zo synov Meráriho: Kíš, syn Abdiho, a Azariáš, syn Jehallelélov, a z Geršonovcov: Joach, syn Zimmu, a Éden, syn Joachov; 13 zo synov Elicafánových: Šimri a Jehiel; zo synov Azafových: Zachariáš a Mataniáš; 14 zo synov Hémanových: Jechiel a Šimei, a zo synov Jedutúnových: Šemaiáš a Uziel. 15 A shromaždili svojich bratov a posvätili sa. A prišli podľa rozkazu kráľovho, založeného na slovách Hospodinových, aby vyčistili dom Hospodinov. 16 Tak vošli kňazi do vnútra do domu Hospodinovho, aby ho vyčistili, a vyniesli všetku nečistotu, ktorú našli v chráme Hospodinovom, na dvor domu Hospodinovho, odkiaľ to brali Levitovia, aby to vyniesli von do potoka Kedrona. 17 A začali posväcovať prvého dňa prvého mesiaca a ôsmeho dňa toho istého mesiaca vošli do dvorany Hospodinovej a posväcovali dom Hospodinov za osem dní a šestnásteho dňa toho istého prvého mesiaca dokončili. 18 Vtedy vošli dnu ku kráľovi Ezechiášovi a riekli: Vyčistili sme celý dom Hospodinov aj oltár na zápaly jako aj všetky jeho nádoby i stôl predloženia i všetky jeho nádoby 19 i všetky nádoby, ktoré bol odhodil kráľ Achaz po čas svojho kraľovania, keď hrešil robiac neverne, pripravili sme a posvätili, a hľa, sú pred oltárom Hospodinovým. 20 Potom vstal kráľ Ezechiáš skoro ráno a shromaždil náčelníkov mesta a vyšiel hore do domu Hospodinovho. 21 A doviedli sedem juncov, sedem baranov, sedem oviec a sedem kozlov na obeť za hriech, donesenú za kráľovstvo, za svätyňu a za Júdu. A povedal synom Áronovým, kňazom, aby obetovali zápaly na oltári Hospodinovom. 22 A tak pobili voly, a kňazi berúc krv kropili na oltár. Potom pobili aj baranov a kropili ich krv na oltár; pobili aj ovce a kropili krv na oltár. 23 Napokon doviedli kozlov obeti za hriech pred kráľa a pred shromaždenie, ktorí položili svoje ruky na nich. 24 A pobili ich kňazi a ich krvou očistili oltár od hriechu, aby pokryli hriech celého Izraela, lebo za celého Izraela rozkázal kráľ obetovať zápal a obeť za hriech. 25 A zase postavil Levitov do domu Hospodinovho s cymbalmi, s harfami a s citarami podľa príkazu Dávida a Gáda, vidiaceho kráľovho, a proroka Nátana, lebo to prikázanie bolo od Hospodina, prikázané skrze jeho prorokov. 26 A tak stáli Levitovia s nástrojami Dávidovými a kňazi s trúbami. 27 A Ezechiáš rozkázal obetovať zápalnú obeť na oltári. A keď sa začala zápalná obeť, začal sa spev Hospodinov i trúbenie na trúby, a to poriadkom hudobných nástrojov Dávida, kráľa Izraelovho. 28 A celé shromaždenie sa klaňalo, a speváci spievali, a trubači trúbili; to všetko sa tak dialo, kým sa len nedokončila zápalná obeť. 29 A keď doobetovali zápalnú obeť, sklonili sa kráľ i všetci, ktorí sa nachádzali s ním, a klaňali sa. 30 Krome toho rozkázal kráľ Ezechiáš i kniežatá Levitom, aby chválili Hospodina slovami Dávida a vidiaceho Azafa. A chválili, až bola radosť, a skloniac hlavy klaňali sa. 31 Vtedy odpovedal Ezechiáš a riekol: Teraz ste naplnili svoju ruku Hospodinovi, posvätili ste sa; pristúpte a doveďte bitné obeti aj obeti chvály do domu Hospodinovho. A tak dovádzalo shromaždenie bitné obeti a obeti chvály, i každý, kto bol ochotného srdca, zápalné obeti, 32 takže bol počet zápalnej obeti, ktorú doviedlo shromaždenie, sedemdesiat volov, sto baranov a dvesto oviec, všetko to na zápalnú obeť Hospodinovi. 33 A čo do iných posvätených vecí, obetované bolo šesťsto volov a drobného dobytka tri tisíce kusov. 34 Len že kňazov bolo primálo, takže nemohli sami stiahnuť z kože všetky zápalné obeti, a preto im pomáhali ich bratia Leviti, až dokiaľ nebolo dielo dokončené, a dokiaľ sa neposvätili kňazi, lebo Leviti boli úprimnejšieho srdca a ochotnejší posvätiť sa než kňazi. 35 K tomu ešte bolo množstvo zápalných obetí s tukmi pokojných obetí i s liatymi obeťami ku každému zápalu. A tak bola znova uvedená služba domu Hospodinovho do poriadku. 36 A Ezechiáš sa radoval i všetok ľud nad tým, čo Bôh pripravil svojmu ľudu; lebo to všetko sa bolo rýchle stalo.
Mich 2,1 * 1 Beda tým, ktorí vymýšľajú neprávosť a snujú zlé na svojich ležiskách; potom za svetla rána to vykonávajú, lebo je to v moci ich ruky.
Mich 2,2 * 2 Žiadostiví sú polí a rabujú, i domov, a berú a utiskujú muža i jeho dom, a to každého i jeho dedičstvo.
Mich 3,11 * 11 Jeho hlavy súdia za úplatok, a jeho kňazi vyučujú za plácu, jeho proroci veštia za peniaze a pritom sa spoliehajú na Hospodina a hovoria: Či nie je Hospodin v našom strede? Neprijde na nás zlé.
Mich 7,2-6 * 2 Vyhynul zbožný človek zo zeme, ani nie je medzi ľuďmi úprimného. Všetci, koľko ich je, úkladia krvi, každý loví svojho brata do siete. 3 Oboma rukami idú vykonať zlé, aby ho dobre vykonali; knieža požaduje, a sudca súdi za úplatok, veľmož hovorí zkazu svojej duše, a všetci dovedna zapletajú vec. 4 Najlepší z nich je ako bodliak, najúprimnejší horší ako plot z tŕnia. Deň tvojich špehúnov, prorokov, deň tvojho navštívenia ide! Teraz už nastane ich bezradný zmätok. 5 Neverte priateľovi, nenadejte sa na vodcu; pred tou, ktorá leží v tvojom lone, stráž dvere svojich úst. 6 Lebo syn robí potupu svojmu otcovi; dcéra povstáva proti svojej materi, nevesta proti svojej svokre; nepriateľmi človeka sú jeho domáci.
2 Kráľ 18,3-5 * 3 A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako činil Dávid, jeho otec. 4 On odstránil výšiny, roztrieskal modlárske sochy, vysekal háje a roztĺkol medeného hada, ktorého bol spravil Mojžiš; lebo až do tých dní mu kadili synovia Izraelovi kadivo, a nazval ho Nechuštánom [Trochou medi]. 5 Nadejal sa na Hospodina, Boha Izraelovho, a nebolo po ňom jemu rovného medzi všetkými kráľmi Júdovými ani medzi tými, ktorí boli pred ním.
2 Kráľ 18,1-4 * 1 A stalo sa v treťom roku Hozeu, syna Élu, izraelského kráľa, že začal kraľovať Ezechiáš, syn Achaza, judského kráľa. 2 Dvadsaťpäť rokov mal, keď začal kraľovať, a kraľoval dvadsaťdeväť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Abia, dcéra Zachariášova. 3 A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako činil Dávid, jeho otec. 4 On odstránil výšiny, roztrieskal modlárske sochy, vysekal háje a roztĺkol medeného hada, ktorého bol spravil Mojžiš; lebo až do tých dní mu kadili synovia Izraelovi kadivo, a nazval ho Nechuštánom [Trochou medi].
2 Kráľ 18,5-7 * 5 Nadejal sa na Hospodina, Boha Izraelovho, a nebolo po ňom jemu rovného medzi všetkými kráľmi Júdovými ani medzi tými, ktorí boli pred ním. 6 Lebo sa pevne držal Hospodina; neuhnul od neho, aby ho nebol nasledoval; a ostríhal jeho prikázania, ktoré prikázal Hospodin Mojžišovi. 7 A Hospodin bol s ním; všade, kamkoľvek išiel, a čokoľvek konal, rozumne konal a sprotivil sa assýrskemu kráľovi a neslúžil mu.
2 Par 29,4.5 * 4 A doviedol kňazov a Levitov a shromaždil ich do Východnej ulice. 5 A povedal im: Počujte ma, Levitovia! Teraz sa posväťte a posväťte dom Hospodina, Boha svojich otcov, a vyneste nečistotu zo svätyne.
2 Par 29,10 * 10 Preto teraz som si umienil, že učiním smluvu s Hospodinom, Bohom Izraelovým, aby sa odvrátila od nás páľa jeho hnevu.
2 Par 30,1 * 1 Potom poslal Ezechiáš poslov k celému Izraelovi a Júdovi, ba ešte aj listy napísal na Efraima a Manassesa, aby prišli do domu Hospodinovho do Jeruzalema sláviť Veľkú noc Hospodinovi, Bohu Izraelovmu.
2 Par 31,1 * 1 Keď sa to všetko dokončilo, vyšli všetci synovia Izraelovi, ktorí sa tam nachádzali, do miest Júdových a rozlámali modlárske sochy a posekali háje a rozborili výšiny aj oltáre a odpratali to z celého Judska, Benjaminska, Efraimska a zo zeme Manassesovej až i všetko dokončili. Potom sa navrátili všetci synovia Izraelovi, každý do svojho državia, do svojich miest.
2 Par 30,1-27 * 1 Potom poslal Ezechiáš poslov k celému Izraelovi a Júdovi, ba ešte aj listy napísal na Efraima a Manassesa, aby prišli do domu Hospodinovho do Jeruzalema sláviť Veľkú noc Hospodinovi, Bohu Izraelovmu. 2 Lebo kráľ sa bol uradil i jeho kniežatá i celé shromaždenie v Jeruzaleme, že budú sláviť Veľkú noc druhého mesiaca, 3 lebo ju nemohli sláviť toho času, pretože sa nebolo posvätilo dosť kňazov, ani sa nebol shromaždil ľud do Jeruzalema. 4 Preto sa to videlo za dobré kráľovi i celému shromaždeniu. 5 A usniesli sa, že dajú vyhlásiť po celom Izraelovi, od Bér-šeby až po Dán, aby prišli sláviť Veľkú noc Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, do Jeruzalema; lebo už dávno neboli slávili tak, ako je napísané. 6 A tak odišli poslovia-behúni s listami od kráľa a od jeho kniežat do celého Izraelska a Judska a hovorili podľa príkazu kráľovho: Synovia Izraelovi, navráťte sa k Hospodinovi, Bohu Abrahámovmu, Izákovmu a Izraelovmu, a navráti sa k uniklému ostatku, ktorý vám pozostal uniknúc z ruky kráľov Assýrie. 7 A nebuďte jako vaši otcovia a jako vaši bratia, ktorí hrešili dopúšťajúc sa nevernosti proti Hospodinovi, Bohu svojich otcov, pre čo ich vydal za hroznú púšť, ako vidíte. 8 Preto teraz nezatvrdzujte svoje šije, jako robili vaši otcovia. Podajte ruku Hospodinovi a poďte do jeho svätyne, ktorú posvätil, aby bola svätá na veky, a slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu, a odvráti sa od vás páľa jeho hnevu. 9 Lebo keď sa navrátite k Hospodinovi, vaši bratia a vaši synovia najdú milosrdenstvo pred tými, ktorí ich zajali, takže sa navrátia do tejto zeme, lebo milostivý a milosrdný je Hospodin, váš Bôh, a neodvráti svojej tvári od vás, jestli sa navrátite k nemu. 10 A keď chodili behúni z mesta do mesta po zemi Efraimovej a Manassesovej a až po Zabulona, smiali sa na nich a posmievali sa im. 11 Avšak niektorí mužovia z Asera, z Manassesa a zo Zabulona ponížili sa a prišli do Jeruzalema. 12 Áno, i na Júdovi bola dobrotivá ruka Božia, takže im dal Bôh jedno srdce, aby vykonali príkaz kráľov i kniežat, podľa slova Hospodinovho. 13 A tedy sišlo sa do Jeruzalema mnoho ľudu, aby slávili sviatok nekvasených chlebov druhého mesiaca, shromaždenie veľmi veliké. 14 Vtedy vstali a odstránili oltáre, ktoré boly v Jeruzaleme, a odstránili aj všetky oltáre na kadenie a pohádzali do potoka Kidrona. 15 Potom zabili veľkonočného baránka štrnásteho dňa druhého mesiaca. A kňazi a Levitovia zahanbiac sa posvätili sa a doviedli zápalné obeti do domu Hospodinovho. 16 A stáli na svojom stanovišti podľa svojho poriadku, podľa zákona Mojžiša, muža Božieho; kňazi kropili krv berúc ju z ruky Levitov. 17 Lebo mnoho bolo v shromaždení takých, ktorí sa neboli posvätili, preto boli Levitovia nad zabíjaním veľkonočných baránkov za každého, kto nebol čistý, aby ich posvätili Hospodinovi. 18 Lebo veliká čiastka ľudu, množstvo z Efraima, Manassesa, Izachára a zo Zabulona, nebola sa očistila, ale jedli baránka inak, ako je napísané. Ale Ezechiáš sa modlil za nich povediac: Dobrotivý Hospodin nech pokryje hriech a tak odpustí 19 každému, kto ustavil svoje srdce hľadať Boha, Hospodina, Boha svojich otcov, hoc by aj nebol očistený podľa očisťovania, predpísaného svätyňou. 20 A Hospodin vyslyšal Ezechiáša a uzdravil ľud. 21 A tak slávili synovia Izraelovi, ktorí sa našli v Jeruzaleme, slávnosť nekvasených chlebov sedem dní s veľkou radosťou, a chválili Hospodina deň po dni, Levitovia a kňazi, zvučnými nástrojami oslavujúc Hospodina. 22 A Ezechiáš hovoril k srdcu všetkým Levitom, ktorí vyučovali dobrej a užitočnej známosti Hospodinovej. A tak jedli obeti výročnej slávnosti sedem dní obetujúc bitné obeti pokojné a oslavujúc Hospodina, Boha svojich otcov. 23 A celé shromaždenie sa usnieslo na tom, že budú sláviť ešte druhých sedem dní. A tak aj slávili sedem dní s radosťou. 24 Lebo Ezechiáš, judský kráľ, daroval obeťou pozdvihnutia shromaždeniu tisíc juncov a sedem tisíc kusov drobného dobytka; i kniežatá darovaly takým činom shromaždeniu tisíc juncov a drobného dobytka desať tisíc. A posvätilo sa množstvo kňazov. 25 A radovalo sa celé shromaždenie Júdovo i kňazi i Levitovia i celé shromaždenie tých, ktorí prišli z Izraela, i pohostíni, ktorí prišli zo zeme Izraelovej, ako aj tí, ktorí bývali v Judsku. 26 A bola veľká radosť v Jeruzaleme, lebo odo dní Šalamúna, syna Dávida, izraelského kráľa, nebolo ničoho takého v Jeruzaleme. 27 Potom vstali kňazi a Levitovia a dali ľudu požehnanie, a ich hlas bol vyslyšaný, a ich modlitba prišla do príbytku jeho svätosti, do neba.
2 Kráľ 18,1-37 * 1 A stalo sa v treťom roku Hozeu, syna Élu, izraelského kráľa, že začal kraľovať Ezechiáš, syn Achaza, judského kráľa. 2 Dvadsaťpäť rokov mal, keď začal kraľovať, a kraľoval dvadsaťdeväť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Abia, dcéra Zachariášova. 3 A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako činil Dávid, jeho otec. 4 On odstránil výšiny, roztrieskal modlárske sochy, vysekal háje a roztĺkol medeného hada, ktorého bol spravil Mojžiš; lebo až do tých dní mu kadili synovia Izraelovi kadivo, a nazval ho Nechuštánom [Trochou medi]. 5 Nadejal sa na Hospodina, Boha Izraelovho, a nebolo po ňom jemu rovného medzi všetkými kráľmi Júdovými ani medzi tými, ktorí boli pred ním. 6 Lebo sa pevne držal Hospodina; neuhnul od neho, aby ho nebol nasledoval; a ostríhal jeho prikázania, ktoré prikázal Hospodin Mojžišovi. 7 A Hospodin bol s ním; všade, kamkoľvek išiel, a čokoľvek konal, rozumne konal a sprotivil sa assýrskemu kráľovi a neslúžil mu. 8 On porazil Filištínov až po Gazu i jej kraje, a to od veže strážnych až po ohradené mesto. 9 A stalo sa vo štvrtom roku kráľa Ezechiáša, a to bol siedmy rok Hozeu, syna Élovho, izraelského kráľa, že vyšiel hore Salmanazar, assýrsky kráľ, proti Samárii a obľahol ju. 10 A zaujal ju po troch rokoch, v šiestom roku Ezechiáša, ktorý to rok bol deviatym rokom Hozeu, izraelského kráľa; vtedy bola zaujatá Samária. 11 A assýrsky kráľ prestehoval Izraela do Assýrie a osadil ich v Chelachu a v Chábore pri rieke Gozane a v médskych mestách, 12 pretože neposlúchali na hlas Hospodina, svojho Boha, ale prestupovali jeho smluvu, všetko to, čo prikázal Mojžiš, služobník Hospodinov, a neposlúchali ani nečinili. 13 Potom v štrnástom roku kráľa Ezechiáša, vyšiel hore Senacherib, assýrsky kráľ, proti všetkým mestám Júdovým ohradeným a zaujal ich. 14 A Ezechiáš, judský kráľ, poslal poslov k assýrskemu kráľovi do Lachiša povediac: Zhrešil som, obráť sa preč odo mňa; to, čo naložíš na mňa, ponesiem. A assýrsky kráľ uložil na Ezechiáša, judského kráľa, tristo hrivien striebra a tridsať hrivien zlata. 15 A Ezechiáš dal všetko striebro, ktoré sa našlo v dome Hospodinovom a v pokladoch domu kráľovho. 16 V tom čase olúpal Ezechiáš dvere chrámu Hospodinovho zo zlata i stĺpy, ktoré bol pokryl zlatom sám Ezechiáš, judský kráľ, a dal to assýrskemu kráľovi. 17 Ale assýrsky kráľ jednako len poslal Tartána a Rab-sarísa a Rabsákeho z Lachiša ku kráľovi Ezechiášovi s velikým vojskom do Jeruzalema. A odíduc hore prišli k Jeruzalemu a vyjdúc hore prišli a zastáli pri struhe horného rybníka, ktorá je pri hradskej poľa valchárovho. 18 A keď volali na kráľa, vyšiel k nim Elijakim, syn Hilkiášov, ktorý bol nad domom, a Šebna, pisár, a Joach, syn Azafov, kancelár. 19 A Rabsáke im povedal: Nože povedzte Ezechiášovi: Takto hovorí ten veľký kráľ, assýrsky kráľ: Akáže je to nádej, na ktorú sa nadeješ? 20 Povedal si iba slovo rtov, a to má byť rada a sila do boja! Na koho sa teraz nadeješ, že si sa mi sprotivil? 21 Teraz hľa, spoľahol si sa na tú trstenú palicu nalomenú, na Egypt, ktorá, keď sa niekto oprie na ňu, vojde do jeho ruky a prebodne ju: taký je faraon, egyptský kráľ, všetkým, ktorí sa nadejú na neho. 22 A keď mi poviete: Na Hospodina, svojho Boha, sa nadejeme! Či nie je to ten istý, ktorého výšiny odstránil Ezechiáš i jeho oltáre, a riekol Júdovi a Jeruzalemu: Pred týmto oltárom sa budete klaňať v Jeruzaleme!? 23 A teraz nože závoď s mojím pánom, s assýrskym kráľom, a dám ti dva tisíce koní, ak si môžeš dať na ne jazdcov. 24 A jako potom odvrátiš tvár jediného vojvodcu, niektorého z najmenších služobníkov môjho pána? Ale pravda spoľahneš sa na Egypt, na vozy a na jazdcov! 25 A krome toho, či som prišiel bez Hospodina hore proti tomuto miestu, aby som ho zkazil? Veď Hospodin mi povedal: Vyjdi hore proti tej zemi a zkaz ju! 26 Na to riekol Elijakim, syn Hilkiášov, a Šebna a Joach Rabsákemu: Hovor, prosíme, svojim služobníkom sýrsky, lebo veď rozumieme, a nehovor s nami židovsky pred ľudom, ktorý je na múre! 27 Ale Rabsáke im povedal: A či azda proti tvojmu pánovi a k tebe ma poslal môj pán, aby som vám hovoril tieto slová? A či nie proti mužom, ktorí sedia na múre, aby jedli svoje vlastné lajná a pili svoj vlastný moč i spolu s vami? 28 Potom sa postavil Rabsáke a volal veľkým hlasom židovsky, hovoril a riekol: Počujte slovo toho veľkého kráľa, assýrskeho kráľa! 29 Takto hovorí kráľ: Nech vás neklame Ezechiáš! Lebo vás nebude môcť vytrhnúť z jeho ruky! 30 Ani nech vás nenahovorí Ezechiáš nadejať sa na Hospodina hovoriac: Istotne nás vytrhne Hospodin, a nebude vydané toto mesto do ruky assýrskeho kráľa. 31 Nepočúvajte na Ezechiáša, lebo takto hovorí assýrsky kráľ: Učiňte so mnou mier a nadobudnite požehnanie a tak vyjdite ku mne a jedzte každý zo svojho viniča a každý zo svojho fíka a pite každý vodu zo svojej studne, 32 dokiaľ neprijdem a nepoberiem si vás do zeme, podobnej vašej zemi, do zeme obilia a vína, do zeme chleba a viníc, do zeme olív, vydávajúcich dobrý olej, a medu, a žite a nepomrite! Ale nepočúvajte na Ezechiáša, lebo vás zvodí hovoriac: Hospodin nás vytrhne. 33 Či azda vytrhli bohovia národov každý svoju zem z ruky assýrskeho kráľa? 34 Kde sú bohovia Chamatu a Arpádu? Kde bohovia Sefarvajima, Hény a Ivvy, aby boli vytrhli Samáriu z mojej ruky?! 35 Ktorí sú to medzi všetkými bohmi tých zemí, ktorí by boli vytrhli svoju zem z mojej ruky, aby Hospodin vytrhol Jeruzalem z mojej ruky? 36 A ľud mlčal, a neodpovedali mu ani slova, lebo to bol rozkaz kráľov, ktorý povedal: Neodpovedajte mu! 37 Potom prišiel Elijakim, syn Hilkiášov, ktorý bol nad domom, i Šebna, pisár, i Joach, syn Azafov, kancelár, k Ezechiášovi majúc roztrhnuté rúcho a oznámili mu slová Rabsákeho.
2 Kráľ 19,1-37 * 1 A stalo sa, keď to počul kráľ Ezechiáš, že roztrhnul svoje rúcho a oblečúc sa smútočnou vrecovinou, vošiel do domu Hospodinovho. 2 A poslal Elijakima, ktorý bol nad domom, a Šebnu, pisára, a starších z kňazov, odiatych vrecovinou, k prorokovi Izaiášovi, synovi Ámosovmu, 3 a riekli mu: Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom súženia, karhania a posmechu; lebo synovia prišli až k prielomu, ale niet sily porodiť. 4 Možno, že počuje Hospodin, tvoj Bôh, všetky slová Rabsákeho, ktorého poslal assýrsky kráľ, jeho pán, aby sa rúhal živému Bohu, a pokára ho za slová, ktoré počul Hospodin, tvoj Bôh, a preto povznes modlitbu za ostatok, ktorý sa ešte nachádza. 5 A tak prišli služobníci kráľa Ezechiáša k Izaiášovi. 6 A Izaiáš im povedal: Takto poviete svojmu pánovi: Takto hovorí Hospodin: Neboj sa slov, ktoré si počul, ktorými obrážali sluhovia assýrskeho kráľa mňa. 7 Hľa, ja dám do neho ducha, aby počul zvesť a navrátil sa do svojej zeme, a spôsobím to, aby padnul od meča vo svojej zemi. 8 A Rabsáke sa navrátil a našiel assýrskeho kráľa bojovať proti Libne, lebo počul, že odišiel od Lachiša. 9 A keď počul o Tirhákovi, ethiopskom kráľovi, že hovorili: Hľa, vyšiel, aby bojoval s tebou! zase poslal poslov k Ezechiášovi s týmito slovami: 10 Takto poviete Ezechiášovi, judskému kráľovi: Nech ťa neklame tvoj Bôh, na ktorého sa nadeješ, hovoriac: Nebude vydaný Jeruzalem do ruky assýrskeho kráľa! 11 Lebo hľa, ty si počul o tom, čo urobili assýrski kráľovia všetkým zemiam, ako ich docela zahubili, a ty by si mal byť vytrhnutý? 12 Či ich azda vytrhli bohovia národov, ktoré zkazili moji otcovia, Gozana a Chárana, Recefa a synov Édena, ktorí boli v Telassáre? 13 Kde je kráľ Chamatu a kráľ Arpádu a kráľ mesta Sefarvajima, Hény a Ivvy? 14 Vtedy vzal Ezechiáš list z ruky poslov a prečítal ho, a odíduc hore do domu Hospodinovho, rozvinul ho Ezechiáš pred Hospodinom. 15 A Ezechiáš sa modlil pred Hospodinom a povedal: Hospodine, Bože Izraelov, ktorý tróniš nad cherubínmi, ty si sám jediný Bôh, a to všetkých kráľovstiev zeme, ty si učinil nebesia i zem. 16 Nakloň, Hospodine, svoje ucho a počuj! Otvor, Hospodine, svoje oči a vidz a počuj slová Senacheribove, ktorý ho poslal, aby sa rúhal živému Bohu. 17 Je to skutočná pravda, Hospodine, spustošili assýrski kráľovia tie národy aj ich zeme 18 a pohádzali ich bohov do ohňa, lebo to neboli Bohovia, ale dielo rúk človeka, drevo a kameň, a zahubili ich. 19 A tak teraz, Hospodine, náš Bože, prosíme, zachráň nás z jeho ruky, aby poznaly všetky kráľovstvá zeme, že ty, Hospodine, si sám jediný Bôh. 20 Vtedy poslal Izaiáš, syn Ámosov, k Ezechiášovi a riekol: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: To, za čo si sa mi modlil ohľadne Senacheriba, assýrskeho kráľa, som počul. 21 Toto je slovo, ktoré hovorí Hospodin o ňom: Opovrhuje tebou a posmieva sa ti panna dcéry Siona, posmešne kýva za tebou hlavou, dcéra Jeruzalema! 22 Komu si sa ty rúhal a koho si obrážal? Proti komu si povýšil hlas? A pozdvihol si svoje oči na výsosť proti Svätému Izraelovmu! 23 Skrze svojich poslov si sa rúhal Pánovi a povedal si: S množstvom svojich vozov som ja vyšiel na vysokosť vrchov, na najvyššie vrchole Libanona, a pozotínam jeho vysoké cedry i jeho výborné jedle spanilé a vojdem do nocľažišťa na jeho konci, do lesa, do jeho ovocnej zahrady. 24 Ja som vykopal a pil som cudzie vody a vysuším spodkom svojich nôh všetky toky Egypta.- 25 Či si ty nepočul, že som to už dávno učinil, že som utvoril od pradávna? A teraz som to priviedol ta, že si nato, aby si pustošil ohradené mestá v hromady rumov. 26 A ich obyvatelia nemajúc sily odolať desia a hanbia sa, sú jako poľná bylina a jako zeleň sviežej trávy, jako tráva na strechách, siatina, zkazená hrdzou, prv ako by bola vyrástla do stebla. 27 Ale ja znám tvoje sedenie, tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie i tvoje zúrenie proti mne. 28 Pretože tvoje zúrenie proti mne a tvoja spupná ubezpečenosť vystúpila hore do mojich uší, dám svoju obrúčku do tvojich nozdier a svoje zubadlo do tvojich rtov a odvediem ťa zpät cestou, ktorou si prišiel. 29 A toto ti bude, Ezechiášu, znamením: tohoto roku máte jesť to, čo samo narastie, i druhého roku to, čo sa samo urodí, a tretieho roku sejte a žnite a saďte vinice a jedzte ich ovocie. 30 A ostatok domu Júdovho, ktorý unikne, vpustí zase korene dolu a vydá ovocie hore. 31 Lebo z Jeruzalema vyjde ostatok a to, čo unikne záhube, z vrchu Siona. Revnivosť Hospodina Zástupov to učiní. 32 Preto takto hovorí Hospodin o assýrskom kráľovi: Nevojde do tohoto mesta ani ta nevostrelí strely ani nepojde proti nemu štítom ani nenasype proti nemu násypu. 33 Tou istou cestou, ktorou prišiel, sa i navráti; ale do tohoto mesta nevojde, hovorí Hospodin. 34 Lebo budem brániť toto mesto a zastávať ho, aby som ho zachránil pre seba a pre Dávida, svojho služobníka. 35 A stalo sa tej istej noci, že vyšiel anjel Hospodinov a pobil v assýrskom tábore sto osemdesiatpäť tisíc. A keď vstali skoro ráno, videli, že hľa, všetci boli mŕtvolami. 36 Preto sa pohol a odišiel. A tak sa navrátil Senacherib, assýrsky kráľ, a býval a sedel v Ninivem. 37 A stalo sa, keď sa klaňal v dome Nizrocha, svojho boha, že Adrammelech a Šarecer, jeho synovia, ho zabili mečom a sami utiekli do zeme Araráta. A kraľoval Esar-chaddon, jeho syn, miesto neho.
1 Kor 5,7 * 7 Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom, tak ako ste nenakvasení. Lebo veď i náš veľkonočný Baránok je zabitý za nás, Kristus.
2 Par 30,1-27 * 1 Potom poslal Ezechiáš poslov k celému Izraelovi a Júdovi, ba ešte aj listy napísal na Efraima a Manassesa, aby prišli do domu Hospodinovho do Jeruzalema sláviť Veľkú noc Hospodinovi, Bohu Izraelovmu. 2 Lebo kráľ sa bol uradil i jeho kniežatá i celé shromaždenie v Jeruzaleme, že budú sláviť Veľkú noc druhého mesiaca, 3 lebo ju nemohli sláviť toho času, pretože sa nebolo posvätilo dosť kňazov, ani sa nebol shromaždil ľud do Jeruzalema. 4 Preto sa to videlo za dobré kráľovi i celému shromaždeniu. 5 A usniesli sa, že dajú vyhlásiť po celom Izraelovi, od Bér-šeby až po Dán, aby prišli sláviť Veľkú noc Hospodinovi, Bohu Izraelovmu, do Jeruzalema; lebo už dávno neboli slávili tak, ako je napísané. 6 A tak odišli poslovia-behúni s listami od kráľa a od jeho kniežat do celého Izraelska a Judska a hovorili podľa príkazu kráľovho: Synovia Izraelovi, navráťte sa k Hospodinovi, Bohu Abrahámovmu, Izákovmu a Izraelovmu, a navráti sa k uniklému ostatku, ktorý vám pozostal uniknúc z ruky kráľov Assýrie. 7 A nebuďte jako vaši otcovia a jako vaši bratia, ktorí hrešili dopúšťajúc sa nevernosti proti Hospodinovi, Bohu svojich otcov, pre čo ich vydal za hroznú púšť, ako vidíte. 8 Preto teraz nezatvrdzujte svoje šije, jako robili vaši otcovia. Podajte ruku Hospodinovi a poďte do jeho svätyne, ktorú posvätil, aby bola svätá na veky, a slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu, a odvráti sa od vás páľa jeho hnevu. 9 Lebo keď sa navrátite k Hospodinovi, vaši bratia a vaši synovia najdú milosrdenstvo pred tými, ktorí ich zajali, takže sa navrátia do tejto zeme, lebo milostivý a milosrdný je Hospodin, váš Bôh, a neodvráti svojej tvári od vás, jestli sa navrátite k nemu. 10 A keď chodili behúni z mesta do mesta po zemi Efraimovej a Manassesovej a až po Zabulona, smiali sa na nich a posmievali sa im. 11 Avšak niektorí mužovia z Asera, z Manassesa a zo Zabulona ponížili sa a prišli do Jeruzalema. 12 Áno, i na Júdovi bola dobrotivá ruka Božia, takže im dal Bôh jedno srdce, aby vykonali príkaz kráľov i kniežat, podľa slova Hospodinovho. 13 A tedy sišlo sa do Jeruzalema mnoho ľudu, aby slávili sviatok nekvasených chlebov druhého mesiaca, shromaždenie veľmi veliké. 14 Vtedy vstali a odstránili oltáre, ktoré boly v Jeruzaleme, a odstránili aj všetky oltáre na kadenie a pohádzali do potoka Kidrona. 15 Potom zabili veľkonočného baránka štrnásteho dňa druhého mesiaca. A kňazi a Levitovia zahanbiac sa posvätili sa a doviedli zápalné obeti do domu Hospodinovho. 16 A stáli na svojom stanovišti podľa svojho poriadku, podľa zákona Mojžiša, muža Božieho; kňazi kropili krv berúc ju z ruky Levitov. 17 Lebo mnoho bolo v shromaždení takých, ktorí sa neboli posvätili, preto boli Levitovia nad zabíjaním veľkonočných baránkov za každého, kto nebol čistý, aby ich posvätili Hospodinovi. 18 Lebo veliká čiastka ľudu, množstvo z Efraima, Manassesa, Izachára a zo Zabulona, nebola sa očistila, ale jedli baránka inak, ako je napísané. Ale Ezechiáš sa modlil za nich povediac: Dobrotivý Hospodin nech pokryje hriech a tak odpustí 19 každému, kto ustavil svoje srdce hľadať Boha, Hospodina, Boha svojich otcov, hoc by aj nebol očistený podľa očisťovania, predpísaného svätyňou. 20 A Hospodin vyslyšal Ezechiáša a uzdravil ľud. 21 A tak slávili synovia Izraelovi, ktorí sa našli v Jeruzaleme, slávnosť nekvasených chlebov sedem dní s veľkou radosťou, a chválili Hospodina deň po dni, Levitovia a kňazi, zvučnými nástrojami oslavujúc Hospodina. 22 A Ezechiáš hovoril k srdcu všetkým Levitom, ktorí vyučovali dobrej a užitočnej známosti Hospodinovej. A tak jedli obeti výročnej slávnosti sedem dní obetujúc bitné obeti pokojné a oslavujúc Hospodina, Boha svojich otcov. 23 A celé shromaždenie sa usnieslo na tom, že budú sláviť ešte druhých sedem dní. A tak aj slávili sedem dní s radosťou. 24 Lebo Ezechiáš, judský kráľ, daroval obeťou pozdvihnutia shromaždeniu tisíc juncov a sedem tisíc kusov drobného dobytka; i kniežatá darovaly takým činom shromaždeniu tisíc juncov a drobného dobytka desať tisíc. A posvätilo sa množstvo kňazov. 25 A radovalo sa celé shromaždenie Júdovo i kňazi i Levitovia i celé shromaždenie tých, ktorí prišli z Izraela, i pohostíni, ktorí prišli zo zeme Izraelovej, ako aj tí, ktorí bývali v Judsku. 26 A bola veľká radosť v Jeruzaleme, lebo odo dní Šalamúna, syna Dávida, izraelského kráľa, nebolo ničoho takého v Jeruzaleme. 27 Potom vstali kňazi a Levitovia a dali ľudu požehnanie, a ich hlas bol vyslyšaný, a ich modlitba prišla do príbytku jeho svätosti, do neba.