Biblické úlohy
Biblické úlohy
Ale on jej odpovedal: Aj ty vravíš ako nejaká bláznivá žena. Dobré prijímame od Boha a zlé by sme nemali prijímať? (Jób 2,10)
Kniha Jób patrí k takzvanej "múdroslovnej literatúre". Mená postáv v tomto príbehu naznačujú edomské pozadie. Meno, ktoré sa v Biblii najviac podobá menu Jób, je meno jedného edomského kráľa - Jobáb. (1 Moj 36,33)
Meno Jóbovej manželky nie je uvedené. Vlastne sa o nej ani veľa nehovorí. V celej Biblii je o nej zmienka len v jednom verši a na základe týchto slov - ktoré vyslovila vo veľkej bolesti a nešťastí, aké si väčšina ľudí nedokáže predstaviť - si ju dobre pamätáme. Určite to bola v každom ohľade vzorná manželka - starala sa o domácnosť, pomáhala svojmu trpiacemu manželovi, nosila mu jedlo, keď sedel v popole, ošetrovala mu vredy atď. Jej dobré činy však nie sú zaznamenané; dôraz je položený na jej manžela a jeho utrpenie. Jób i jeho žena trpeli v dôsledku strát, ktoré ich postihli, no každý z nich na ne reagoval inak. Nie sme povolaní, aby sme ju alebo jeho súdili. Ide o to, aby sme sa poučili a podľa toho konali.
Príbeh Jóba je najstarším biblickým príbehom, ktorý odhaľuje podstatu tragédií a utrpenia tu na zemi.
Jóbov príbeh už tisícky rokov čitateľov inšpiruje, privádza do zmätku a zároveň vyzýva. Len Boh vie, koľko kníh, komentárov a štúdií bolo napísaných o tejto starej knihe, ktorá je spolu s Prvou knihou Mojžišovou pravdepodobne najstaršou knihou Biblie. "Dlhé roky strávené v samote púšte neboli premrhané. Mojžiš sa nielen pripravil na veľkú úlohu, ktorá stála pred ním, ale v tom čase - inšpirovaný Svätým Duchom - napísal knihu Genezis a tiež knihu Jób, ktorú bude Boží ľud čítať s veľkým záujmom až do konca času." (E. G. White, ST 19. 2. 1880)
Boh nám hneď na začiatku knihy Jób - ako aj knihy Genezis - odhaľuje, čo je v pozadí veľkého sporu. Berie nás do zákulisia a ukazuje to, čo by sme ani pomocou všetkých teleskopov a rôznych vedeckých vynálezov nikdy neuvideli. Aj keď tam nenájdeme odpovede na všetky otázky, kniha Jób nám ukazuje - okrem iného - že utrpenie, bolesť a nešťastia sotva dokážu Boha zaskočiť. Preto by tieto veci nemali zaskočiť ani nás. Určite to nie sú opodstatnené dôvody na to, aby sme kvôli tomu odmietli Boha Písma.
Aj keď sa príbeh sústreďuje na Jóba a jeho utrpenie, nesmieme zabudnúť na jeho manželku. Boli to aj jej sluhovia, ktorí boli zabití; zničený bol majetok, z ktorého aj ona mala úžitok; a boli to jej deti, ktoré nosila pod srdcom a ktoré tak náhle prišli o život. A potom, ako vrchol všetkého, bol to jej manžel, človek, s ktorým sa stala "jedným telom" (1 Moj 2,24), ktorého náhle zgniavili odporné boľavé vredy. To, čo bolelo a trápilo Jóba, bolelo a trápilo aj ju, možno ešte aj viac. Človek by nemal mať problém pochopiť jej úzkosť a trápenie. Ale Biblia tento príbeh predstavuje tak, že jej venuje len necelé dva riadky zo 42 kapitol. V zákulisí sa určite odohrávalo viac, ako je nám tu odhalené.
V Jób 1,1 je Jób predstavený ako človek, ktorý bol "bezúhonný, priamy". Je zaujímavé, že v otázke "Ešte sa držíš svojej bezúhonnosti?" (doslova "Ešte sa upevňuješ vo svojej bezúhonnosti?", inými slovami "Má to ešte nejaký zmysel?") (2,9) je použité to isté slovo ako v prvom verši. V hebrejčine toto slovo znamená dokonalý, bezchybný. (pozri 1 Moj 6,9; 25,27; Ž 37,37; 64,4) To isté slovo použil Boh, keď hovoril o Jóbovi prvýkrát v Jób 1,8 a druhýkrát v Jób 2,3. Táto vlastnosť, ktorá je spomínaná v súvislosti s Jóbom štyrikrát, je presne to, na čo sa jeho žena teraz pýta a čo spochybňuje. Ako môžeš po tom všetkom, čo nás postihlo, ešte stále zostať pred Bohom taký "bezúhonný"? Nesmieme zabúdať, že manželia niesli toto bremeno spolu; čo postihlo Jóba, postihlo aj jeho ženu.
V Adamovom a Jóbovom príbehu nachádzame niekoľko podobností. Po prvé, obaja muži boli dokonalí a bezúhonní, prinajmenšom čo sa týka ich súkromného života. Po druhé, obaja stáli pred skúškou, ktorá sa doslova týkala celého vesmíru.
Jóbova žena, podobne ako jej manžel, určite netušila o vesmírnej dráme, ktorá prebieha v zákulisí. Náš krutý nepriateľ použije všetko, čo môže, každého, koho môže a využije všetky okolnosti, aké len môže, aby nás doviedol k hriechu a odviedol od Boha. Mali by sme tiež pripomenúť, že bezhriešny Adam v dokonalom blahu záhrady Eden podľahol jeho podvodu; Jób, padlý človek, ktorý prežíval strašnú bolesť a utrpenie, nepodľahol. Je to krásne svedectvo o jeho bezúhonnosti.
Satan upozorňoval Boha na to, že Jób je "bezúhonný" len preto, že je voči nemu taký dobrý a že vo chvíli, keď sa mu stane niečo zlé, obráti sa proti nemu. Satan dvakrát povedal, že Jób sa bude Bohu "rúhať" do očí. Na slovách Jóbovej ženy si musíme uvedomiť, ako treba vážiť slová zvlášť vo chvíľach, keď prežívame silné pocity.
V knihe Jób si komentátori všimli jednu zaujímavosť. Vtedy, keď satan dvakrát hovorí, že Jób sa bude "rúhať" Bohu do očí a keď Jóbova žena hovorí Jóbovi, aby sa "rúhal" Bohu, nie sú použité typické hebrejské slová pre "rúhať sa". Namiesto toho je tam slovo odvodené od slovného základu "brk", čo obyčajne znamená žehnať, dobrorečiť. (1 Moj 12,2; 2 Moj 12,32; Rút 2,4; Ž 26,12) Aj žalmista píše o tom, že bude dobrorečiť Pánovi (od "brk"). (Ž 16,7; 26,12; 34,1) Ako to, že u Jóba je to isté slovo preložené "rúhať sa"? (U Jób 1,5 je slovo "rúhať sa" tiež od "brk", ako aj v 1 Kráľ 21,10) Vysvetlenie nie je zložité. Preklad "rúhať sa" vychádza zo starých gréckych a latinských prekladov, čo naznačuje aj adventistický komentár (3BC 504). Ich zámerom bolo preložiť text tak, aby nepotreboval ďalšie vysvetľujúce poznámky, čo si preklad "dobrorečiť" vyžaduje, ako si to ukážeme.
Je jasné, že keby sa tu "brk" preložilo ako "dobrorečiť", muselo by sa to ešte vysvetliť. V Jób 1,5 by to znamenalo: "Moji synovia hrešia a pritom dobrorečia Bohu", čo znamená, že je neprípustné hrešiť, žiť v rozbitom vzťahu s Bohom a tváriť sa, že sa nič nestalo. V Jób 2,5 (1,11) by preklad znel takto: "...zasiahni jeho kosti a telo, bude ti snáď ešte dobrorečiť?" V Jób 2,9 by slovo Jóbovej ženy znamenalo: "Dobroreč Bohu a umri", t.z. "Poďakuj Bohu a nelipni už viac na živote."
Jóbova manželka mu bola v tejto ťažkej skúške oporou. Musela veľmi trpieť, keď mu pripravovala jedlo a umývala rany. Pohľad na jeho vychudnuté telo a zliezajúcu kožu jej museli trhať srdce. Mala odvahu prísť k nemu tak blízko, že cítila jeho zapáchajúci dych. (Jób 19,17) Keď sa napokon zrútila, neznamenalo to, že je proti nemu. Nemyslela na seba, ale hlavne na svojho muža. Zachovala rozvahu, keď prichádzala jedna zlá správa za druhou. Nemáme záznam o tom, že by vyslovila jediné nevhodné slovo, keď jednou ranou stratila desať svojich detí. Ale pohľad na trpiaceho manžela bol poslednou kvapkou v sérii nezaslúžených strát. Jej rozhorčenie bolo oprávnené.
Keď Jób reaguje na výbuch svojej ženy, nenazýva ju bláznivou. Vraví len, že hovorí ako nejaká bláznivá žena. Ona nie je bláznivá žena, a toto nie je jej obvyklé správanie; to sa k nej jednoducho nehodí. Jóbove slová nám o nej niečo naznačujú - že za normálnych okolností nebola nijakou pomätenou ženou. A toto naozaj neboli normálne okolnosti.
Aj keď Jób pripísal svoje trápenie Bohu, chce mu za každých okolností zostať verný. Slová "dobré" a "zlé", ktoré použil, sú tie isté hebrejské slová, ktoré sú použité v 1 Moj 2,17 pri opise zakázaného stromu. Ľudia nemali nikdy poznať zlo, len dobro. Zlo prichádza vtedy, keď sa človek odkloní alebo odíde od Boha. Tento svet je však taký nasiaknutý zlom, že preň trpia aj "bezúhonní". Zo všetkých "bezúhonných" ľudí, ktorí trpeli pre hriech, nikto nebol viac "bezúhonný" ako Ježiš, a nikto netrpel viac ako On. (Iz 53,3-6; 2 Kor 5,21; 1 Pet 2,24; 4,1)
V knihe Šťastný domov si prečítaj kapitolu Šťastné a úspešné manželstvo. (str. 20-22; AH 105-113)
"O tejto žene vieme veľmi málo a máme sklon považovať ju za zlú ženu. Jóbovo utrpenie zaiste spôsobilo, že trpela aj ona. Prísť o všetok majetok nebolo nič príjemné, no stratiť všetky deti bolo určite citovo i psychicky oveľa zdrvujúcejšie. Jej bolesť mohla byť dokonca intenzívnejšia než bolesť jej muža. Z príbehu však vieme, že svoju bolesť znášala trpezlivo. Milovala Jóba. Muselo byť pre ňu nesmierne ťažké dívať sa na svojho manžela, ktorý musel vystáť takú mučivú telesnú, duševnú i duchovnú bolesť a nemôcť mu nijako pomôcť. Zdá sa, že jej zostáva jediná možnosť. Prihovára sa Jóbovi z hĺbky svojej lásky a záujmu o neho... Nie, ona nie je bláznivá, ale toho dňa hovorila ako bláznivá." (Angel Rodriquez, Adventist Review, 13.4.2000)
1. Prečítajte v triede svoje odpovede na poslednú otázku v časti na nedeľu. Čo sa z nich môžete naučiť? Sú vaše odpovede správne? Ktoré otázky zostávajú nezodpovedané? Ako si môžeme navzájom pomôcť žiť s týmito nezodpovedanými otázkami o bolesti a utrpení?
2. Akým praktickým spôsobom sa môžu manželia navzájom duchovne podporovať, povzbudzovať a pomáhať si? Ako nebyť satanovým nástrojom, aby sa partner ľahšie potkol a padol?
3. Je vo vašom zbore niekto, koho v poslednej dobe postihlo nejaké nešťastie? Čo praktické môžete ako trieda urobiť, aby ste ho povzbudili a pomohli mu prejsť týmto ťažkým a smutným obdobím?
4. Uvažujte o probléme brať meno Božie nadarmo. Ako sa môžeme dokonca aj nevedomky dopustiť tohto hriechu? Zamyslite sa nad frázami, nadávkami, zvratmi a slangovými slovami, ktoré sa používajú v našom jazyku.
Jóbovci znášali svoje straty vyrovnaní. Jóbova žena, aj keď možno trpela viac ako Jób, sa zrútila až vtedy, keď sa už nemohla dívať na bolesť, ktorú musel znášať jej muž. U nich môžeme hľadať inšpiráciu, keď sa ocitneme zoči-voči podobným stratám, ktoré sú však často ničím v porovnaní s tým, čo postihlo ich.