Biblické texty
Biblické texty
1 Moj 18,18 * 18 keďže Abrahám istotne bude veľkým národom a mocným, a budú v ňom požehnané všetky národy zeme?!
1 Kráľ 1,5 * 5 A Adoniáš, syn Chaggity, sa pozdvihoval a vravel: Ja budem kraľovať! A zadovážil si vozy a jazdcov a päťdesiatich mužov, ktorí behali pred ním.
1 Kráľ 1,6 * 6 A jeho otec ho nikdy nezarmútil, aby bol povedal: Prečo to robíš? A on bol tiež veľmi krásnej postavy, ktorého porodila po Absalomovi.
Iz 14,13 * 13 A veď ty si povedal vo svojom srdci: Vystúpim hore do neba; vyvýšim svoj trón nad hviezdy silného Boha a posadím sa na vrchu slávnostného shromaždenia Božieho, v najďaľších krajoch severa;
1 Kráľ 1,7-10 * 7 A mal dohovor s Joábom, synom Ceruje, a s Ebiatárom, kňazom. A pomáhali za Adoniášom. 8 Ale Cádok, kňaz, a Benaiáš, syn Jehojadov, a prorok Nátan a Šimei a Rei a iní hrdinovia, ktorých mal Dávid, neboli s Adoniášom. 9 A Adoniáš nabil oviec a volov a iného tučného dobytka pri kameni Zochelet, ktorý je vedľa studne Rogel, a povolal všetkých svojich bratov, synov kráľových, i všetkých mužov Júdových, služobníkov kráľových. 10 Ale proroka Nátana a Benaiáša a hrdinov ani Šalamúna, svojho brata, nepovolal.
1 Kráľ 2,22 * 22 Na to odpovedal kráľ Šalamún a riekol svojej matke: A prečože ty žiadaš Abizagu Sunamitskú pre Adoniáša? Ale žiadaj pre neho kráľovstvo, lebo on je môj brat, starší odo mňa! Áno pre neho a pre Ebiatára, kňaza, a pre Joába, syna Ceruje!
1 Kráľ 1,11 * 11 Vtedy povedal Nátan Bat-šebe, matke Šalamúnovej, a riekol: Či si nepočula, že kraľuje Adoniáš, syn Chaggity? A náš pán Dávid nevie o tom.
2 Sam 11,1-27 * 1 A stalo sa po roku, o čase, keď vychádzavajú kráľovia do vojny, že poslal Dávid Joába a svojich služobníkov s ním i celého Izraela, ktorí potom hubili synov Ammonových a obľahli Rabbu. Ale Dávid zostal v Jeruzaleme. 2 A stalo sa jedného dňa po čas večera, že Dávid vstal so svojej postele a prechádzal sa na postreší domu kráľovho a videl s postrešia ženu, ktorá sa umývala. A žena bola veľmi pekná čo do postavy a tvári. 3 A Dávid poslal posla a pýtal sa na tú ženu. A ktosi povedal: Či nie je to Bat-šeba, dcéra Eliamova, žena Uriáša Hetejského? 4 Vtedy poslal Dávid poslov a vzal ju, a keď vošla k nemu, ležal s ňou. A ona sa bola práve očistila od svojej nečistoty. A navrátila sa do svojho domu. 5 A žena otehotnela a preto pošlúc oznámila to Dávidovi a riekla: Som tehotná. 6 Vtedy poslal Dávid k Joábovi s odkazom: Pošli ku mne Uriáša Hetejského. A Joáb poslal Uriáša k Dávidovi. 7 A tak prišiel Uriáš k nemu. A Dávid sa pýtal, ako sa má Joáb, ako sa má ľud, a jako sa darí vojna? 8 A potom riekol Dávid Uriášovi: Iď dolu do svojho domu a umy si nohy. A keď vyšiel Uriáš z domu kráľovho, vyšiel za ním dar kráľov. 9 Ale Uriáš ležal pri dveriach, pri vchode do domu kráľovho so všetkými služobníkmi svojho pána a neodišiel dolu do svojho domu. 10 Vtedy oznámili Dávidovi a riekli: Uriáš neodišiel dolu do svojho domu: A Dávid riekol Uriášovi: Či si neprišiel z cesty? Prečo si neodišiel dolu do svojho domu? 11 A Uriáš povedal Dávidovi: Truhla Božia a Izrael i Júda bývajú v stánoch, i môj pán Joáb ako aj služobníci môjho pána táboria na poli, a ja by som mal vojsť do svojho domu, aby som jedol a pil a ležal so svojou ženou? Jako že žiješ, a jako žije tvoja duša, neučiním tej veci. 12 Vtedy riekol Dávid Uriášovi: Zostaň tu i dnes, a zajtra ťa prepustím. A tak zostal Uriáš v Jeruzaleme toho dňa i nasledujúceho dňa. 13 A keď ho pozval Dávid, jedol pred ním a pil a opojil ho. Ale večer vyšiel ľahnúť si na svoje ležište so služobníkmi svojho pána, a neodišiel dolu do svojho domu. 14 Potom ráno sa stalo, že Dávid napísal Joábovi list a poslal ho po Uriášovi. 15 A v tom liste napísal toto: Postavte Uriáša dopredu ta, kde je boj najtuhší, a potom ustúpte zpät od neho, aby bol uderený a aby zomrel. 16 A stalo sa, keď obliehajúc strážil Joáb mesto, že postavil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, že sú tam silní mužovia. 17 A keď vyšli mužovia mesta a bojovali proti Joábovi, vtedy padlo niekoľko mužov z ľudu, zo služobníkov Dávidových, a zomrel aj Uriáš Hetejský. 18 Potom poslal Joáb posla a oznámil Dávidovi všetko, čo sa týkalo vojny. 19 A prikázal poslovi a riekol: Keď dopovieš kráľovi všetko o vojne, 20 a bude, ak vzplanie prchlivosť kráľova, a povie ti: Prečo ste sa priblížili k mestu, aby ste tam bojovali? Či neviete, že strieľajú s múru? 21 Ktože zabil Abimelecha, syna Jerubbešetovho? Či to nebola žena, ktorá hodila na neho kus žernova s múru, a zomrel v Tébeci? Prečo ste sa tedy priblížili k múru? Vtedy povieš. Aj tvoj služobník, Uriáš Hetejský, zomrel. 22 A tak odišiel posol a prijdúc oznámil Dávidovi všetko, pre čo ho poslal Joáb. 23 A posol povedal Dávidovi: Premohli nás tí mužovia a vyšli proti nám na pole, ale my sme potom útočili na nich až po vchod do brány. 24 No, vtedy strelili strelci do tvojich služobníkov s múru, a zomreli niektorí zo služobníkov kráľových, aj tvoj služobník Uriáš Hetejský zomrel. 25 Vtedy riekol Dávid poslovi: Takto povieš Joábovi: Nech nie je tá vec zlá v tvojich očiach, a nech ťa to netrápi, lebo meč žerie raz toho a raz toho. Zosilni svoj boj proti mestu a rozbor ho! A dodaj mu sily. 26 A keď počula žena Uriášova, že zomrel Uriáš, jej muž, smútila nad svojím manželom. 27 A keď pominul smútok, poslal Dávid po ňu a vzal ju do svojho domu, a bola mu ženou. A porodila mu syna. Ale vec, ktorú vykonal Dávid, bola zlá v očiach Hospodinových.
2 Sam 12,1-31 * 1 Preto poslal Hospodin Nátana k Dávidovi. A keď vošiel k nemu, povedal mu: Dvaja mužovia boli v jednom meste. Jeden bol bohatý a druhý chudobný. 2 Bohatý mal oviec a volov veľmi mnoho. 3 Chudobný nemal ničoho krome jednej malej ovečky, ktorú bol kúpil, a choval ju, a rástla pri ňom a pri jeho synoch, spolu. Jedla z jeho kusa chleba, pila z jeho pohára a líhala v jeho lone a bola mu jako dcéra. 4 No, prišiel k bohatému človekovi nejaký pocestný. A pretože mu bolo ľúto vziať zo svojich oviec alebo zo svojich volov, aby pripravil pokrm cestujúcemu, ktorý prišiel k nemu, vzal ovečku chudobného človeka a pripravil ju mužovi, ktorý prišiel k nemu. 5 Vtedy sa veľmi rozhneval Dávid na človeka a povedal Nátanovi: Jako že žije Hospodin, synom smrti je muž, ktorý to urobil! 6 A ovcu nahradí štvornásobne preto, že vykonal takú vec a pretože nemal ľútosti. 7 Na to riekol Nátan Dávidovi: Ty si ten muž! Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a ja som ťa vytrhol z ruky Saulovej. 8 A dal som ti dom tvojho pána i ženy tvojho pána do tvojho lona a dal som ti aj dom Izraelov aj Júdu, a keby to bolo bývalo málo, bol by som ti pridal to i to. 9 Prečo si tedy opovrhnul slovom Hospodinovým, aby si učinil to zlé v jeho očiach? Uriáša Hetejského si zabil mečom a jeho ženu si vzal sebe za ženu a jeho si zavraždil mečom synov Ammonových. 10 Preto teraz neuhne meč z tvojho domu až na veky, pretože si mnou opovrhol a vzal si ženu Uriáša Hetejského, aby ti bola ženou. 11 Takto hovorí Hospodin: Hľa, ja vzbudím proti tebe zlé z tvojho domu a vezmem tvoje ženy pred tvojimi očima a dám ich tvojmu blížnemu, a bude ležať s tvojimi ženami pred očima tohoto slnca. 12 Lebo ty si to urobil tajne, ale ja učiním túto vec pred celým Izraelom a pred slncom. 13 Vtedy povedal Dávid Nátanovi: Zhrešil som Hospodinovi. A Nátan riekol Dávidovi: Aj Hospodin preniesol tvoj hriech, nezomrieš. 14 Ale preto, že si dal tou vecou nepriateľom Hospodinovým príčinu, aby sa rúhali, preto i syn, ktorý sa ti narodil, istotne zomrie. 15 Potom odišiel Nátan do svojho domu. A Hospodin ranil dieťa, ktoré porodila žena Uriášova Dávidovi, takže ťažko onemocnelo. 16 A Dávid hľadal Boha prosiac za chlapca a postil sa, vošiel a ležal cez noc na zemi. 17 Potom prišli starší jeho domu a zastali nad ním, aby ho zodvihli so zeme, ale nechcel vstať ani nejedol s nimi chleba. 18 A stalo sa siedmeho dňa, že zomrelo dieťa. A služobníci Dávidovi sa báli oznámiť mu, že dieťa zomrelo, lebo vraveli: Hľa, keď vtedy, dokiaľ ešte žilo dieťa, keď sme mu hovorili, neposlúchol nášho hlasu, jakože mu máme povedať teraz, že zomrelo dieťa, aby vykonal voľačo zlé? 19 Ale keď videl Dávid, že si jeho služobníci pošuškávajú čosi, porozumel, že zomrelo dieťa. A Dávid riekol svojim služobníkom: Či azda zomrelo dieťa? A povedali: Zomrelo. 20 Vtedy vstal Dávid so zeme a umyl sa a pomazal sa a premenil svoje rúcho a vojdúc do domu Hospodinovho klaňal sa. A keď potom zase vošiel do svojho domu, pýtal si jesť, a keď mu predložili chlieb, jedol. 21 Vtedy mu povedali jeho služobníci: Jaká je to vec, ktorú si učinil? Pre dieťa, dokiaľ ešte žilo, si sa postil a plakal si, a teraz, keď zomrelo dieťa, si vstal a jedol si chlieb? 22 A riekol: Dokiaľ ešte žilo dieťa, postil som sa a plakal som, lebo som povedal: Kto vie? Možno, že sa Hospodin zmiluje nado mnou, a dieťa bude žiť. 23 Ale teraz, keď zomrelo, načo by som sa ešte postil? Či ho azda môžem ešte vrátiť? Ja pojdem za ním, ale ono sa nevráti ku mne. 24 Potom potešil Dávid Bat-šebu, svoju ženu, a vošiel k nej a ležal s ňou. A porodila mu syna, a nazval jeho meno Šalamún. A Hospodin ho miloval. 25 A poslal slovo po prorokovi Nátanovi, ktorý nazval jeho meno Jedidja [Miláčik Hospodinov], pre Hospodina. 26 A Joáb bojoval proti Rabbe synov Ammonových a zaujal kráľovské mesto. 27 Potom poslal Joáb poslov k Dávidovi a povedal: Bojoval som proti Rabbe aj som zaujal mesto vôd. 28 Preto teraz sober ostatok ľudu a polož sa táborom proti mestu a zaujmi ho, aby som nezaujal mesta ja, a bolo by nad ním menované moje meno. 29 Vtedy sobral Dávid všetok ľud a odišiel do Rabby a bojoval proti nemu a zaujal ho. 30 A vzal korunu ich kráľa s jeho hlavy, ktorá vážila hrivnu zlata a mala vrúbené drahé kamene, a bola položená na hlavu Dávidovi. A koristi toho mesta vyniesol veľmi mnoho. 31 A ľud, ktorý bol v ňom, vyviedol a postavil ho do píly a ku strojom, režúcim železo, a k železným sekerám a dal ich zaviesť do tehelní. A tak učinil všetkým mestám synov Ammonových. Potom sa navrátil Dávid i všetok ľud do Jeruzalema.
1 Moj 39,1-23 * 1 A Jozef bol dovedený dolu do Egypta, kde ho kúpil Putifar, dvoranin faraonov, veliteľ kráľovskej stráže, človek Egypťan, z ruky Izmaelitov, ktorí ho doviedli ta dolu. 2 Ale Hospodin bol s Jozefom, a bol mužom, ktorému sa všetko darilo, a tak bol v dome svojho pána, toho Egypťana. 3 A jeho pán videl, že je s ním Hospodin a že Hospodin pôsobil, aby všetko, čo robil, darilo sa v jeho ruke. 4 A Jozef našiel milosť v jeho očiach a slúžil mu. A ustanovil ho nad svojím domom a všetko, čo len mal, oddal do jeho ruky. 5 A stalo sa, že odvtedy, odkedy ho ustanovil nad svojím domom a nad všetkým, čo mal, požehnal Hospodin dom Egypťana pre Jozefa, a požehnanie Hospodinovo bolo na všetkom, čo mal v dome i na poli. 6 A tedy zanechal všetko, čo mal, v ruke Jozefovej, tak, že sám nevedel o ničom krome o chlebe, ktorý jedol. A Jozef bol peknej postavy a krásneho vzozrenia. 7 A stalo sa po tom po všetkom, že jeho pánova žena obracala svoje oči na Jozefa a povedala mu: Lež so mnou. 8 Ale on odoprel a riekol žene svojho pána: Hľa, môj pán nevie o ničom o tom, čo je v dome; viem to iba ja sám, a všetko, čo má, dal do mojej ruky. 9 Nie je v tomto dome väčšieho ako som ja, ani nieto ničoho, čo by bol vyňal zpod mojej moci krome teba, preto že si ty jeho žena. A jako by som tedy vykonal túto veľkú nešľachetnosť a zhrešil proti Bohu?! 10 A stalo sa, keď len hovorila Jozefovi deň po dni, a keď jej neposlúchol, aby ležal po jej boku, aby bol s ňou, 11 stalo sa tedy jedného takého dňa, že vošiel do domu, aby tam konal svoju prácu. A nebolo niktorého z mužov domu tam v dome. 12 A chytila ho za jeho rúcho a vravela: Lež so mnou! Ale on zanechal svoje rúcho v jej ruke a utiekol a vyšiel von. 13 A stalo sa, keď videla, že zanechal svoje rúcho v jej ruke a že utiekol von, 14 zavolala na mužov svojho domu a povedala im: Hľaďte, doviedol nám hebrejského muža, aby si z nás robil posmech. Prišiel ku mne, aby ležal so mnou, ale som kričala veľkým hlasom. 15 A stalo sa, keď počul, že som pozdvihla svoj hlas a že kričím, zanechal svoje rúcho vedľa mňa a utiekol a vyšiel von. 16 A tak nechala jeho rúcho ležať vedľa seba, až prišiel jej pán domov. 17 A keď prišiel, hovorila mu tak asi týmito slovami a vravela: Prišiel ku mne ten hebrejský sluha, ktorého si nám doviedol, aby mi urobil posmech. 18 Ale keď som pozdvihla svoj hlas a kričala som, zanechal svoje rúcho vedľa mňa a utiekol von. 19 A stalo sa, keď počul jeho pán slová svojej ženy, ktoré mu hovorila a riekla: Takto mi urobil tvoj sluha, že sa veľmi rozhneval. 20 A Jozefov pán vzal Jozefa a dal ho do žalára, na miesto, kde boli uväznení väzni kráľovi, a bol tam v žalári. 21 Ale Hospodin bol s Jozefom a naklonil k nemu svoje milosrdenstvo a dal mu milosť v očiach náčelníka žalára. 22 A náčelník žalára dal do ruky Jozefovej všetkých väzňov, ktorí boli v žalári, a všetko, čokoľvek tam robili, on robil. 23 Ani nedozeral náčelník žalára na nič, čo bolo sverené jeho ruke, pretože Hospodin bol s ním a Hospodin pôsobil, aby sa to, čo konal, darilo.
Est 1,1-22 * 1 A stalo sa vo dňoch Ahasvera (To bol ten Ahasver, ktorý kraľoval od Indie až po Ethiopiu, nad sto dvadsiatimi a siedmimi krajinami), 2 že v tých dňoch, keď sedel kráľ Ahasver na tróne svojho kráľovstva, ktorý bol na hrade Súsane, 3 v treťom roku svojho kraľovania, urobil hostinu všetkým svojim kniežatám a svojim služobníkom. Vojsko Peržanov a Médov, veľmoži a kniežatá jednotlivých krajín boli pred ním, 4 keď ukazoval bohatstvo slávy svojho kráľovstva a skvosty, nádheru svojho veličenstva, za mnoho dní, za sto osemdesiat dní. 5 A keď sa vyplnily tie dni, urobil kráľ všetkému ľudu, ktorý sa nachádzal na hrade Súsane, od najväčšieho do najmenšieho, hostinu, ktorá trvala sedem dní, v nádvorí, v zahrade paláca kráľovho. 6 Boly tam na kmentových a šarlatových povrázkoch pripevnené biele, zelené a hyacintovomodré čalúny, na strieborných krúžkoch a na stĺpoch z bieleho mramoru, lože, zlaté a strieborné, na dlažbe zo zeleného, bieleho, žltého a čierneho mramoru. 7 A nápoj podávali v zlatých nádobách, a to v nádobách iných a iných, a kráľovského vína hojne, podľa kráľovej veľkej možnosti. 8 Ale sa pilo podľa nariadenia: nikto nenútil; lebo tak bol naložil kráľ všetkým správcom svojho domu, aby urobili každému podľa toho, jako sa ktorému bude ľúbiť. 9 I kráľovná Vasta spravila hostinu ženám v kráľovskom dome, ktorý patril kráľovi Ahasverovi. 10 Potom siedmeho dňa, keď sa bolo rozveselilo srdce kráľovo vínom, rozkázal Mehúmanovi, Bizetovi, Charbonovi, Bigtovi a Abagtovi, Zetarovi a Karkasovi, siedmim komorníkom, ktorí slúžili pred kráľom Ahasverom, 11 aby doviedli kráľovnú Vastu pred kráľa v kráľovskej korune, aby ukázal národom a kniežatám jej krásu, preto že bola pekného vzozrenia. 12 Ale kráľovná Vasta odoprela prijsť na slovo kráľovo, ktoré poslal po komorníkoch. Vtedy sa veľmi rozhneval kráľ, a jeho prchlivosť horela v ňom ako oheň. 13 A kráľ povedal mudrcom, znajúcim časy (lebo tak sa riešila vec kráľova, pred všetkými znalými zákona a práva; 14 a najbližší k nemu bol Karšena, Šetár, Admata, Taršíš, Meres, Marsena a Memúchan, sedem kniežat, perzských a médskych, ktorí hľadeli na tvár kráľovu a ktorí sedeli na prvom mieste v kráľovstve): 15 Čo urobiť podľa zákona kráľovnej Vaste, keď nevykonala rozkazu kráľa Ahasvera, vyriadeného po komorníkoch? 16 Vtedy povedal Memúchan pred kráľom a pred kniežatami: Nie len proti samému kráľovi prehrešila sa kráľovná Vasta, ale aj proti všetkým kniežatám a proti všetkým národom, ktoré sú vo všetkých krajinách kráľa Ahasvera. 17 Lebo to, čo urobila kráľovná, roznesie sa ku všetkým ženám, a bude to na to, aby pohŕdly svojimi mužmi vo svojich očiach, keď povedia: Kráľ Ahasver rozkázal doviesť kráľovnú Vastu pred seba, a neprišla. 18 Áno, už tohoto dňa to budú hovoriť kňahyne Peržanov a Médov, ktoré počuly o tom, čo urobila kráľovná, všetkým kniežatám kráľovým, a naplodí sa hojne opovrženia a hnevu. 19 Jestli sa tedy vidí kráľovi za dobré, nech vyjde kráľovský rozkaz zpred jeho tvári, a nech sa to napíše medzi zákony Peržanov a Médov, aby toho nikto neprekročil, že Vasta neprijde viacej pred kráľa Ahasvera, a jej kráľovstvo nech dá kráľ jej družke, ktorá je lepšia než ona. 20 A keď sa počuje výrok kráľov, ktorý dá vyhlásiť po celom svojom kráľovstve, lebo je veľké, dajú všetky ženy svojim mužom úctu, od najväčšieho do najmenšieho. 21 A slovo bolo dobré v očiach kráľa i kniežat. A tak učinil kráľ podľa slova Memúchanovho. 22 A rozoslal listy do všetkých krajín kráľových, do každej krajiny jej vlastným písmom a ku každému národu v jeho vlastnom jazyku, aby bol každý muž pánom vo svojom dome a hovoril to jazykom svojho ľudu.
Dan 6,1-28 * 1 Ľúbilo sa Dáriovi ustanoviť nad kráľovstvom sto dvadsať satrapov, aby boli po celom kráľovstve. 2 A nad nimi postavil tri kniežatá, z ktorých jedným bol Daniel, ktorým tí satrapovia dávali počet, aby sa kráľovi nediala škoda. 3 Vtedy prevyšoval tento Daniel tie kniežatá i satrapov, pretože bol v ňom veľký duch, a kráľ zamýšľal ustanoviť ho nad celým kráľovstvom. 4 Vtedy sa snažily kniežatá a satrapovia najsť nejakú príčinu proti Danielovi so strany kráľovstva; ale nemohli najsť nijakej príčiny ani vady, pretože bol verný, a nenašiel sa pri ňom nijaký omyl ani vada. 5 Vtedy povedali tí mužovia: Nenajdeme nijakej príčiny proti tomuto Danielovi, krome ak by sme našli proti nemu niečo dotyčne zákona jeho Boha. 6 Vtedy sa ruchom shromaždily tie kniežatá i tí satrapovia ku kráľovi a takto mu vraveli: Kráľu Dárie, ži na veky! 7 Uradily sa všetky kniežatá kráľovstva, vojvodovia, satrapovia, radcovia a náčelníci, aby kráľ ustanovil ustanovenie a vydal pevnú zápoveď tak, aby každý, kto by za tridsať dní žiadal nejakú žiadosť od ktoréhokoľvek boha alebo človeka krome od teba, kráľu, bol uvrhnutý do jamy ľvov. 8 A tak teraz, ó, kráľu, ustanov zápoveď a napíš písmo, ktoré by nemohlo byť zmenené podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý sa nemení. 9 Preto kráľ Dárius napísal písmo a vydal zápoveď. 10 A Daniel, keď sa dozvedel, že bolo napísané také písmo, odišiel hore do svojho domu (a obloky mu boly otvorené hore na jeho izbe proti Jeruzalemu), a trikrát za deň kľakol na svoje kolená a modlil sa a chváliac ďakoval pred svojím Bohom, preto, že to tak robieval i predtýmto. 11 Vtedy sa náhle s hrmotom shromaždili tí mužovia a našli Daniela prosiť a pokorne sa modliť pred jeho Bohom. 12 Vtedy sa priblížili a hovorili pred kráľom o zápovedi kráľovej: Či si nenapísal zápovedi, aby každý človek, ktorý by za tridsať dní prosil niečo od ktoréhokoľvek boha alebo človeka krome od teba, kráľu, bol uvrhnutý do jamy ľvov? Na to odpovedal kráľ a riekol: To slovo stojí pevne podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý sa nemení. 13 Vtedy odpovedali a riekli pred kráľom: Daniel, ktorý je zo synov judského zajatia, nedbá na tvoje slovo, ó, kráľu, ani na tvoju zápoveď, ktorú si napísal, ale trikrát za deň prosí svoju prosbu od svojho Boha. 14 Vtedy sa kráľ, keď počul to slovo, veľmi zarmútil a obrátil na Daniela svoje srdce, aby ho vyslobodil a usiloval sa až do západu slnca, aby ho vytrhol. 15 Vtedy sa znova s hrmotom shromaždili tí mužovia ku kráľovi a vraveli kráľovi: Vedz, ó, kráľu, že Médovia a Peržania majú zákon, aby každá zápoveď a každé ustanovenie, ktoré ustanoví kráľ, bolo nezmeniteľné. 16 Vtedy rozkázal kráľ, a doviedli Daniela a hodili ho do jamy ľvov. A kráľ odpovedal a riekol Danielovi: Tvoj Bôh, ktorému slúžiš neprestajne, ten ťa vyslobodí. 17 A donesený bol jeden kameň a položený na otvor jamy, a kráľ ho zapečatil svojím prsteňom a prsteňom svojich veľmožov, aby sa nič nezmenilo pri Danielovi. 18 Vtedy odišiel kráľ do svojho paláca a ztrávil noc v pôste ani nedal doniesť hore pred seba hudobné nástroje, áno, i spánok ušiel od neho. 19 Potom vstal kráľ skoro ráno na úsvite a ponáhľajúc sa išiel k jame ľvov. 20 A keď sa priblížil k jame, zavolal na Daniela žalostným hlasom. Kráľ prehovoril a riekol Danielovi: Danielu, služobníku živého Boha, či ťa mohol tvoj Bôh, ktorému slúžiš neprestajne, vyslobodiť od ľvov? 21 Vtedy hovoril Daniel s kráľom a povedal: Kráľu, ži na veky! 22 Môj Bôh poslal svojho anjela, ktorý zatvoril ústa ľvom, a neuškodili mi, lebo mi je najdená pred ním nevina, áno, ani pred tebou, ó, kráľu, neučinil som ničoho zlého. 23 Vtedy sa veľmi zaradoval kráľ a rozkázal vytiahnuť Daniela z jamy, a Daniel bol vytiahnutý z jamy, a nenašiel sa na ňom nijaký úraz, lebo veril v svojho Boha. 24 A kráľ rozkázal, a doviedli tých mužov, ktorí boli osočili Daniela, a hodili ich do jamy ľvov aj ich synov aj ich ženy, a ešte ani len neboli dopadli na spodok jamy, keď sa ich zmocnili ľvi a skrúšili všetky ich kosti. 25 Vtedy napísal kráľ Dárius všetkým národom, ľuďom a jazykom, ktorí bývali po celej zemi: Nech je veľký váš pokoj! 26 Odo mňa vyšlo nariadenie, aby v celom panstve môjho kráľovstva triasli sa a báli pred Bohom Danielovým, lebo on je živý Bôh a stojí pevne až naveky; jeho kráľovstvo je to, ktoré nebude zkazené, a jeho panstvo bude trvať až do konca. 27 Vyslobodzuje a vytrhuje a činí znamenia a divy na nebi a na zemi, ktorý vyslobodil Daniela z moci ľvov. 28 A tomuto Danielovi sa dobre vodilo i v kráľovstve Dáriovom i v kráľovstve Peržana Cýra.
Žid 8,12 * 12 Lebo budem milostivý ich neprávostiam a na ich hriechy a na ich bezzákonné skutky viacej nespomeniem.
Žid 10,17 * 17 a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem.
Gal 6,7 * 7 Nemýľte sa Bohu sa nebude nikto posmievať. Lebo čokoľvek seje človek, to bude i žať.
Rim 5,20 * 20 A k tomu vošiel do toho i zákon, aby sa rozmnožilo prehrešenie; ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozmnožila milosť,
1 Tim 1,15 * 15 Verné je to slovo a hodno každého prijatia, že Kristus Ježiš prišiel na svet spasiť hriešnikov, z ktorých prvý som ja.
Rim 5,6 * 6 Lebo Kristus, keď sme ešte boli slabí, ešte za času zomrel za bezbožných.
1 Kráľ 1,11-27 * 11 Vtedy povedal Nátan Bat-šebe, matke Šalamúnovej, a riekol: Či si nepočula, že kraľuje Adoniáš, syn Chaggity? A náš pán Dávid nevie o tom. 12 Preto teraz poď, prosím, nech ti dám radu, a zachráň, svoj život i život svojho syna, Šalamúna. 13 Iď a vojdi ku kráľovi Dávidovi a povieš mu: Či si ty, môj pán kráľ, neprisahal svojej služobnici povediac: Šalamún, tvoj syn, bude kraľovať po mne, cele iste, a on bude sedieť na mojom tróne? Nuž prečože kraľuje Adoniáš? 14 A hľa, kým ty tam budeš ešte hovoriť s kráľom, vojdem ja za tebou a doplním tvoje slová. 15 A tak vošla Bat-šeba ku kráľovi do izby. A kráľ už bol veľmi starý, a Abizaga Sunamitská posluhovala kráľovi. 16 A Bat-šeba sa zohla a poklonila sa kráľovi. A kráľ povedal: Čo chceš? 17 A riekla mu: Môj pane, ty si prisahal svojej služobnici na Hospodina, svojho Boha, povediac: Šalamún, tvoj syn, bude kraľovať po mne, cele iste, a on bude sedieť na mojom tróne. 18 A teraz hľa, Adoniáš kraľuje, a teraz ty, môj pán kráľ, nevieš o tom. 19 Nabil volov a vytučeného statku a drobného dobytka množstvo a povolal všetkých synov kráľových aj Ebiatára, kňaza, i Joába, veliteľa vojska, ale Šalamúna, tvojho služobníka, nepovolal. 20 A ty, môj pán kráľ, vieš, že oči celého Izraela obrátené sú na teba, aby si im oznámil, kto má sedieť na tróne môjho pána kráľa po ňom. 21 Lebo ináče stane sa, keď raz bude ležať môj pán kráľ so svojimi otcami, že ja i môj syn Šalamún budeme hriešnikmi 22 A hľa, kým ona ešte hovorila s kráľom, prišiel prorok Nátan. 23 A oznámili kráľovi a riekli: Hľa, prorok Nátan! A keď vošiel pred kráľa, poklonil sa kráľovi na svoju tvár k zemi. 24 A Nátan povedal: Môj pán kráľ, či si ty povedal: Adoniáš bude kraľovať po mne a on bude sedieť na mojom tróne? 25 Lebo dnes odišiel dolu a nabil volov a tučného statku a drobného dobytka množstvo a povolal všetkých synov kráľových i veliteľov vojska i Ebiatára, kňaza, a hľa, jedia a pijú pred ním a hovoria: Nech žije kráľ Adoniáš! 26 Ale mňa, tvojho služobníka, ani Cádoka, kňaza, ani Benaiáša, syna Jehojadovho, ani Šalamúna, tvojho služobníka, nepovolal. 27 Jestli sa stala táto vec od môjho pána kráľa, nuž neoznámil si svojim služobníkom, kto bude sedieť na tróne môjho pána kráľa po ňom.
1 Kráľ 11,28-30 * 28 A ten istý muž Jeroboám bol človek udatný a mocný. Preto, keď videl Šalamún mládenca, že robí prácu, jako treba, ustanovil ho nad všetkou ťažkou robotou domu Jozefovho. 29 A stalo sa v tom čase, keď vyšiel Jeroboám z Jeruzalema, že ho našiel Achiáš Silonský, prorok, na ceste, ktorý bol zahalený do nového rúcha, a boli len sami dvaja na poli. 30 A Achiáš pochytil nové rúcho, ktoré mal na sebe, a roztrhal ho na dvanásť kusov
1 Par 22,1-19 * 1 A Dávid riekol: Toto je ten pravý dom Hospodina Boha a toto oltár na zápal pre Izraela. 2 Potom kázal Dávid, aby shromaždili cudzozemcov, ktorí boli v zemi Izraelovej. A postavil z nich, ktorí boli súci, za kameniarov, aby natesali tesaných kameňov staväť dom Boží. 3 I množstvo železa na klince, na dvere brán a na spojky pripravil Dávid i medi také množstvo, že mu nebolo váhy, 4 i cedrového dreva bez počtu, lebo Sidonci a Týrania dopravovali Dávidovi cedrové drevo vo množstve. 5 A Dávid riekol: Šalamún, môj syn, je ešte chlapec a útly, a dom, ktorý sa má staväť Hospodinovi, má byť veľký, nádherný a chýrny a na ozdobu všetkým zemiam, preto teda nech mu pripravím, čo treba. A tak pripravil Dávid množstvo staviva pred svojou smrťou. 6 Potom povolal Šalamúna, svojho syna, a prikázal mu, aby vystavil dom Hospodinovi, Bohu Izraelovmu. 7 A Dávid riekol Šalamúnovi: Môj synu, ja som si bol umienil vystaviť dom menu Hospodina, svojho Boha. 8 Ale stalo sa slovo Hospodinovo o mne povediac: Vylial si množstvo krvi a viedol si veľké boje; nebudeš staväť môjmu menu dom, lebo si vylial mnoho krvi na zem predo mnou. 9 Hľa, syn sa ti narodí, ten bude mužom odpočinutia, a dám mu odpočinutie od všetkých jeho nepriateľov naokolo; lebo jeho meno bude Šalamún [Pokojný], a dám pokoj a ticho za jeho dní na Izraela. 10 Ten vystaví môjmu menu dom a on mi bude za syna, a ja budem jemu za otca a postavím pevne trón jeho kráľovstva nad Izraelom, a bude stáť až na veky. 11 Teraz tedy, môj synu, nech je Hospodin s tebou! A tak sa ti šťastne povedie, a vystavíš dom Hospodina, svojho Boha, tak ako hovoril o tebe. 12 Len nech ti dá Hospodin rozum a schopnosť rozumieť a nech ti prikáže o Izraelovi a ustaví tvoje srdce tak, aby si ostríhal zákon Hospodina, svojho Boha. 13 Vtedy sa ti šťastne povedie, ak budeš pozorovať, aby si činil ustanovenia a súdy, ktoré prikázal Hospodin Mojžišovi vzhľadom na Izraela. Buď silný a zmužilý; neboj sa ani sa nestrachuj! 14 A hľa, ja vo svojej nevoli pripravil som pre dom Hospodinov sto tisíc hrivien zlata a tisíc tisícov hrivien striebra, a medi a železu nieto váhy, lebo je toho množstvo. I dreva i kamenia som pripravil, a ty k tomu pridáš, čo bude treba. 15 Krome toho máš u seba množstvo remeselníkov, kameniarov, murárov a tesárov i všelijakých múdrych ľudí, zbehlých v každej práci. 16 Zlatu, striebru, medi a železu neni počtu. Vstaň a rob, a Hospodin nech je s tebou! 17 A Dávid prikázal i všetkým kniežatám Izraelovým, aby pomáhali Šalamúnovi, jeho synovi, 18 povediac: Či nie je Hospodin, váš Bôh, s vami? A dal vám odpočinutia zo všetkých strán, lebo dal obyvateľov zeme do mojej ruky, a zem je podmanená pred Hospodinom a pred jeho ľudom. 19 Teraz tedy pridajte svoje srdce a svoju dušu k tomu, aby ste hľadali Hospodina, svojho Boha, a vstanúc staväjte svätyňu Hospodina Boha, aby ste vniesli truhlu smluvy Hospodinovej i sväté nádoby Božie do domu, vystaveného menu Hospodinovmu.
1 Kráľ 1,28-40 * 28 A kráľ Dávid odpovedal a riekol: Zavolajte mi Bat-šebu! A vojdúc pred kráľa stála pred kráľom. 29 A kráľ prisahal a riekol: Ako že žije Hospodin, ktorý vyslobodil moju dušu zo všetkých úzkostí, 30 že jako som ti prisahal na Hospodina, Boha Izraelovho, povediac, že Šalamún, tvoj syn, bude, cele iste, kraľovať po mne a že on bude sedieť na mojom tróne miesto mňa, tak aj učiním tohoto dňa. 31 Vtedy sa sklonila Bat-šeba svojou tvárou k zemi a poklonila sa kráľovi a riekla: Nech žije môj pán kráľ Dávid na veky! 32 A kráľ Dávid povedal: Zavolajte mi Cádoka, kňaza, a Nátana, proroka, a Benaiáša, syna Jehojadovho! A prišli pred kráľa. 33 Vtedy im povedal kráľ: Vezmite so sebou služobníkov svojho pána a vysaďte Šalamúna, môjho syna, na moju mulicu a zaveďte ho dolu do Gichona. 34 A tam ho pomaže Cádok, kňaz, a Nátan, prorok, za kráľa nad Izraelom, a zatrúbite na trúbu a poviete: Nech žije kráľ Šalamún! 35 Potom pojdete za ním sem hore, a prijde a sadne na môj trón a on bude kraľovať miesto mňa, a jemu som prikázal, aby bol vodcom nad Izraelom i nad Júdom. 36 A Benaiáš, syn Jehojadov, odpovedal kráľovi a riekol: Ameň! Tak nech povie i Hospodin, Bôh môjho pána kráľa! 37 Jako bol Hospodin s mojím pánom kráľom, tak nech je aj so Šalamúnom a nech zvelebí jeho trón nad to, jako bol zvelebený trón môjho pána kráľa Dávida! 38 A tak odišiel dolu Cádok, kňaz, a Nátan, prorok, a Benaiáš, syn Jehojadov, a Keréťania a Peléťania a vysadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a zaviedli ho na rovinu Gichon. 39 A Cádok, kňaz, vzal roh na olej zo stánu Božieho, pomazal Šalamúna, a zatrúbili na trúbu, a riekli, všetok ľud: Nech žije kráľ Šalamún! 40 A všetok ľud išiel za ním hore, a ľud pískal na píšťaly, a všetci sa radovali veľkou radosťou, tak, že sa až zem trhala od ich radostného kriku.
1 Kráľ 1,50-53 * 50 A Adoniáš bojac sa Šalamúna vstal a odišiel a chytil sa rohov oltára. 51 A oznámili Šalamúnovi a riekli: Hľa, Adoniáš sa bojí kráľa Šalamúna a hľa, drží sa rohov oltára a hovorí: Nech mi prisahá dnes kráľ Šalamún, že nezabije svojho služobníka mečom. 52 A Šalamún riekol: Ak bude statočným mužom chrabrým, ani jeho vlas nepadne na zem, ale jestli sa najde na ňom zlé, zomrie. 53 Potom poslal kráľ Šalamún, aby ho doviedli od oltára dolu. A keď prišiel, poklonil sa kráľovi Šalamúnovi. A Šalamún mu povedal: Idi do svojho domu.
1 Kráľ 2,13-28 * 13 Potom prišiel Adoniáš, syn Chaggity, k Bat-šebe, matke Šalamúnovej, ktorá povedala: Či je tvoj príchod pokojný?! A povedal: Pokojný. 14 Potom povedal: Mám k tebe slovo. A ona riekla: Hovor! 15 A povedal: Ty vieš, že moje bolo kráľovstvo, a že na mňa boli obrátili, celý Izrael, svoju tvár, aby som kraľoval; ale potom sa zvrtlo kráľovstvo a dostalo sa môjmu bratovi, lebo od Hospodina sa mu dostalo. 16 A tak teraz len jednu vec žiadam od teba, neodby ma! Na to mu riekla: Hovor! 17 A povedal: Povedz, prosím, kráľovi Šalamúnovi, lebo teba neodbyje, aby mi dal Abizagu Sunamitskú za ženu. 18 A Bat-šeba riekla: Dobre, ja budem hovoriť o tebe s kráľom. 19 Tak vošla Bat-šeba ku kráľovi Šalamúnovi, aby mu hovorila o Adoniášovi. A kráľ jej povstal vústrety a keď sa jej poklonil, posadil sa na svojej stolici a dal postaviť stolicu i matke kráľovej, ktorá si sadla po jeho pravici. 20 A riekla: Jednu malú vec žiadam od teba, neodby ma! A kráľ jej povedal: Žiadaj, moja matko, lebo ťa neodbyjem. 21 A riekla: Nech sa dá Abizaga Sunamitská Adoniášovi, tvojmu bratovi, za ženu! 22 Na to odpovedal kráľ Šalamún a riekol svojej matke: A prečože ty žiadaš Abizagu Sunamitskú pre Adoniáša? Ale žiadaj pre neho kráľovstvo, lebo on je môj brat, starší odo mňa! Áno pre neho a pre Ebiatára, kňaza, a pre Joába, syna Ceruje! 23 A kráľ Šalamún prisahal na Hospodina a riekol: Tak nech mi učiní Bôh a tak nech pridá, že proti svojej duši hovoril Adoniáš toto slovo. 24 A tak teraz ako že žije Hospodin, ktorý ma upevnil a dal, aby som sedel na tróne Dávida, svojho otca, a ktorý mi učinil dom, tak ako hovoril, že dnes zomrie Adoniáš! 25 Vtedy poslal kráľ Šalamún po Benaiášovi, synovi Jehojadovom, vykonať rozsudok, a uderil na neho, a zomrel. 26 A Ebiatárovi, kňazovi, povedal kráľ: Iď do Anatota na svoje pole, lebo si mužom smrti, ale ťa nezabijem tohoto dňa, lebo si nosil truhlu Panovníka Hospodina pred Dávidom, mojím otcom, a preto, že si znášal všetky útrapy, ktoré znášal môj otec. 27 A tak zahnal Šalamún Ebiatára, aby nebol kňazom Hospodinovi, aby naplnil slovo Hospodinovo, ktoré hovoril o dome Éliho v Síle. 28 A prišla zvesť o tom až k Joábovi. Lebo Joáb bol postúpil po Adoniášovi, hoci po Absalomovi nebol postúpil. Vtedy utiekol Joáb do stánu Hospodinovho a chytil sa rohov oltára.
1 Kráľ 1,1-53 * 1 A kráľ Dávid bol starý a sošlý vekom, a hoci ho prikrývali rúchom, nezohrial sa. 2 Preto mu povedali jeho služobníci: Nech pohľadajú môjmu pánu kráľovi devu pannu, ktorá by stála pred kráľom a opatrovala ho, a bude ležať v tvojom lone, a tak bude môjmu pánu kráľovi teplo. 3 A tak hľadali krásnu devu po všetkých krajoch Izraelových a našli Abizagu Sunamitskú a doviedli ju ku kráľovi. 4 A deva bola náramne krásna a opatrovala kráľa a posluhovala mu, ale kráľ jej nepoznal. 5 A Adoniáš, syn Chaggity, sa pozdvihoval a vravel: Ja budem kraľovať! A zadovážil si vozy a jazdcov a päťdesiatich mužov, ktorí behali pred ním. 6 A jeho otec ho nikdy nezarmútil, aby bol povedal: Prečo to robíš? A on bol tiež veľmi krásnej postavy, ktorého porodila po Absalomovi. 7 A mal dohovor s Joábom, synom Ceruje, a s Ebiatárom, kňazom. A pomáhali za Adoniášom. 8 Ale Cádok, kňaz, a Benaiáš, syn Jehojadov, a prorok Nátan a Šimei a Rei a iní hrdinovia, ktorých mal Dávid, neboli s Adoniášom. 9 A Adoniáš nabil oviec a volov a iného tučného dobytka pri kameni Zochelet, ktorý je vedľa studne Rogel, a povolal všetkých svojich bratov, synov kráľových, i všetkých mužov Júdových, služobníkov kráľových. 10 Ale proroka Nátana a Benaiáša a hrdinov ani Šalamúna, svojho brata, nepovolal. 11 Vtedy povedal Nátan Bat-šebe, matke Šalamúnovej, a riekol: Či si nepočula, že kraľuje Adoniáš, syn Chaggity? A náš pán Dávid nevie o tom. 12 Preto teraz poď, prosím, nech ti dám radu, a zachráň, svoj život i život svojho syna, Šalamúna. 13 Iď a vojdi ku kráľovi Dávidovi a povieš mu: Či si ty, môj pán kráľ, neprisahal svojej služobnici povediac: Šalamún, tvoj syn, bude kraľovať po mne, cele iste, a on bude sedieť na mojom tróne? Nuž prečože kraľuje Adoniáš? 14 A hľa, kým ty tam budeš ešte hovoriť s kráľom, vojdem ja za tebou a doplním tvoje slová. 15 A tak vošla Bat-šeba ku kráľovi do izby. A kráľ už bol veľmi starý, a Abizaga Sunamitská posluhovala kráľovi. 16 A Bat-šeba sa zohla a poklonila sa kráľovi. A kráľ povedal: Čo chceš? 17 A riekla mu: Môj pane, ty si prisahal svojej služobnici na Hospodina, svojho Boha, povediac: Šalamún, tvoj syn, bude kraľovať po mne, cele iste, a on bude sedieť na mojom tróne. 18 A teraz hľa, Adoniáš kraľuje, a teraz ty, môj pán kráľ, nevieš o tom. 19 Nabil volov a vytučeného statku a drobného dobytka množstvo a povolal všetkých synov kráľových aj Ebiatára, kňaza, i Joába, veliteľa vojska, ale Šalamúna, tvojho služobníka, nepovolal. 20 A ty, môj pán kráľ, vieš, že oči celého Izraela obrátené sú na teba, aby si im oznámil, kto má sedieť na tróne môjho pána kráľa po ňom. 21 Lebo ináče stane sa, keď raz bude ležať môj pán kráľ so svojimi otcami, že ja i môj syn Šalamún budeme hriešnikmi 22 A hľa, kým ona ešte hovorila s kráľom, prišiel prorok Nátan. 23 A oznámili kráľovi a riekli: Hľa, prorok Nátan! A keď vošiel pred kráľa, poklonil sa kráľovi na svoju tvár k zemi. 24 A Nátan povedal: Môj pán kráľ, či si ty povedal: Adoniáš bude kraľovať po mne a on bude sedieť na mojom tróne? 25 Lebo dnes odišiel dolu a nabil volov a tučného statku a drobného dobytka množstvo a povolal všetkých synov kráľových i veliteľov vojska i Ebiatára, kňaza, a hľa, jedia a pijú pred ním a hovoria: Nech žije kráľ Adoniáš! 26 Ale mňa, tvojho služobníka, ani Cádoka, kňaza, ani Benaiáša, syna Jehojadovho, ani Šalamúna, tvojho služobníka, nepovolal. 27 Jestli sa stala táto vec od môjho pána kráľa, nuž neoznámil si svojim služobníkom, kto bude sedieť na tróne môjho pána kráľa po ňom. 28 A kráľ Dávid odpovedal a riekol: Zavolajte mi Bat-šebu! A vojdúc pred kráľa stála pred kráľom. 29 A kráľ prisahal a riekol: Ako že žije Hospodin, ktorý vyslobodil moju dušu zo všetkých úzkostí, 30 že jako som ti prisahal na Hospodina, Boha Izraelovho, povediac, že Šalamún, tvoj syn, bude, cele iste, kraľovať po mne a že on bude sedieť na mojom tróne miesto mňa, tak aj učiním tohoto dňa. 31 Vtedy sa sklonila Bat-šeba svojou tvárou k zemi a poklonila sa kráľovi a riekla: Nech žije môj pán kráľ Dávid na veky! 32 A kráľ Dávid povedal: Zavolajte mi Cádoka, kňaza, a Nátana, proroka, a Benaiáša, syna Jehojadovho! A prišli pred kráľa. 33 Vtedy im povedal kráľ: Vezmite so sebou služobníkov svojho pána a vysaďte Šalamúna, môjho syna, na moju mulicu a zaveďte ho dolu do Gichona. 34 A tam ho pomaže Cádok, kňaz, a Nátan, prorok, za kráľa nad Izraelom, a zatrúbite na trúbu a poviete: Nech žije kráľ Šalamún! 35 Potom pojdete za ním sem hore, a prijde a sadne na môj trón a on bude kraľovať miesto mňa, a jemu som prikázal, aby bol vodcom nad Izraelom i nad Júdom. 36 A Benaiáš, syn Jehojadov, odpovedal kráľovi a riekol: Ameň! Tak nech povie i Hospodin, Bôh môjho pána kráľa! 37 Jako bol Hospodin s mojím pánom kráľom, tak nech je aj so Šalamúnom a nech zvelebí jeho trón nad to, jako bol zvelebený trón môjho pána kráľa Dávida! 38 A tak odišiel dolu Cádok, kňaz, a Nátan, prorok, a Benaiáš, syn Jehojadov, a Keréťania a Peléťania a vysadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a zaviedli ho na rovinu Gichon. 39 A Cádok, kňaz, vzal roh na olej zo stánu Božieho, pomazal Šalamúna, a zatrúbili na trúbu, a riekli, všetok ľud: Nech žije kráľ Šalamún! 40 A všetok ľud išiel za ním hore, a ľud pískal na píšťaly, a všetci sa radovali veľkou radosťou, tak, že sa až zem trhala od ich radostného kriku. 41 A počul to Adoniáš i všetci povolaní, ktorí boli s ním, keď boli práve dojedli. A keď počul Joáb zvuk trúby, povedal: Prečo ten zvuk mesta búrlivý? 42 No, kým on ešte hovoril, tu hľa, prišiel Jonatán, syn Ebiatára, kňaza. A Adoniáš mu povedal: Vojdi, lebo si chrabrý muž a nesieš dobrú zvesť. 43 A Jonatán odpovedal a riekol Adoniášovi: Áno, ale náš pán kráľ Dávid ustanovil za kráľa Šalamúna. 44 A kráľ poslal s ním Cádoka, kňaza, a Nátana, proroka, a Benaiáša, syna Jehojadovho, a Keréťanov a Peléťanov, a vysadili ho na mulicu kráľovu. 45 A pomazali ho Cádok, kňaz, a Nátan, prorok, za kráľa v Gichone a odišli odtiaľ hore radujúci sa tak, že až hučalo mesto. To je ten hukot, ktorý ste počuli. 46 Ba už sa aj posadil Šalamún na tróne kráľovstva. 47 Áno, aj služobníci kráľovi prišli, aby dobrorečili nášmu pánu kráľovi Dávidovi a riekli: Nech učiní tvoj Bôh meno Šalamúnovo ešte lepším než tvoje meno a nech zvelebí jeho trón nad to, jako bol zvelebený tvoj trón! A kráľ sa poklonil na posteli. 48 A ešte aj takto povedal kráľ: Požehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý dal dnes toho, ktorý by sedel na mojom tróne, a moje oči to vidia. 49 Vtedy sa predesili a vstali všetci pozvaní, ktorí boli za Adoniáša, a išli každý svojou cestou. 50 A Adoniáš bojac sa Šalamúna vstal a odišiel a chytil sa rohov oltára. 51 A oznámili Šalamúnovi a riekli: Hľa, Adoniáš sa bojí kráľa Šalamúna a hľa, drží sa rohov oltára a hovorí: Nech mi prisahá dnes kráľ Šalamún, že nezabije svojho služobníka mečom. 52 A Šalamún riekol: Ak bude statočným mužom chrabrým, ani jeho vlas nepadne na zem, ale jestli sa najde na ňom zlé, zomrie. 53 Potom poslal kráľ Šalamún, aby ho doviedli od oltára dolu. A keď prišiel, poklonil sa kráľovi Šalamúnovi. A Šalamún mu povedal: Idi do svojho domu.