Pomocné materiály pre učiteľov
Pomocné materiály pre učiteľov
Keď Ježiš vysielal svojich učeníkov povedal im: "Daná mi je všetka moc na nebi a i na zemi a tak choďte a učte..." (Mat 28,18-20). Najlepšou prípravou pre prácu učiteľa sú slová, život a spôsoby práce Ježiša Krista a spoľahnutie sa na pomoc, ktorú zasľúbil tým, ktorí sa ochotne učia a slúžia.
On prežíval to, čo učil. Jeho slová nevyjadrovali len jeho názory, ale aj jeho povahu. Aj samotní protivníci Ježiša Krista vyznali: "Nikdy človek nehovoril tak, ako hovorí tento." (J 7,46) Aj Nikodém vyznal: "Vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha." (J 3,2)
"Kristus sa venoval štúdiu Písma pretože vedel, že ono je plné vzácnych poučení pre všetkých, ktorí si z nich zoberú poučenie. Verne plnil povinnosti vo vlastnom domove. Ranné hodiny nepremrhal v posteli, ale trávil ich často na osamelom mieste, v ústraní. Premýšľal, študoval Písmo a modlil sa." (FE 402)
Písmom odpovedal diablovi pri pokúšaní (Mt 4), Písmom vyvracal falošné názory, učenia a obvinenia (Mt 21,42; 22,29; J 5,39), udalosti s Ním spojené potvrdzoval Písmom (Mt 26,54; Lk 4,21; 24,27; J 2,19-22; 19,28). Opäť jeho odporcovia potvrdili jeho znalosť Písma: "Ako zná tento Písma, keď sa neučil?" (J 7,15)
Prispôsoboval vyučovanie svojim žiakom. "Ako Učiteľ učiteľov sa snažil získať si prístup k ľuďom pomocou toho, čo poznali zo všedného života. Pravdu predkladal takým spôsobom, že v jeho poslucháčoch sa prebúdzali vždy tie najsvätejšie spomienky a pocity. Učil takým spôsobom, že v nich vzbudzoval pocit, že sa úplne stotožňuje s ich záujmami a šťastím. Jeho učenie bolo tak bezprostredné, jeho objasňovanie také vhodné, jeho slová také pochopiteľné a potešujúce, že jeho poslucháči boli očarení. Prostota a opravdivosť, s akou sa obracal k ľuďom, posväcovali každé slovo." (MH 23-24)
Neexistuje nijaká náhrada, ktorá by učiteľovi mohla dať autoritu a moc a nahradila znalosť Božieho slova.
Z Božieho slova vychádza duchovná moc a tá je nepostrádateľným prvkom pri vyučovaní. Túto moc môžeme získať tým, že sa osobne zoznámime s najväčším Učiteľom skrze Jeho slovo. Pre učiteľa je dôležitejšie, aby poslúchal Boha, než aby len hovoril v prospech Boha.
"Ako prostriedok výcviku rozumu má Biblia väčší vplyv než ktorákoľvek iná kniha, alebo všetky ostatné knihy dohromady. Vznešenosť jej námetov, dôstojnosť a jednoduchosť jej vyjadrovania, krása jej obraznej reči osvecuje a povznáša myseľ tak, ako nič iného." (Ed 124)
"Kristov život, ktorý dáva život svetu, je v jeho slove. Svojim slovom vyháňal Ježiš choroby a démonov. Svojim slovom utíšil more a kriesil mŕtvych. Preto ľud dosvedčoval, že v jeho slove je moc. Hovoril Božie slovo ako kedysi hovorieval ústami starozákonných prorokov a učiteľov. Keďže celé Písmo je zjavením Krista, preto chcel Spasiteľ usmerniť vieru svojich nasledovníkov na toto Písmo. Keď už nebude viditeľne s nimi, Písmo im má byť zdrojom sily. Aj oni mali žiť "z každého slova, ktoré vychádza z úst Božích," ako z neho žil Pán." (TV 268, DA 390)
Pokiaľ sa má učiteľ dostať k srdcu žiakov musí ich dobre poznať, aby vyučovanie prispôsobil potrebám každého jednotlivca. Poznávanie môže prebiehať subjektívnou (sebapozorovaním), alebo objektívnou (pozorovaním žiaka) metódou.
Nahliadnutím do vlastného vnútra môže učiteľ získať akúsi predstavu o rozhľade žiaka vo vzťahu k životu. Je to založené na spomienkach toho istého obdobia veku, v ktorom sa nachádza žiak. Pripomenutie vlastných pocitov, reakcii, pomáha pochopiť situáciu žiaka. Riziko tejto metódy je v jej subjektívnosti, nepresnosti.
Je to starostlivé zváženie vonkajších prejavov žiaka, pozorovaním všetkého čo robí. Jeho rozumových schopností, tolerantnosti, obrazotvornosti, citlivosti svedomia, dôvery, schopnosti prijímania - otvorenosti a pod.
Jedine vtedy, keď je medzi vyučujúcim a vyučovaným vzájomné pochopenie a dôvera, môže mať vyučovanie úspech. Učiteľ rovnako ako dirigent orchestra, musí mať istotu, že každý z jeho žiakov pracuje v súlade so všetkými ostatnými žiakmi v triede i s ním. Niektorí žiaci sa neradi zlaďujú a ľahko rozlaďujú, učiteľ preto musí mať trpezlivosť a snažiť sa o to, aby priviedol ku spolupráci i toho najspurnejšieho žiaka. Úspech totiž závisí aj od zladenia činnosti.
Poriadok a disciplína nie sú otázkou náhody. Sú vonkajšími prejavmi správneho výcviku, poučenia o správnych zásadách. Nad niektorými z týchto zásad sa zamyslíme:
Miesto učiteľa má veľký vplyv na vzťahy a ovzdušie v skupine. John Adams doporučuje ako ideálne usporiadanie v polkruhu alebo v trojuholníku. Učiteľ sedí v strede, dvaja najživší žiaci po jeho pravej a ľavej ruke a žiak, ktorý je neposedný sedí priamo pred učiteľom. Výhodou tohoto usporiadania je, že tí najživší žiaci môžu obťažovať len jedného suseda a ten neposedný je na očiach učiteľa a to mu bráni sa naplno prejavovať.
U-učiteľ, Ž-živý žiaci, N-neposedný žiak, O-ostatní žiaci
Mnohí učitelia žasnú nad výsledkami, ktoré toto usporiadanie triedy prináša a sú prekvapení, že na to sami neprišli. Skúsený učiteľ chápe, že vplyv je jedným z najdôležitejších prvkov pri vyučovaní.
"Vaše slová na nich nezapôsobia, pokiaľ vo vás nebudú vidieť príklad." CSW 98)
Keby učiteľ vedel prorokovať a poznal všetky tajomstvá a všetko poznal a pritom mu chýbala duchovná príprava, vyučovanie by nemalo taký úspech, s akým počíta Pán Boh. Učiteľ má viesť iných na cestu života a preto sám potrebuje, aby na tejto ceste bol.
Duchovnosť sa nededí ani sa nezískava bez úsilia. Získava sa denným chodením s Bohom, spoločenstvom prostredníctvom modlitby a Božieho slova. Ani schopnosť dobre vyučovať nezakryje duchovnú prázdnotu. Boh nezverí svoju moc tým, ktorí nie sú s Ním spojení a verní.
Cena, ktorú je treba zaplatiť za toto dôležité vybavenie, sú vrúcne do noci trvajúce modlitby; odmenou sú ľudia získaní pre Krista. Také vyučovanie sa potom stane nepretržitou radosťou.
Žiaci majú mať možnosť považovať svojho učiteľa za zosobnenie tých hodnôt, ktorým ich učí. Ak bude takým, budú mať k ním úctu, budú ho mať radi, pretože budú presvedčené, že jeho láska k ním je rýdza a čistá.
"Pretože je všade okolo mládeže toľko chatrných charakterov a toľko pokrytectva, je tým viac potrebné, aby učiteľove slová, postoj a chovanie predstavovali vznešenosť a pravdivosť. Deti odhalia ihneď pretvárku či akúkoľvek inú vadu alebo slabosť. Učiteľ si nezíska úctu svojich žiakov iným spôsobom, než tým, že vo svojom vlastnom charaktere zjavuje tie zásady, ktorým sa ich snaží naučiť. Jedine vtedy, keď toto všetko robí vo svojom dennom styku s nimi, môže ich trvalo ovplyvniť k dobrému." (Ed 277)
"Učitelia v našich školách majú veľkú zodpovednosť. V slovách i charaktere musia byť tým, čím si prajú, aby boli ich žiaci - mužmi a ženami, ktorí sa Boha boja a vyznačujú sa spravodlivosťou. Ak idú sami po tejto ceste, dokážu po nej viesť i mladých ľudí. Budú ich vnútorne vzdelávať a viesť k tomu, aby boli mravne samostatní, aby pracovali pre Ježiša a prijímali na seba zodpovedné úlohy v jeho diele." (CT 47-48)
Úprimný záujem sa dotýka srdca.
"Mládež potrebuje porozumenie, súcit a lásku inak odpadne... Učiteľove povinnosti sú závažné a posvätné, ale žiadna časť jeho diela nie je dôležitejšia než jeho starostlivosť o mládež s nežnou láskyplnou starostlivosťou." (CZ 503)
"Dôležitosť telesných predpokladov je možné ťažko doceniť. Čím dokonalejšie je jeho zdravie, tým dokonalejšia je jeho práca. Myseľ totiž nemôže byť jasná a nestačí dať správny podnet ku konaniu, keď telesné sily trpia následkom slabosti alebo choroby. Srdce je ovplyvňované mysľou. Ak myseľ v dôsledku telesnej neschopnosti stráca svoju sviežosť, tak cesta k vyšším cieľom a pohnútkam je do značnej miery zatarasená a učiteľ je menej schopný rozoznať správne od nesprávneho. Ak trpí svojou chorobou, nie je ľahké, aby bol trpezlivý a radostný a aby konal poctivo a spravodlivo." (CT 177)
Je dôležité rešpektovať zásady zdravia a vyvarovať sa zvýšenému napätiu a vyčerpaniu. K vyučovaniu potrebujeme pevné nervy, optimizmus a radosť.
Prostý a upravený zovňajšok spolu s úsmevom zvýšia príťažlivosť každého učiteľa. Pri vyučovaní sú aj diváci nielen poslucháči.
Kultúre hlasu je treba sa učiť. Učiteľ by mal sám hovoriť zreteľne a používal slová, ktoré vyjadrujú myšlienky jasne a pôsobivo a k tomu by mal viesť aj žiakov. Nielen pri dýchaní, ale aj pri hovorení používajme svoje brušné svaly. To dá tónom vychádzajúcim z úst väčšiu jasnosť.
"Veďte študentov, aby chápali, že Boh dal každému obdivuhodný mechanizmus, ktorý máme používať k jeho oslave. Sily tela pôsobia neustále v náš prospech a keď sa rozhodneme, môžeme ich použiť k veľmi dobrému dielu.
Môžeme mať poznanie, ale ak si neosvojíme návyk používať hlas správnym spôsobom, skončí naše dielo neúspechom. Ak nebudeme schopní vyjadrovať svoje myšlienky primeranou rečou, načo bude naša výchova? Poznanie nám bude málo platné, ak sa nebudeme starať o vzdelanie daru reči. Stane sa však obdivuhodnou mocou ak spojíme schopnosť hovoriť múdre slová s užitočným spôsobom, ktorý bude budiť pozornosť." (CT 216-217)
Pravý úspech človeka je závislý na Kristovej moci, ktorá sa prejavuje snahou a horlivosťou v príprave i uskutočnení svojej úlohy. "Preto musia mať učitelia živý vzťah s Bohom. Skúmajú sami seba, venujú svojmu dielu čas i skutočné úsilie a nie sú spokojní, dokiaľ neuvidia dosiahnuté výsledky." (CSW 184) Dobrý učiteľ má rád svojich žiakov a má záujem o vyučovanie.
Potrebná príprava pre úspech vo vyučovaní je: MODLITBA, VIERA A VEDOMOSTI. Tieto tri zásady udržia záujem žiakov a prinesú ovocie pre Božie kráľovstvo.
Myšlienky sú látkou na premýšľanie a slová sú mostom, po ktorom prichádzajú myšlienky od učiteľa k žiakovi. Ak je zlý most, budú zlé aj myšlienky, preto si musíme dávať pozor na slová, aby myšlienky mohli žiakov osloviť vo svojom pravom význame a sile.
Je dôležité používať taký jazyk, ktorý je pre žiaka vždy zrozumiteľný. Ak chce učiteľ použiť nové, menej používané slová musí vopred ich význam starostlivo vysvetliť, nie je vhodné predpokladať, že ich všetci poznajú.
Slová majú totiž dvojaký zmysel. Pod významom slova rozumieme vlastnosti, druh a pod označením slova rozumieme veci alebo bytosti, na ktoré je to možné použiť.
Ilustrácia: PROROK:
Existujú dva druhy významu, čo býva často zdrojom nedorozumenia medzi učiteľom a žiakom. Učiteľ obyčajne používa slová v ich všeobecnom význame, ktorý je platný, kdekoľvek na svete. Žiak však často prisúdi danému slovu jeho miestny význam a je to obmedzené jeho poznaním a skúsenosťou.
Ilustrácia: keď sa napríklad povie slovo kňaz, tak inú predstavu bude mať o tom človek nenáboženský, inú katolík, žid, inú dieťa kazateľa.
Niekedy si človek vytvorí chybný význam slova, ktoré nepozná a následkom toho je jeho predstava skreslená.
Ilustrácia: Otec doma hovoril, že sliepky nesú v priemere 3 vajcia za deň. Chlapec si myslel, že "priemer" je miesto, kde nosia sliepky vajcia. Keď potom počul vedúceho sobotnej školy hovoriť, že dary sobotnej školy sú v priemere 10 korún na človeka, viete si predstaviť zmätok v mysli toho chlapca?
Učiteľ sa musí snažiť vyjadrovať tak, aby ho žiaci rozumeli a chápali správne jeho slová, prípadne vysvetľovať význam slov, ktoré sú neznáme či nesprávne pochopené. Pozor však na to, aby sa prílišným vysvetľovaním nestratil zmysel toho, čo chcete povedať ako hlavnú látku!
Náboženské princípy sú často abstraktné. K ich lepšiemu pochopeniu a vysvetleniu používame znázornenie, prirovnanie k určitým javom, ktorú sú pochopiteľné a majú podobnosť s abstraktnými princípmi. Rozoznávame niekoľko druhov znázornení:
Je to päť dôležitých ciest do mysle. Prostredníctvom zraku, sluchu, hmatu, čuchu a chuti ľudia získavajú kontakt s vonkajším svetom.
Z pohľadu informácii najviac podnetov spracovávame pomocou zraku a sluchu, potom hmatu a za ním čuchu a chuti.
Podnety sú prijímané zmyslami v bdelom stave i v spánku (obmedzene). Zmysly vzbudzujú pocity. Pomocou nervových vlákien sa prenášajú všetky pocity do strediska myslenia - mozgu. Mozog potom vysiela rozkazy do všetkých častí tela.
Vnímavosť je schopnosť, ktorá človeku umožňuje prijímať dojmy prostredníctvom zmyslov, analyzovať ich, zistiť ich totožnosť a z tohoto rozboru poznať, čo to je a čo to robí. Dokiaľ nie je zistená ich totožnosť sú to len dojmy. Po zistení ich totožnosti sa stávajú vnemami. (Niekedy používame miesto slova vnem, slovo myšlienka.) Vnem sa rodí na základe mnohých rôznych druhov duševnej činnosti. Každý nový, vnímaný obraz rozmnožuje poznanie.
Vnímanie je obmedzené predchádzajúcim poznaním. Keby ľudia nikdy nevideli, nepočuli, neohmatali určité veci, ich predstavy o tom by boli skreslené. Predchádzajúca skúsenosť podstatnou mierou ovplyvňuje každý duševný obraz, každú myšlienku. Každý nový vnem, každá nová myšlienka posúva mieru poznania ďalej. Ľudia sa stále menia a tieto zmeny sú spôsobené novými myšlienkami alebo vnemami, ktoré sa dostávajú do mysle.
Život každého človeka je ovplyvňovaný dobrom a zlom. Myšlienkami, ktoré sú do mysle vštepované v detstve a potom po celý život. Preto je dôležité, aby i v náboženskej oblasti ľudia získavali správne vnemy.
Človek, ktoré chodí pravidelne do zboru, do sobotnej školy je ovplyvňovaný priamym spôsobom. V jeho mysli sa otvárajú myšlienky pod vplyvom dojmov, ktoré vznikajú pri bohoslužbách. Vnímavá myseľ si všíma postojov a ducha iných osôb, zvlášť starších a vedúcich. Tieto postoje si potom človek vykladá po svojom a celý jeho život je utváraný takýmito skúsenosťami.
O povahe myšlienok človeka rozhodujú dva prvky: (1) dojmy, ktoré vzniknú v zmyslových ústrojoch. (2) prijatie, ktoré sa dostane týmto dojmom.
Kladné dojmy budú mať určite vplyv na proces rozhodovania. Neurčité, nevyhranené myšlienky ponechajú človeka v neistote. V jeho náboženskom živote bude prevládať pochybnosť. Mnohé veci v náboženskom vyučovaní sú neurčité a pre človeka nepochopiteľné. Ak má myseľ človeka poznať Stvoriteľa, musí mať vyučovanie náboženstva kladnú povahu. Musí ho viesť k tomu, aby sa rozhodol pre dobro a zlo odmietol.
"Pán Boh nedoplní tie nedostatky, ktoré sú dôsledkom duševnej a duchovnej lenivosti. Keď sa ľudia budú vo svojich schopnostiach cvičiť tak, aby získali vedomosti a stali sa hlboko mysliacimi ľuďmi; keď ako najdôležitejší svedkovia pre Boha a pravdu sa stanú úspešnými v skúmaní životne dôležitých právd o spasení a budú vzdávať slávu Bohu nebies ako Najvyššiemu, potom to povedie sudcov i kráľov k tomu, že na súdoch a pri zasadaní vlád a na poradách uznajú, že Boh, ktorý stvoril nebo a zem je tým pravým a živým Bohom. Uznajú ho ako pôvodcu kresťanstva, pôvodcu všetkej pravdy, ktorý ustanovil siedmy deň sobotu, keď boli položené základy sveta, keď spolu spievali hviezdy ranné a všetci synovia Boží jasali." (FE 374-375 - Základy kresťanskej výchovy)
"Prvoradým cieľom učiteľa je, postarať sa o jasné vnemy a tieto rýchlo premeniť v pojmy. Dobré vyučovanie prevádza veci do mysle človeka tak, že používa len najnutnejší počet výrazov, aby s ich pomocou mohol vyjadriť čo najväčší počet zvláštnych skutočností. Pojmy sú tesnopisom reči duše. Keď sa tieto pojmy porovnávajú a zistí sa ich zhoda alebo nesúlad, vytvorí to súdy a úsudky. Keď sa tieto súdy vyjadria slovami, potom to človeka vedie k rozhodnutiu.
Rozhodnutia sú znakmi usudzovania, práve tak, ako sú slová znakmi vnemov alebo pojmov. Teda najskôr sa dostavuje vnem, vnem vedie k pojmu, ten sa mení na úsudok a ten vedie k rozhodnutiu. To sú štyri stupne procesu poznávania. Sú to nástroje, ktoré sú využívané pri myslení. Vyučovanie musí byť cvičením v používaní týchto nástrojov." (Training the Teacher 195)
Myšlienky sa často definujú ako idey, predstavy alebo pojmy. Sú to duševné obrazy, záznamy ľudí, vecí, slov alebo činov. Dostávajú sa mysle a sú zaznamenané v pamäti, aby sme ich v budúcnosti mohli použiť. Myšlienky nemôžu existovať sami o sebe. Vznikli na základe určitej skutočnosti. Väčšina ľudí si nerobí starosti s tým na akých základoch myseľ pracuje. Učiteľ však musí rozumieť týmto zákonom, pretože myšlienky sú prostriedky, ktoré učiteľ používa, aby mohol pôsobiť na myseľ žiakov. Myšlienky majú svoju vlastnú silu. Niekedy je veľmi ťažké spomenúť si na niektoré veci, ale je takmer nemožné zapudiť iné myšlienky z mysle.
Ilustrácia: červené opice a kanibali. Prečo to tak je?
Podľa sily, ktorú myšlienky majú a podľa spôsobu ako sa táto sila rozvíja zadeľujeme myšlienky do dvoch hlavných skupín:
Čím častejšie sa nejaká myšlienka privolá do ohniska myslenia, tým ľahšie sa znovu objaví. Pasívnu myšlienku môžeme vyvolávať cestou piatich zmyslov tak dlho až sa jej ľahké opätovné vyvolanie zmení v túžbu presadzovať sa. Ak sa jedná o určitú činnosť, tak potom, čím viac na to človek myslí, tým viac bude priťahovaný túto činnosť robiť. Ak sa zaoberá touto myšlienkou stále, potom nakoniec zistí v sebe skoro neprekonateľnú túžbu túto činnosť realizovať.
Pokušenie je snaha nejakej myšlienky stať sa skutkom. Myšlienka, ktorá v určitej dobe bola pasívna sa stala stálym vyvolávaním aktívna a v tomto procese vytvára nutkavý pocit realizovať sa. Záleží na orientácii tejto myšlienky, či je dobrá alebo zlá, ale každá sa bude chcieť presadiť. Pre učiteľa to znamená neustálu snahu vštepovať dobré myšlienky.
Pr 1, 33; 2, 1-5; 4, 23; 22, 17-19 Fil 4, 4-8
Protichodné myšlienky (napr. dobro a zlo; hluk a ticho, svetlo a tma) sa navzájom vylučujú. Nemôžeme na ne súčasne myslieť. Ak myslíme na Krista nemôžeme myslieť súčasne na satana a naopak (Rim 12,21). Vďaka tomuto zákonu môžeme premáhať zlé myšlienky svojich žiakov tým, že ich myseľ vedieme pomocou dobrých myšlienok.
Je to vštepovanie myšlienok do mysle.
Ilustrácia: zamenenie lekárskeho nálezu dvoch pacientov spôsobilo, že chorý sa vyliečil a ten, komu nebolo nič zistené sa liečil a zomrel.
Ľudia reagujú rôzne na sugesciu. Jedni sú veľmi prístupní, iní úplne neprístupní a niektorí si najprv vec rozoberú, zvážia a potom sa podvolia sugescii. Myseľ niektorých ľudí sa nedá ovplyvniť vsugerovaným predmetom a pod vplyvom obrazotvornosti si obraz dokreslia do konečnej podoby.
Niekedy jedno slovo povedané dieťaťu alebo dospievajúcemu vnukne niečo, čo zmení celý jeho život tým, že usmerní jeho myšlienky alebo spevní jeho odhodlanie. Alebo naopak jeho ctižiadostivé úsilie potlačí, tak, že dotyčný nie je schopný vec dokončiť.
Keď dieťaťu opakovane hovoríme, že je zlé, že sa zle chová, že je spurné, neporiadne, neposlušné, môžeme ho dohnať k tomu, že sa stane skutočne zlým, pretože tomu uverí. Na druhej strane vplyvom sugescie je možné viesť mladých k službe, k životu v prospech iných, môžeme ich nadchnúť pre niečo alebo viesť k opusteniu ľahkomyseľného života.
Negatíva vsugerované do mysli detí sa podobajú semienkam buriny v záhrade a dobré veci sa podobajú dobrým semenám - plodia zdravé myšlienky, vysoké ideály a vedú k zdravému vývoju.
Ak zverejnia noviny podrobnosti nejakej nezvyklej samovraždy, potom pravdepodobne v najbližších dňoch sa niekoľko ľudí pokúsi rovnakým spôsobom riešiť svoje životné problémy. Varovanie pred niečím často práve o to vyvolá záujem.
Je vhodné ju používať tak, aby obohacovala život človeka a teda musíme hovoriť o dobrých a prospešných veciach. Viesť ich k zdržanlivosti a zbožnosti. Predstavujme tú najlepšiu cestu aká vedie k radosti a pokoju, k zmysluplnému životu. K vyrovnaniu sa so zlom v akejkoľvek podobe. Kristus v ľuďoch budil túžbu, aby sa mu podobali.
Je mnoho spôsobov, ako sa dá použiť sugescia pri vyučovaní. Každý učiteľ používa túto metódu v miere, akej to pozná a dokáže správne využiť.
Ilustrácia: učiteľ vysvetľoval látku, ktorá bola ťažká a jedna študentka, kvôli tomu chcela vzdať štúdium. Povzbudenie spôsobilo obrat.
A. Záporný spôsob naprávania
Štúdium pozornosti a záujmu je jedným z najdôležitejších faktorov pre dobrú prípravu na vyučovanie.
"Jednou z hlavných príčin duševnej neschopnosti a mravnej slabosti je nedostatok sústredenia na hodnotné ciele." (Ed 189)
"Keď Ježiš vyučoval, ľudia cítili, že sa stotožnil s ich záujmami a išlo mu o ich šťastie. Jeho poučovanie bolo priame, jeho príklady vhodné a jeho slová plné pochopenia a dobra tak, že to silne pôsobilo na jeho poslucháčov." (MH 23-24)
V poslednom citáte je obsiahnuté tajomstvo, ako je možné získať záujem a udržať pozornosť.
Je vedomé sústredenie mysle na jeden alebo viac cieľov. Je úzko spojená so záujmom, ale nie je to to isté. Záujem je hybnou silou pozornosti a vzťah medzi nimi je ako medzi smädom a pitím. Smäd je túžba tela po tekutine a pitie je činnosť, ktorá dodáva telu nápoj.
Záujem je túžbou mysle po poznaní, pozornosť umožňuje prijímať nové poznatky a vedomosti. K uspokojeniu nestačí záujem, tak ako k zahnaniu smädu nestačí smäd sám.
Pokiaľ ide o pozornosť existujú dve hľadiská. Pozornosť na strane žiaka a pozornosť zo strany učiteľa.
Niektorým veciam venujeme pozornosť bez sústredeného záujmu. Je to spontánna pozornosť . Iné veci vyžadujú úsilie vôle, aby im mohla byť venovaná pozornosť, to je úmyselná pozornosť .
Dieťa ponajprv prejavuje spontánnu pozornosť. Každý nový predmet, či odlišný zvuk ho priťahuje. Niektoré deti dospejú, bez toho, aby rozvinuli schopnosť uvedomelej pozornosti, nechávajú sa všetkým možným rozptyľovať.
Učiteľ nerozvíja svoju pozornosť, ale snaží sa získať pozornosť žiakov.
Primitívna spontánna pozornosť aj úmyselná vynútená pozornosť majú krátku dobu trvania a častým používaním zovšednú.
Učiteľovi ide o to, aby dosiahol apercepčnú pozornosť. Pri nej si žiaci svoje poznanie rozširujú o nové skúsenosti, je to pre nich zaujímavé a oni si neuvedomujú ako beží čas. Nie sú unavení ani sa nenudia. Túto pozornosť nemôžeme dosiahnuť bez niečoho zaujímavého. A preto si musíme niečo povedať o záujme.
Je smädom, túžbou mysli po poznaní. Je to sila, ktorá vedie žiakov k tomu, aby zaujali postoj pozornosti, aby myseľ mohla získať vedomosti. Neexistuje žiadna trvalá pozornosť bez záujmu.
Ilustrácia: ak človek predstiera záujem o múzeá a nemá skutočný záujem, potom svojim postojom prezradí ako to s jeho záujmom skutočne je.
Naopak, ak je niekto skutočne niečím zaujatý, tak nevníma ani hluk, ani dianie okolo seba a je sústredený na činnosť, ktorá ho zaujala.
Existujú dva druhy záujmu - sprostredkovaný a bezprostredný.
Učiteľ chce dosiahnuť, aby sa žiaci učili zlaté verše a tak im sľúbi, že za každý naučený veršík dostanú pekný obrázok. V snahe získať, čo najviac obrázkov sa učia veršíky. Je to prostriedok k dosiahnutiu cieľa.
Ilustrácia: darovanie Biblie v biblickom kurze za určité množstvo návštev.
Keď žiaci majú záujem o učenie zlatých veršov spamäti kvôli samotným zlatým veršom, i bez toho či dostanú obrázok, stáva sa ich záujem o učenie bezprostredným.
Cieľom každého učiteľa je vytvoriť priamy záujem o veci, ktoré vyučuje.
Preto učitelia by mali používať len také odmeny, ktoré sú dosiahnuteľné pre všetkých, korí sa o to pokúsia.
Čo sa stane, keď smädnému nedáme napiť? Rovnako neuspokojivo pôsobí nedorozprávaný príbeh, nevysvetlený jav, nedokázaná pravda, nepredvedený nápad. Akonáhle bol raz vzbudený záujem, musí byť uspokojený.
Skúsený učiteľ používa na začiatku vyučovacej hodiny nejaký jednoduchý nápad, napr. krátky príbeh, či nejakú vizuálnu pomôcku, aby upútal spontánnu pozornosť a vzbudil záujem. Akonáhle to dosiahol predkladá zaujímavé časti skutočnej úlohy. Kladie otázky, ukazuje na problémy a záujem rastie až k vyvrcholeniu úlohy, kde sa po stručnom súhrne vysloví záver. Tu prevedenie úlohy končí, problém je vyriešený, pravda dokázaná a teda záujem je uspokojený. Potom dochádza k uvoľneniu a žiaci očakávajú ďalší program a z toho je možné vypozorovať uspokojenie.
Graf ukazuje ako stúpa postupne záujem a potom klesne, keď je uspokojený. Vytvorenie záujmu, ktorý udrží pozornosť, vyžaduje čas; preto to stúpa pomaly. Keď však záujem dosiahne vrchol, vracia sa rýchlo na úroveň normálneho záujmu.
Vzbudzuje sa tým, že na konci lekcie sa povie niečo zaujímavé z nasledujúcej témy, položí sa otázka, ale len potiaľ, kým sa nedostane k nejakej zápletke, "neprekonateľnej prekážke" alebo nepredvídateľnej okolnosti a potom sa povie: "na budúce budeme pokračovať".
Učiteľ musí vedieť, ako sa žiak cíti, čo ho zaujíma, poznať prirodzenú túžbu po nasýtení.
Ja dôležité plniť svoje úlohy tak, aby sme dokázali spolupracovať so svojimi žiakmi. Dovoľme im dávať návrhy a tiež podieľať sa na vypracovaní.
Žiaci sú schopní posúdiť pohnútky, s ktorými to učiteľ robí. Poznajú či má záujem o ich duchovné blaho. Tým rastie ich priateľstvo s učiteľom a dôvera v jeho kresťanstvo.
Pozornosť, ktorá pomáha získavať vedomosti je apercepčná (uvedomelá) pozornosť, ktorá sa rodí so záujmu.
Žiaci venujú pozornosť tomu, o čo majú záujem, nie tomu, o čo má záujem učiteľ. Úlohou učiteľa je sústrediť pozornosť na vyučovaný predmet. Ak chceme vyvolať záujem druhého o vec, ktorú chceme preberať, musíme použiť to, o čo sa žiak samovoľne zaujíma. To znamená, že v životných situáciách musíme nájsť styčný bod. Začať tým, čo žiaka zaujíma a potom ho v súvislosti s jeho záujmami viesť k hlbším pravdám.
K tomu je dobre používať mnoho praktických ilustrácii. Ježiš Kristus používal tieto metódy, keď chcel upútať pozornosť svojich poslucháčov. Ukázal im na známe veci a obrazy zo života okolo nich.
Získanie pozornosti žiaka je možné predovšetkým prostredníctvom jeho zmyslov. Najlepšie reagujúcim zmyslom je zrak.
Je dobré spolupracovať s obrazotvornosťou žiakov, využívať rôzne ilustrácie, klásť otázky, ale taktiež si dať pozor, aby sa z vyučovania nestala len zábava, pri ktorej sa žiaci pobavia, ale sa nič nenaučia.
Je to túžba vidieť a poznať niečo nové alebo neznáme. Má úzky súvis s takými vlastnosťami ako sú vynaliezavosť, dobrodružnosť, hravosť, pracovitosť.
Podchytenie pozornosti vyžaduje čas a úsilie pri príprave. Pre tých, ktorí sa skutočne snažia byť dobrými učiteľmi platí toto zasľúbenie: "Tam (v nebesiach) poznajú všetci, ktorí pôsobili v nezištnom duchu, ovocie svojej práce. Až tam bude možno vidieť účinok každej správnej zásady a každého ušľachtilého činu." (Ed 305)
Počas rôznej činnosti prúdi do mysle prostredníctvom zmyslov nepretržitý tok dojmov. Každý zanecháva v mysli určitú stopu. Tieto stopy sú rôzne silné a bývajú uložené rôzne ďaleko od ohniska myslenia. Pamäť je sústredením všetkých záznamov a udržuje ich v takej vzdialenosti od ohniska myslenia, aby ich bolo možné vyvolať.
Bez pamäti by nebolo žiadneho duševného záznamu o minulosti. Bez schopnosti zapamätať si dojmy a myšlienky by nemohli byť hromadené vedomosti. Je dôležité vedieť ako prebieha proces zapamätania, aby sme ho mohli rozvíjať pri budovaní vedomostí žiakov.
Aby pamäť mohla dobre fungovať, musí sa do mysle dostať jasný, zreteľný dojem. Čím jasnejší a silnejší je dojem, tým ľahšie a dlhšie sa uchová. Jedným z hlavných dôvodov pre slabú pamäť sú mdlé a povrchné spôsoby pozorovania, čítania a pod. Učiteľ musí dbať na zreteľné a zrozumiteľné vyjadrovanie.
Ľudia sú obyčajne schopní zapamätať si tie veci, o ktoré majú záujem. Jeden z veľmi praktických spôsobov k vzbudeniu záujmu a zlepšeniu pozornosti a tým aj zosilneniu obrazu je používanie zápisníku. Pri počúvaní je aktívny len náš sluch, keď si však zapisujeme vstupuje do tohoto procesu aj hmat a zrak. Vytvára sa hlbší dojem, oproti pasívnemu počúvaniu.
Je veľmi dôležité, aby si človek vytvoril návyky, ktoré zosilnia každý dojem - hovorený, písaný alebo videný. Sústredenie sa na dôležité veci života za účelom zosilnenia prijatých dojmov bude mať trvalý účinok na pamäť.
Opakovanie musí byť spojené s túžbou zapamätať si. Neustále opakovanie a časté zhrnutie celej látky upevňuje naučené v mysli tak, že už nikdy na to nezabudneme. Je tiež dobré urobiť si prehľad dôležitých úloh a myšlienok, pretože čím dlhšie sú uložené bez oživenia, tým ťažšie sa pamätajú.
Znamená to spojiť nejakú menej pôsobivú myšlienku s myšlienkou pôsobivejšou a tým uľahčujeme jej pripomenutie. Myšlienky majú radi spoločnosť. Táto skutočnosť je sama o sebe dôležitá pomoc pre pamäť. Niekedy si nedokážeme spomenúť na osamotenú myšlienku, ale ľahšie si spomenieme na určitý myšlienkový celok a pomocou neho dôjdeme k potrebnej informácii. Aj preto používame pri vyučovaní pomôcky - flanelografy, mapy, tabule a pod. Hodnota vizuálnych pomôcok je viacnásobná. Pamäti pomáhajú nielen tým, že sa pomocou nich združujú myšlienky, ale aj tým, že sa do mysle dostávajú myšlienky ďalším zmyslom.
"V izraelských rodinách sa malo často rozprávať o obdivuhodných skutkoch, ktorými Boh vyslobodil svoj národ, ako aj o sľúbenom príchode Vykupiteľa. Učenie sa malo hlbšie vrývať do pamäti pomocou obrazov a symbolov. Do mladej mysle sa vštepovali významné pravdy o Božej prozreteľnosti a o budúcom živote. Rodičia poúčali svoje deti o tom, ako majú Boha poznávať v stvoriteľskom diele i v svedectve Slova o Božom zjavení. Hviezdne nebo, stromy i poľné kvety, mohutné horstvo i zurčiace potôčiky - to všetko svedčí o Stvoriteľovi." (TV 448, PP 592)
"Názorné vyučovanie použitím nástennej tabule, mapy a obrazov prispeje k výkladu týchto poučení i k ich zapamätaniu." (Ed 185)
Niektoré veci sa musíme naučiť "bifľovaním". Napr. cudzie slová, pravopis slov, vybrané slová, základné vzorce vo fyzike, chémii, dôležité verše z Písma svätého, duchovné piesne a pod.
Dejové časti úlohy je možné naučiť sa spamäti vyvolávaním zrakovej predstavy. Preto by sa mali učitelia snažiť sústrediť pozornosť žiakov na hlavné osobnosti a na to, čo tieto osobnosti urobili a kde to urobili, takže v mysli sa uchová úplný obraz a nie slová v presnom znení. Neskôr si dieťa spomenie na obraz a svojimi slovami ho porozpráva.
Na myseľ dieťaťa pôsobí škodlivo. Taktiež narušené zdravie pôsobí negatívne na pamäť, pretože žiadna časť tela nie je zlým zdravým tak narušená než duševné schopnosti.
Učme žiaka, aby čítal a premýšľal a potom si urobil celkový prehľad prečítaného. Tiché chvíle, strávené premýšľaním o prečítanom pomáhajú udržať pevne v mysli hlavné nosné myšlienky.
Nadmerné učenie napr. pred skúškami znamená povrchné čítanie a štúdium. Keď čítame príliš veľa, zapamätáme si málo alebo nič.
Pamäť registruje myšlienky a spomínaním má možnosť tieto privolať do ohniska myslenia.
Obrazotvornosť je tiež schopnosťou mysle spomenúť si na obrazy, ktoré pamäť zaznamenala. Obrazotvornosť dokáže vyvolať poznané skutočnosti, skombinovať ich podľa priania a premietnuť obraz fantázie. Ide dokonca ešte ďalej. Môže vziať životné skúsenosti a vytvoriť z nich úplne nové skúsenosti. S pomocou obrazotvornosti sa človek dokáže v duchu preniesť na iné miesta, žiť život niekoho iného. Obrazotvornosť dokáže otvoriť iný svet, v ktorom môžeme žiť. Obrazotvornosť je stavaná do roviny s ostatnými dôležitými funkciami mozgu, ako sú pamäť, vôľa, city a intelekt.
Obrazotvornosť sa úzko dotýka i náboženského poznania a skúsenosti. Proroctvá nutne musia rozvíjať obrazotvornosť. Vierou a obrazotvornosťou môžeme vstúpiť do zeme nám pripravenej, či do doby šalamúnovej a pod.
V mysli dospelého je vymyslená ríša poddaná schopnostiam rozumu. Obrazotvornosť je držaná na uzde a vedená k tomu, aby poslúchala skutočnosti, ktoré si myseľ nazhromaždila.
Ovládaná obrazotvornosť
Keď sa obrazotvornosť dostane pod kontrolu rozumu stáva sa jej činnosť prospešná. Táto schopnosť vyvolávať znovu skutočnosti a zážitky sa stáva cestou, ktorá vedie k pokroku.
Každý nový nález je výsledkom činnosti obrazotvornosti. (Edison - gramofon a el. Svetlo; Bell - telefón; Kolumbus - Amerika)
Architekt vidí vo svojej obrazotvornosti - nový dom, maliar - nový obraz, automobilový konštruktér - nový model auta.
"Nad myšlienkami a činnosťou obrazotvornosti je nutná kontrola. Nie je ľahké udržať nedisciplinovanú myseľ a zamerať ju na užitočné ciele. Myseľ musí byť zaujatá posvätnými a večnými vecami, pretože inak sa bude zaoberať praobyčajnými a povrchnými myšlienkami." (CT 544)
Keď je obrazotvornosť pod kontrolou, prináša obdivuhodné ovocie. Jedno z najkrajších je viera, ako je napísané v Žid 11,1 - je základom vecí, v ktoré dúfame a presvedčením o veciach, ktoré ešte nevidíme. (Žid 11 k.)
Ďalším krásnym ovocím obrazotvornosti je súcit - schopnosť vcítiť sa do okolností života iného, aby sme mohli pomôcť. Preto Pavol môže napísať: "Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi!" (Rim 12,15)
Písmo hovorí i o ďalšom ovocí obrazotvornosti a tou je nádej: "Lebo v nádeji sme boli spasení." (Rim 8,24) Pre kresťana je nádej obrazotvornosťou v rukách Ducha svätého. Každý skutočný kresťan používa svoju obrazotvornosť pod vplyvom Ducha svätého.
Zdravá obrazotvornosť je disciplinovaná a vzdelaná. Ak však nie je držaná na uzde je nebezpečenstvom pre človeka samého i spoločnosť, v ktorej žije. Ak je zle vychovaná alebo je jej dovolené chovať sa neviazane môže vyvolávať až chorobné stavy a sebaľútosť, ktoré môžu vyústiť do samovraždy. Naopak, keď je kontrolovaná, môže priniesť mnoho dobrého.
Sám učiteľ musí rozvíjať svoju obrazotvornosť. Keď ju bude používať správne podarí sa mu oživiť staré príbehy takým spôsobom, že nebude mať problém z udržaním pozornosti. K tomu je potrebné veľa čítať, zoznámiť sa s daným príbehom.
Ďalej je dôležité, čo vidí učiteľ vo svojej obrazotvornosti v žiakoch svojej triedy. Zakladateľ armády spásy, generál Both, hovorieval svojim mladým dôstojníkom, ktorých učil kázať: "Pozrite sa do tváre svojich poslucháčov a pokúste sa vo svojej obrazotvornosti vidieť ich očistených od hriechu a vykúpených. Vyhliadnite si toho najhoršie vyzerajúceho človeka, predstavte si ho ako nadšeného nasledovníka Ježiša Krista a kážte im len vtedy, keď tento obraz úplne naplní vašu myseľ."
Podľa toho ako dokážeme vidieť svojich žiakov vo svojej obrazotvornosti, podľa toho k nim pristupujeme.
Podľa príručky CASD "Učiť učiteľa učiť" spracoval Karol Badinský