Biblické texty
Biblické texty
1 Moj 18,18 * 18 Abrahám sa iste stane veľkým a mocným národom a požehnané budú v ňom všetky národy zeme.
1 Kráľ 1,5 * 5 Adónija, Chaggitin syn, sa povyšoval: Ja budem kráľom! Zaobstaral si bojové vozy, jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí behávali pred ním.
1 Kráľ 1,6 * 6 Jeho otec ho za celý svoj život nepoharhal: Prečo to robíš? Aj on bol krásnej postavy a narodil sa hneď po Absolónovi.
Iz 14,13 * 13 Povedal si si v srdci: Vystúpim do nebies, hore nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón a posadím sa na vrchu zhromaždenia, na najkrajnejšom severe.
1 Kráľ 1,7-10 * 7 Mal rozhovory s Jóábom, synom Cerúje, a s kňazom Ebjátárom. Tí podporovali Adóniju. 8 No ani kňaz Cádók, ani Benája, syn Jehójádov, ani prorok Nátan, ani Šimeí, ani Reí, ani Dávidovi hrdinovia neboli s Adónijom. 9 Adónija obetoval ovce, hovädzí dobytok a vykŕmené teľce pri kameni Zóchelet, ktorý bol blízko prameňa Rógel, a pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov, aj všetkých Júdejcov v kráľovej službe. 10 Ale proroka Nátana, Benáju, hrdinov a svojho brata Šalamúna nepozval.
1 Kráľ 2,22 * 22 Kráľ Šalamún odpovedal svojej matke: Prečo žiadaš pre Adóniju len Šunémčanku Abíšagu? Žiadaj pre neho aj kráľovstvo, veď on je mojím starším bratom, a s ním je aj kňaz Ebjátar a Jóáb, syn Cerújin.
1 Kráľ 1,11 * 11 Nato povedal prorok Nátan Šalamúnovej matke Batšebe: Nepočula si, že Adónija, Chaggitin syn, kraľuje, a Dávid, náš pán, o tom nevie?
2 Sam 11,1-27 * 1 Po roku, keď králi tiahli do boja, Dávid poslal Jóába a s ním svojich sluhov i celý Izrael pustošiť Ammóncov a obliehať Rabbu. Dávid však ostal v Jeruzaleme. 2 Jedného večera vstal zo svojho lôžka a prechádzal sa na streche kráľovského domu. Tu uvidel zo strechy kúpať sa ženu. Bola to žena napohľad veľmi pekná. 3 I poslal Dávid povyzvedať sa o tej žene. Oznámili mu: Je to Elíámova dcéra Bat-Šeba, žena Uriáša Chetejského. 4 Vtedy Dávid poslal poslov, aby mu ju predviedli. Keď prišla k nemu - očistená od svojej nečistoty - spal s ňou. Potom sa vrátila domov. 5 A žena počala. Preto po posloch oznámila Dávidovi: Som tehotná. 6 Vtedy Dávid odkázal Jóábovi: Pošli ku mne Uriáša Chetejského. Jóáb poslal Uriáša k Dávidovi. 7 Keď Uriáš prišiel k nemu, Dávid sa ho opytoval, ako sa má Jóáb a ľud a ako je to s vojnou. 8 Nato Dávid povedal Uriášovi: Choď domov a umy si nohy! Keď Uriáš vyšiel z kráľovho domu, niesli za ním kráľovský dar. 9 Ale Uriáš si ľahol pred vchod kráľovského domu s ostatnými služobníkmi svojho pána a nešiel domov. 10 Dávidovi to oznámili slovami: Uriáš nešiel domov. Vtedy povedal Dávid Uriášovi: Však si prišiel z cesty, prečo si teda nezišiel dolu domov? 11 Uriáš odpovedal Dávidovi: Truhla Božia, Izrael a Júda bývajú v stanoch, i môj pán Jóáb i služobníci môjho pána táboria na poli, a ja by som mal vojsť, jesť, piť a spať so svojou ženou? Akože žiješ a žije tvoja duša, také niečo neurobím. 12 Vtedy Dávid povedal Uriášovi: Zostaň tu aj dnes a zajtra ťa prepustím. Uriáš teda zostal v Jeruzaleme v ten deň i na druhý deň. 13 Dávid ho pozval a jedol s ním aj pil, až ho opil. Večer vyšiel ležať na lôžko so služobníkmi svojho pána, ale domov nezišiel. 14 Ráno napísal Dávid Jóábovi list a poslal ho po Uriášovi. 15 V liste stálo: Postavte Uriáša dopredu do najtuhšieho boja, potom sa stiahnite od neho, nech ho zrazia a nech zomrie. 16 Keď Jóáb obliehal mesto, postavil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, že tam sú udatní bojovníci. 17 Potom mužovia mesta urobili výpad, bojovali proti Jóábovi a padli niektorí z ľudu, spomedzi Dávidových služobníkov. Zomrel tam aj Uriáš Chetejský. 18 Vtedy Jóáb poslal poslov a oznámil Dávidovi celý priebeh boja. 19 Poslovi prikázal: Keď rozpovieš kráľovi až do konca celý priebeh boja, 20 a vzplanie kráľov hnev a povie ti: Prečo ste sa priblížili k mestu, aby ste tak bojovali, či ste nevedeli, že strieľajú z múrov? 21 Ktože zabil Jerubbalovho syna Abímelecha, či to nebola žena, ktorá hodila na neho z múra mlynský žarnov, takže zomrel v Tebeci? Prečo ste sa priblížili až k múrom? Vtedy povedz: Aj tvoj služobník Uriáš Chetejský zomrel. 22 Posol odišiel, a keď prišiel, oznámil to Dávidovi, prečo ho Jóáb poslal. 23 Posol povedal Dávidovi: Tí mužovia boli mocnejší ako my, vyrazili proti nám do poľa, ale my sme ich zatlačili až po vchod do brány. 24 Vtedy strelci strieľali na tvojich služobníkov z múru, takže zomreli niektorí z kráľových služobníkov. Zomrel i tvoj služobník Uriáš Chetejský. 25 Dávid povedal poslovi: Takto povieš Jóábovi: Nech ťa to nezarmucuje, lebo meč zožiera raz toho, raz onoho. Zosilni svoj boj proti mestu a zrúcaj ho! Dodaj mu odvahy! 26 Keď Uriášova žena počula, že jej muž zomrel, nariekala za ním. 27 Keď prešiel čas smútku, poslal Dávid po ňu, vzal ju do svojho domu a stala sa jeho ženou. Porodila mu syna. Ale to, čo Dávid spáchal, sa nepáčilo Hospodinovi.
2 Sam 12,1-31 * 1 Hospodin poslal Nátana k Dávidovi. Keď prišiel k nemu, povedal: V istom meste boli dvaja mužovia; jeden bol bohatý, druhý bol chudobný. 2 Bohatý mal veľmi mnoho oviec a dobytka. 3 Chudobný však nemal nič, iba jedinú malú ovečku, ktorú si kúpil; choval ju a vyrástla pri ňom s jeho deťmi. Jedávala z jeho skyvy chleba, píjavala z jeho pohára a spávala v jeho lone, akoby mu bola dcérou. 4 K bohatému človeku prišiel pocestný; ale ľúto mu bolo vziať zo svojich oviec alebo zo svojho dobytka, aby niečo pripravil pocestnému, ktorý prišiel k nemu, ale vzal ovečku chudobného človeka, a tú pripravil mužovi, ktorý prišiel k nemu. 5 VtedyDávid náramne vzbĺkol hnevom proti tomu mužovi a povedal Nátanovi: Akože žije Hospodin, muž, ktorý to urobil, zasluhuje smrť! 6 Ovečku nahradí štvornásobne, pretože to spáchal a nemal zľutovania. 7 Nato Nátan povedal: Ty si ten muž! Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom, ja som ťa vytrhol z ruky Saulovej! 8 Dal som ti dom tvojho pána a ženy tvojho pána do tvojho lona. Dal som ti dom Izraela a Júdu, a ak by ti to bolo bývalo málo, bol by som ti to alebo ono pridal. 9 Prečo si znevážil Hospodinovo slovo a dopustil si sa toho, čo sa Jemu nepáči? Uriáša Chetejského si zabil mečom, jeho manželku si si vzal za ženu a jeho samého si zavraždil mečom Ammóncov. 10 Preto sa teraz meč nikdy nevzdiali od tvojho domu, lebo si mnou opovrhol a vzal si si manželku Uriáša Chetejského, aby ti bola ženou. 11 Takto hovorí Hospodin: Hľa, dopustím pohromu na teba z tvojho vlastného domu, vezmem tvoje ženy pred tvojimi očami, dám ich tvojmu blížnemu a bude spať s tvojimi ženami za bieleho dňa. 12 Ty si to síce urobil tajne, ale ja to urobím pred celým Izraelom a za bieleho dňa. 13 Vtedy Dávid povedal Nátanovi: Zhrešil som proti Hospodinovi! Nátan odpovedal Dávidovi: Hospodin tiež sňal tvoj hriech, nezomrieš. 14 Ale keďže si týmto zavdal Hospodinovým nepriateľom príčinu rúhať sa, syn, ktorý sa ti narodil, musí zomrieť. 15 Potom Nátan odišiel domov. Hospodin ranil dieťa, ktoré Dávidovi porodila Uriášova žena. Ochorelo. 16 Dávid prosil Boha za chlapca a prísne sa postil; vošiel dnu a ležal na zemi celú noc. 17 Keď prišli k nemu starší jeho domu, a chceli ho zdvihnúť zo zeme, nechcel a nejedol s nimi. 18 Na siedmy deň dieťa zomrelo, ale Dávidovi služobníci sa mu to báli oznámiť, lebo si povedali: Keď sme ho prehovárali, kým dieťa ešte žilo, neposlúchol náš hlas. Ako mu môžeme povedať, že dieťa zomrelo? Ešte by vykonal niečo zlé. 19 Ale keď Dávid videl, že si pošepkávajú, pochopil, že dieťa zomrelo. I povedal svojim služobníkom: Vari dieťa zomrelo? Odpovedali: Zomrelo. 20 Vtedy vstal Dávid zo zeme a umyl sa, pomazal sa masťou, a keď si vymenil rúcho, vstúpil do domu Hospodinovho a klaňal sa Mu. Keď prišiel domov, pýtal si jesť; doniesli mu a jedol. 21 Služobníci sa ho spýtali. Čo to robíš? Postil si sa pre dieťa, kým ešte žilo, a plakal si; a keď dieťa zomrelo, vstal si a prijal si jedlo. 22 On odpovedal: Kým dieťa ešte žilo, postil som sa a plakal, lebo som si povedal: Ktože vie; azda sa Hospodin zmiluje nado mnou a dieťa ostane nažive. 23 Ale teraz, keď zomrelo, načo sa mám postiť? Či ho môžem ešte vzkriesiť? Ja pôjdem k nemu, ale ono sa nevráti ku mne. 24 Potom utešoval svoju ženu Bat-Šebu, vošiel k nej a spal s ňou. Keď porodila syna, dal mu meno Šalamún. A Hospodin ho miloval. 25 I odovzdal ho do rúk prorokovi Nátanovi, a ten mu kvôli Hospodinovi dal meno Jedídja. 26 Medzitým Jóáb bojoval proti ammónskej Rabbe a zabral kráľovské mesto. 27 Potom poslal Jóáb poslov k Dávidovi a povedal: Bojoval som proti Rabbe a zabral som i Vodné mesto. 28 Teraz zober ostatok ľudu, obkľúč mesto a doby ho, aby som nezabral mesto ja, lebo potom by ho pomenovali podľa mňa. 29 Vtedy Dávid pozbieral všetok ľud a tiahol proti Rabbe, bojoval proti nej a zabral ju. 30 Z hlavy ich kráľa sňal korunu, ktorá vážila talent zlata a bol na nej aj drahokam; tá sa dostala na hlavu Dávidovi, ktorý vyviezol z mesta aj veľkú korisť. 31 Ľud, ktorý bol v ňom, určil k pílam, železným čakanom a železným sekerám, a dal druhým nútenú prácu v tehelni. Takto naložil so všetkými mestami Ammóncov. Potom sa Dávid so všetkým ľudom vrátil do Jeruzalema.
1 Moj 39,1-23 * 1 Keď Jozefa odviedli do Egypta, kúpil ho Egypťan Pótifar, dvoran faraónov, veliteľ telesnej stráže, od Izmaelcov, ktorí ho tam doviedli. 2 Ale Hospodin bol s Jozefom, takže sa mu všetko darilo; býval v dome svojho egyptského pána. 3 Jeho pán videl, že Hospodin je s ním; čokoľvek robil, Hospodin všetko korunoval úspechom v jeho rukách. 4 Tak Jozef našiel priazeň v jeho očiach a slúžil mu; ten ho ustanovil za dozorcu nad svojím domom a do rúk mu zveril všetko, čo mal. 5 Odvtedy však, ako ho ustanovil za dozorcu nad svojím domom a nad všetkým, čo mal, Hospodin kvôli Jozefovi požehnal dom Egypťanov a Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom, čo mal v dome i na poli. 6 Tak ponechal Jozefovi v rukách všetko, čo mal, a popri ňom sa nestaral o nič, iba ak o chlieb, ktorý jedol. Jozef bol peknej postavy a krásny na pohľad. 7 Po týchto udalostiach však žena jeho pána začala upierať oči na Jozefa, až mu povedala: Ľahni si ku mne! 8 On sa však zdráhal a povedal žene svojho pána: Hľa, môj pán sa popri mne nestará o nič, čo je v dome, a všetko, čo má, zveril mne do rúk, 9 ani on sám nie je väčší v tomto dome ako ja; nič mi neodoprel okrem teba, keďže si jeho ženou; ako by som teda mohol spáchať takú veľkú nešľachetnosť a zhrešiť proti Bohu? 10 Aj keď Jozefa deň čo deň nahovárala, neposlúchol ju, neľahol si k nej a nestýkal sa s ňou. 11 Istého dňa však, keď vošiel do domu, aby si vykonal prácu - a z domácich nikto nebol v dome - 12 chytila ho za šaty a povedala: Ľahni si ku mne! On jej však nechal šaty v rukách, ušiel a vybehol von. 13 Keď videla, že svoje šaty nechal v jej rukách a ušiel von, 14 zvolala svojich domácich a povedala im: Pozrite, priviedol nám hebrejského muža, aby si z nás robil posmech. Prišiel si ku mne ľahnúť, ale ja som hlasno kričala. 15 Keď počul, že hlasno kričím, ušiel a vybehol von. 16 A nechala jeho šaty ležať pri sebe, kým jeho pán neprišiel domov; 17 i vyrozprávala mu celý prípad týmito slovami: Hebrejský sluha, ktorého si nám priviedol, prišiel si zo mňa robiť posmech. 18 Keď som však hlasno kričala, nechal svoje šaty pri mne a ušiel von. 19 Keď jeho pán počul slová svojej ženy, ktorá mu hovorila: Toto mi urobil tvoj sluha, vzbĺkol hnevom. 20 Nato ho jeho pán dal uvrhnúť do žalára, na miesto, kde boli väznení kráľovskí väzni. Bol tam vo väzení. 21 Ale Hospodin bol s Jozefom, prejavil mu milosť a postaral sa, aby mal priazeň u správcu. 22 Správca žalára zveril Jozefovi do rúk všetkých väzňov, ktorí boli v žalári. On vykonával všetko, čo sa tam malo robiť. 23 Správca žalára nedohliadal na nič, čo on mal v rukách, lebo Hospodin bol s ním; a Hospodin korunoval úspechom všetko, čo robil.
Est 1,1-22 * 1 Za čias Ahasvéra - to bol Ahasvér, ktorý kraľoval od Indie až po Kúš nad stodvadsaťsedem krajinami - 2 v tých dňoch, keď kráľ Ahasvér sedel na svojom tróne, ktorý bol na hrade v Šúšane, 3 v treťom roku svojho kraľovania usporiadal hostinu pre všetky svoje kniežatá a svojich služobníkov, pričom pred ním boli perzskí a médski vodcovia, šľachtici a krajinskí miestodržitelia. 4 Vtedy im za mnoho dní, za stoosemdesiat dní, ukazoval preslávne bohatstvo svojho kráľovstva a vzácnu nádheru svojej veľkosti. 5 Keď uplynul ten čas, kráľ usporiadal pre všetok ľud, ktorý bol na hrade v Šúšáne, od najväčšieho po najmenšieho, sedemdňovú hostinu na záhradnom nádvorí kráľovského hradu. 6 Ľanové, bavlnené a modro-purpurové látky boli zavesené na bysových šnúrach, červený purpur na strieborných krúžkoch a na mramorových stĺpoch; zlaté a strieborné ležadlá boli na mozaike z alabastru a mramoru, z perlete a drahokamov. 7 Nápoje sa podávali v zlatých nádobách, ktoré stále zamieňali inými; i kráľovského vína bol dostatok podľa kráľovho rozkazu. 8 Popíjalo sa podľa pravidla, nikto nemal byť nútený, lebo kráľ prikázal všetkým hodnostárom svojho paláca, aby každému splnili želanie. 9 I kráľovná Vaští usporiadala hostinu pre ženy v kráľovskom paláci, ktorý patril kráľovi Ahasvérovi. 10 Na siedmy deň, keď sa srdce kráľa rozveselilo vínom, povedal Mehúmánovi, Bizetovi, Charbónovi, Bigetovi a Abagtovi, Zétarovi a Karkasovi, siedmim eunuchom obsluhujúcim kráľa Ahasvéra, 11 nech pred kráľa privedú kráľovnú Vaští s kráľovskou korunou, aby ukázal národom a kniežatám jej krásu; bola totiž krásna na pohľad. 12 Ale kráľovná Vaští sa zdráhala prísť, ako jej rozkázal kráľ prostredníctvom svojich eunuchov. Vtedy sa kráľ veľmi rozhneval a jeho zlosť v ňom vzplanula. 13 Povedal mudrcom, ktorí sa vyznali v pomeroch, lebo obyčajne tak sa kráľova záležitosť predkladala všetkým znalcom zákona. 14 Najbližšie mu boli Karšená, Šétár, Admátá, Taršíš, Meres, Marsená, Memúchán, sedem perzských a médskych kniežat, ktoré mali prístup ku kráľovi a sedeli na poprednom mieste v kráľovstve: 15 Čo sa má vykonať s kráľovnou Vaští podľa zákona za to, že nesplnila príkaz kráľa Ahasvéra, doručený eunuchmi? 16 Memúchán povedal pred kráľom a kniežatami: Kráľovná Vaští sa previnila nielen proti kráľovi, ale i proti všetkým kniežatám a národom, ktoré sú po všetkých krajinách kráľa Ahasvéra. 17 Lebo slovo kráľovnej sa rozchýri medzi všetkými ženami, takže budú znevažovať manželov vo svojich očiach, a povedia si: Kráľ Ahasvér rozkázal, aby k nemu priviedli kráľovnú Vaští, a ona neprišla! 18 Ešte dnes to povedia perzské a médske kňažné, ktoré počuli slová kráľovnej, všetkým kráľovým kniežatám; z toho vznikne veľa znevažovania a hnevu. 19 Ak to kráľ uzná za dobré, nech vyjde od neho kráľovské slovo, vpíše sa medzi perzské a médske zákony a nech sa neprestupuje, že totiž Vaští už nesmie prísť pred kráľa Ahasvéra a že jej kráľovskú hodnosť dá kráľ inej, lepšej ako ona. 20 Keď počujú rozkaz, čo kráľ vydá pre celú svoju ríšu, ktorá je veľká, potom všetky manželky vzdajú úctu svojim manželom, od najväčšieho po najmenšieho. 21 Táto rada sa zapáčila kráľovi i kniežatám; kráľ urobil podľa Memúchánovho slova: 22 poslal listiny do všetkých kráľovských provincií - do každej provincie jej písmom a každému národu v jeho vlastnej reči - aby každý muž bol vládcom vo svojom dome a aby hovoril jazykom svojho ľudu.
Dan 6,1-28 * 1 Médsky Dárius prevzal kráľovstvo, keď mal šesťdesiatdva rokov. 2 Dárius sa rozhodol ustanoviť nad kráľovstvom stodvadsať satrapov, aby boli vo všetkých častiach kráľovstva. 3 Nad nimi ustanovil troch vysokých úradníkov - z ktorých jedným bol Daniel - aby im satrapovia vydávali počet, nech kráľ neutrpí škodu. 4 Tento Daniel vynikal nad vysokými úradníkmi a satrapami, lebo bol v ňom mimoriadny duch, a kráľ ho chcel postaviť nad celú ríšu. 5 Vtedy vysokí úradníci a satrapovia hľadali proti Danielovi dôvod na obžalobu zo štátneho záujmu, ale nemohli nájsť nijaký dôvod ani chybu; pretože bol verný, nebolo možno nájsť na ňom nijaký omyl ani chybu. 6 Vtedy títo mužovia povedali: Nenájdeme nijakú zámienku obžalovať ho, iba ak nájdeme niečo, čo sa týka jeho náboženstva. 7 Potom sa oní úradníci a satrapovia poponáhľali ku kráľovi a povedali mu: Kráľ Dárius, ži naveky! 8 Všetci vysokí úradníci kráľovstva, predáci, satrapovia, ministri a miestodržitelia sa uzniesli žiadať, aby kráľ vydal zákaz, podľa ktorého každý, kto počas tridsať dní prednesie nejakú prosbu akémukoľvek bohu alebo človeku okrem teba, kráľu, bol hodený do jamy s levmi. 9 Teraz, kráľu, vydaj na písme zákaz, ktorý sa tak ako médsky a perzský zákon nedá meniť ani odvolať. 10 Preto dal kráľ Dárius napísať doklad so zákazom. 11 Keď sa Daniel dozvedel, že doklad je napísaný, šiel do svojho domu, v ktorom boli okná hornej izby otvorené smerom k Jeruzalemu. Tam si tri razy denne kľakol na kolená, modlil sa a oslavoval svojho Boha, ako to robieval predtým. 12 Vtedy sa oní mužovia poponáhľali a našli Daniela práve, keď prosil a úpenlivo sa modlil pred svojím Bohom. 13 Potom prišli ku kráľovi a hovorili o zákaze: Kráľu, napísal si zákaz, podľa ktorého každý, kto počas tridsať dní prednesie prosbu akémukoľvek bohu alebo človeku okrem teba, má byť chytený a hodený do jamy s levmi. Kráľ povedal: Moje slovo je ako médsky alebo perzský zákon, ktorý nemožno odvolať. 14 Nato povedali kráľovi: Daniel, ktorý je jedným z judských zajatcov, nedbá na tvoj zákaz, ktorý si vydal, ale trikrát denne prednáša svoju prosbu. 15 Keď kráľ počul ich reč, veľmi sa nad tým zarmútil, a zaumienil si zachrániť Daniela; až do západu slnka sa usiloval vyslobodiť ho. 16 Vtedy tí mužovia prišli urýchlene ku kráľovi a povedali: Kráľu, vedz, že Médovia a Peržania majú zákon, že nijaký zákaz ani nariadenie, ktoré vydal kráľ, nemožno zmeniť. 17 Nato kráľ vydal rozkaz, predviedli Daniela a hodili ho do jamy s levmi. Kráľ povedal Danielovi: Nech ťa zachráni tvoj Boh, ktorého vytrvalo uctievaš. 18 Potom priniesli jeden kameň, položili ho na otvor jamy, kráľ ho zapečatil svojím pečatným prsteňom a pečatnými prsteňmi svojich veľmožov, aby sa nič nezmenilo v Danielovom položení. 19 Kráľ odišiel do svojho paláca, noc strávil v pôste, pokrmy mu nedoniesli a spánok unikol. 20 Na úsvite vstal a ponáhľal sa k jame s levmi. 21 Keď sa priblížil, zavolal bolestným hlasom: Daniel, služobník živého Boha, či ťa tvoj Boh, ktorému vytrvalo slúžiš, vládal zachrániť pred levmi? 22 Vtedy mu Daniel povedal: Kráľu, ži naveky! 23 Môj Boh poslal svojho anjela, a ten zavrel ústa levom, takže mi neublížili, pretože sa pred Ním dokázala moja nevina. Ale ani proti tebe, kráľu, som nespáchal nijaký prečin. 24 Vtedy sa kráľ zaradoval a rozkázal vytiahnuť Daniela z jamy. Nato ho vytiahli z jamy a nenašli na ňom nijaký úraz, lebo dôveroval svojmu Bohu. 25 A kráľ vydal rozkaz predviesť mužov, ktorí Daniela ohovárali; mužov s ich deťmi i ženami hodili do jamy s levmi. Nedopadli ani na dno jamy, už sa levy na nich vrhli a rozdrvili im všetky kosti. 26 Nato kráľ Dárius napísal všetkým ľuďom, národom a národnostiam: Nech sa rozhojní váš pokoj! 27 Odo mňa vychádza rozkaz: Nech sa v celom obvode môjho kráľovstva ľudia trasú a boja Danielovho Boha. Lebo On je živý Boh a ostáva naveky; Jeho kráľovstvo nezahynie a Jeho vláda nemá koniec. 28 Zachraňuje a oslobodzuje, robí znamenia a divy na nebi aj na zemi. On zachránil Daniela z moci levov.
Žid 8,12 * 12 a budem milostivý ich neprávostiam a na ich hriechy viacej nepomyslím.
Žid 10,17 * 17 a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nepomyslím.
Gal 6,7 * 7 Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať! Čo človek rozsieva, to bude aj žať!
Rim 5,20 * 20 Do toho ešte popri tom prišiel zákon, aby sa poklesok rozhojnil. A keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť,
1 Tim 1,15 * 15 Je to verná reč a zaslúži si, aby ju všetci prijali: Ježiš Kristus prišiel na svet, aby spasil hriešnikov. Medzi nimi som ja prvý;
Rim 5,6 * 6 Veď Kristus, keď sme ešte boli slabí, v určený čas umrel za bezbožných.
1 Kráľ 1,11-27 * 11 Nato povedal prorok Nátan Šalamúnovej matke Batšebe: Nepočula si, že Adónija, Chaggitin syn, kraľuje, a Dávid, náš pán, o tom nevie? 12 Poď, poradím ti, ako si zachrániš život i život svojho syna Šalamúna. 13 Choď, zájdi ku kráľovi Dávidovi a povedz mu: Či si ty, pán môj, kráľ neprisahal svojej služobnici: Tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne, on zasadne na môj trón? Tak prečo sa stal kráľom Adónija? 14 Kým sa ty budeš zhovárať s kráľom, vstúpim aj ja za tebou a potvrdím tvoje slová. 15 Batšeba sa teda pobrala do izby ku kráľovi. Kráľ bol už veľmi starý a Šunémčanka Abíšag ho obsluhovala. 16 Batšeba sa uklonila, vzdala kráľovi poctu; nato sa kráľ opýtal: Čo chceš? 17 Odvetila mu: Pane môj, ty si prisahal svojej služobnici na svojho Boha Hospodina: Šalamún, tvoj syn, bude kráľom po mne; on zasadne na môj trón. 18 A teraz sa stal kráľom Adónija, a ty, môj pán a kráľ, o tom ani nevieš. 19 Obetoval aj mnoho býkov, vykŕmených teliat a oviec a pozval všetkých kráľovských synov, kňaza Ebjátára i veliteľa vojska Jóába, ale tvojho služobníka Šalamúna nepozval. 20 No oči celého Izraela sa obracajú k tebe, môj pán a kráľ, aby si im oznámil, kto zasadne na trón môjho pána, kráľa po ňom. 21 Ak teraz môj pán a kráľ usne so svojimi otcami, ja a môj syn Šalamún budeme ako hriešnici. 22 Ešte hovorila s kráľom, keď vstúpil Nátan. 23 Kráľovi oznámili: Tu je prorok Nátan. Keď predstúpil pred kráľa, poklonil sa mu tvárou k zemi 24 a povedal: Pane môj, kráľ, či si ty povedal: Adónija bude kráľom po mne, on zasadne na môj trón? 25 Lebo dnes odišiel a obetoval množstvo býkov, vykŕmených teliat a oviec, pozval si všetkých kráľovských synov, veliteľov vojska aj kňaza Ebjátára - a oni teraz jedia a pijú pred ním a prevolávajú: Nech žije kráľ Adónija! 26 Ale ani mňa, tvojho služobníka, ani kňaza Cádóka, ani Benáju, syna Jehójádovho, ani tvojho služobníka Šalamúna nepozval. 27 Či to pochádza od pána, môjho kráľa? A nedal si vedieť svojim služobníkom, kto bude sedieť na tróne po pánovi, mojom kráľovi.
1 Kráľ 11,28-30 * 28 Járobeám bol silný hrdinský muž. Keď Šalamún videl, že mládenec je pracovitý, ustanovil ho nad všetkými ťažkými prácami v Jozefovom dome. 29 Keď raz Járobeám odišiel z Jeruzalema, stretol ho na ceste šílonský prorok Achija. Bol zahalený do nového plášťa; a boli sami dvaja na poli. 30 Tu pochytil Achija nový plášť, čo mal na sebe, roztrhal ho na dvanásť kusov
1 Par 22,1-19 * 1 Preto Dávid povedal: Toto bude domom Hospodina, Boha, a toto oltárom na spaľované obete pre Izrael. 2 Dávid nariadil zhromaždiť cudzincov, ktorí boli v Izraeli, a určil kamenárov na okresanie kvádrových kameňov na stavbu Božieho domu. 3 Dávid zaopatril množstvo železa na klince na bránové krídla a na skoby; ďalej nezvážiteľné množstvo bronzu 4 a nespočetné množstvo cédrového dreva, lebo Sidónci a Týrčania dovážali Dávidovi množstvo cédrového dreva. 5 Dávid uvažoval: Môj syn Šalamún je ešte mladý a neskúsený, ale dom, ktorý sa má postaviť Hospodinovi, treba vybudovať obzvlášť veľkolepo na povesť a okrasu vo všetkých krajinách. Musím mu porobiť prípravy. Dávid urobil veľa príprav pred svojou smrťou. 6 Potom si zavolal syna Šalamúna a poveril ho stavbou domu Hospodina, Boha Izraela. 7 Dávid povedal Šalamúnovi: Syn môj, mienil som postaviť dom menu Hospodina, svojho Boha. 8 Dostalo sa mi však Hospodinovho napomenutia: Prelial si mnoho krvi a viedol si veľké boje. Nepostavíš môjmu menu dom, pretože si prelial predo mnou mnoho krvi na zem. 9 Hľa, narodí sa ti syn, ktorý bude mužom pokoja, a zabezpečím mu mier so všetkými jeho okolitými nepriateľmi. Veď sa bude volať Šalamún, a pokoj i mier dám Izraelu za jeho čias. 10 On postaví môjmu menu dom. On mi bude synom a ja jemu otcom; trón jeho kráľovstva nad Izraelom upevním naveky. 11 Teraz teda, syn môj, nech je Hospodin s tebou, aby si úspešne vybudoval dom Hospodina, svojho Boha, ako ti zasľúbil. 12 Len nech ti Hospodin dá múdrosť a rozvahu. On nech ťa ustanoví nad Izraelom, aby si zachovával zákon Hospodina, svojho Boha. 13 Vtedy budeš mať úspech, keď budeš zachovávať a plniť ustanovenia a predpisy, ktoré dal Hospodin Mojžišovi pre Izrael. Buď silný a odvážny! Neboj sa a nestrachuj! 14 Hľa, popri svojich biedach som zaopatril pre dom Hospodinov stotisíc talentov zlata a milión talentov striebra, nezvážiteľné množstvo bronzu a železa, takže je toho hojnosť. Zaopatril som i drevo a kamene. Ďalšie musíš ešte k tomu pridať. 15 Máš pri sebe i mnohých remeselníkov: kamenárov, murárov, tesárov a rôznych odborníkov pre každú prácu. 16 Zlatu, striebru, bronzu a železu niet počtu. Vstaň a daj sa do práce! Hospodin nech je s tebou. 17 Nato prikázal Dávid všetkým hodnostárom Izraela, aby pomáhali jeho synovi Šalamúnovi: 18 Hospodin, váš Boh, je s vami. Zaistil vám od okolia mier, lebo mi dal do rúk obyvateľov krajiny, a krajina je poddaná Hospodinovi a Jeho ľudu. 19 Zamerajte teda svoju myseľ i srdce na hľadanie Hospodina, svojho Boha! Vstaňte a postavte svätyňu Hospodina, Boha, aby vniesli truhlu zmluvy Hospodinovej i posvätné Božie náčinie do domu, ktorý má byť postavený menu Hospodinovmu!
1 Kráľ 1,28-40 * 28 Vtedy sa kráľ Dávid ujal slova a povedal: Zavolajte mi Batšebu! Vošla ku kráľovi a postavila sa pred neho. 29 Kráľ sa zaprisahal: Akože žije Hospodin, ktorý ma vykúpil z každého súženia, 30 dnes uskutočním to, čo som ti prísahou na Hospodina, Boha Izraela, sľúbil, že tvoj syn Šalamún má kraľovať a zasadnúť po mne na môj trón. 31 Vtedy sa Batšeba poklonila tvárou k zemi, vzdala kráľovi poctu a povedala: Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky! 32 Potom kráľ Dávid povedal: Zavolajte mi kňaza Cádóka, proroka Nátana a Benáju, syna Jójádovho. Tí sa dostavili pred kráľa 33 a kráľ im povedal: Vezmite so sebou sluhov svojho pána, posaďte môjho syna Šalamúna na moju mulicu a odveďte ho ku Gíchónu. 34 Tam ho kňaz Cádók a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Potom zatrúbte na roh a zvolajte: Nech žije kráľ Šalamún! 35 Potom pôjdete za ním. A on nastúpi a posadí sa na môj trón. On bude kraľovať po mne, lebo jeho som ustanovil za knieža nad Izraelom i nad Júdom. 36 Nato Benája, syn Jójádov, odpovedal kráľovi: Amen. Nech to potvrdí Hospodin, Boh môjho pána, kráľa! 37 Ako bol Hospodin s mojím pánom, kráľom, nech je aj so Šalamúnom, a nech ešte viac vyvýši jeho trón ako trón môjho pána, kráľa Dávida. 38 Kňaz Cádók, prorok Nátan, Benája, syn Jójádov, Keretejci a Peletejci odišli, posadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a odviedli ho ku Gíchónu. 39 Kňaz Cádók vzal roh s olejom zo stánku, pomazal Šalamúna, a keď zatrúbili na roh, všetok ľud zvolal: Nech žije kráľ Šalamún! 40 A všetok ľud šiel za ním, ľudia pískali na píšťalách, veľmi sa radovali, až zem pukala od ich hlasu.
1 Kráľ 1,50-53 * 50 Aj Adónija sa bál Šalamúna; vstal, odišiel a chytil sa rohov oltára. 51 Vtedy oznámili Šalamúnovi: Hľa, Adónija sa bojí kráľa Šalamúna, drží sa rohov oltára a vraví: Nech mi prisahá dnes kráľ Šalamún, že nevydá svojho služobníka na smrť mečom. 52 Šalamún povedal: Keď sa dokáže statočným, ani vlas sa mu neskriví, ale ak sa nájde pri ňom niečo zlé, zomrie. 53 Nato poslal kráľ Šalamún, aby ho odviedli od oltára. Keď prišiel a poklonil sa kráľovi Šalamúnovi, Šalamún mu povedal: Choď domov!
1 Kráľ 2,13-28 * 13 Vtedy prišiel Chaggitin syn Adónija k Šalamúnovej matke Batšebe. Tá sa ho opýtala: Prichádzaš v pokoji? Odpovedal: V pokoji. 14 Pokračoval: Chcem ti niečo povedať. Povedala: Hovor! 15 Vtedy riekol: Ty vieš, že kráľovstvo bolo moje a že sa celý Izrael obracal na mňa, aby som sa stal kráľom. Kráľovstvo sa však odo mňa odvrátilo a dostalo sa môjmu bratovi, lebo mu ho určil Hospodin. 16 Teraz mám k tebe jedinú prosbu; neodmietni ma! Odvetila mu: Hovor! 17 On povedal: Prihovor sa u kráľa Šalamúna - veď teba neodmietne - nech mi dá Šunémčanku Abíšagu za ženu. 18 Batšeba povedala: Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa. 19 Keď Batšeba prišla ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa za Adóniju, kráľ jej povstal v ústrety, poklonil sa jej a posadil sa na trón. Potom dal postaviť kráľovskej matke stolec, ona si sadla po jeho pravici 20 a povedala: Mám k tebe jedinú malú prosbu, neodmietni ma. Kráľ jej odvetil: Žiadaj, matka moja, neodmietnem ťa. 21 Nato povedala: Nech dajú Šunémčanku Abíšagu za ženu tvojmu bratovi Adónijovi. 22 Kráľ Šalamún odpovedal svojej matke: Prečo žiadaš pre Adóniju len Šunémčanku Abíšagu? Žiadaj pre neho aj kráľovstvo, veď on je mojím starším bratom, a s ním je aj kňaz Ebjátar a Jóáb, syn Cerújin. 23 Potom kráľ Šalamún prisahal na Hospodina: Nech tak urobí Boh so mnou teraz i potom. Adónija vyriekol toto slovo proti svojmu vlastnému životu! 24 Teraz - akože žije Hospodin, ktorý ma ustanovil, posadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi založil dom tak, ako zasľúbil - Adónija dnes zomrie! 25 Potom kráľ Šalamún poslal Jójádovho syna Benáju, ten ho skolil, takže zomrel. 26 Kňazovi Ebjátárovi kráľ povedal: Choď na svoje polia do Anatótu, lebo si zasluhuješ smrť, ale dnes ťa nevydám na smrť, lebo si nosil truhlu Hospodina, Pána, pred mojím otcom Dávidom, a pretrpel si všetko, čo musel pretrpieť môj otec. 27 Takto Šalamún zbavil Ebjátára úradu, aby nemohol byť Hospodinovým kňazom a aby sa naplnilo slovo Hospodinovo, ktoré povedal proti domu Élího v Šíle. 28 Keď došla zvesť o tom k Jóábovi - Jóáb bol totiž na strane Adónijovej, hoci nebol na strane Absolónovej - utiekol Jóáb k stánku Hospodinovmu a chytil sa rohov oltára.
1 Kráľ 1,1-53 * 1 Keď bol kráľ Dávid starý a zošlý vekom, prikrývali ho šatami, ale nezahrial sa. 2 Jeho služobníci mu teda povedali: Nech vyhľadajú môjmu pánovi, kráľovi panenské dievča, ktoré by obsluhovalo kráľa, bolo mu opatrovníčkou a líhalo v jeho lone; tak sa môj pán, kráľ zahreje. 3 Preto hľadali pekné dievča vo všetkých končinách Izraela a našli Šunémčanku Abíšag. Privedli ju ku kráľovi. 4 Dievča bolo prekrásne, stalo sa kráľovou opatrovníčkou, posluhovalo mu, ale kráľ ho nepoznal. 5 Adónija, Chaggitin syn, sa povyšoval: Ja budem kráľom! Zaobstaral si bojové vozy, jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí behávali pred ním. 6 Jeho otec ho za celý svoj život nepoharhal: Prečo to robíš? Aj on bol krásnej postavy a narodil sa hneď po Absolónovi. 7 Mal rozhovory s Jóábom, synom Cerúje, a s kňazom Ebjátárom. Tí podporovali Adóniju. 8 No ani kňaz Cádók, ani Benája, syn Jehójádov, ani prorok Nátan, ani Šimeí, ani Reí, ani Dávidovi hrdinovia neboli s Adónijom. 9 Adónija obetoval ovce, hovädzí dobytok a vykŕmené teľce pri kameni Zóchelet, ktorý bol blízko prameňa Rógel, a pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov, aj všetkých Júdejcov v kráľovej službe. 10 Ale proroka Nátana, Benáju, hrdinov a svojho brata Šalamúna nepozval. 11 Nato povedal prorok Nátan Šalamúnovej matke Batšebe: Nepočula si, že Adónija, Chaggitin syn, kraľuje, a Dávid, náš pán, o tom nevie? 12 Poď, poradím ti, ako si zachrániš život i život svojho syna Šalamúna. 13 Choď, zájdi ku kráľovi Dávidovi a povedz mu: Či si ty, pán môj, kráľ neprisahal svojej služobnici: Tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne, on zasadne na môj trón? Tak prečo sa stal kráľom Adónija? 14 Kým sa ty budeš zhovárať s kráľom, vstúpim aj ja za tebou a potvrdím tvoje slová. 15 Batšeba sa teda pobrala do izby ku kráľovi. Kráľ bol už veľmi starý a Šunémčanka Abíšag ho obsluhovala. 16 Batšeba sa uklonila, vzdala kráľovi poctu; nato sa kráľ opýtal: Čo chceš? 17 Odvetila mu: Pane môj, ty si prisahal svojej služobnici na svojho Boha Hospodina: Šalamún, tvoj syn, bude kráľom po mne; on zasadne na môj trón. 18 A teraz sa stal kráľom Adónija, a ty, môj pán a kráľ, o tom ani nevieš. 19 Obetoval aj mnoho býkov, vykŕmených teliat a oviec a pozval všetkých kráľovských synov, kňaza Ebjátára i veliteľa vojska Jóába, ale tvojho služobníka Šalamúna nepozval. 20 No oči celého Izraela sa obracajú k tebe, môj pán a kráľ, aby si im oznámil, kto zasadne na trón môjho pána, kráľa po ňom. 21 Ak teraz môj pán a kráľ usne so svojimi otcami, ja a môj syn Šalamún budeme ako hriešnici. 22 Ešte hovorila s kráľom, keď vstúpil Nátan. 23 Kráľovi oznámili: Tu je prorok Nátan. Keď predstúpil pred kráľa, poklonil sa mu tvárou k zemi 24 a povedal: Pane môj, kráľ, či si ty povedal: Adónija bude kráľom po mne, on zasadne na môj trón? 25 Lebo dnes odišiel a obetoval množstvo býkov, vykŕmených teliat a oviec, pozval si všetkých kráľovských synov, veliteľov vojska aj kňaza Ebjátára - a oni teraz jedia a pijú pred ním a prevolávajú: Nech žije kráľ Adónija! 26 Ale ani mňa, tvojho služobníka, ani kňaza Cádóka, ani Benáju, syna Jehójádovho, ani tvojho služobníka Šalamúna nepozval. 27 Či to pochádza od pána, môjho kráľa? A nedal si vedieť svojim služobníkom, kto bude sedieť na tróne po pánovi, mojom kráľovi. 28 Vtedy sa kráľ Dávid ujal slova a povedal: Zavolajte mi Batšebu! Vošla ku kráľovi a postavila sa pred neho. 29 Kráľ sa zaprisahal: Akože žije Hospodin, ktorý ma vykúpil z každého súženia, 30 dnes uskutočním to, čo som ti prísahou na Hospodina, Boha Izraela, sľúbil, že tvoj syn Šalamún má kraľovať a zasadnúť po mne na môj trón. 31 Vtedy sa Batšeba poklonila tvárou k zemi, vzdala kráľovi poctu a povedala: Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky! 32 Potom kráľ Dávid povedal: Zavolajte mi kňaza Cádóka, proroka Nátana a Benáju, syna Jójádovho. Tí sa dostavili pred kráľa 33 a kráľ im povedal: Vezmite so sebou sluhov svojho pána, posaďte môjho syna Šalamúna na moju mulicu a odveďte ho ku Gíchónu. 34 Tam ho kňaz Cádók a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Potom zatrúbte na roh a zvolajte: Nech žije kráľ Šalamún! 35 Potom pôjdete za ním. A on nastúpi a posadí sa na môj trón. On bude kraľovať po mne, lebo jeho som ustanovil za knieža nad Izraelom i nad Júdom. 36 Nato Benája, syn Jójádov, odpovedal kráľovi: Amen. Nech to potvrdí Hospodin, Boh môjho pána, kráľa! 37 Ako bol Hospodin s mojím pánom, kráľom, nech je aj so Šalamúnom, a nech ešte viac vyvýši jeho trón ako trón môjho pána, kráľa Dávida. 38 Kňaz Cádók, prorok Nátan, Benája, syn Jójádov, Keretejci a Peletejci odišli, posadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a odviedli ho ku Gíchónu. 39 Kňaz Cádók vzal roh s olejom zo stánku, pomazal Šalamúna, a keď zatrúbili na roh, všetok ľud zvolal: Nech žije kráľ Šalamún! 40 A všetok ľud šiel za ním, ľudia pískali na píšťalách, veľmi sa radovali, až zem pukala od ich hlasu. 41 Počul to Adónija aj všetci pozvaní, ktorí boli s ním, práve keď skončili hodovanie. Keď Jóáb počul hlas rohu, povedal: Prečo je taký rozruch v meste? 42 Kým hovoril, dobehol Jonatán, syn kňaza Ebjátára. Adónija mu povedal: Poď, lebo si udatný muž a zvestuješ dobré veci. 43 Jonatán však Adónijovi odvetil: Naopak! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil Šalamúna za kráľa. 44 Kráľ poslal s ním kňaza Cádóka, proroka Nátana, Benáju, syna Jójádovho, Keretejcov a Peletejcov, posadili ho na kráľovu mulicu 45 a kňaz Cádók s prorokom Nátanom ho pomazali za kráľa pri Gíchóne. Potom odišli odtiaľ naradostení, takže je vzrušené celé mesto. Odtiaľ ten krik, ktorý ste počuli. 46 A Šalamún už aj sedí na kráľovskom tróne. 47 Ba aj kráľovi sluhovia prišli blahoželať nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi: Nech učiní tvoj Boh ešte slávnejším meno Šalamúnovo nad tvoje meno a nech vyvýši jeho trón nad tvoj trón. A kráľ sa uklonil na svojom lôžku 48 a povedal: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý dal dnes môjmu potomkovi zasadnúť na môj trón, takže som to mohol vidieť na vlastné oči. 49 Nato sa preľakli a vstali všetci pozvaní, ktorí patrili k Adónijovi, a odišli každý svojou cestou. 50 Aj Adónija sa bál Šalamúna; vstal, odišiel a chytil sa rohov oltára. 51 Vtedy oznámili Šalamúnovi: Hľa, Adónija sa bojí kráľa Šalamúna, drží sa rohov oltára a vraví: Nech mi prisahá dnes kráľ Šalamún, že nevydá svojho služobníka na smrť mečom. 52 Šalamún povedal: Keď sa dokáže statočným, ani vlas sa mu neskriví, ale ak sa nájde pri ňom niečo zlé, zomrie. 53 Nato poslal kráľ Šalamún, aby ho odviedli od oltára. Keď prišiel a poklonil sa kráľovi Šalamúnovi, Šalamún mu povedal: Choď domov!