Hospodin mi riekol: Znova choď a miluj ženu, milenku iného, cudzoložnicu, ako Hospodin miluje Izraelcov, hoci sa obracajú k iným bohom a obľubujú koláče z hrozna. (Hoz 3,1)
Je mnoho tých, ktorí sa domnievajú, že príbeh Hozeáša a Gómery by sme nemali brať doslovne. Sú presvedčení, že Boh by od nikoho - nie to ešte od proroka - nežiadal, aby podstúpil takúto tragickú skúsenosť, a preto treba celý príbeh chápať len ako alegóriu (obraz).
Ale prečo? Boh použil rodinný život iných prorokov ako ilustráciu svojho posolstva, tak prečo nie aj tohto proroka? Izaiáš pripomína, že on a jeho deti sú v Izraeli znameniami a symbolmi od Boha. (Iz 8,18) Jeremiáš dostal pokyn, aby sa neoženil a nemal deti a tak dal väčšiu váhu svojmu posolstvu o záhube. (Jer 16,2-4) Ezechielovi zomrela manželka a Boh, ktorý to predpovedal, dal prorokovi pokyn, aby za ňou nesmútil. (Ez 24,16)
Preto aj tento príbeh môžeme chápať doslovne ako smutnú skúsenosť proroka. Opustila ho manželka, on ju však prijal späť . Nie je to nijaký ojedinelý prípad. Možno aj vy poznáte mužov a ženy zo svojho okolia, ktorí odpustili svojmu nevernému partnerovi a obnovili pôvodný vzťah.
Príbeh Hozeáša a Gómery mocne ilustruje Božiu lásku k jeho vzdorovitému ľudu.
Boh chce mať so svojím ľudom veľmi blízky, intímny vzťah, podobný ideálnemu vzťahu medzi manželmi. (Hoz 2,19.20; Iz 62,5) Keď si to uvedomíme, lepšie pochopíme obrazy a symboly v tomto príbehu.
Hozeášova prorocká služba trvala za vlády judských kráľov Uziáša (790-739), Jotáma (750-732), Achaza (735-715) a Ezechiáša (729-686). Súhlasí to s tým, že trvala asi 40 rokov a zhoduje sa to s názorom, že jeho služba i manželstvo začali približne v rovnakom čase. O prorokovi Hozeášovi toho viac nevieme. O jeho otcovi, Bérim, sa Biblia na inom mieste nezmieňuje, nie je spomenuté ani jeho rodisko. Hozeášove posolstvá sú adresované severnému izraelskému kráľovstvu. Ako jediný z biblických prorokov tam aj býval. Boli to posledné roky izraelských dejín, ale Hozeáš nepíše nič o páde a odvlečení do Asýrie v roku 722 pred Kr. Preto musel odísť do Judska a napísať svoju knihu ešte pred touto udalosťou.
Bola Gómera prostitútka? Evanjelický preklad nazýva Gómeru "smilnou ženou", hebrejský text používa výraz "žena/manželka smilstva". Gomera bola prostitútka, ale mohla byť aj dcérou alebo vnučkou prostitútky (niektorí potomkovia kráčajú v šľapajach svojich rodičov). Možno ju za prostitútku označil aj niekto, kto prorocky poznal budúcnosť.
Hozeášov vzťah so skutočne nevernou ženou má oveľa väčší význam, ako keby bol tento príbeh len alegóriou. Pán použil túto udalosť, aby dal svojmu ľudu mocné svedectvo o tom, čomu sa podobá ich duchovná nevera. Bezpochyby ich tým chcel pritiahnuť späť k sebe.
Je napísané, že onedlho potom, čo si ju Hozeáš vzal, "porodila mu" syna. (Hoz 1,3) Text naznačuje, že Hozeáš si mohol nárokovať byť otcom tohto dieťaťa. Gómera mala aj dve ďalšie deti, ale text výslovne nehovorí, že ich porodila Hozeášovi. (v. 6.8) Spôsob vyjadrenia dovoľuje myslieť si, že Hozeáš nebol ich otcom. Niektoré preklady Biblie priamo vysvetľujú, že text hovorí práve toto.
Prvý syn dostal meno Jezreel, čo znamená "Boh rozptyľuje, rozhadzuje". Ďalšie dieťa bolo dievča menom Lóruchama, čo znamená "nemilovaná, neomilostená". Posledné dieťa je syn menom Lóammi, čo znamená "nie môj ľud".
Možno sa zdá absurdné myslieť si, že niekto nevie, kto nosí domov jedlo. Najčestnejšie je aplikovať tieto verše na Izrael a jeho postoj k Bohu. Pokiaľ ide o žatvu na poli a vo vinici (obilie a mušt), vlnu a olivy, spoliehali sa na Bála, boha dažďa a úrodnosti. Svoje zlato a striebro tiež považovali za dary od Bála a z týchto kovov mu vyrábali obrazy. (Hoz 8,4; 13,2) Predstavte si, ako asi Boh reagoval na to, že uctievali Bála, keď predsa okrem všetkých ostatných požehnaní im dával aj dážď na žatvu.
S hriechom prichádza aj slepota, ktorá spôsobuje, že naše myslenie je zastreté. Ľudia prichádzajú k nerozumným záverom a potom ich používajú na to, aby ospravedlnili svoje hriešne správanie.
Ak Biblia používa manželstvo ako ilustráciu blízkeho vzťahu, ktorý chce mať Boh so svojím ľudom - potom cudzoložstvo - ale aj prostitúcia - sú vhodné symboly toho, k čomu dochádza, keď Boží ľud nie je verný Bohu.
Cudzoložstvo je jednou z najhorších možností, ako si môžu partneri v manželstve ublížiť. Prostredníctvom telesnej intimity si manželia vytvárajú posvätnú a nedotknuteľnú sféru, do ktorej môžu vstupovať - ako jedno telo - len oni sami. Zneuctiť ho znamená zneuctiť posvätnú dôveru, teda podeliť sa s iným o to, čo patrí len tejto manželskej dvojici.
V Hozeášovom príbehu skutočným problémom nie je manželská nevera, ale duchovné odpadnutie - Boží ľud ide za inými bohmi. Väčšina z nás dnes nemá problém s polyteizmom - otvorene nehľadáme a neuctievame iných bohov. Duchovné cudzoložstvo však v našom vzťahu k Bohu naďalej pretrváva.
Nesmieme sa nechať oklamať. Postupne, krok za krokom, sa môžeme nechať pomaly odlákať od úplného odovzdania a vernosti Bohu. Pomaly ale isto môžu hodnoty tohto sveta, jeho spôsob uvažovania či morálne názory spôsobiť, že prerušíme blízky a dôverný vzťah, ktorý chce mať Boh s nami a skôr ako si to uvedomíme, dopustíme sa duchovného cudzoložstva.
Hriech je vždy tým, čím bol - smrteľnou a deštruktívnou silou vo vesmíre. Nech je akokoľvek príjemný, vždy prináša trpké ovocie. Koľko mužov a žien si napríklad myslelo, že nájdu šťastie vo svojich cudzoložných milostných pomeroch, ktoré sa napokon skončili len smútkom a bolesťou pre nich samotných, ale aj pre ich okolie.
V priebehu celých dejín starovekého Izraela boli ľudia pokúšaní uctievať modly, "zlatých, strieborných, bronzových, železných, drevených a kamenných bohov, ktorí nevidia, nepočujú a nechápu". (Dan 5,23) Dnes nemusíme mať pokušenie klaňať sa a uctievať modly, ale práve tak ľahko nás môžu odviesť preč od Boha veci tohto sveta, ktoré nás v konečnom dôsledku neuspokoja, ktoré nemôžu naplniť najhlbšie potreby nášho srdca a ktoré nás v deň súdu nemôžu ani zachrániť. (Jer 2,27.28)
Príbehom o Hozeášovi a Gómere chcel Boh naučiť svoj ľud asi toto: Buďte verní jedinému Bohu, ktorý je, jedinému Bohu, ktorý vás miluje, ktorý vás môže spasiť a ktorý môže naplniť vaše najhlbšie potreby.
Hozeáš už odsúdil svoju manželku, uviedol svoje obvinenia a dvakrát vyniesol svoj verdikt: (1) "Preto jej zatarasím cestu tŕním..." (Hoz 2,6; SEaP 2,8) (2) "Preto si vezmem späť svoje obilie..." (2,9 SEaP Hozeáš dostal pokyn nielen opäť si ju vziať, ale milovať ju tak, ako Boh miluje Izraelcov.
Všimni si, že Hozeáš si ju má nielen znovu vziať, ale ju aj milovať - a nielen ju milovať, ale milovať ju tak, ako Boh miluje svoj ľud. Hozeáš aj tentoraz poslúchne Boží príkaz a kúpi si ju za 15 strieborných a mieru jačmeňa. Hodnota otrokov bola za normálnych okolností 30 šekelov (2 Moj 21,32), no ani jačmeň, ktorý mal rozdiel vyrovnať, nemal takú hodnotu, aby Gómera nebola kúpená pod cenu.
To, že si Hozeáš vzal späť svoju cudzoložnú ženu, znázorňuje konkrétnu historickú situáciu. Boh miluje svoj ľud, Izrael, aj keď od neho odchádzajú za inými Bohmi. Toto posolstvo Hozeáš oznamoval svojimi slovami i konaním. Izraelci si uvedomia a pochopia Božiu vernosť oveľa lepšie, keď budú môcť vidieť Hozeášovu vernosť, ktorú prejavil tým, že si opäť vzal nevernú manželku.
V knihe Šťastný domov si prečítaj kapitolu Mravná úroveň. (str. 104-106; AH 326-339)
Príbeh opísaný na týchto stránkach ukazuje Božiu ochotu odpustiť svojim blúdiacim deťom. Zneuctenie manželstva neverou je jeden z najhorších spôsobov, ako môže človek zradiť iného človeka. Boh používa tento obraz, aby znázornil, ako sa pozerá na duchovnú neveru svojho vlastného ľudu. A predsa je ochotný odpustiť im a opäť ich prijať. Tieto kapitoly zjavujú Božiemu ľudu rozsah jeho milosti.
"Ježiš je dnes naším Spasiteľom. Prihovára sa za nás v nebeskej svätyni svätých a odpúšťa nám naše hriechy. Je to veľký rozdiel, či sa spoliehame na Boha bez pochybností ako na bezpečný základ, alebo sa snažíme nájsť si nejakú vlastnú spravodlivosť skôr ako prídeme k nemu. Odvráťte pozornosť od seba k Božiemu Baránkovi, ktorý sníma hriech sveta. Je to hriech pochybnosti a nedôvery. Aj tá najmenšia nevera, ak ju človek v sebe pestuje, vyvoláva v človeku vedomie viny a privádza do veľkej temnoty, znechuteniu a strachu. Hovorí nám, že Pán je neúprimný a že neurobí to, čo sľúbil - a tým ho veľmi potupujeme." (GW 426)
1. Prečítajte si v triede verše, ktoré ste uviedli pri poslednej otázke v časti na utorok. Ktoré praktické princípy vyplývajú z týchto veršov? Ako nám - jednotlivcom i cirkvi - môžu pomôcť chrániť sa pred duchovným cudzoložstvom?
2. Uvažujte v triede o tom, aké je hlavné posolstvo niekoľkých kapitol z Hozeáša, ktoré sme študovali. Čo nám ako cirkvi chce dnes Pán povedať týmto príbehom? Čo by sme si z toho vziať nemali?
3. Poznáte niekoho, kto prestal chodiť do zboru? Snažte sa s týmto človekom skontaktovať a prejaviť mu záujem. Akým spôsobom mu môžete preukázať takú láskavosť a súcit, akú Boh preukázal nám prostredníctvom tohto príbehu?
Manželstvo Hozeáša a Gómery je najlepšou ilustráciou odpustenia nevernému partnerovi v Biblii. Je to tiež krásny príklad Božej ochoty odpustiť nám.