Biblické texty
Biblické texty
1 Kráľ 8,27 * 27 Lebo či vskutku bude Bôh bývať na zemi?! Veď hľa, nebesia a nebesia nebies ťa neobsiahnu, a čo potom tento dom, ktorý som vystavil!
1 Kráľ 3,3 * 3 A Šalamún miloval Hospodina chodiac v ustanoveniach Dávida svojho otca, len že tiež obetoval a kadil na výšinách.
1 Kráľ 11,1 * 1 Ale kráľ Šalamún miloval cudzie ženy mnohé i dcéru faraonovu, Moábky, Ammonky, Edomänky, Sidončanky, Hetejky,
1 Kráľ 3,10 * 10 A ľúbilo sa to Pánovi, že Šalamún žiadal tú vec.
1 Kráľ 11,9 * 9 Preto sa rozhneval Hospodin na Šalamúna, že sa odklonilo jeho srdce od Hospodina, Boha Izraelovho, ktorý sa mu bol ukázal dva razy.
1 Kráľ 4,1.24-34 * 1 A tak bol kráľ Šalamún kráľom nad celým Izraelom. 24 Lebo on vládol všade z tejto strany rieky, od Tifsachu až po Gazu, nad všetkými kráľmi, ktorí boli z tejto strany rieky, a mal pokoj zo všetkých strán dookola. 25 A Júda a Izrael bývali bezpečne, každý pod svojím viničom a pod svojím fíkom od Dána až po Béršebu po všetky dni Šalamúnove. 26 A Šalamún mal štyridsať tisíc jasieľ pre kone ku svojim vozom a dvanásť tisíc jazdcov. 27 A tamtí úradníci zaopatrovali potravou kráľa Šalamúna i každého, kto sa blížil stolu kráľa Šalamúna, každý svoj mesiac; nepripustili, aby sa niečo nedostávalo. 28 I jačmeň i slamu pre kone i pre jazdné kone rýchle dopravovali na miesto, kde ktorý bol, každý tak, ako mu bolo naložené. 29 A Bôh dal Šalamúnovi múdrosť a rozumu veľmi mnoho a širokosť srdca čo do vedomostí jako piesku na brehu mora. 30 Múdrosť Šalamúnova bola väčšia ako múdrosť všetkých synov východu a než všetka múdrosť Egypťanov. 31 Áno, bol múdrejší nad všetkých ľudí, nad Étana Ezrachitského, nad Hémana, nad Kalkola a nad Dardu, synov Macholových, a jeho meno sa roznieslo po všetkých národoch dookola. 32 Hovoril tri tisíce prísloví, a jeho piesní bolo tisíc a päť. 33 Hovoril o stromoch, od cedry, ktorá je na Libanone, až po yzop, ktorý rastie na múre, a hovoril o hovädách, o vtákoch a plazoch aj o rybách. 34 A prichádzali zo všetkých národov, aby počuli múdrosť Šalamúnovu, od všetkých kráľov zeme, ktorí počuli o jeho múdrosti.
5 Moj 28,1-14 * 1 A stane sa, ak budeš naozaj počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha, aby si ostríhal a činil všetky jeho prikázania, ktoré ti ja prikazujem dnes, že ťa vyvýši Hospodin, tvoj Bôh, nad všetky národy zeme. 2 A prijdú na teba všetky tieto požehnania a dostihnú ťa, keď budeš počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha. 3 Požehnaný budeš v meste, a požehnaný budeš na poli. 4 Požehnaný bude plod tvojho života, plod tvojej zeme i plod tvojho hoväda, mladé tvojho rožného statku i matky tvojho drobného stáda. 5 Požehnaný bude tvoj koš tvoje koryto na cesto. 6 Požehnaný budeš, keď budeš vchádzať a požehnaný budeš, keď budeš vychádzať. 7 Hospodin to dá, že tvoji nepriatelia, ktorí by povstali proti tebe, budú porazení pred tebou; jednou cestou vyjdú proti tebe a siedmimi cestami budú utekať pred tebou. 8 Hospodin prikáže svojmu požehnaniu, aby bolo s tebou v tvojich zásobárňach a vo všetkom, po čom siahne tvoja ruka. A požehná ťa v zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh. 9 Hospodin si ťa postaví za svätý ľud, ako ti prisahal, keď budeš ostríhať prikázania Hospodina, svojho Boha, a budeš chodiť po jeho cestách. 10 A uvidia všetky národy zeme, že meno Hospodinovo je vzývané nad tebou, a budú sa ťa báť. 11 A Hospodin učiní, že budeš mať hojnosť dobrého, plodu svojho života, plodu svojich hoviad a plodu svojej pôdy, na pôde, o ktorej prisahal Hospodin tvojim otcom, že ti ju dá. 12 Hospodin ti otvorí svoj výborný poklad, nebesia, dávajúc tvojej zemi dážď svojím časom a žehnajúc každému dielu tvojich rúk, takže budeš požičiavať mnohým národom, a ty si nebudeš požičiavať od nikoho. 13 A Hospodin ťa dá za hlavu, a nie za chvost, a vše budeš iba povýšený hore a nebudeš ponížený dolu, keď budeš počúvať na prikázania Hospodina, svojho Boha, ktoré ti ja prikazujem dnes, aby si ich ostríhal a činil. 14 A neodchýliš sa od niktorých slov, ktoré vám ja prikazujem dnes, ani napravo ani naľavo odíduc za inými bohy, aby si im slúžil.
1 Kráľ 4,1-34 * 1 A tak bol kráľ Šalamún kráľom nad celým Izraelom. 2 A toto boly jeho kniežatá: Azariáš, syn Cádoka, kňaza; 3 Elichoref a Achiáš, synovia Šíšu, pisári. Jehošafat, syn Achiúdov, kancelár. 4 Benaiáš, syn Jehojadov, bol nad vojskom, a Cádok a Ebiatár boli kňazi. 5 Azariáš, syn Nátanov, bol nad úradníkmi, a Zabúd, syn Nátanov, prostredkujúci úradník dvorný, priateľ kráľov. 6 Achíšar bol nad domom a Adoníram, syn Abdu nad daňami. 7 A Šalamún mal dvanástich úradníkov nad celým Izraelom, ktorí zaopatrovali kráľa i jeho dom. Mesiac do roka bol na jedného zaopatrovať. 8 A toto sú ich mená: Ben-chúr na vrchu Efraimovom; 9 Ben-deker v Mákaci, v Šaalbíme, v Bét-šemeši a v Elone Bét-chanána; 10 Ben-chésed v Arubbóte; jemu patrilo Socho i celá zem Chéferova; 11 Ben-abinadáb, ktorému patrila celá výšina Dór; Táfatu, dcéru Šalamúnovu, mal za ženu; 12 Baana, syn Achilúdov, mal Taanách, Megiddo a celý Bét-šean, ktorý je pri Caretáne pod Jizreelom od Bét-šeana až po Ábel-mecholu a až za Jokmeam; 13 Ben-géber bol v Rámot-gileáde; jemu patrily dediny Jaira, syna Manassesovho, ktoré sú v Gileáde; jeho bol kraj Argob, ktorý je v Bázane, šesťdesiat veľkých miest, ohradených múrami a s medenými závorami; 14 Achinadáb, syn Iddov, bol vyslaný do Machnaima; 15 Achimaac v Naftalime; aj ten si vzal Bašematu, dcéru Šalamúnovu, za ženu; 16 Baana, syn Chušaiho, v Asere a v Alóte; 17 Jehošafat, syn Parúchov, v Izacháre; 18 Šimei, syn Élu, v Benjamine; 19 Géber, syn Úriho, v zemi Gileáda, v zemi Síchona, amorejského kráľa, a v zemi Óga, bázanského kráľa, a to len jeden úradník, ktorý bol v zemi. 20 Júdu a Izraela bolo vtedy mnoho, jako piesku, ktorý je pri mori, čo do množstva; jedli a pili a veselili sa. 21 A Šalamún panoval nad všetkými kráľovstvami od rieky až po zem Filištínov a až po hranicu Egypta. Donášali dary a slúžili Šalamúnovi po všetky dni jeho života. 22 A potravy Šalamúnovej bolo na jeden deň tridsať korov bielej múky jemnej a šesťdesiat korov obyčajnej múky, 23 desať vykŕmených volov a desať volov z paše a sto kusov drobného dobytka krome jeleňov, sŕn a divých kôz a kŕmenej hydiny. 24 Lebo on vládol všade z tejto strany rieky, od Tifsachu až po Gazu, nad všetkými kráľmi, ktorí boli z tejto strany rieky, a mal pokoj zo všetkých strán dookola. 25 A Júda a Izrael bývali bezpečne, každý pod svojím viničom a pod svojím fíkom od Dána až po Béršebu po všetky dni Šalamúnove. 26 A Šalamún mal štyridsať tisíc jasieľ pre kone ku svojim vozom a dvanásť tisíc jazdcov. 27 A tamtí úradníci zaopatrovali potravou kráľa Šalamúna i každého, kto sa blížil stolu kráľa Šalamúna, každý svoj mesiac; nepripustili, aby sa niečo nedostávalo. 28 I jačmeň i slamu pre kone i pre jazdné kone rýchle dopravovali na miesto, kde ktorý bol, každý tak, ako mu bolo naložené. 29 A Bôh dal Šalamúnovi múdrosť a rozumu veľmi mnoho a širokosť srdca čo do vedomostí jako piesku na brehu mora. 30 Múdrosť Šalamúnova bola väčšia ako múdrosť všetkých synov východu a než všetka múdrosť Egypťanov. 31 Áno, bol múdrejší nad všetkých ľudí, nad Étana Ezrachitského, nad Hémana, nad Kalkola a nad Dardu, synov Macholových, a jeho meno sa roznieslo po všetkých národoch dookola. 32 Hovoril tri tisíce prísloví, a jeho piesní bolo tisíc a päť. 33 Hovoril o stromoch, od cedry, ktorá je na Libanone, až po yzop, ktorý rastie na múre, a hovoril o hovädách, o vtákoch a plazoch aj o rybách. 34 A prichádzali zo všetkých národov, aby počuli múdrosť Šalamúnovu, od všetkých kráľov zeme, ktorí počuli o jeho múdrosti.
1 Pet 2,9 * 9 Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud, určený byť Božím vlastníctvom, aby ste zvestovali cnosti toho, ktorý vás povolal zo tmy do svojho predivného svetla,
1 Kráľ 5,1-18 * 1 A Chíram, kráľ Týru, poslal svojich služobníkov k Šalamúnovi, pretože počul, že jeho pomazali za kráľa namiesto jeho otca, lebo Chíram miloval Dávida po všetky dni. 2 A Šalamún tiež poslal svojich služobníkov k Chíramovi povediac: 3 Ty si znal Dávida, môjho otca, a vieš, že nemohol vystaviť dom menu Hospodina, svojho Boha, pre vojny, ktoré ho obkľučovaly, dokiaľ ich nedal Hospodin pod jeho nohy. 4 Ale teraz dal Hospodin, môj Bôh, mne odpočinutia zo všetkých strán; niet protivníka, ktorý by útočil, ani niet nijakej zlej príhody. 5 A preto hľa, zamýšľam vystaviť dom menu Hospodina, svojho Boha, tak ako hovoril Hospodin Dávidovi, môjmu otcovi, povediac: Tvoj syn, ktorého dám namiesto teba, aby sedel na tvojom tróne, ten vystaví môjmu menu dom. 6 Preto teraz rozkáž, aby mi narúbali cedier a dopravili s Libanona. A moji služobníci budú s tvojimi služobníkmi, a mzdu tvojich služobníkov dám tebe, všetko tak, ako povieš: lebo ty vieš, že nie je medzi nami nikoho, kto by tak vedel rúbať alebo obrábať drevo jako Sidonci. 7 A stalo sa, keď počul Chíram slová Šalamúnove, že sa veľmi radoval a riekol: Nech je požehnaný Hospodin dnes, ktorý dal Dávidovi múdreho syna nad tým tak mnohým ľudom! 8 A Chíram poslal k Šalamúnovi posolstvo a riekol: Počul som, o čo si poslal ku mne. Ja vykonám každú tvoju vôľu čo do cedrového dreva i čo do jedľového dreva. 9 Moji služobníci dopravia drevo s Libanona k moru, a ja ich dám poskladať do vorov a odplaviť po mori až na miesto, o ktorom mi pošleš slovo, a tam ich dám rozhodiť, a ty poberieš. A zase ty vyplníš moju žiadosť dodávajúc potravu môjmu domu. 10 A tak dával Chíram Šalamúnovi cedrové drevo i jedľové drevo, koľko a jaké len si žiadal. 11 A zase Šalamún dal Chíramovi dvadsať tisíc korov pšenice na potravu pre jeho dom a dvadsať korov najlepšieho oleja tlčeného. Tak dával Šalamún Chíramovi rok po roku. 12 A tedy Hospodin dal Šalamúnovi múdrosť, ako mu hovoril, a bol pokoj medzi Chíramom a medzi Šalamúnom, a učinili spolu smluvu. 13 A kráľ Šalamún dal vybrať dávku z celého Izraela, a tej dávky bolo tridsať tisíc mužov. 14 A posielal ich na Libanon po desať tisíc každý mesiac na zámenu; mesiac boli na Libanone a dva mesiace každý doma. A Adonirám bol ustanovený nad tou dávkou. 15 A Šalamún mal sedemdesiat tisíc takých, ktorí nosili bremená, a osemdesiat tisíc, ktorí kresali kamene na vrchu. 16 Krome kniežatských úradníkov Šalamúnových, ktorí boli nad dielom, bolo tri tisíce tristo takých, ktorí vládli nad ľudom, nad tými, ktorí konali dielo. 17 A kráľ rozkázal, aby nalámali veľkých kameňov, drahocenných kameňov, založiť dom, tesaných kameňov. 18 A tak tesali stavitelia Šalamúnovi i stavitelia Chíramovi i Gibeľania a pripravovali drevo i kamenie pre stavbu domu.
1 Kráľ 6,1-38 * 1 A stalo sa štyristo osemdesiateho roku po vyjdení synov Izraelových z Egyptskej zeme, štvrtého roku, mesiaca zíva, ktorý je druhý mesiac, kraľovania Šalamúnovho nad Izraelom, že začal staväť dom Hospodinovi. 2 A dom, ktorý staväl kráľ Šalamún Hospodinovi, bol šesťdesiat lakťov dlhý, dvadsať široký a tridsať lakťov vysoký. 3 Sieň pred chrámom domu bola dvadsať lakťov dlhá, pred šírkou domu, desať lakťov široká, pred domom. 4 A spravil domu obloky, zvonku široké, do vnútra úžené. 5 A pribudoval na stenu domu prístavok naokolo, na steny domu naokolo chrámu i svätyne svätých, a narobil izieb dookola. 6 Spodný prístavok bol vnútri päť lakťov široký, stredný bol šesť lakťov široký, a tretí bol sedem lakťov široký, pretože dal porobiť ústupky na stene domu zvonku naokolo, aby hrady nedržaly vo stenách domu. 7 A dom, keď bol staväný, staväný bol z hotového kameňa, už tak dopraveného z lomu, a tak ani kladiva ani sekery ani vôbec nijakého nástroja železného nebolo počuť pri dome, keď bol staväný. 8 Dvere do strednej izby boly na pravej strane domu, a po točitých schodoch chodili hore do strednej a zo strednej hore do tretej. 9 A tak staväl dom i dokonal ho a pokryl dom hradami a cedrovými doskami. 10 A vystavil prístavbu k celému domu; päť lakťov bola jej výška, a držala sa domu cedrovými hradami. 11 A stalo sa slovo Hospodinovo k Šalamúnovi povediac: 12 Čo do tohoto domu, ktorý staviaš, ak budeš chodiť v mojich ustanoveniach a budeš činiť moje súdy a ostríhať všetky moje prikázania chodiac v nich, postavím svoje slovo pri tebe, ktoré som hovoril Dávidovi, tvojmu otcovi. 13 A budem bývať prostred synov Izraelových a neopustím svojho ľudu Izraela. 14 A tedy Šalamún staväl dom i dostavil ho. 15 A vystavil steny domu vnútri z cedrových dosiek; od podlahy domu až po steny stropu pokryl drevom vnútri, a podlahu domu pokryl jedľovými doskami. 16 A tedy vystavil tých dvanásť lakťov steny od zadnej časti domu z cedrových dosiek, od podlahy až po steny, a vystavil mu to, totiž domu, vnútri za príbytok Boží, za svätyňu svätých. 17 Dom bol na štyridsať lakťov; to bol predný chrám. 18 A tedy cedrina bola na dome zvnútra, rezby v podobe divých uhoriek a otvorených kvetov. Všetko to bola cedrina; nebolo vidieť kameňa. 19 A príbytok, svätyňu svätých, pripravil vnútri prostred domu, aby ta dal truhlu smluvy Hospodinovej. 20 Vnútro svätyne svätých malo dvadsať lakťov dĺžky, dvadsať lakťov šírky a dvadsať lakťov svojej výšky, a pokryl ho čistým zlatom a pokryl aj cedrový oltár. 21 A tedy Šalamún pokryl dom zvnútra čistým zlatom a vnútro svätyne svätých povliekol zlatými reťazmi a tak tedy ju pokryl zlatom. 22 A pokryl celý dom zlatom až i dokonal celý dom, i celý oltár, ktorý patril svätyni svätých, pokryl zlatom. 23 A v svätyni svätých spravil dvoch cherubov z olivového dreva; obidvoch výšky bolo po desiatich lakťoch. 24 Päť lakťov bolo jedno krýdlo cheruba, a päť lakťov bolo druhé krýdlo cheruba; desať lakťov bolo od konca jeho jedného krýdla po koniec jeho druhého krýdla. 25 A taktiež i druhý cherub bol na desať lakťov, jednu a tú istú mieru a jednu a tú istú podobu mali obidvaja cherubi. 26 Výška jedného cheruba bola desať lakťov a tak i druhého cheruba. 27 A dal cherubov doprostred vnútorného domu, a roztiahli krýdla cherubov tak, že krýdlo jedného sa dotýkalo jednej steny, a krýdlo druhého cheruba sa dotýkalo druhej steny, a čo do ich krýdel vystretých doprostred domu, dotýkali sa; krýdlo sa dotýkalo krýdla. 28 A pokryl cherubov zlatom. 29 A všetky steny domu dookola vyzdobil rytými rezbami cherubov, paliem, rozvitých kvetov zvnútra i zvonku. 30 A podlahu domu pokryl zlatom zvnútra i zvonku, pred cherubínmi i za nimi. 31 A za vchod do svätyne svätých spravil dvere z olivového dreva; stĺpec podvojí pätina steny. 32 Obe krýdla dvier boly z olivového dreva, na ktorých vyrezal rezby cherubov, paliem a rozvitých kvetov a pokryl zlatom a potiahol i cherubov i palmy zlatom. 33 Tak spravil i vchodu do chrámu, podvoje z olivového dreva zo štvrtiny steny. 34 A bolo to dvoje krýdel dverí z jedľového dreva. Dve dosky tvorily jedno krýdlo dverí, ktoré sa otáčaly, a dve dosky tvorily druhé krýdlo dverí, ktoré sa tiež otáčaly. 35 A vyrezal na nich cherubov, palmy a rozvinuté kvety a pokryl zlatom, patrične po rezbách. 36 A vystavil vnútorný dvor tri rady stĺpov z tesaného kameňa a jeden rad tesaných stĺpov cedrových. 37 Štvrtého roku bol založený dom Hospodinov, v mesiaci zíve, 38 a jedenásteho roku, v mesiaci búle, ktorý to mesiac je ôsmy mesiac, dom bol dokonaný so všetkými svojimi vecami a so všetkými svojimi príslušnosťami. A staväl ho sedem rokov.
Kol 1,14 * 14 v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov,
Žid 8,1-5 * 1 Ale hlavné pri tom, o čom je slovo, je to, že máme takého veľkňaza, ktorý sa posadil po pravici trónu Veličenstva v nebesiach, 2 svätoslužobník svätyne a pravého stánu, ktorý postavil Pán a nie človek. 3 Lebo každý najvyšší kňaz ustanovúva sa nato, aby obetoval dary a obeti, a preto bolo potrebné, aby aj on mal niečo, čo by obetoval. 4 Lebo keby bol na zemi, ani by nebol kňazom, keď sú kňazi, ktorí podľa zákona obetujú dary 5 a ktorí svätoslúžia obrazu a tôni nebeských vecí, jako povedal Bôh Mojžišovi, keď mal robiť stán: Hľaď, vraj, aby si učinil všetko podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu.
1 Pet 2,5 * 5 i sami sa jako živé kamene buduj(e)te, duchovný dom, sväté kňazstvo, obetovať duchovné obeti, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.
1 Kor 6,19 * 19 Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji?
Rim 12,1 * 1 Prosím vás tedy, bratia, pre rôzne milosrdenstvo Božie, žeby ste ta dali svoje telá v živú obeť svätú a ľúbu Bohu, rozumnú to vašu svätoslužbu.
1 Kráľ 8,22-66 * 22 A Šalamún sa postavil pred oltár Hospodinov pred celým shromaždením Izraelovým a rozprestrúc svoje ruky k nebesiam 23 riekol: Hospodine, Bože Izraelov, niet tebe podobného Boha ani na nebi hore ani na zemi dole, ktorý ostríhaš smluvu a milosrdenstvo svojim služobníkom, ktorí chodia pred tebou celým svojím srdcom, 24 ty, ktorý si zachoval svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril; a hovoril si svojimi ústami a svojou rukou si to naplnil, ako je tomu dnes. 25 A tak teraz, Hospodine, Bože Izraelov, zachovaj svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril, povediac: Nebude ti vyhladený muž zpred tvojej tvári, ktorý by sedel na tróne Izraelovom, ak len budú ostríhať tvoji synovia svoju cestu, aby chodili predo mnou, jako si ty chodil predo mnou. 26 Tak teraz, Bože Izraelov, prosím, nech stojí pevne tvoje slovo, ktoré si hovoril svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi. 27 Lebo či vskutku bude Bôh bývať na zemi?! Veď hľa, nebesia a nebesia nebies ťa neobsiahnu, a čo potom tento dom, ktorý som vystavil! 28 Ale však pohliadni na modlitbu svojho služobníka a na jeho pokornú prosbu, Hospodine, môj Bože, počuj radostné pokrikovanie a modlitbu, ktorú sa dnes modlí tvoj služobník pred tebou, 29 aby boly tvoje oči otvorené na tento dom noc i deň, na miesto, o ktorom si povedal: Nechže je moje meno tam, aby si vyslýchal modlitbu, ktorú sa bude modliť tvoj služobník na tomto mieste. 30 A budeš počúvať na pokornú prosbu svojho služobníka a svojho ľudu Izraela, ktorú sa bude modliť na tomto mieste, a tak ty vypočuješ na mieste svojho bývania, na nebesiach, a vyslyšíš a odpustíš. 31 Keby zhrešil človek proti svojmu blížnemu, a naložia mu prísahu, aby prisahal, a keď prijde prísaha pred tvoj oltár do tohoto domu, 32 ty vypočuj na nebesiach a učiň a rozsúď svojich služobníkov odsúdiac bezbožného dajúc mu jeho cestu na jeho hlavu a ospravedlniac spravedlivého dajúc mu podľa jeho spravedlivosti.- 33 Keby bol porazený tvoj ľud Izrael pred nepriateľom, pretože zhrešil proti tebe, a keď sa navrátia k tebe a budú oslavovať tvoje meno a budú sa ti modliť a pokorne ťa prosiť v tomto dome, 34 ty vyslyš na nebesiach a odpusti hriech svojho ľudu Izraela a navráť ich do zeme, ktorú si dal ich otcom. 35 Keby boly zavrené nebesia, a nebolo by dažďa, pretože zhrešili proti tebe, a keby sa modlili na tomto mieste a oslavovali by tvoje meno a odvrátili by sa od svojho hriechu, pretože si ich zohnul, 36 ty vyslyš na nebesiach a odpusti hriech svojich služobníkov a svojho ľudu Izraela, ktorých si zohnul, preto, že ich učíš dobrej ceste, ktorou majú ísť, a daj zase dážď na svoju zem, ktorú si dal svojmu ľudu za dedičstvo. 37 Keby bol hlad v zemi, keby bol mor, sucho, ruda; kobylky, chrústy keby boly; keby ho sovrel jeho nepriateľ v zemi jeho brán, keby ho stihla jakákoľvek rana, jakákoľvek nemoc: 38 každú modlitbu, každú pokornú prosbu, ktorú by mal ktorýkoľvek človek, všetok tvoj ľud Izrael, ktorí by poznali, každý ranu svojho srdca a rozprestrel by svoje ruky k tomuto domu, 39 ty vyslyš na nebesiach, na pevnom mieste svojho bývania a odpusť a učiň a daj každému podľa všetkých jeho ciest, ktorý znáš jeho srdce - lebo len ty sám znáš srdce všetkých synov človeka -, 40 aby sa ťa báli po všetky dni, ktoré budú žiť na tvári zeme, ktorú si dal našim otcom. 41 Áno, i cudzinca, ktorý nie je z tvojho ľudu Izraela, keby prišiel z ďalekej zeme pre tvoje meno, 42 pretože počujú o tvojom veľkom mene a o tvojej mocnej ruke a o tvojom vystretom ramene - tedy keby prišiel a modlil by sa v tomto dome, 43 ty vyslyš na nebesiach, na pevnom mieste svojho bývania, a učiň všetko, o čo bude volať k tebe, cudzinec, aby poznaly všetky národy zeme tvoje meno, aby sa ťa bály jako tvoj ľud Izrael, a aby vedely, že je tvoje meno menované nad týmto domom, ktorý som vystavil. 44 Keby vyšiel tvoj ľud do boja proti svojmu nepriateľovi, cestou, ktorou by si ich poslal, a keď sa budú modliť Hospodinovi, obrátení smerom k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som vystavil tvojmu menu, 45 vyslyš na nebesiach ich modlitbu a ich pokornú prosbu a učiň ich súd. 46 Keby zhrešili proti tebe (lebo veď nieto človeka, ktorý by nehrešil), a rozhneval by si sa na nich a vydal by si ich nepriateľovi, a ich jatci by ich zajali do zeme nepriateľa, už či ďalekej a či blízkej, 47 a keby vstúpili do seba v zemi, do ktorej by boli zajatí, a obrátili by sa a pokorne by prosili volajúc k tebe v zemi tých, ktorí ich zajali, a vraveli by: Zhrešili sme, činili sme prevrátene a páchali sme bezbožnosť, 48 a tedy keby sa navrátili k tebe celým svojím srdcom a celou svojou dušou v zemi svojich nepriateľov, ktorí ich zajali, a keby sa ti modlili, obrátení smerom k svojej zemi, ktorú si dal ich otcom, smerom k mestu, ktoré si vyvolil, a k domu, ktorý som vystavil tvojmu menu: 49 vyslyš na nebesiach, na pevnom mieste svojho bývania, ich modlitbu a ich pokornú prosbu a učiň ich súd 50 a odpusti svojmu ľudu, čo zhrešil proti tebe, i všetky ich prestúpenia, ktorými prestúpili proti tebe, a daj ich v zľutovanie pred tými, ktorí ich zajali, aby sa zľutovali nad nimi, 51 lebo sú tvojím ľudom a tvojím dedičstvom, ktorých si vyviedol z Egypta, zprostred železnej pece, 52 a tak nech sú tvoje oči otvorené na pokornú prosbu tvojho služobníka a na pokornú prosbu tvojho ľudu Izraela, aby si počul na nich vo všetkom ich volaní k tebe. 53 Lebo ty si ich oddelil sebe za dedičstvo zpomedzi všetkých národov zeme, jako si hovoril skrze Mojžiša, svojho služobníka, keď vyviedol našich otcov z Egypta, Panovníku Hospodine! 54 A stalo sa, keď sa prestal Šalamún modliť Hospodinovi všetku túto modlitbu a pokornú prosbu, že povstal zpred oltára Hospodinovho s kľačania na svojich kolenách spustiac svoje ruky, rozprestreté k nebesiam, 55 a stojac žehnal celé shromaždenie Izraelovo velikým hlasom hovoriac: 56 Požehnaný Hospodin, ktorý dal odpočinutie svojmu ľudu Izraelovi, všetko tak, ako hovoril. Nepadlo ani jediné slovo zo všetkých tých jeho dobrých slov, ktoré hovoril skrze Mojžiša, svojho služobníka. 57 Nech je Hospodin, náš Bôh, s nami, jako bol s našimi otcami, nech nás neopustí a nech nás neodmietne, 58 aby naklonil naše srdce k sebe, aby sme chodili po všetkých jeho cestách a ostríhali jeho prikázania, jeho ustanovenia a jeho súdy, ktoré prikázal našim otcom. 59 A nech sú tieto moje slová, ktorými som pokorne prosil pred Hospodinom, blízke Hospodinovi, nášmu Bohu, vodne i vnoci, aby činil súd svojho služobníka a súd svojho ľudu Izraela, vždy v ten istý deň to, čo na ktorý pripadne, 60 aby poznaly všetky národy zeme, že Hospodin je Bôh, a že niet iného. 61 A tak nech je celé vaše srdce s Hospodinom, naším Bohom, aby ste chodili v jeho ustanoveniach a aby ste ostríhali jeho prikázania jako tohoto dňa. 62 A kráľ a všetok Izrael s ním obetovali bitnú obeť pred Hospodinom. 63 A Šalamún obetoval bitnú obeť pokojnú, ktorú obetoval Hospodinovi dvadsaťdva tisíc volov, a drobného stáda sto dvadsať tisíc, a tak posvätili dom Hospodinov kráľ i všetci synovia Izraelovi. 64 Toho dňa posvätil kráľ prostredok dvora, ktorý je pred domom Hospodinovým, lebo tam obetoval zápalnú obeť aj obetný dar obilný i tuky pokojných obetí, lebo medený oltár, ktorý bol pred Hospodinom, bol malý na to, aby bol mohol pojať takú zápalnú obeť a taký obetný dar obilný i tie tuky pokojných obetí. 65 A tedy slávil Šalamún toho času slávnosť a celý Izrael s ním, veľké shromaždenie, sídené z celej zeme, odtiaľ, ako sa ide do Chamatu, až po Egyptský potok, pred Hospodinom, naším Bohom, sedem dní a sedem dní, štrnásť dní. 66 Potom ôsmeho dňa prepustil ľud. A oni požehnajúc kráľa odišli do svojich stánov radujúci sa a veselého srdca pre všetko to dobré, ktoré učinil Hospodin Dávidovi, svojmu služobníkovi, a Izraelovi, svojmu ľudu.
1 Kráľ 8,1-21 * 1 Vtedy shromaždil Šalamún starších Izraelových a všetky hlavy jeho pokolení, kniežatá otcov synov Izraelových k sebe, ku kráľovi Šalamúnovi, do Jeruzalema, aby preniesli truhlu smluvy Hospodinovej hore, z mesta Dávidovho, ktorý je Sion. 2 A tak sa shromaždili ku kráľovi Šalamúnovi všetci mužovia Izraelovi v mesiaci Etaním, na deň slávnosti, a to je siedmy mesiac. 3 A keď prišli všetci starší Izraelovi, vzali kňazi truhlu 4 a preniesli truhlu Hospodinovu hore i stán shromaždenia i všetko náradie svätyne, ktoré bolo v stáne a preniesli to hore kňazi a Levitovia. 5 A kráľ Šalamún i celá obec Izraelova, všetci, ktorí sa sišli k nemu, stáli s ním pred truhlou, a obetovali drobný dobytok a voly, ktoré sa ani nezapisovaly ani nepočítaly pre množstvo. 6 A kňazi vniesli truhlu smluvy Hospodinovej na jej miesto do svätyne domu, do svätyne svätých, pod krýdla cherubov. 7 Lebo cherubi mali roztiahnuté krýdla nad miestom truhly a tak prikrývali cherubíni truhlu i jej sochory shora. 8 A sochory vyčnievaly, takže bolo vidieť konce sochorov zo svätyne vo svätyni svätých, ale von ich nebolo vidieť. A sú tam až do tohoto dňa. 9 Nebolo v truhle ničoho, iba dvoje kamenných dosiek, ktoré tam položil Mojžiš na Chórebe, keď učinil Hospodin smluvu so synmi Izraelovými vtedy, keď vyšli z Egyptskej zeme. 10 A stalo sa, keď vyšli kňazi zo svätyne, že oblak naplnil dom Hospodinov, 11 takže nemohli kňazi obstáť a slúžiť pre oblak, lebo sláva Hospodinova naplnila dom Hospodinov. 12 Vtedy povedal Šalamún: Hospodin riekol, že chce bývať v mrákave. 13 No, naozaj som vystavil dom príbytku pre teba, stále miesto na to, aby si tam býval na veky. 14 A kráľ obrátiac svoju tvár žehnal celému shromaždeniu Izraelovmu, a celé shromaždenie Izraelovo stálo. 15 A riekol: Požehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý hovoril svojimi ústami s Dávidom, s mojím otcom, a svojou rukou to naplnil povediac: 16 Po celý čas od toho dňa, ktorého som vyviedol svoj ľud Izraela z Egypta, nevyvolil som si niktorého mesta z niktorého pokolenia Izraelovho vystaviť dom, aby tam bolo moje meno, ale som si vyvolil Dávida, aby bol nad mojím ľudom Izraelom. 17 A bolo to v srdci Dávida, môjho otca, vystaviť dom menu Hospodina, Boha Izraelovho. 18 Ale Hospodin riekol Dávidovi, môjmu otcovi: Že to bolo v tvojom srdci vystaviť môjmu menu dom, dobre si učinil, že to bolo v tvojom srdci. 19 Len že ty nebudeš staväť ten dom, ale tvoj syn, ktorý vyjde z tvojich bedier, ten vystaví môjmu menu dom. 20 A Hospodin postavil svoje slovo, ktoré hovoril. Lebo som nastúpil na miesto Dávida, svojho otca, a sedím na tróne Izraelovom, tak ako hovoril Hospodin, a vystavil som dom menu Hospodina, Boha Izraelovho. 21 A ustanovil som tam miesto truhle, v ktorej je smluva Hospodinova, ktorú učinil s našimi otcami vtedy, keď ich vyviedol z Egyptskej zeme.
Iz 43,12 * 12 Ja oznamujem, zachraňujem a ohlasujem, a nieto medzi vami cudzieho boha, ktorý by to bol vykonal, a vy ste mojimi svedkami, hovorí Hospodin, a ja som silný Bôh.
1 Kráľ 11,1-13 * 1 Ale kráľ Šalamún miloval cudzie ženy mnohé i dcéru faraonovu, Moábky, Ammonky, Edomänky, Sidončanky, Hetejky, 2 ženy to z národov, o ktorých zapovedal Hospodin synom Izraelovým: Nevojdete k nim, a oni nevojdú k vám, lebo by istotne naklonili vaše srdce, aby ste išli za ich bohmi, a k tým priľnul Šalamún láskou. 3 A mal žien kňažní sedemsto a ženín tristo, a jeho ženy naklonily jeho srdce. 4 A stalo sa v čase staroby Šalamúnovej, že jeho ženy naklonily jeho srdce, aby išiel za inými bohmi, takže jeho srdce nebolo celé pri Hospodinovi, jeho Bohu, jako bolo srdce Dávida, jeho otca. 5 Ale Šalamún išiel za Astartou, bohyňou Sidoncov, a za Molochom, ohavnosťou Ammoncov. 6 A tak robil Šalamún to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a nenasledoval cele Hospodina jako Dávid, jeho otec. 7 Vtedy vystavil Šalamún výšinu Chámošovi, ohavnosti Moábov, na vrchu, ktorý je naproti Jeruzalemu, a Molochovi, ohavnosti synov Ammonových. 8 A tak urobil všetkým svojim ženám cudzozemkám, ktoré kadily a obetovali svojim bohom. 9 Preto sa rozhneval Hospodin na Šalamúna, že sa odklonilo jeho srdce od Hospodina, Boha Izraelovho, ktorý sa mu bol ukázal dva razy. 10 A prikázal mu o tej veci, aby neodišiel za inými bohmi. Ale neostríhal toho, čo mu prikázal Hospodin. 11 Preto riekol Hospodin Šalamúnovi: Preto, že sa toto stalo u teba, a neostríhal si mojej smluvy a mojich ustanovení, ktoré som ti prikázal, tedy vedz, že istotne odtrhnem od teba kráľovstvo a dám ho tvojmu služobníkovi. 12 Avšak za tvojich dní neučiním toho pre Dávida tvojho otca; z ruky tvojho syna ho odtrhnem. 13 Len priam celého kráľovstva neodtrhnem; jedno pokolenie dám tvojmu synovi pre Dávida, svojho služobníka, a pre Jeruzalem, ktorý som si vyvolil.
5 Moj 17,15-20 * 15 Ustanovíš nad sebou iba toho za kráľa, ktorého si vyvolí Hospodin, tvoj Bôh: niektorého zpomedzi svojich bratov ustanovíš nad sebou za kráľa, nebudeš môcť dať nad seba človeka-cudzozemca, ktorý nie je tvojím bratom. 16 Avšak nech si nenadovažuje mnoho koní ani nech neobracia ľudu do Egypta nato, aby rozmnožil svoje kone, keďže vám povedal Hospodin: Nikdy sa viacej navrátite touto cestou. 17 Ani si nenaberie mnoho žien, aby sa neodvrátilo jeho srdce od cesty Hospodinovej, ani si nenadováži príliš mnoho striebra a zlata. 18 A bude, keď dosadne na trón svojho kráľovstva, že si odpíše tento zákon do knihy zpred kňazov Levitov. 19 A bude u neho a bude v ňom čítať po všetky dni svojho života, aby sa učil báť sa Hospodina, svojho Boha, nato, aby ostríhal všetky slová tohoto zákona a tieto ustanovenia, aby ich činil, 20 aby sa nepozdvihlo jeho srdce nad jeho bratov a aby sa neodchýlilo od prikázania ani napravo ani naľavo, aby dlho žil vo svojom kráľovstve, on i jeho synovia prostred Izraela.
1 Kráľ 3,5-15 * 5 V Gibeone sa ukázal Hospodin Šalamúnovi vo sne vnoci, a Bôh riekol: Žiadaj si, čo ti mám dať. 6 A Šalamún povedal: Ty si učinil svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, veľkú milosť, tak ako chodil pred tvojou tvárou v pravde a spravedlivosti a v úprimnosti srdca s tebou, a zachoval si mu túto veľkú milosť, že si mu dal syna, ktorý by sedel na jeho tróne, jako je tomu dnes. 7 A teraz, Hospodine, môj Bože, ty si učinil svojho služobníka kráľom namiesto Dávida, môjho otca, no, a ja som len malé dieťa, neviem ani vyjsť ani vojsť, čo a jako robiť. 8 A tvoj služobník je prostred tvojho ľudu, ktorý si si vyvolil, prostred veľkého ľudu, ktorý nie je možné ani spočítať ani popísať pre množstvo; 9 daj tedy svojmu služobníkovi poslušné srdce rozumné, aby súdil tvoj ľud a aby vedel rozoznať medzi dobrým a zlým; lebo kto bude môcť súdiť tento tvoj ľud tak mnohý?! 10 A ľúbilo sa to Pánovi, že Šalamún žiadal tú vec. 11 A Bôh mu povedal: Preto, že si žiadal tú vec a nežiadal si si dlhého života ani si si nežiadal bohatstva ani si nežiadal duše svojich nepriateľov, ale že si si žiadal rozum vypočuť súd, 12 nuž hľa, učinil som podľa tvojho slova. Hľa, dal som ti múdre srdce a rozumné, takže nebolo tebe rovného pred tebou a ani po tebe nepovstane rovný tebe. 13 Ale i to, čoho si nežiadal, som ti dal, i bohatstvo i slávu, takže nebude nikoho tebe rovného medzi kráľmi po všetky tvoje dni. 14 A keď budeš chodiť po mojich cestách ostríhajúc moje ustanovenia a moje prikázania, ako chodil Dávid, tvoj otec, predĺžim aj dni tvojeho života. 15 A keď sa prebudil Šalamún, hľa, bol to sen. A prijdúc do Jeruzalema postavil sa pred truhlu smluvy Pánovej a obetoval zápalné obeti a učinil pokojné obeti a pripravil hostinu všetkým svojim služobníkom.
1 Kráľ 9,1-9 * 1 A stalo sa, keď dostaväl Šalamún dom Hospodinov a dom kráľov a dokonal všetko to, čo si žiadal Šalamún, čo chcel učiniť, 2 ukázal sa Hospodin Šalamúnovi po druhé, jako sa mu ukázal v Gibeone, 3 a Hospodin mu riekol: Počul som tvoju modlitbu a tvoju pokornú prosbu, ktorú si prosil predo mnou: posvätil som tento dom, ktorý si vystavil, aby som tam položil svoje meno, a aby tam bolo až na veky, a moje oči a moje srdce tam budú po všetky dni. 4 A ty, ak budeš chodiť predo mnou tak, ako chodil Dávid, tvoj otec, v bezúhonnosti srdca a v úprimnosti činiac všetko tak, ako som ti prikázal, a budeš ostríhať moje ustanovenia a moje súdy, 5 vtedy postavím pevne trón tvojho kráľovstva nad Izraelom, aby stál na veky, jako som hovoril Dávidovi, tvojmu otcovi, povediac: Nebude ti vyhladený muž s trónu Izraelovho. 6 Ale jestli sa naozaj odvrátite nazpät vy alebo vaši synovia nenasledujúc ma a tak nebudete ostríhať moje prikázania, moje ustanovenia, ktoré som vám predložil, ale pojdete a budete slúžiť iným bohom a budete sa im klaňať, 7 vyplienim Izraela s povrchu zeme, ktorú som im dal, a dom, ktorý som posvätil svojmu menu, odvrhnem od svojej tvári, a Izrael bude za príslovie a za ostrý posmech medzi všetkými národami. 8 A tento dom bude vrcholom; každý, kto pojde popri ňom, zdesí sa a zhýkne od údivu, a povedia: Prečo tak učinil Hospodin tejto zemi a tomuto domu? 9 A rieknu: Preto, že opustili Hospodina, svojho Boha, ktorý vyviedol ich otcov z Egyptskej zeme, a chopili sa iných bohov, klaňali sa im a slúžili im, preto uviedol Hospodin na nich všetko toto zlé.
1 Moj 1,1-31 * 1 Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem. 2 A zem bola neladná a pustá [Hebrejsky: tóhu va bóhu], a tma bola nad priepasťou, a Duch Boží sa oživujúci vznášal nad vodami. 3 A Bôh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo. 4 A Bôh videl svetlo, že je dobré, a Bôh oddelil svetlo od tmy. 5 A Bôh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A bol večer, a bolo ráno, prvý deň. 6 A Bôh riekol: Nech je obloha [Hebr.: rozpätie] medzi vodami a nech delí vody od vôd! 7 A Bôh učinil oblohu a oddelil vody, ktoré sú pod oblohou, od vôd, ktoré sú nad oblohou. A bolo tak. 8 A Bôh nazval oblohu nebom. A bol večer, a bolo ráno, druhý deň. 9 A Bôh riekol: Nech sa shromaždia vody pod nebom na jedno miesto, a nech sa ukáže sušina! A bolo tak. 10 A Bôh nazval sušinu zemou a shromaždenie vôd nazval morami. A Bôh videl, že je to dobré. 11 A Bôh riekol: Nech vydá zem sviežu trávu, bylinu, vydávajúcu semä, ovocný strom, rodiaci ovocie podľa svojho druhu, v ktorom bude jeho semä, na zemi. A bolo tak. 12 A zem vydala sviežu trávu, bylinu, vydávajúcu semä podľa svojho druhu, a všelijaký strom, rodiaci ovocie, v ktorom bolo jeho semä, podľa svojho druhu. A Bôh videl, že je to dobré. 13 A bol večer, a bolo ráno, tretí deň. 14 A Bôh riekol: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby delily deň od noci, a budú na znamenia, na určité časy, na dni a na roky. 15 A budú svetlami na nebeskej oblohe, aby svietily na zem. A bolo tak. 16 A Bôh učinil dve veľké svetlá, väčšie svetlo, aby panovalo nado dňom, a menšie svetlo, aby panovalo nad nocou, a tiež i hviezdy. 17 A Bôh ich dal na nebeskú oblohu, aby svietily na zem 18 a aby panovaly nado dňom i nad nocou a aby delily svetlo od tmy. A Bôh videl, že je to dobré. 19 A bol večer, a bolo ráno, štvrtý deň. 20 A Bôh riekol: Nech sa hemžia vody hemživými tvory, živou dušou, a vtáctvo nech lieta nad zemou, na tvári nebeskej oblohy. 21 A Bôh stvoril tie veľké ryby a všelijakú dušu živú, hýbajúcu sa, ktorými sa hemžia vody, podľa ich druhu, a všelijaké vtáctvo okrýdlené podľa jeho druhu. A Bôh videl, že je to dobré. 22 A Bôh ich požehnal a riekol: Ploďte sa a množte sa a naplňte vody v moriach, a vtáctvo nech sa množí na zemi! 23 A bol večer, a bolo ráno, piaty deň. 24 A Bôh riekol: Nech vydá zem živú dušu podľa jej druhu: hovädá a plazy a zemskú zver podľa jej druhu! A bolo tak. 25 A Bôh učinil zemskú zver podľa jej druhu i hovädá podľa ich druhu i všelijaký zemeplaz podľa jeho druhu. A Bôh videl, že je to dobré. 26 A Bôh riekol: Učiňme človeka [Doslovne: Adama. Adam = i človek i ľudia.] na svoj obraz a podľa svojej podoby, a nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom a nad hovädami a nad celou zemou a nad každým plazom, ktorý sa plazí na zemi. 27 A Bôh stvoril človeka na svoj obraz, na obraz Boží ho stvoril, mužské a ženské pohlavie ich stvoril. 28 A Bôh ich požehnal a Bôh im riekol: Ploďte sa a množte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a vládnite nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom i nad každým živým tvorom, ktorý sa plazí na zemi. 29 A Bôh riekol: Hľa, dal som vám každú bylinu, ktorá plodí semä a ktorá je na tvári celej zeme, i každý strom, na ktorom je ovocie stromu, ktorý plodí semä. To všetko vám bude za pokrm. 30 A všetkým zvieratám zemským a všetkému vtáctvu nebeskému a všetkému, čo sa plazí na zemi, v čom je živá duša, dal som za pokrm všetko zelené byliny. A bolo tak. 31 A Bôh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer, a bolo ráno, šiesty deň.
Iz 59,2 * 2 ale vaše neprávosti spravily priehradu medzi vami a medzi vaším Bohom, a vaše hriechy skryly pred vami jeho tvár, aby nepočul.
1 Kráľ 11,3 * 3 A mal žien kňažní sedemsto a ženín tristo, a jeho ženy naklonily jeho srdce.