Biblické úlohy
Biblické úlohy
Nik nie je svätý ako Hospodin, lebo niet nikoho okrem Teba a nik nie je skalou ako náš Boh. (1 Sam 2,2)
Deti sú zvyčajne známe vďaka svojim rodičom. Niekedy je to však naopak - rodičia sa stanú známi vďaka svojim deťom. Tak je to aj v prípade Elkánu a Anny. Tento manželský pár neurobil nič výnimočné - okrem splodenia Samuela. Neboli prví ani poslední, kto po dlhotrvajúcich ťažkostiach a modlitbách dostal dieťa. Nebyť ich syna, obaja - aj keď boli Bohu verní - by pravdepodobne zomreli a nikto by si ich už nepamätal. Výnimočný chlapec Samuel sa však postaral o to, že o Elkánovi a Anne sa píše v Biblii. Svojím príbehom sa nám tak môžu prihovárať aj dnes.
Muži v manželských dvojiciach, o ktorých v tomto štvrťroku hovoríme, boli zväčša patriarchovia, proroci alebo panovníci - a tými väčšina z nás nie je. Všetci však môžeme byť ako Elkána a Anna. Možno nemáme také zvláštne dieťa, ale môžeme prejaviť rovnakú oddanosť a vniesť tak do svojej každodennosti niečo mimoriadne.
V Elkánovi a Anne vidíme vernú dvojicu, ktorú Pán použil pozoruhodným spôsobom. Čo sa od nich môžeme naučiť?
"Otcom Samuela bol Elkána, levita, ktorý býval v Ráme, na vrchu Efraimovom. Bol to bohatý a vplyvný človek, láskavý manžel a muž, ktorý si ctil a vážil Pána Boha." (E. G. White, ST 27. 10. 1881)
Aj keď o Elkánovi sa veľa nehovorí a je akosi v pozadí celého deja, je o ňom aspoň niekoľko zmienok. Zdá sa, že Annu naozaj úprimne miloval a robil, čo mohol, aby ju v jej žiali potešil. Okrem toho to bol zbožný človek, ktorý chcel poslúchať Boha.
"Aj keď sa od neho nevyžadovalo, aby slúžil vo svätyni - podobne ako od mnohých ďalších levitov v čase sudcov (Sud 17,8.9) - Elkána prinášal ako obyčajný Izraelec svoje obete, aby povzbudil svojich susedov a bol im dobrým príkladom. Aj keď žil v zlom prostredí, jeho duchovný život bol na vysokej úrovni. Dokonca aj keď boli Chofni a Pinchas mravne skazení, Elkána verne prinášal obete a uctieval Pána Boha." (2BC 455)
Najdojímavejšia vec na Elkánovi je, ako sa zachoval, pokiaľ ide o Annin sľub. Veď to bol jeho syn, koho Anna odovzdala Pánovi. Určite to nebola ani preňho ľahká vec.
Elkána bol verným Božím nasledovníkom. No ani táto vernosť mu nezabránila v tom, aby sa neodklonil od Božieho ideálu určeného pre manželstvo - jeden muž a jedna žena. To, že sa pripúšťala polygamia, nebolo správne ani dobré. Boh nám predstavil ideál, pretože vie, čo je pre nás najlepšie. Keď na to nedbáme, k ničomu dobrému to nevedie.
Podľa Ellen Whiteovej bola Anna Elkánovou prvou manželkou. Keď však nemala deti, vzal si ďalšiu ženu. "Tento krok, vykonaný z nedostatku viery v Boha, mu však nepriniesol šťastie... Anna sa dostala do beznádejnej situácie a život sa pre ňu stal ťažkým bremenom..." (Ellen G. White, Dauhgters of God, 39)
Všetci by sme mali vedieť, že vďaka Ježišovi, v ktorom máme "odpustenie hriechov" (Kol 1,14; pozri tiež 2 Moj 34,7; Ž 130,4; Ef 1,7), sú aj tie najhoršie skutky odčinené. Zvyčajne to však býva tak, že čím horší skutok, tým horšie následky. Máme zasľúbenie, že naše hriechy sú nám odpustené. Biblia však nehovorí o tom, že budeme oslobodení od bezprostredných následkov týchto hriechov. Keď robíme veci, ktoré nie sú dobré, budeme žať trpké ovocie porušenia tohto princípu. Podobne to bolo aj v prípade Elkánu. Preto sa nesmieme zahrávať s našou vlastnou "zbožnosťou" a "vernosťou". Dokonca ani tí "najduchovnejší" medzi nami nie sú chránení pred zlyhaniami viery a zdravého úsudku.
Anna znamená niečo ako "pôvabná" a Penina "plodná". Aké prorocké sú niekedy mená! Aj keď Biblia nehovorí, že Elkána miloval Annu viac, máme taký dojem. Nech to bolo akokoľvek, Penina porodila Elkánovi deti. Annin problém nespočíval len v tom, že nemala synov, ale že Penina ich mala niekoľko.
Najslávnostnejší a najradostnejší bol sviatok stánkov. Je pravdepodobné, že práve na tento sviatok vzal Elkána svoju rodinu so sebou. Aj keby šlo o súkromnú rodinnú púť, určite to mala byť radostná udalosť. Napriek všetkej radosti a veseliu - alebo možno práve preto - bola Anna zronená. Najviac ju však ničilo, že ju Penina neustále ponižovala. (1 Sam 1,7)
Biblia jasne hovorí, že Boh zasiahol (1 Sam 1,19) a Anna počala syna. Vplyv emócií na človeka môže byť veľmi silný. Po rozhovore s Élim (v. 17) nastala zmena v jej celkovom správaní. Predtým odmietala jesť, teraz sa najedla; predtým bola smutná, teraz sa zmenil výraz jej tváre. Verš 19 hovorí, že oni - teda najmenej ona a jej manžel - vstali skoro ráno a poklonili sa pred Hospodinom. Ďalej čítame o tom, že otehotnela.
Anna pomenovala svojho syna Samuel, čo v hebrejčine znamená "Boh počul". Toto meno zdôvodňuje slovami: "Vyprosila som ho od Hospodina." (1 Sam 1,20) Nechcela ísť do svätostánku, kým nebude môcť splniť svoj sľub a nechať tam svojho syna. Preto čakala, kým ho prestane dojčiť.
"Len čo sa dieťaťu začali rozvíjať rozumové schopnosti, Anna učila svojho syna, aby miloval a ctil Boha a aby pamätal, že patrí Bohu. Snažila sa, aby mu všetko, s čím prichádza do styku, usmerňovalo myseľ k Stvoriteľovi. Táto verná matka sa ani po rozlúčke so synom neprestala oň starať. Dennodenne sa zaňho modlievala. Každý rok mu vlastnoručne zhotovila sukňu a pri spoločnej návšteve s manželom na bohoslužbe v Šíle ju dala dieťaťu ako prejav svojej lásky. Každú nitku tohto odevu sprevádzala modlitbou, aby jej syn zostal čistý, šľachetný a verný. Nežiadala preňho svetskú slávu, ale vrúcne prosila o to, čím človeka povyšuje Nebo, aby mohol prispieť na Božiu slávu a bol požehnaním svojim blížnym." (PP 431.432; PP 572)
Keď chlapca prestala dojčiť, Anna splnila sľub, ktorý dala Bohu, a priviedla ho k Élimu. Bez toho, aby vedel, za čo sa modlí, jej pred časom povedal: "Boh Izraela nech ti splní to, o čo si ho prosila." (1 Sam 1,17) Teraz mu Anna pripomína: "Za tohoto chlapca som prosila a Hospodin dal mi to, čo som prosila od neho." (v. 27)
Ako sme už povedali, nič z toho by sa nestalo, keby s tým Elkána nesúhlasil. Anna mu určite povedala, čo sľúbila. Aj on bol svedkom zázraku a ako Boží muž s tým súhlasil. To, čo urobil, bolo svedectvom o jeho viere.
Aj za najlepších okolností by bolo určite ťažké vzdať sa dieťaťa. V našom príbehu vstupuje do deja prvok, ktorý celú situáciu komplikuje a sťažuje splnenie sľubu.
Bez ohľadu na uvedený problém, táto verná manželská dvojica splnila svoj sľub a vzdala sa dieťaťa. Očividne dôverovali Bohu bez ohľadu na to, aké ťažké to niekedy bolo. Hospodin odmenil ich vernosť. (pozri 1 Sam 2,20) Po tom, čo Anna nechala Samuela v svätostánku, narodilo sa jej ďalších päť detí. (1 Sam 2,21) Viac sa o tomto manželskom páre Biblia nezmieňuje - ich príbeh sa tu končí. Ale nie úplne. Aj vďaka ich vernosti totiž Izrael získal veľkého proroka.
V knihe Šťastná rodina si prečítaj kapitolu Správne hodnotenie detí. (str. 84-85; AH 279)
"Akú skvelú odmenu dostala Anna! Akým povzbudením k vernosti bol jej príklad! Každá matka má podobne veľkolepú a neskonale vzácnu príležitosť. Plnenie povinností, ktoré sa mnohým ženám javia ako únavné a nudné, si treba vážiť ako vznešené a ušľachtilé poslanie. Matka môže svojím vplyvom prednostne oblažiť svet, a tým aj seba. Dieťaťu môže životnú dráhu upraviť tak, aby svetlom i tieňom viedla k slávnym výšinám. Smie dúfať, že povahu svojich detí bude podľa nebeského vzoru stvárňovať práve vtedy, ak sa sama vynasnaží žiť podľa Kristovho učenia. Vo svete pôsobí veľa zhubných vplyvov. Vrtkavá móda a svetské mravy silne ovplyvňujú mládež. Ak matka neplní svoju povinnosť a deti zanedbáva, ak svoje ratolesti neusmerňuje a nekrotí, potom celkom prirodzene podľahnú zlu a odvrátia sa od dobra. Každá matka by sa mala vytrvalo utiekať k Spasiteľovi s prosbou o poučenie, čo má robiť s chlapcom, ktorý sa má narodiť? (Sud 13,8.12) Mala by dbať na pokyny Božieho slova; z nich by mala čerpať potrebnú múdrosť." (PP 432; PP 572)
1. Tento príbeh je pekným príkladom toho, ako boli títo manželia za svoju vernosť odmenení. Čo však prípady, keď verní ľudia neboli odmenení, aspoň nie teraz a nijakým hmatateľným spôsobom?
2. Koľkí ľudia strašne trpia v dôsledku zlej výchovy! Aké zasľúbenie a nádej môžete dať človeku zápasiacemu o víťazstvo nad stratami, ktoré utrpel v detstve?
3. Všetci vieme, ako veľmi trpia rodičia, ktorí urobili to najlepšie, čo mohli, aby svoje deti vychovali správne, ale tieto deti odchádzajú od viery. Hovorte otvorene o tomto probléme. Ako sa môžete navzájom povzbudiť?
Svojou oddanosťou Bohu sa z obyčajných ľudí stávajú ľudia neobyčajní. Annin sľub bol veľmi neobvyklý, ale napriek tomu ho dodržala. Boh za to ju i jej manžela požehnal.