Biblické texty
Biblické texty
1 Kráľ 3,14 * 14 A keď budeš chodiť po mojich cestách ostríhajúc moje ustanovenia a moje prikázania, ako chodil Dávid, tvoj otec, predĺžim aj dni tvojeho života.
1 Kráľ 2,1-4 * 1 A keď sa priblížily dni Dávidove, aby zomrel, prikázal Šalamúnovi, svojmu synovi, a riekol: 2 Ja odchádzam cestou celej zeme, preto buď silný a buď mužom! 3 A ostríhaj príkazy Hospodina, svojho Boha, chodiac po jeho cestách a ostríhajúc jeho ustanovenia, jeho prikázania, jeho súdy a jeho svedoctvá, jako je napísané v zákone Mojžišovom, aby si rozumne konal všetko, čo budeš činiť a rozumne si počínal všade, kamkoľvek sa obrátiš, 4 aby Hospodin postavil svoje slovo, ktoré hovoril o mne povediac: Ak budú ostríhať tvoji synovia svoju cestu tak, aby chodili predo mnou v pravde celým svojím srdcom a celou svojou dušou, tak povedal: Nebude ti vyplienený muž s trónu Izraelovho.
Mat 7,24-27 * 24 Každého tedy, kto čuje tieto moje slová a činí ich, pripodobním rozumnému človekovi, ktorý postavil svoj dom na skale. 25 A spustil sa lejak, a prišly rieky, a zavialy vetry a oborily sa na ten dom, a nepadnul, pretože bol založený na skale. 26 A každý, kto čuje tieto moje slová a nečiní ich, bude pripodobnený človeku bláznovi, ktorý vystavil svoj dom na piesku. 27 A spustil sa lejak a prišly rieky, a zavialy vetry a zavadily o ten dom, a padnul a jeho pád bol veliký.
1 Pet 4,17 * 17 Lebo je čas, aby sa začal súd od domu Božieho; ale ak najprv od nás, čo bude koniec tých, ktorí neposlúchajú evanjelia Božieho?!
1 Ján 2,4 * 4 Kto hovorí: Znám ho, a jeho prikázaní nezachováva, je lhár, a v tom niet pravdy.
1 Kráľ 2,13-25 * 13 Potom prišiel Adoniáš, syn Chaggity, k Bat-šebe, matke Šalamúnovej, ktorá povedala: Či je tvoj príchod pokojný?! A povedal: Pokojný. 14 Potom povedal: Mám k tebe slovo. A ona riekla: Hovor! 15 A povedal: Ty vieš, že moje bolo kráľovstvo, a že na mňa boli obrátili, celý Izrael, svoju tvár, aby som kraľoval; ale potom sa zvrtlo kráľovstvo a dostalo sa môjmu bratovi, lebo od Hospodina sa mu dostalo. 16 A tak teraz len jednu vec žiadam od teba, neodby ma! Na to mu riekla: Hovor! 17 A povedal: Povedz, prosím, kráľovi Šalamúnovi, lebo teba neodbyje, aby mi dal Abizagu Sunamitskú za ženu. 18 A Bat-šeba riekla: Dobre, ja budem hovoriť o tebe s kráľom. 19 Tak vošla Bat-šeba ku kráľovi Šalamúnovi, aby mu hovorila o Adoniášovi. A kráľ jej povstal vústrety a keď sa jej poklonil, posadil sa na svojej stolici a dal postaviť stolicu i matke kráľovej, ktorá si sadla po jeho pravici. 20 A riekla: Jednu malú vec žiadam od teba, neodby ma! A kráľ jej povedal: Žiadaj, moja matko, lebo ťa neodbyjem. 21 A riekla: Nech sa dá Abizaga Sunamitská Adoniášovi, tvojmu bratovi, za ženu! 22 Na to odpovedal kráľ Šalamún a riekol svojej matke: A prečože ty žiadaš Abizagu Sunamitskú pre Adoniáša? Ale žiadaj pre neho kráľovstvo, lebo on je môj brat, starší odo mňa! Áno pre neho a pre Ebiatára, kňaza, a pre Joába, syna Ceruje! 23 A kráľ Šalamún prisahal na Hospodina a riekol: Tak nech mi učiní Bôh a tak nech pridá, že proti svojej duši hovoril Adoniáš toto slovo. 24 A tak teraz ako že žije Hospodin, ktorý ma upevnil a dal, aby som sedel na tróne Dávida, svojho otca, a ktorý mi učinil dom, tak ako hovoril, že dnes zomrie Adoniáš! 25 Vtedy poslal kráľ Šalamún po Benaiášovi, synovi Jehojadovom, vykonať rozsudok, a uderil na neho, a zomrel.
1 Kráľ 2,26-46 * 26 A Ebiatárovi, kňazovi, povedal kráľ: Iď do Anatota na svoje pole, lebo si mužom smrti, ale ťa nezabijem tohoto dňa, lebo si nosil truhlu Panovníka Hospodina pred Dávidom, mojím otcom, a preto, že si znášal všetky útrapy, ktoré znášal môj otec. 27 A tak zahnal Šalamún Ebiatára, aby nebol kňazom Hospodinovi, aby naplnil slovo Hospodinovo, ktoré hovoril o dome Éliho v Síle. 28 A prišla zvesť o tom až k Joábovi. Lebo Joáb bol postúpil po Adoniášovi, hoci po Absalomovi nebol postúpil. Vtedy utiekol Joáb do stánu Hospodinovho a chytil sa rohov oltára. 29 A bolo oznámené kráľovi Šalamúnovi, že Joáb utiekol do stánu Hospodinovho a že hľa, stojí vedľa oltára. A Šalamún poslal Benaiáša, syna Jehojadovho, a riekol: Idi, obor sa na neho! 30 A keď prišiel Benaiáš do stánu Hospodinovho, riekol mu: Takto hovorí kráľ: Vyjdi! A on povedal: Nie, ale tu zomriem. A Benaiáš doniesol kráľovi odpoveď a riekol: Takto hovorí Joáb a takto mi odpovedal. 31 A kráľ mu povedal: Učiň tak, ako hovoril, obor sa na neho a pochovaj ho, a odpraceš krv, vyliatu bez príčiny, ktorú vylial Joáb, so mňa a s domu môjho otca. 32 A Hospodin navráti jeho krv na jeho hlavu, pretože sa oboril na dvoch mužov, spravedlivejších a lepších, ako je sám, a zavraždil ich mečom, ale môj otec Dávid nevedel o tom, Abnera, syna Nérovho, veliteľa vojska Izraelovho, a Amazu, syna Jeterovho, veliteľa vojska Júdovho. 33 A ich krv sa navráti na hlavu Joábovu a na hlavu jeho semena až na veky. Ale Dávid a jeho semeno, jeho dom a jeho trón nech majú pokoj až na veky od Hospodina. 34 Vtedy odišiel Benaiáš, syn Jehojadov, hore a oboriac sa na neho zabil ho, a bol pochovaný vo svojom dome na púšti. 35 A kráľ dal Benaiáša, syna Jehojadovho, miesto neho, aby bol nad vojskom, a Cádoka, kňaza, dal kráľ miesto Ebiatára. 36 Potom poslal kráľ a povolal Šimeiho a riekol mu: Vystav si dom v Jeruzaleme, a budeš bývať tam a nevyjdeš odtiaľ ani sem ani ta. 37 A bude, že toho dňa, ktorého vyjdeš a prejdeš cez potok Kidron, vedz istotne, že zomrieš, tvoja krv bude na tvoju hlavu. 38 A Šimei povedal kráľovi: To je dobré slovo. Jako hovoril môj pán kráľ, tak učiní tvoj služobník. A tak býval Šimei v Jeruzaleme mnoho dní. 39 Ale stalo sa po troch rokoch, že utiekli Šimeimu dvaja sluhovia k Achišovi, synovi Maachu, kráľovi Gátu. A oznámili Šimeimu: Hľa, tvoji sluhovia sú v Gáte. 40 A Šimei vstal, osedlal svojho osla a odišiel do Gátu k Achišovi hľadať svojich sluhov. A tedy odišiel Šimei a doviedol svojich sluhov z Gátu. 41 A Šalamúnovi bolo oznámené, že Šimei odišiel z Jeruzalema do Gátu a že sa navrátil. 42 Vtedy poslal kráľ, povolal Šimeiho a riekol mu: Či som ťa nezaviazal prísahou na Hospodina a neosvedčil som proti tebe povediac, že toho dňa, ktorého vyjdeš a pojdeš niekam sem alebo ta, vedz istotne, že zomrieš? A povedal si mi: To je dobré slovo, ktoré som počul. 43 Nuž prečože si neostríhal prísahy Hospodinovej a prikázania, ktoré som ti prikázal? 44 A taktiež povedal kráľ Šimeimu: Ty vieš všetko to zlé, o ktorom vie tvoje srdce, ktoré si učinil Dávidovi, môjmu otcovi, a tak teraz navráti Hospodin tvoje zlo na tvoju hlavu. 45 Ale kráľ Šalamún bude požehnaný, i trón Dávidov bude stáť pevne pred Hospodinom až na veky. 46 A kráľ rozkázal Benaiášovi, synovi Jehojadovmu, ktorý vyšiel a oboril sa na neho, a zomrel. A kráľovstvo stálo pevne v ruke Šalamúnovej.
1 Kráľ 3,5-15 * 5 V Gibeone sa ukázal Hospodin Šalamúnovi vo sne vnoci, a Bôh riekol: Žiadaj si, čo ti mám dať. 6 A Šalamún povedal: Ty si učinil svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, veľkú milosť, tak ako chodil pred tvojou tvárou v pravde a spravedlivosti a v úprimnosti srdca s tebou, a zachoval si mu túto veľkú milosť, že si mu dal syna, ktorý by sedel na jeho tróne, jako je tomu dnes. 7 A teraz, Hospodine, môj Bože, ty si učinil svojho služobníka kráľom namiesto Dávida, môjho otca, no, a ja som len malé dieťa, neviem ani vyjsť ani vojsť, čo a jako robiť. 8 A tvoj služobník je prostred tvojho ľudu, ktorý si si vyvolil, prostred veľkého ľudu, ktorý nie je možné ani spočítať ani popísať pre množstvo; 9 daj tedy svojmu služobníkovi poslušné srdce rozumné, aby súdil tvoj ľud a aby vedel rozoznať medzi dobrým a zlým; lebo kto bude môcť súdiť tento tvoj ľud tak mnohý?! 10 A ľúbilo sa to Pánovi, že Šalamún žiadal tú vec. 11 A Bôh mu povedal: Preto, že si žiadal tú vec a nežiadal si si dlhého života ani si si nežiadal bohatstva ani si nežiadal duše svojich nepriateľov, ale že si si žiadal rozum vypočuť súd, 12 nuž hľa, učinil som podľa tvojho slova. Hľa, dal som ti múdre srdce a rozumné, takže nebolo tebe rovného pred tebou a ani po tebe nepovstane rovný tebe. 13 Ale i to, čoho si nežiadal, som ti dal, i bohatstvo i slávu, takže nebude nikoho tebe rovného medzi kráľmi po všetky tvoje dni. 14 A keď budeš chodiť po mojich cestách ostríhajúc moje ustanovenia a moje prikázania, ako chodil Dávid, tvoj otec, predĺžim aj dni tvojeho života. 15 A keď sa prebudil Šalamún, hľa, bol to sen. A prijdúc do Jeruzalema postavil sa pred truhlu smluvy Pánovej a obetoval zápalné obeti a učinil pokojné obeti a pripravil hostinu všetkým svojim služobníkom.
Dan 4,27 * 27 takto hovoril kráľ a riekol: Či nie je toto on, ten veľký Babylon, ktorý som ja vystavil, aby bol domom kráľovstva, v sile svojej moci, a aby bol na ozdobu mojej slávy?!
1 Kráľ 3,9-15 * 9 daj tedy svojmu služobníkovi poslušné srdce rozumné, aby súdil tvoj ľud a aby vedel rozoznať medzi dobrým a zlým; lebo kto bude môcť súdiť tento tvoj ľud tak mnohý?! 10 A ľúbilo sa to Pánovi, že Šalamún žiadal tú vec. 11 A Bôh mu povedal: Preto, že si žiadal tú vec a nežiadal si si dlhého života ani si si nežiadal bohatstva ani si nežiadal duše svojich nepriateľov, ale že si si žiadal rozum vypočuť súd, 12 nuž hľa, učinil som podľa tvojho slova. Hľa, dal som ti múdre srdce a rozumné, takže nebolo tebe rovného pred tebou a ani po tebe nepovstane rovný tebe. 13 Ale i to, čoho si nežiadal, som ti dal, i bohatstvo i slávu, takže nebude nikoho tebe rovného medzi kráľmi po všetky tvoje dni. 14 A keď budeš chodiť po mojich cestách ostríhajúc moje ustanovenia a moje prikázania, ako chodil Dávid, tvoj otec, predĺžim aj dni tvojeho života. 15 A keď sa prebudil Šalamún, hľa, bol to sen. A prijdúc do Jeruzalema postavil sa pred truhlu smluvy Pánovej a obetoval zápalné obeti a učinil pokojné obeti a pripravil hostinu všetkým svojim služobníkom.
Žid 5,14 * 14 Ale dokonalých pokrmom je tvrdý pokrm, tých, ktorí pre zvyklosť majú vycvičené smyslové ústroje a tak spôsobné posúdiť, čo je dobré a čo zlé!
Mat 6,33 * 33 Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravedlivosť, a to všetko vám bude pridané.
1 Kráľ 3,16-28 * 16 Vtedy prišly dve ženy - smilnice ku kráľovi a postavily sa pred ním. 17 Jedna zo žien povedala: Prosím, môj pane, ja a táto žena bývame v jednom dome, a porodila som u nej v tom dome. 18 A stalo sa tretieho dňa po mojom pôrode, že porodila i táto žena, a boly sme spolu, nebolo nikoho cudzieho s nami v dome; len my dve samotné sme boly v dome. 19 A syn tejto ženy zomrel vnoci, pretože naľahla na neho. 20 Potom vstala o polnoci a vzala môjho syna od môjho boku, keď spala tvoja služobnica, a uložila ho do svojho lona, a svojho mŕtveho syna uložila do môjho lona. 21 A keď som vstala ráno, aby som nakojila svojho syna, hľa, bol mŕtvy. Ale ráno, keď som pozorne hľadela na neho, hľa, nebol to môj syn, ktorého som porodila. 22 Avšak tá druhá žena povedala: Nie, ale môj syn je ten živý, a tvoj syn je ten mŕtvy. A zase táto hovorila: Nie, ale tvoj syn je ten mŕtvy, a môj syn je ten živý. A tak hovorily a hovorily pred kráľom. 23 A kráľ povedal: Táto hovorí: Ten živý je môj syn, a tvoj syn je ten mŕtvy, a tamtá hovorí: Nie, ale tvoj syn je ten mŕtvy, a môj syn je ten živý. 24 Vtedy povedal kráľ: Podajte mi meč! A doniesli meč pred kráľa. 25 A kráľ povedal: Rozotnite to živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej. 26 Ale žena, ktorej syn bol ten živý, povedala kráľovi, lebo sa vzrušily jej vnútornosti nad jej synom, a tedy riekla: Prosím, môj pane, dajte jej to živé dieťa, a len ho nezabite! Ale tamtá hovorila: Nech nemám ani ja ani ty, rozotnite! 27 Vtedy odpovedal kráľ a riekol: Dajte je to živé dieťa a nezabite ho, ona je jeho matka. 28 A celý Izrael počul súd, ktorý rozsúdil kráľ, a báli sa kráľa, lebo videli, že múdrosť Božia je v jeho srdci činiť súd.
Ján 8,3-11 * 3 A zákonníci a farizeovia doviedli k nemu ženu, pristihutú v cudzoložstve, a postaviac je do prostredku 4 povedali mu: Učiteľu, táto žena bola pristihnutá pri skutku, keď cudzoložila. 5 A v zákone nám prikázal Mojžiš kameňovať také ženy, nuž čo ty hovoríš? 6 Ale to povedali pokúšajúc ho, aby ho mohli obžalovať. A Ježiš sa zohnul dolu a písal prstom na zem. 7 A keď sa ho len neprestávali opytovať, pozdvihol sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí na ňu kameň. 8 A opät sa zohnul dolu a písal na zem. 9 Ale oni počujúc to a súc obviňovaní od svojho svedomia vychádzali jeden po druhom, počnúc od starších až po posledných, a zanechaný bol Ježiš sám, i žena, stojaca v prostredku. 10 A keď sa zase pozdvihol Ježiš a nevidel nikoho krome ženy, povedal jej: Ženo, kde sú tamtí tvoji žalobníci? Či ťa niktorý neodsúdil? 11 A ona riekla: Niktorý, Pane. A Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem; iď a nehreš viacej.