Biblické texty
Biblické texty
2 Par 23,16 * 16 Nato uzavrel Jójáda zmluvu medzi sebou, všetkým ľudom a kráľom, že budú Hospodinovým ľudom.
2 Par 21,6 * 6 Chodil cestou izraelských kráľov, ako to robil dom Achábov, lebo mal za ženu Achábovu dcéru. Robil, čo sa nepáči Hospodinovi.
2 Par 21,1-20 * 1 Keď Jóšáfát usnul so svojimi otcami a pochovaný bol pri svojich otcoch v meste Dávidovom, kráľom sa po ňom stal jeho syn Jórám. 2 Ten mal bratov, Jóšáfátových synov: Azarju, Jechiéla, Zecharju, Azarju, Mícháéla a Šefatju. Všetci boli synmi judského kráľa Jóšáfáta. 3 Ich otec im dal mnoho darov: striebra, zlata, klenotov a opevnených miest v Judsku. Kráľovstvo však odovzdal Jórámovi, lebo bol provorodencom. 4 Keď sa Jórám ujal kráľovstva svojho otca a upevnil sa, povraždil mečom všetkých svojich bratov a aj niektorých z kniežat Izraela. 5 Jórám mal tridsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a osem rokov kraľoval v Jeruzaleme. 6 Chodil cestou izraelských kráľov, ako to robil dom Achábov, lebo mal za ženu Achábovu dcéru. Robil, čo sa nepáči Hospodinovi. 7 Ale Hospodin nechcel zahubiť dom Dávidov pre zmluvu, ktorú uzavrel s Dávidom, a pre svoje zasľúbenie, že navždy dá sviecu jemu a jeho potomkom. 8 Za jeho čias sa vymanilo Edómsko z područia Judska a nastolilo si vlastného kráľa. 9 Jórám prišiel so svojimi veliteľmi a so všetkými vozmi. Vstal v noci a porazil Edómcov, ktorí ho obkľúčili i s veliteľmi vozov. 10 Potom sa Edómci vymanili z judského područia až podnes. Vtedy, v tom istom čase sa vymanila z jeho područia i Libna, pretože Júdejci opustili Hospodina, Boha svojich otcov. 11 I on zriadil výšiny na judských vrchoch, zviedol obyvateľov Jeruzalema k smilnému modlárstvu a zviedol aj Júdu. 12 Od proroka Eliáša mu prišiel list tohto znenia: Takto vraví Hospodin, Boh tvojho praotca Dávida: Pretože si nechodil cestami svojho otca Jóšáfáta a cestami judského kráľa Ásu, 13 ale chodil si cestou izraelských kráľov, a do smilného modlárstva si zviedol Júdu a obyvateľov Jeruzalema podľa vzoru smilného modlárstva Achábovho, ba i svojich bratov, vlastnú rodinu, ktorí boli lepší ako ty, si povraždil, 14 hľa, Hospodin zasiahne ťažkou ranou tvoj ľud, tvojich synov, tvoje ženy a všetok tvoj majetok. 15 Sám však upadneš do ťažkej choroby, do črevnej choroby, kým ti vnútornosti nevyjdú od dlhotrvajúcej choroby. 16 A Hospodin popudil proti Jórámovi ducha Filištíncov a Arabov, bývajúcich vedľa Kúšijcov. 17 Tí vytiahli proti Judsku, vtrhli tam a odvliekli všetok majetok, nájdený v kráľovskom paláci, aj jeho synov a ženy, takže mu nezostal ani jeden syn, iba Jóácház, najmenší z jeho synov. 18 Po tom všetkom mu Hospodin ranil vnútro nevyliečiteľnou chorobou. 19 Po čase, keď nadišiel koniec druhého roka, v jeho chorobe mu vyšli vnútornosti a zomrel v hrozných bolestiach. No ľud mu nezapálil oheň ako jeho otcom. 20 Bol tridsaťdvaročný, keď sa stal kráľom, a osem rokov kraľoval v Jeruzaleme. Odišiel ako nežiaduci; pochovali ho v meste Dávidovom, nie však v kráľovských hroboch.
1 Moj 7,1-24 * 1 Potom riekol Hospodin Nóachovi: Vojdi ty i celá tvoja domácnosť do korábu, lebo som videl, že ty si spravodlivý predo mnou v tomto pokolení. 2 Vezmi so sebou zo všetkých čistých zvierat po sedem: samcov a samice, a zo zvierat, ktoré nie sú čisté, po páre: samca a samicu. 3 Aj z nebeského vtáctva po sedem: samcov a samice, aby sa ich rod zachoval na celom zemskom povrchu. 4 Lebo o sedem dní spustím na zem dážď na štyridsať dní a štyridsať nocí; zotriem zo zeme všetky tvory, ktoré som utvoril. 5 A Nóach urobil všetko tak, ako mu prikázal Hospodin. 6 Nóach mal šesťsto rokov, keď prišla na zem potopa. 7 I vošiel Nóach a s ním jeho synovia, jeho žena i ženy jeho synov do korábu pred vodami potopy. 8 Z čistých i z nečistých zvierat, zo všetkého vtáctva i zo všetkého, čo sa plazí po zemi, 9 vošli do korábu k Nóachovi po páre: samec a samica, ako prikázal Boh Nóachovi. 10 Po siedmich dňoch prišli vody potopy na zem. 11 V šesťstom roku Nóachovho života sedemnásteho dňa druhého mesiaca, ešte toho dňa prepukli všetky žriedla veľkej prahlbiny, otvorili sa okná nebies 12 a lial sa dážď na zem štyridsať dní a štyridsať nocí. 13 Toho istého dňa vstúpil do korábu Nóach a s ním Nóachovi synovia: Šém, Chám a Jáfet, Nóachova žena a tri ženy jeho synov; 14 oni aj všetky druhy živočíchov, všetky druhy dobytka, všetky druhy plazov, čo sa pohybujú po zemi, a všetky druhy vtákov, 15 vošli k Nóachovi do korábu po páre z každého tvora, čo má v sebe dych života. 16 A tie, čo vošli, vošli ako samec a samica z každého tvora, ako mu Boh prikázal. Nato Hospodin zavrel za ním dvere. 17 Keď potopa trvala na zemi štyridsať dní, rozmnožili sa vody, zdvihli koráb, takže sa nadniesol od zeme. 18 Vody stúpali a veľmi sa rozmnožili na zemi, takže koráb plával na hladine vôd. 19 Keď vody stále viac stúpali, pokryli všetky vysoké vrchy pod celým nebom. 20 Vody ich presahovali o pätnásť lakťov a pokryli vrchy. 21 Tak zhynulo každé telo, čo sa pohybovalo na zemi, a to ako vtáctvo, dobytok, divá zver, aj všetci ľudia. 22 Z toho, čo bolo na suchej zemi, pomrelo všetko, čo malo v sebe život. 23 Tak zotrel Boh všetky tvory, ktoré boli na povrchu zeme; všetko od človeka po dobytok, od plazov po nebeské vtáctvo bolo zotreté zo zeme, takže zostal iba Nóach a čo bolo s ním v korábe. 24 Vody však vládli nad zemou stopäťdesiat dní.
2 Par 22,1-12 * 1 Obyvatelia Jeruzalema ustanovili miesto neho za kráľa Achazju, jeho najmladšieho syna, pretože všetkých starších pobila vojenská čata, ktorá vnikla s Arabmi do tábora. Tak sa stal kráľom Achazja, syn judského kráľa Jóráma. 2 Achazja mal štyridsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a jeden rok kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Atalja, vnučka Omrího. 3 I on chodil cestami domu Achábovho, lebo jeho matka mu bola radkyňou pri páchaní bezbožnosti. 4 Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, ako dom Achábov, lebo po smrti otcovej mu boli títo radcami k vlastnej záhube. 5 Na ich radu sa i s Jórámom, synom Achábovým, kráľom izraelským, vypravil do vojny proti sýrskemu kráľovi Chazáélovi v Rámót-Gileáde. Sýrčania však zranili Jóráma, 6 takže sa utiahol do Jezreelu liečiť sa z rán, ktoré mu zasadili v Ráme, keď bojoval proti sýrskemu kráľovi Chazáélovi. Judský kráľ Achazja, syn Jórámov, zišiel do Jezreelu navštíviť Jóráma, syna Achábovho, pretože bol chorý. 7 Z Božieho riadenia sa však stalo Achazjovi osudným, že prišiel k Jórámovi. Lebo keď prišiel, odobral sa s Jórámom k Jehúovi, synovi Nimšího, ktorého pomazal Hospodin, aby vyhubil dom Achábov. 8 Keď Jehú vykonával súd nad domom Achábovým, zastihol judské kniežatá a Achazjových synovcov, čo slúžili Achazjovi, a pobil ich. 9 Potom hľadal Achazju, ktorého lapili, keď sa skrýval v Samárii. Keď ho priviedli k Jehúovi, usmrtili ho. Pochovali ho, lebo povedali: Bol to syn Jóšáfáta, ktorý hľadal Hospodina celým srdcom. Dom Achazjov nemal nikoho, kto by bol schopný prevziať kráľovstvo. 10 Keď Achazjova matka Atalja videla, že jej syn zomrel, zakročila a vyhubila všetko kráľovské potomstvo judského domu. 11 Ale kráľova dcéra Jóšabat vzala Achazjovho syna Jóáša, ukradla ho spomedzi kráľových synov, ktorí mali byť usmrtení, a dala ho i s dojkou do spálne. Tak ho Jóšabat, dcéra kráľa Jóráma, žena kňaza Jójádu, pretože bola Achazjovou sestrou, ukrývala pred Ataljou, aby ho nemohla usmrtiť. 12 Zostal u nich, v dome Božom, skrytý šesť rokov, kým Atalja vládla v krajine.
2 Sam 7,25.26 * 25 Teraz, Hospodine Bože, splň naveky slovo, ktoré si povedal o svojom služobníkovi a o jeho dome, a rob, ako si hovoril. 26 A Tvoje meno bude zvelebené naveky slovami: Hospodin mocností je Bohom nad Izraelom. Dom Tvojho služobníka Dávida nech je pevný pred Tebou.
2 Kráľ 11,2 * 2 Ale Jóšeba, dcéra kráľa Jóráma, sestra Achazjova, schytila Achazjovho syna Jóáša a uniesla ho spolu s jeho dojkou spomedzi kráľovských synov, určených na smrť, do spálne a skryla ho pred Ataljou, takže ho neusmrtili.
2 Kráľ 11,1-20 * 1 Keď videla Atalja, matka Achazjova, že jej syn zomrel, zobrala sa a vyhubila všetko kráľovské potomstvo. 2 Ale Jóšeba, dcéra kráľa Jóráma, sestra Achazjova, schytila Achazjovho syna Jóáša a uniesla ho spolu s jeho dojkou spomedzi kráľovských synov, určených na smrť, do spálne a skryla ho pred Ataljou, takže ho neusmrtili. 3 Bol s ňou v dome Hospodinovom skrytý šesť rokov, kým Atalja kraľovala nad krajinou. 4 Na siedmy rok poslal Jójádá a vzal k sebe veliteľov stotín Karijcov a drabantov, uviedol ich k sebe do domu Hospodinovho, uzavrel s nimi zmluvu, zaviazal ich prísahou v dome Hospodinovom a ukázal im kráľovského syna. 5 Potom im rozkázal: Toto máte urobiť: Tretina z vás bude držať stráž v deň sviatočného odpočinku pri kráľovskom paláci, 6 tretina v bráne Súr a tretina v bráne za drabantmi. Takto striedavo držte stráž pri dome. 7 Dva oddiely spomedzi vás, všetci, ktorí v deň sviatočného odpočinku vystupujú zo služby, nech držia stráž pri dome Hospodinovom pri kráľovi. 8 Obstúpite kráľa zôkol-vôkol každý so zbraňou v ruke, a ak niekto vnikne do vašich radov, nech je usmrtený. Buďte s kráľom, či bude vychádzať, či vchádzať. 9 Velitelia stotín urobili všetko tak, ako im rozkázal kňaz Jójádá. Každý si vzal svojich mužov, tých, čo v deň sviatočného odpočinku nastupujú do služby, aj tých, čo v deň sviatočného odpočinku vystupujú zo služby, a prišli ku kňazovi Jójádovi. 10 Kňaz vydal veliteľom stotín kopije a štíty kráľa Dávida, ktoré boli v dome Hospodinovom. 11 Keď sa drabanti postavili okolo kráľa so zbraňou v ruke od pravej strany domu až po ľavú stranu domu, medzi oltárom a domom, 12 uviedol kráľovského syna, položil na neho korunu i odznak moci. Nato ho prehlásili za kráľa a pomazali. Pritom tlieskali rukami a prevolávali: Nech žije kráľ! 13 Keď Atalja počula hlas drabantov a ľudu, vstúpila do domu Hospodinovho medzi ľud 14 a uvidela, že kráľ stál ako obvykle pri stĺpe, velitelia a trubači pri kráľovi a všetok ľud krajiny sa radoval a trúbil na trúbach. Vtedy si Atalja roztrhla šaty a skríkla: Sprisahanie, sprisahanie! 15 Kňaz Jójádá vydal rozkaz stotníkom, ustanoveným nad vojskom, a povedal im: Vyveďte ju pomedzi rady, a toho, kto pôjde za ňou, usmrťte! 16 Položili na ňu ruky, a keď došla ku vchodu, kadiaľ sa koňmo vchádza do kráľovského paláca, tam ju usmrtili. 17 Potom Jójádá uzavrel zmluvu medzi Hospodinom a kráľom a ľudom, že budú ľudom Hospodinovým, aj zmluvu medzi kráľom a ľudom. 18 Vtedy všetok ľud krajiny vošiel do Baalovho domu, zbúrali jeho oltáre, jeho podoby úplne porozbíjali a Baalovho kňaza Mattána zabili pred oltármi. Nato kňaz ustanovil dozorcov nad domom Hospodinovým, 19 potom vzal stotníkov, Karijcov, drabantov a všetok ľud krajiny; odviedli kráľa z domu Hospodinovho a vstúpili cez bránu drabantov do kráľovského paláca. I zasadol na kráľovský trón. 20 Všetok ľud krajiny sa radoval a mesto sa upokojilo. Atalju však usmrtili mečom v kráľovskom paláci.
2 Kráľ 12,1 * 1 Jóáš sa stal kráľom, keď mal sedem rokov.
Rim 13,1.2 * 1 Každá duša buď poddaná nadriadeným vrchnostiam. Lebo nieto vrchnosti, iba ak od Boha; a tie, čo sú, sú zriadené Bohom. 2 Kto sa teda protiví vrchnosti, Božiemu zriadeniu sa protiví; a tí, čo sa protivia, priťahujú si súd.
2 Par 23,16-21 * 16 Nato uzavrel Jójáda zmluvu medzi sebou, všetkým ľudom a kráľom, že budú Hospodinovým ľudom. 17 Všetok ľud vnikol do domu Baalovho a zboril ho. Jeho oltáre a podoby roztrieskal a Mattána, Baalovho kňaza, zabil pred oltármi. 18 Jójáda zveril dozor nad domom Hospodinovým do rúk levítskych kňazov, ktorých Dávid zadelil pre dom Hospodinov, aby obetovali spaľované obete Hospodinovi, ako je napísané v zákone Mojžišovom, radostne a za spevu podľa Dávidových pokynov. 19 Ustanovil vrátnikov ku bránam domu Hospodinovho, aby dnu nevstúpil nikto niečím znečistený. 20 Potom vzal stotníkov, šľachticov i tých, čo spravovali ľud, i všetok ľud krajiny, a odviedol kráľa z domu Hospodinovho. Keď prešli Vyšnou bránou do kráľovského paláca, usadili kráľa na kráľovský trón. 21 Tak sa radoval všetok ľud krajiny a mesto sa upokojilo. Atalju však usmrtili mečom.
2 Par 24,1-14 * 1 Jóáš mal sedem rokov, keď sa stal kráľom, a štyridsať rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Ciba z Beér-Šeby. 2 Jóáš robil po celý život kňaza Jójádu, čo je správne v očiach Hospodinových. 3 Jójáda mu vybral dve ženy, takže splodil synov a dcéry. 4 Potom si však Jóáš zaumienil obnoviť dom Hospodinov. 5 Zhromaždil kňazov a levítov a povedal im: Vyjdite do judských miest a z roka na rok zbierajte od všetkých Izraelcov peniaze na opravu domu svojho Boha. Poponáhľajte sa však s tým! Ale levíti sa neponáhľali. 6 Nato povolal kráľ hlavného kňaza Jójádu a povedal mu: Prečo si nežiadal od levítov, aby odviedli z Judska a Jeruzalema daň, ktorú Mojžiš, služobník Hospodinov, a zhromaždenie Izraelcov ustanovili pre stánok svedectva? 7 Veď bezbožná Atalja a jej synovia vtrhli do domu Božieho; všetky dary zasvätené domu Hospodinovmu použila pre baalov. 8 Na kráľov rozkaz urobili jednu truhlicu a dali ju zvonku do brány domu Hospodinovho. 9 Potom rozhlásili po Judsku a Jeruzaleme, aby prinášali Hospodinovi daň, ktorú ustanovil Mojžiš, služobník Boží, Izraelu na púšti. 10 Vtedy sa zaradovali všetky kniežatá i všetok ľud, nosili peniaze a hádzali ich do truhlice, kým sa nenaplnila. 11 Zakaždým, keď kráľ dal levítom preniesť truhlicu na kráľovský dozorný úrad, a keď videli, že je tam veľa peňazí, dostavil sa kráľov pisár a poverenec hlavného kňaza, vyprázdnili truhlicu a odniesli ju späť na miesto. Tak robili dennodenne a nazbierali množstvo peňazí. 12 Kráľ a Jójáda ich potom vydávali tým, ktorí vykonávali práce v dome Hospodinovom. Tí zase najímali kamenárov a tesárov na obnovu domu Hospodinovho, ako i kováčov železa a bronzu na opravu domu Hospodinovho. 13 Robotníci pracovali, takže opravné práce pod ich rukami napredovali. Dom Boží uviedli do pôvodného stavu a spevnili ho. 14 Keď boli hotoví, odniesli zvyšok peňazí pred kráľa a Jójádu. Z nich narobil náčinie pre dom Hospodinov, náčinie pre službu a obetovanie, panvice na kadenie, zlaté a strieborné predmety. Spaľované obete prinášali do domu Hospodinovho neprestajne po celý Jójádov život.
2 Kráľ 12,7 * 7 V dvadsiatom treťom roku kráľa Jóáša kňazi ešte neopravili poškodené miesta na chráme.
2 Par 24,5.9 * 5 Zhromaždil kňazov a levítov a povedal im: Vyjdite do judských miest a z roka na rok zbierajte od všetkých Izraelcov peniaze na opravu domu svojho Boha. Poponáhľajte sa však s tým! Ale levíti sa neponáhľali. 9 Potom rozhlásili po Judsku a Jeruzaleme, aby prinášali Hospodinovi daň, ktorú ustanovil Mojžiš, služobník Boží, Izraelu na púšti.
2 Kráľ 12,4 * 4 Len výšiny neodstránili. Ľud ešte vždy obetoval a kadil na výšinách.
3 Moj 27,2-28 * 2 Povedz Izraelcom: Ak niekto osobitným sľubom zasvätí Hospodinovi osoby podľa tvojho ocenenia, 3 muža od dvadsiatich do šesťdesiatich rokov oceň na päťdesiat šekelov striebra v posvätných šekeloch. 4 Ak je to žena, oceň ju na tridsať šekelov. 5 Ak ide o osobu medzi piatym a dvadsiatym rokom, muža oceň na dvadsať šekelov, ženu na desať šekelov. 6 Ak ide o mesačnú až päťročnú osobu, muža oceň na päť šekelov striebra, ženu oceň na tri šekely striebra. 7 Ak ide o osobu šesťdesiatročnú a staršiu, muža oceň na päťnásť šekelov, ženu na desať šekelov. 8 Ak je prichudobný na to, aby zaplatil, ako si ho ocenil, nech ho postavia pred kňaza, a kňaz nech ho ocení podľa toho, ako dochodí tomu, kto urobil sľub. 9 Ak ide o zviera, ktoré sa obetuje Hospodinovi ako obetný dar, všetko, čo človek dáva Hospodinovi, má byť sväté. 10 Nesmie nahradiť ani zameniť dobré zlým alebo zlé dobrým. Ale ak predsa zamení jedno zviera za druhé, nech je posvätné toto i to, ktorým ho zamenil. 11 Ak ide o akékoľvek nečisté zviera, ktoré sa neobetuje Hospodinovi ako obetný dar, nech postaví zviera pred kňaza. 12 Nech ho kňaz ocení, či je dobré alebo zlé. Nech ostane podľa kňazovho ocenenia. 13 Ak ho však chce vykúpiť, nech pridá k cene jednu pätinu. 14 Ak niekto zasvätí svoj dom ako svätý Hospodinovi, nech ho kňaz ocení, či je dobrý alebo zlý. Nech ostane, ako ho kňaz ocení. 15 Ak ten, kto zasvätil svoj dom, chce ho vykúpiť, nech pridá pätinu k jeho cene - a bude jeho. 16 Ak niekto zasvätí Hospodinovi časť poľa, ktoré je jeho vlastníctvom, oceň ho podľa osevnej plochy. Plochu pre chómer jačmeňa oceň na päťdesiat šekelov striebra. 17 Ak zasvätí svoje pole hneď po jubilejnom roku, nech ostane podľa svojho ocenenia, 18 ale ak zasvätí svoje pole len neskôr po jubilejnom roku, potom nech mu kňaz spočíta cenu podľa rokov, ktoré ostávajú do jubilejného roku, a zníži mu z ceny podľa tvojho ocenenia. 19 Ak ten, kto zasvätil svoje pole, chce ho vykúpiť, nech pridá pätinu k jeho cene - a bude jeho. 20 Ak však nevykúpi pole, a ak predá pole inému mužovi, nemožno ho viac vykúpiť. 21 Pole, ktoré sa oslobodí v jubilejnom roku, pripadne Hospodinovi ako to, čo je kliatbe podrobené. Bude vlastníctvom kňazovým. 22 Ak niekto zasvätí Hospodinovi kúpené pole, ktoré nie je časťou jeho dedičného vlastníctva, 23 kňaz nech mu vypočíta cenu podľa svojho ocenenia až do jubilejného roku; a ešte toho dňa odovzdá jeho cenu ako svätú vec Hospodinovi. 24 V jubilejnom roku sa pole vráti tomu, od koho bolo kúpené, komu zem patrí ako dedičné vlastníctvo. 25 Každé ocenenie nech sa vykoná podľa šekelov svätyne. Jeden šekel je dvadsať gér. 26 Ale prvorodené zo zvierat, ktoré ako prvorodené patrí Hospodinovi, nikto nesmie zasvätiť: či je to býk alebo ovca, patrí Hospodinovi. 27 Ak je to nečisté zviera, nech ho dotyčný vykúpi podľa tvojho ocenenia a pridá k tomu pätinu. Ak nebude vykúpené, predá sa podľa tvojho ocenenia. 28 Avšak nič z toho, čo niekto ako kliatbe podrobené zasvätí Hospodinovi, nič, čo niekto má, či je to človek alebo zviera alebo jeho dedičné pole, nesmie sa predať ani vykúpiť. Všetko kliatbe podrobené je svätosväté Hospodinovi;
2 Moj 30,13-15 * 13 Nech dajú toto: každý, kto prejde sčítaním, dá pol šekela podľa svätyňového šekela; dvadsať gér je jeden šekel, pol šekela je pozdvihovaná dávka pre Hospodina. 14 Každý, kto prejde sčítaním od dvadsiatich rokov nahor, dá pozdvihovanú dávku Hospodinovi. 15 Bohatý nemá dať viac a chudobný nemá dať menej ako pol šekela ako pozdvihovanú dávku Hospodinovi na vykonanie zmierenia za vás.
2 Par 24,15-27 * 15 Jójáda však zostarol a sýty vekom zomrel. Keď zomrel, mal stotridsať rokov. 16 Pochovali ho v meste Dávidovom pri kráľoch, pretože v Izraeli konal dobro pre Boha a pre Jeho dom. 17 Po Jójádovej smrti prišli judské kniežatá vzdať poctu kráľovi a on ich vypočul. 18 Potom opustili dom Hospodina, Boha svojich otcov, a slúžili ašéram a modlám. Pre toto ich previnenie postihol Judsko a Jeruzalem hnev. 19 Posielal medzi nich prorokov, aby ich obrátili k Hospodinovi, ale neposlúchli, ani keď ich varovali. 20 Ale Duch Boží nadchol Zecharju, syna kňaza Jójádu, ktorý si zastal pred ľud a povedal mu: Takto vraví Boh: Prečo prestupujete prikázania Hospodinove? Nebude sa vám dobre vodiť. Pretože ste opustili Hospodina, i On opustil vás. 21 Vzbúrili sa však proti nemu a na kráľov rozkaz ho na nádvorí domu Hospodinovho ukameňovali. 22 Kráľ Jóáš si nespomenul na priazeň, ktorú mu preukázal jeho otec Jójáda, a zavraždil mu syna. Keď syn umieral, povedal: Nech Hospodin pohliadne na to a nech to pomstí! 23 Asi o rok vytiahlo proti nemu sýrske vojsko. Prenikli do Judska a Jeruzalema, vyhubili všetky kniežatá ľudu a všetku svoju korisť poslali kráľovi do Damasku. 24 Hoci sýrske vojsko prišlo len s hŕstkou mužov, Hospodin im vydal do rúk veľmi veľké vojsko, pretože opustili Hospodina, Boha svojich otcov. Tak vykonali súd nad Jóášom. 25 Keď od neho odišli, zanechali ho v ťažkej chorobe; vlastní služobníci sa vzbúrili proti nemu pre krv syna kňaza Jójádu a zabili ho na jeho lôžku. Keď zomrel, pochovali ho v meste Dávidovom, nie však v kráľovských hroboch. 26 Proti nemu sa sprisahali: Zábád, syn Ammónčanky Šimeáty, a Józábád, syn Moábky Šimríty. 27 O jeho synoch, o množstve dane za neho a o základnej oprave domu Božieho je napísané vo Výklade knihy kráľov. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Amacja.
2 Kráľ 12,2 * 2 Bolo to v siedmom roku Jéhúovom, keď sa Jóáš stal kráľom, a kraľoval štyridsať rokov v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Cibjá z Beér-Šeby.
Zj 14,6.7 * 6 Potom som videl iného anjela letieť stredom neba: mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu 7 a volal mohutným hlasom: Bojte sa Boha a vzdajte Mu česť, lebo prišla hodina Jeho súdu, a klaňajte sa Tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.
2 Par 24,6 * 6 Nato povolal kráľ hlavného kňaza Jójádu a povedal mu: Prečo si nežiadal od levítov, aby odviedli z Judska a Jeruzalema daň, ktorú Mojžiš, služobník Hospodinov, a zhromaždenie Izraelcov ustanovili pre stánok svedectva?